Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bf3/399691.4e64f6.pdf
PDF · 138.66 KB
No categories available
8Cdo/1048/2015
Najvyšší súd 8 Cdo 1048/2015
Slovenskej republiky 8 Cdo 1049/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., s.r.o., so sídlom
v Bratislave, P., zastúpenej Advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom v Bratislave, G.,
v mene a na účet ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B., PhD., proti žalovanej
Slovenskej republike, zastúpenej M., so sídlom v Bratislave, Ž., o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13 C
328/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. septembra 2014, sp. zn. 16 Co 360/2014 a z 25 júna 2015 sp. zn. 43 Co 185/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. septembra 2014,
sp. zn. 16 Co 360/2014 o d m i e t a .
Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25 júna 2015 sp. zn.
43 Co 185/2015 o d m i e t a .
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 7. novembra 2013 č.k. 13 C 328/2012-35
uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur podľa položky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. septembra
2014, sp. zn. 16 Co 360/2014 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo
v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti, za správny označil tiež následný postup súdu
prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. K odvolacím námietkam
žalobkyne uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. sa na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevzťahuje
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 ods. 1 písm. e/ O.s.p.) – nepodala
totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal
možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen
„absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd
nebol správne obsadený (§ 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny
poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú
a nemajetkovú ujmu, náhrady ktorej sa v konaní domáha. Zároveň žalobkyňa navrhla odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) po tom čo nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti ( dovolaním)
napadnutého rozhodnutia, v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či dovolanie žalobkyne
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba
odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,
1 Cdo 264/2013, 4 Cdo 229/2014, 4 Cdo 235/2014, 5 Cdo 295/2014, 5 Cdo 311/2014,
6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014, 8 Cdo 104/2014, 8 Cdo 281/2014, 8 Cdo 213/2014.
Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom
rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody
neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je,
najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 10. novembra 2014 č. k. 13 C 328/2012-
83 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 eur,
podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych
poplatkoch.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júna 2015 sp. zn. 43 Co 185/2015
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Rozhodol
podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 4, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § a § 18ca Zákona o súdnych
poplatkoch. Uviedol, že podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa
s účinnosťou od 1. októbra 2012 spoplatňuje súdnym poplatkom vo výške 20 eur; v rovnakej
výške sa v konaní o takejto žalobe vyberá aj súdny poplatok za odvolanie vo veci samej ak
bolo podané po tomto dátume. Podaním odvolania vznikla žalobkyni poplatková povinnosť
a súd prvého stupňa jej podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy tohto
zákona, správne vyrubil poplatok 20 eur. Z napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva za
čo, podľa ktorej položky a v akej výške bol poplatok vyrubený preto nepovažoval za dôvodné
ani námietky týkajúce sa jeho odôvodnenia.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, lebo v danom prípade sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé,
lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, žalobkyni bola v rozpore so zákonom
č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do
jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bližšie v dovolaní rozviedla.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho
istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 5 Cdo 284/2014,
5 Cdo 294/2014, 6 Cdo 236/2014, 6 Cdo 2952014, 6 Cdo 279/2014, 8 Cdo 305/2014,
8 Cdo 220/2014). Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p.
už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 O.s.p. a § 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 23. marca 2016
JUDr. Oľga Trnková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
M.