Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31C-98-2022.pdf
PDF · 90.89 KB
Case nature
Area
Subarea
31C/98/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
P. súd Malacky sudcom JUDr. Rastislavom Žigom v právnej veci žalobkyne: L., zastúpená : Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., sídlom Nové Zámky, Turecká 36, proti žalovanej: Z., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej zastúpenej Z. na Okresnom úrade O., katastrálny odbor, obec U., katastrálne územie U., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, parcela registra E ako parcelné číslo XXX/X o výmere 432m2, druh pozemku trvalý trávny porast.
II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej zastúpenej Z. k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade O., katastrálny odbor, obec U., katastrálne územie U., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, parcela registra E ako parcelné číslo XXX/X o výmere 432m2, druh pozemku trvalý trávny porast tak, že túto nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne v celosti, t.j. v podiely 1/1 k celku.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu 3000€ titulom náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa doručila dňa 16.08.2022 súdu žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade O., katastrálny odbor, obec U., katastrálne územie U., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX, parcela registra E ako parcelné číslo XXX/X o výmere 432m2, druh pozemku trvalý trávny porast. Podanú žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti s rovnakými podielmi 1 k celku. Žalobkyňa vlastní aj susedné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako parcely č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Žalovaná na jej výzvu na mimosúdne rokovania nereagovala. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou a má záujem predmetné nehnuteľnosti využívať spolu s už existujúcimi susednými nehnuteľnosťami vedenými na meno žalobkyne v celosti. Ako primeranú náhradu pre žalovanú navrhovala sumu 3000€, čo podľa žalobkyne zodpovedá trhovej hodnote tejto nehnuteľnosti s poukazom na odborné vyjadrenie realitnej kancelárie. Poukázala taktiež na skutočnosť, že parcela č. XXX/X. sa nachádza v extraviláne obce Láb, je vedená ako trvalý trávnatý porast a preto platí zákaz drobenia pôdy aj na túto parcelu, čo znamená, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou nie je možné z dôvodu zákonnej prekážky podľa zákona č. 180/1995 Z.z.. Právne argumentovala § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 16.11.2022 spolu s výzvou na vyjadrenie. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.
3. Následne na opakovanú výzvu súdu dňa 11.09.2023 žalovaná doručila súdu vyjadrenie k svojmu zápisu v katastri nehnuteľnosti a označeniu žalovaného v spore. Uviedla, že podľa zápisov na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie U. sú titulmi nadobudnutia pozemkovoknižná vložka PKV č. XXX, v zmysle ktorej bol vlastníkom Československý štát v operatívnej správe ONV, odboru pôdohospodárskej rady ONV BA - vidiek a rozhodnutie o registri obnovenej evidencii pozemkov č. XXX/ ROEP-X/XXXX. Poukázala na znenie § 65 ods. 1 vtedy účinného Hospodárskeho zákonníka podľa ktorého právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Taktiež odkázala na § 4 ods. 1 vyhlášky 119/1988 o hospodárení s národným majetkom podľa ktorého právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku, patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži. Pokiaľ ide o posúdenie práva hospodárenia bývalých národných výborov SPF poukázala na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyšieho súdu SR, napríklad na rozsudky NS SR č. 8Cdo 105/2016 zo dňa 22.02.2017 a 7 Cdo 641/2014 zo dňa 16.03.2016, ktoré nadväzujú na rovnaké právne závery, vyslovené v skorších rozhodnutiach NS SR. Z uvedených rozhodnutí vyplýva rozhodujúci právny záver, že poľnohospodárske nehnuteľnosti v správe národného výboru neprešli do vlastníctva obce. Ak je predmetná nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností evidovaná ako druh pozemku orná pôda, t.j. ide o poľnohospodársku nehnuteľnosť, a v konaní F. bol preukázaný prechod na štát, mala byť s poukazom na druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností, zapísaná do vlastníctva Slovenskej republiky a správy Slovenského pozemkového fondu. Zápis vlastníckeho práva výlučne v prospech SPF je podľa žalovanej nesprávny. V otázke legitimácie SPF v súdnych sporoch je jednoznačne a logicky ustálená súdny prax, podľa ktorej je aktívne alebo pasívne legitimovaným účastníkom konania výlučne subjekt vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a nie jeho správca.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré boli strany riadne predvolané. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 21.07.2023, na ktorom bolo pojednávanie odročené (za prítomnosti zástupcu žalovanej) na deň 27.09.2023, pričom zástupca žalovanej bol predvolaný na nový termín pojednávania priamo na pojednávaní. Na pojednávanie konané dňa 27.09.2023 sa dostavil iba zástupca žalobkyne, pričom zástupca žalovanej svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto vec prejednal podľa § 180 C.s.p. v neprítomnosti zástupcu žalovanej.
5. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres O., obec U., katastrálne územie U. (na č.l. 60 spisu) vyporiadavanej nehnuteľnosti mal súd preukázané, že na predmetnom liste vlastníctva je evidovaná nehnuteľnosť špecifikovaná v žalobnom petite, t.j. parcela registra E, parcelné číslo XXX/X o výmere 432m2, druh pozemku - trvalý trávny porast, umiestnenie pozemku 2, t.j. mimo zastavaného územia obce. V časti B výpisu z listu vlastníctva sú uvedení jednotliví podieloví spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, ktorí sú súčasne všetci účastníkmi súdneho konania. Žalobkyňa vlastní podiel o veľkosti 1/2 k celku s titulom nadobudnutia kúpna zmluva, právoplatnosť povolenia vkladu 23.06.2022 a Z. je uvedený ako ďalší podielový spoluvlastník s podielom o veľkosti 1 k celku s titulom nadobudnutia N., rozh. zn. XXX-X/X-XXXX/IX a rozh. pod XX/XXXX čd.XXXX/XXXX, Čsl. Štát - v operatívnej správe ONV, odboru pôdohospodárskej rady ONV BA - vidiek, A.
6. Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, okres O., obec. U., katastrálne územie U. ako aj informáciou z katastrálnej mapy žalobkyňa súdu preukázala, že je výlučnou vlastníčkou susediacich parciel k parcele č. XXX/X a to parciel XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX.
7. Z odborného vyjadrenia k hodnote nehnuteľnosti zo dňa 28.07.2022 spoločnosti Y. súd zistil, že predmetná spoločnosť odborne posúdila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a dospela k hodnote 13€/m2, pričom celú nehnuteľnosť ocenila sumou 5616€. Z výpisu z obchodného registra predmetnej spoločnosti (na č.l. 15 spisu) mal súd súčasne preukázané, že predná spoločnosť má medzi predmetmi činnosti zapísané aj sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitnú činnosť).
8. Podľa 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ( ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len OZ), podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
10. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
12. Podľa § 142 ods. 3 OZ, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti.
13. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, Pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov.
14. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje správca.
15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
16. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky, aby bolo podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetnej nehnuteľnosti zrušené a vyporiadané. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný Slovenská republika v zastúpení Z. sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti v spoluvlastníckych podieloch uvedených v bode 5 tohto rozsudku. V danom prípade súd posúdil žalovanú za pasívne legitimovanú v spore ako vlastníčku spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti. Z vyjadrenia zástupcu žalovanej zo dňa 07.09.2023 jednoznačne vyplynulo, že sporná nehnuteľnosť je poľnohospodárska nehnuteľnosť a v konaní ROEP bol preukázaný prechod na štát, a preto mal byť s poukazom na druh pozemku evidovaný v katastri nehnuteľností a nehnuteľnosť mala byť zapísaná do vlastníctva Z. 17. Žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka žiadala podielové spoluvlastníctvo so žalovanou zrušiť a prikázať jej podiel vo veľkosti 1/2 k celku do jeho výlučného vlastníctva. Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán zrušil.
18. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a ani na prvom pojednávaní vo veci na ktorom bol prítomný zástupca žalovanej spôsob vyporiadania a ani výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel nerozporovala. Občiansky zákonník stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade prichádza do úvahy vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je to dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V danom prípade reálne rozdelenie sporného pozemku nie je možné a nedošlo by k jeho účelnému využitiu a navyše ide o pozemok v extraviláne, kde nie je možné jeho rozdelenie z dôvodu zákonnej prekážky zákazu drobenia pozemkov. Následne preto prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému zo spoluvlastníkov. Žalovaná neprejavila záujem o nehnuteľnosť a z jej nečinnosti a nepopretia skutkových tvrdení je potrebné uzatvoriť, že nenamietala prikázanie celej nehnuteľnosti do vlastníctva žalobkyne, ktorá je súčasne vlastníčkou aj susediacej nehnuteľnosti. Súd preto prikázal celú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyni, t.j. s veľkosťou podielu 1/1 k celku.
19. Súd sa ďalej zaoberal otázkou primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej. Podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít je primeranou náhradou pri vyporiadavaní zrušeného podielového spoluvlastníctva príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Ide o hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec, v tomto prípade nehnuteľnosť
- pozemok predať. Primeranú náhradu určuje súd, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. V danom prípade výlučne žalobca predložil súdu relevantný dôkaz o hodnote vyporiadavanej nehnuteľnosti a podielov na nej patriacich stranám sporu a to odborné vyjadrenie k hodnote nehnuteľnosti spoločnosti zaoberajúcej sa realitnou činnosťou. Táto ohodnotila m2 spornej nehnuteľnosti na 13€ a celkovo hodnotu pozemku na 5616€. Žalobca navrhol sumu náhrady prevyšujúcu predmetnú hodnotu a to v sume 3000€. Žalovaný výšku primeranej náhrady nenamietal a preto ju súd považoval ako nepopretú za nespornú. Súd preto uložil žalobkyni uhradiť žalobcovi titulom náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej sumu 3000€. Súčasne súd predĺžil paričnú dobu zo zákonnej lehoty troch dní na desať dní a to na základe žiadosti zástupcu žalobkyne, keďže v danej lehote bude musieť zistiť číslo účtu od zástupcu žalovanej na ktorý má poskytnúť úhradu.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 257 C.s.p. V danom prípade zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v súlade so súdnou praxou si náhradu trov konania neuplatňuje a žiada žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznať. Navyše je potrebné uviesť, že v danom prípade by boli splnené aj dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania pre osobitné postavenie žalovanej a jej zástupcu. Žalovaná navyše spôsob vysporiadania a ani výšku primeranej náhrady nenamietala. Vzhľadom na osobitný charakter sporu o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno pričítať ani jednej zo strán úspech, či neúspech v spore a preto je zákonné a spravodlivé, aby súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).