Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/341/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,

s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát

doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. 13,

o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Ţilina

pod sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline

z 29. apríla 2014 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobkyňa ţalobou doručenou Okresnému súdu Ţilina 27. septembra 2012 sa voči

ţalovanej domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov. V ţalobe uviedla, ţe majetková a nemajetková ujma jej bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Ţilina, ktorý spočíval v nevydaní poverenia

na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote a v zbytočných prieťahoch v exekučnom

konaní. Poukázala na to, ţe Okresný súd Ţilina rozhodol o ţiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie aţ 18. 5. 2011, hoci konanie začalo 9. 6. 2010, teda s omeškaním

o viac ako 343 dní.

Okresný súd Ţilina (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“)

rozsudkom z 11. decembra 2013 č. k. -68 rozhodol tak, ţe ţalobu ţalobkyne

2

zamietol a ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Zamietnutie ţaloby odôvodnil

nepreukázaním základného predpokladu zodpovednosti ţalovanej za škodu, a to nesprávneho

úradného postupu. Uviedol, ţe na exekučný titul, ktorým bol v danom prípade rozhodcovský

rozsudok, sa nevzťahovala zákonná lehota na vydanie poverenia, a okrem toho sa táto lehota

netýkala prípadov, keď exekučný súd zistí rozpor ţiadosti o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie zo zákonom.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie

ţalobkyne rozsudkom z 29. apríla 2014 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdenie

prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa aj dôvodmi

súdu prvého stupňa. Námietky ţalobkyne týkajúce sa porušenia zásady kontradiktórnosti,

odňatia práva konať pred súdom, nemoţnosti rozhodnúť bez nariadenia pojednávania,

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodovania vylúčeným sudcom, povaţoval

za nedôvodné.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie ţalobkyňa. Navrhla

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným

v ustanovení , ktorý konkretizovala vadami konania podľa

písm. f/ a g/ (t. j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, a ţe rozhodoval vylúčený sudca). Vadu konania spočívajúcu v tom, ţe vo veci

rozhodoval vylúčený sudca odôvodnila tým, ţe existujú objektívne dôvody (na ktoré

poukázala v podanej ţalobe), pre ktoré boli všetci sudcovia okresného súdu vylúčení. Vec

mala byť preto postúpená inému okresnému súdu. Odňatie moţnosti konať pred súdom videla

v tom, ţe dovolaním napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, pretoţe popiera konštantnú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je zaloţené na tvrdeniach, ktoré sú

sofistikovaným odôvodnením nespravodlivosti a je v rozpore so zákonom a ústavnou

úpravou. Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţovala aj to, ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nakoľko nie je dostatočne odôvodnené. V konaní bola

podľa názoru ţalobkyne porušená aj základná zásada civilného procesu – kontradiktórnosť

konania, keď súdy oboch stupňov zaloţili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych

argumentoch, ku ktorým sa nemohla vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne konanie vo svoj

prospech.

Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), riadne zastúpený (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré moţno napadnúť dovolaním ( a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posudzoval prípustnosť dovolania ţalobkyne

podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda k 10. júnu 2014.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené

v ustanovení a

V zmysle ustanovenia platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu

vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok

( ) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v aţ 3 , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce

právny názor v tejto veci. Nejde ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil,

ţe je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je.

V súlade s ustanovením ukladajúcim dovolaciemu súdu

povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v

(či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania

uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

K námietke ţalobkyne, podľa ktorej vo veci rozhodoval vylúčený sudca, dovolací súd

uvádza, ţe i keď ustanovenie spája vylúčenie sudcov z prejednania

a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak moţno

mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemoţno prehliadať, ţe rozhodnutie o vylúčení

sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, ţe nikto nesmie byť odňatý svojmu

zákonnému sudcovi ( ). Vzhľadom na to, moţno

vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len

zo skutočne závaţných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade

so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka

konania, ţe v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania

a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho

nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v iných veciach vyslovil názor, ţe dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, ţe sudca má prejednať a rozhodnúť vec,

v ktorej ţalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. ).

Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, ţe

dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, ţe vykonáva súdnictvo na súde, ktorý

údajne (podľa tvrdenia ţalobkyne) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci

mal zaloţiť zodpovednosť ţalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona

č. Námietku ţalobkyne o existencii procesnej vady konania v zmysle

písm. g/ preto povaţoval za nedôvodnú.

Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe v danom prípade jej bola odňatá moţnosť pred súdom

konať z dôvodu „prekvapivosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo popiera doterajšiu

konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je zaloţené na „tvrdeniach,

ktoré sú sofistikovaným odôvodnením nespravodlivosti“, je v rozpore so zákonom a .

Ţalobkyňa však neoznačila ţiadnu konkrétnu procesnú situáciu v konaní pred odvolacím

súdom alebo súdom prvého stupňa, ktorá by mohla zaloţiť namietanú vadu konania.

Abstraktné konštatovania „v rozpore so zákonom a “ – „sofistikované odôvodnenie

nespravodlivosti“ – „popieranie konštantnej judikatúry“, samé osebe nepredstavujú účinnú

obranu, pretoţe tu chýbajú konkrétne argumenty zakladajúce presvedčivosť uvádzaných

tvrdení.

Z didaktického hľadiska moţno pripomenúť, ţe stojí

na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo

z dôvodovej správy k bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv.

prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v nej, ţe účastník tak bude mať moţnosť vyjadriť sa

k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovení posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastník bude

môcť aţ po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu.

Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní

a rozhodovaní. Zákon ustanovuje, ţe účastníci by nemali byť zaskočení moţným iným

právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umoţnené tvrdiť skutočnosti

významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy.

Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom

právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (pozri

6

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2011 sp. zn.

).

Z ustanovenia vyplýva, ţe odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu

prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne. Vecnú správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia

treba chápať v širšom zmysle, teda nielen z hľadiska hmotnoprávneho, ale i z hľadiska

procesnoprávneho, so zreteľom na skutočnosť, ţe len pri dôslednom a presnom dodrţiavaní

procesných ustanovení môţu byť splnené predpoklady pre vydanie rozhodnutia plne

zodpovedajúceho zákonu. Potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia preto musí predchádzať

všestranné posúdenie veci odvolacím súdom, zhodnotenie tak procesného postupu súdu

prvého stupňa, ako aj jeho úvah pri aplikácii predpisov hmotného práva (Zborník IV str. 41).

V danom prípade oba súdy v základnom konaní dospeli k rovnakým právnym záverom

o nepreukázaní predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným

postupom. Keďţe odvolací súd nezaloţil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne

na iných (nových) právnych dôvodoch neţ súd prvého stupňa, nevznikla mu povinnosť

vyplývajúca z ustanovenia Dovolacia námietka ţalobkyne, ţe išlo o tzv.

prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu, nebola preto dôvodná.

Neobstojí ani námietka ţalobkyne, ţe jej nebolo umoţnené viesť kontradiktórne

konanie ( ), lebo sa nemohla vopred vyjadriť ku skutočnostiam

a právnym argumentom, na ktorých súdy niţšieho stupňa zaloţili svoje rozhodnutie.

Ţalobkyňa predsa mala moţnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť sa ku všetkým

vo veci rozhodujúcim otázkam, a to v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, čo aj

urobila, a teda svoj vplyv na konanie uplatnila. Odvolací súd sa s jej odvolacími námietkami

zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi preukázateľne vyporiadal. Dovolací

súd poukazuje na to, ţe ţalobkyňa v danej situácii dosiahla cestou riadneho opravného

prostriedku sledovaný účel (vplyv na konanie). Jej tvrdenie o odňatí moţnosti pred súdom

konať z tohto dôvodu nemá preto ţiadne opodstatnenie (k tomu pozri R 39/1993). Aj podľa

konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní

niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na súde prvého stupňa, môţe byť

korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven a De Meyere

v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko

z 29. mája 1986; pozri tieţ uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 16. januára 2013). Z uvedeného dôvodu nebolo zistené, aby na ujmu práv

ţalobkyne došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie

účastníkov.

Pokiaľ ide o ţalobkyňou tvrdenú vadu konania spočívajúcu v nedostatku riadneho

odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne

konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami,

argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie

(). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2

Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov

prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (). Právo

na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď

na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky

pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia

().

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov v základnom

konaní zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí,

a preto ich nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol čoho sa ţalobkyňa

domáhala, aký bol doterajší priebeh konania, aké stanovisko k prejednávanej veci zaujala

ţalovaná, uviedol zistený skutkový stav, opísal, ktoré dôkazy vykonal, a čo bolo nimi

preukázané, citoval príslušné ustanovenia o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorými sa riadil

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ním prijaté právne závery dostatočne vysvetlil.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa tak nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné.

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol ako vo veci

rozhodol súd prvého stupňa a opísal dôvody, ktoré viedli ţalobkyňu k podaniu odvolania.

Reagoval aj na námietky ţalobkyne uvedené v odvolaní a náleţite vysvetlil, prečo sa s nimi

nestotoţnil. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu tak dalo

odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Okolnosť, ţe táto

odpoveď ţalobkyňu neuspokojuje neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného

rozhodnutia v zmysle ; za riadne neodôvodnené rozhodnutie v ţiadnom

prípade nemoţno povaţovať to, ak odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa

predstáv, či poţiadaviek ţalobkyne.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za nevyhnutné uviesť,

ţe podľa stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 3. decembra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2, je nepreskúmateľnosť

rozhodnutia len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné

vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, skutočnosťou, ktorá zakladá

prípustnosť dovolania podľa

V súlade s vyššie uvedeným je však zrejmé, ţe o taký prípad v danej veci nejde, lebo

rozhodnutia súdov niţších stupňov obsahujú zásadné vysvetlenia dôvodov podstatných pre

ich rozhodnutia.

Ţalobkyňa neopodstatnene preto namietala, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť pred

súdom konať v zmysle

Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého

v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ Dovolanie

v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon ţalobkyňa

vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala.

Keďţe v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu

nie je prípustné podľa , , a neboli zistené ani dôvody prípustnosti

uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

ako neprípustné odmietol ( v spojení s veta prvá

) bez toho, aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody

pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním

ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2016

JUDr. Rudolf Čirč, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová