Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_35Pu-1-2022.pdf
PDF · 76.82 KB
Case nature
Area
Subarea
35Pu/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava, vo veci vyslovenia prípustnosti prevzatia v zdravotníckom zaradení umiestnenej: Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 9, X., toho času umiestnený na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Z., A. K. XX, Z., v konaní zastúpený procesným opatrovníkom: M. V., súdny úradník Okresného súdu Trnava, za účasti zdravotníckeho zariadenia: Fakultná nemocnica Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, IČO: 00 610 381, takto
rozhodol:
Prevzatie Y. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. 9, X. t. č. umiestnená na Psychiatrickom oddelení Fakultnej nemocnice Trnava, A. Žarnova 11, Trnava, do ústavu zdravotnej starostlivosti je v súlade so zákonnými dôvodmi podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.01.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené telefaxom podanie, ktorým Psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice Trnava oznámilo, že dňa 20.1.2022, o 19,25 hod. bola na oddelenie prijatá umiestnená, ktorá nepodpísala vyhlásenie o dobrovoľnom vstupe, avšak zo psychiatrického hľadiska je nutná observácia ústavnou formou.
2. Uznesením, č. k. 35Pu/1/2022-3 zo dňa 21.01.2022, začal súd bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia umiestnenej v zdravotníckom zariadení a zároveň ustanovil umiestnenej procesného opatrovníka na ochranu jeho záujmov v tomto konaní.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom zástupcu ošetrujúceho lekára MUDr. M., vzhliadnutím umiestnenej, lustráciou v registri obyvateľov.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.
5. Dňa 21.01.2022 o 19,25 hod bola umiestnená prijatá na psychiatrické oddelenie Fakultnej nemocnice Trnava. Do ústavného zariadenia bola privezená cestou RLP, ktorú privolali rodinní príslušníci umiestnenej z dôvodu bludov, halucinácií, hlasov, neuvedomovania si samej seba a neadekvátneho správania, ktorým ohrozovala seba a iných. Umiestnená trpí paranoidnou schizofréniou od r. 2010, 12 krát bola hospitalizovaná, naposledy bola prepustená z FN Bratislava, psychiatrická klinika dňa 19.01.2022. Umiestnená je stále psychotická. Podľa názoru ošetrujúceho lekára správanie umiestnenej predstavuje ohrozenie pre umiestnanú a okolie a vyžaduje psychiatrickú liečbu. Výsluch umiestnenej pre halucinácie a bludy nie je možný, nedokáže vnímať, je možné len vzhliadnutie. Jej správanie je nepredvídateľné. Počas ústavnej starostlivosti spolupracuje pri liečbe antipsychotikami. Napriek niekoľkodňovému pobytu v ústavnom zariadení, stále odklonená od reality, je pozorované len mierne zlepšenie stavu. Samotná umiestnená nebola schopná výsluchu, súd ju len vzhliadol v uzamykateľnej izolačnej miestnosti, kde umiestnená sedela na posteli, nebola schopná nadviazania komunikácie a
vnímať vzhliadajúcu osobu, vydávala nezrozumiteľné zvuky, pričom sprevádzajúci lekár uviedol, že takéto správania je prejavom bludov.
6. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „Zákon o zdravotnej starostlivosti“) upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
7. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o zdravotnej starostlivosti ošetrujúci zdravotnícky personál je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupová rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
8. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej choroby ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
9. Podľa § 9 ods. 4 Zákona o zdravotnej starostlivosti, ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
10. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že esenciálnymi podmienkami zákonnosti zadržania je existencia duševnej choroby pacienta, ktorá vyvoláva nebezpečné správanie pacienta, pričom medzi chorobou a nebezpečným konaním musí byť vzťah príčiny a následku. Samotná prítomnosť duševnej choroby bez iného nemôže byť dôvodom pre nútené zadržanie. 11. Spoľahlivé preukázania naplnenia oboch podmienok (duševná choroba a nebezpečnosť) môže byť v praxi obtiažne. Kritériá, na základe ktorých je nútené umiestnenie v zdravotníckom zariadení prípustné vyplývajú z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ako aj ústavného súdu a súd ďalej na ne poukazuje. 12. ESĽP v rozhodnutí Winterwerp v. Holandsko (1979) rovnako ako v rozhodnutí Ashingdane v. Spojené kráľovstvo (1985) konštatuje, že Dohovor o ochrane ľudských práva a základných slobôd neuvádza, čo sa má rozumieť pod slovami „duševne choré osoby“ (unsound mind person). Tento výraz podľa ESĽP nemôže mať konečnú interpretáciu a je prirodzené očakávať, že sa bude vyvíjať súčasne s vývojom psychiatrie ako vedy. ESĽP k vymedzeniu pojmu pristupuje negatívnym spôsobom, keď hovorí, že skutočnosť, že sa osoba správa v rozpore so spoločensky zaužívanými štandardami, je zvláštna a má nezvyčajné zvyky, ktoré vzbudzujú pohoršenie ešte samo o sebe neznamená, že trpí duševnou poruchou. 13. Za významné pri riešení tejto otázky je potrebné považovať aj rozhodnutie ESĽP v prípade Shulepova v. Rusko (2009). Súd konštatoval, že obmedzenie osobnej slobody považovanej za duševne chorú musí byť v súlade so zmyslom článku 5 ods. 1 Dohovoru s cieľom vyjadreným v písm. e), ktorý zabraňuje pozbaveniu osôb osobnej slobody svojvoľným spôsobom. Na základe toho ESĽP vyslovil záver, že vzhľadom k ustálenej judikatúre, osoba nemôže byť vyhlásená za duševne chorú a pozbavená osobnej slobody, pokiaľ nie sú splnené uvedené podmienky: (i) osoba sa preukázateľne javí ako duševne chorá a súčasne (ii) stupeň alebo druh duševnej poruchy si vyžaduje nútené obmedzenie a súčasne (iii) odôvodnenosť ďalšieho obmedzenia závisí na pretrvávaní tejto poruchy. 14. Vo vzťahu k vzájomnej prepojenosti choroby a nebezpečnosti Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 79/93 vyslovil názor, že „obmedzenie osobnej slobody nemôže byť samozrejmosťou vždy, keď sú na to zdravotné dôvody. Len vtedy, keď spoločenský záujem preváži nad záujmami chorého, Ústava SR a v súvislosti s jej ustanoveniami zákonom o starostlivosti ozdravie ľudu a Občiansky súdny poriadok dovoľuje obmedziť osobnú slobodu chorého bez jeho súhlasu, či dokonca proti jeho výslovne prejavenému nesúhlasu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky (ochorenia) nestačí tvrdenie osoby, alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila osobná sloboda a musí sa vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára.“ Ohrozenie nemôže mať latentný charakter, resp. mať podobu potenciálneho prejavu, ktorý
môže byť neskôr vyvolaný chorobou. Ohrozenie musí byť bezprostredné a aktuálne, len takýto stav nebezpečenstva vyvolaný duševnou chorobou je dôvodom na zadržanie pacienta. 15. V prípade dvoch základných znakov detencie je nevyhnutné analyzovať aj motív zadržania pacienta. Je ním snaha „ochrániť“ chorú osobu, prinavrátiť jej zdravie, alebo ním je snaha chrániť okolie pred nebezpečným správaním chorej osoby? Inak povedené je daný motív liečebnej povahy alebo bezpečnostnej povahy? Oba motívy sú vzájomne prepojené, avšak prioritu má mať ochrana spoločnosti pred nebezpečným správaním pacienta. 16. V konaní má súd za preukázané, že umiestnená bola v minulosti už opakovane hospitalizované pre paranoidnú schizofréniu, po prepustení z ústavnej starostlivosti opakovaná recidíva ochorenia. V súčasnosti má diagnostikované závažné psychické ochorenie, ktoré je spojené so vznikom halucináciami, bludov, neuvedomovania si samej seba a hlasov. Správanie umiestnenej je nepredvídateľné, rizikové pre umiestnenú aj pre okolie, pričom svoj vážny stav si neuvedomuje. Navyše ani niekoľkodňová hospitalizácia a liečba nie je účinná, pričom k závažnému zhoršenie stavu došlo len dva dni po prepustení z predchádzajúcej hospitalizácie. 17. Súd zistil, že v uvedenom prípade nedošlo k zneužitiu ústavnej starostlivosti pri prevzatí umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia po neudelení dobrovoľného súhlasu. V čase prijatia umiestnenej boli prítomné také symptómy, ktoré umožnili bez pochybností urobiť záver o tom, že je namieste považovať jej prevzatie za zákonné a opodstatnené a nie za svojvoľné. 18. U umiestnenej ide o stav, ktorý si z psychiatrického hľadiska vyžaduje ústavnú formu liečby. Na základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára umiestnená je bez liečby, pre seba ale aj svoje okolie riziková. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia Zákona o zdravotnej starostlivosti súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CMP v spojení s § 6 ods. 9 písm. d) Zákona o zdravotnej starostlivosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd dospel k záveru, že k prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia po neudelení dobrovoľného súhlasu došlo zo zákonných dôvodov, keďže u umiestneného ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby ohrozuje seba aj svoje okolie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).