Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/5/2013

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny

Siebenstichovej, v právnej veci ţalobkyne Slovenskej republiky, zastúpenej Slovenským

pozemkovým fondom, so sídlom v Bratislave, Búdkova č. 36, proti ţalovaným 1/ E. Š.,

bývajúcej v B., 2/ T. K., bývajúcej v B.B., obom zastúpeným JUDr. M. V., advokátkou so

sídlom v M., za účasti vedľajších účastníkov na strane ţalobkyne I. F. M. a II. Z. M., oboch

bývajúcich v B. a zastúpených advokátskou kanceláriou L., s.r.o., so sídlom v B., III. E. H.,

bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. S., advokátom so sídlom v B., o určenie vlastníctva,

vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Malacky

zo 7. septembra 2011 č.k. -222 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30.

januára 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Malacky rozsudkom zo 7. septembra 2011 č.k. -222

zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala určenia, ţe pozemky v katastrálnom území B.

2

parcela č. X. – trvalé trávne porasty vo výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda vo výmere X.

222

m, parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m,

22,

parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m, parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. m

2

2

parcela č. X. – orná pôda vo výmere X. msú v jej vlastníctve, v správe Slovenského

pozemkového fondu. Súd prvého stupňa zároveň rozhodol o trovách konania tak, ţe

ţalovaným 1/, 2/ priznal ich náhradu, a to ţalovanej 1/ vo výške 115,92 € a ţalovanej 2/ vo

výške 193,21 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v konaní bolo preukázané, ţe

Výmerom o vlastníctve pôdy z 2. apríla 1948 vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. SNR,

právnym predchodcom ţalovanej 1/ J. M. a manţelke A. M. (ďalej len „právni predchodcovia

ţalovanej 1/“) boli pridelené do vlastníctva pozemky v katastrálnom území B. zapísané

v pozemnokniţnej vloţke č. X. ako parcely č. X., X., X., X., X., X., X. v celkovej výmere 0,5

ha, a to v ideálnej polovici. Výmerom o vlastníctve pôdy vydaným tým istým dňom boli

právnym predchodcom ţalovanej 2/ R. M. a manţelke M. M. (ďalej len „právni

predchodcovia ţalovanej 2/“) pridelené do vlastníctva pozemky v katastrálnom území B.

zapísané v pozemnokniţnej vloţke č. X. ako parcely č. X., X., X., X. v celkovej výmere

0,4243 ha, a to v ideálnej polovici. Keďţe výmery spĺňali všetky podstatné náleţitosti,

povaţoval ich za riadne vkladu schopné listiny. Uţ samotným vydaním tejto listiny

príslušným orgánom, právni predchodcovia ţalovaných nadobudli vlastnícke právo

k uvedeným nehnuteľnostiam. Pridelené nehnuteľnosti právnym predchodcom ţalovaných

odňaté neboli (nebolo preukázané ţiadne rozhodnutie vydané príslušným orgánom o odňatí

tohto prideleného majetku) a ani ţalobkyňa ničím nepreukázala svoje tvrdenie, ţe právni

predchodcovia ţalovaných sa vzdali tohto prídelu, resp. ţe tento opustili. Zápisy o vyúčtovaní

z 26. januára 1955 spísané Okresným národným výborom Bratislava – okolie, odbor

pôdohospodárstva, preukazujú iba to, ţe v roku 1951 JRD prevzalo pridelené nehnuteľnosti

do uţívania, čo nemoţno stotoţniť s pojmom vzdania sa vlastníctva, resp. s pojmom

opustenia veci. Tieto zápisy nevyjadrujú slobodnú a váţnu vôľu prídelcov vzdať sa

vlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti; naviac na nich absentujú podpisy M. M.

a A. M.. Osvedčenie Obvodného úradu Stupava z 25. októbra 1994 č. 73/94/Bí, v ktorom sa

uvádza, ţe predmetné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu ako vec, ktorá nepatrí nikomu

podľa vo väzbe na Občianskeho

zákonníka nepreukazuje stratu vlastníctva právnych predchodcov ţalovaných. Keďţe právni

predchodcovia ţalovaných nikdy vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam nestratili a vlastníctvo

k nehnuteľnostiam patrilo od apríla roku 1948 nepretrţite právnym predchodcom ţalovaných,

resp. ţalovaným, ţalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil §

142 ods. 1

3

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobkyne a vedľajších účastníkov F. M. a Z.

M. rozsudkom z 30. januára 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa

potvrdil (, ) a ţalobkyňu zaviazal zaplatiť ţalovaným 1/, / trovy

odvolacieho konania v sume 77,29 €. V celom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými zisteniami

súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci. Aj podľa názoru odvolacieho súdu

v konaní bolo nesporne preukázané, ţe Výmery o vlastníctve pôdy z 2. apríla 1948, na

základe ktorých sa právni predchodcovia ţalovaných stali vlastníkmi sporných nehnuteľností,

neboli nikdy zrušené, prídel nebol prídelcom príslušným orgánom odňatý a pridelený iným

osobám, a preto tieto výmery sú verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcov –

právnych predchodcov ţalovaných a sú vkladuschopnou listinou o vlastníctve. V konaní

nebolo preukázané, ţe by sa právni predchodcovia ţalovaných hoci aj konkludentne prídelu

dobrovoľne vzdali, resp. ho opustili a túto ţalobkyňou tvrdenú skutočnosť nemoţno vyvodiť

ani zo zápisov o vyúčtovaní z 26. januára 1955; z vyúčtovania len vyplýva, ţe pridelené

nehnuteľnosti odovzdali do uţívania JRD, pretoţe sami na nich nemohli hospodáriť. Zhodne s

prvostupňovým súdom mal za to, ţe ani osvedčenie vydané Obvodným úradom v Stupave

z 25. októbra 1994 a ani zápis ţalobkyne ako vlastníka sporných nehnuteľností na liste

vlastníctva nezakladá nevyvratiteľnú právnu domnienku vlastníctva štátu k sporným

nehnuteľnostiam. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil

v spojení s

Ţalobkyňa podala proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 16. apríla 2012 sp. zn.

dovolanie odmietol.

Proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo 7. septembra 2011 č.k. -222

a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2012 sp. zn. na základe

podnetu ţalobkyne podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“) a navrhol oba rozsudky zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu

na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a existenciu vád konania, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie veci (, ). Bol toho

názoru, ţe súdy dospeli k nesprávnemu právnemu záveru, ţe právni predchodcovia

ţalovaných pridelené nehnuteľnosti neopustili, keďţe z dôkazov predloţených ţalobkyňou –

zápisov o vyúčtovaní nesporne vyplynulo, ţe prídelcovia prídel opustili, čím prídel nemali

v drţbe a tým vlastnícke právo v zmysle

4

stratili. Obom súdom vyčítal, ţe nechali bez povšimnutia poznámku uvedenú v zápisoch

o vyúčtovaní, podľa ktorej prídelca odovzdal pridelený majetok v pôvodnom stave a ţe

nezisťovali, či prídelcovia pridelenú pôdu obhospodarovali aj v čase do 1. januára 1951, kedy

ju dobrovoľne odovzdali do JRD a teda, či sa prídelcovia vzdali dobrovoľne prídelu a dali

najavo svoju vôľu na pridelenej pôde nehospodáriť. Ďalej poukázal na to, ţe osvedčenie

Obvodného úradu v Stupave z 25. októbra 1994 vychádzalo zo Zoznamu odišlých prídelcov

a uţívateľov prídelov zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov s vyúčtovaním,

jednoznačne deklaruje, ţe v ňom uvedené nehnuteľnosti sú vo vlastníctve štátu a ţe naň prešli

ako vec, ktorá nepatrí nikomu podľa

vo väzbe na . Bol toho názoru, ţe z uvedených dokladov bez

akýchkoľvek pochybností vyplýva, ţe prídelcovia neboli ku dňu svojej smrti vlastníkmi

sporných nehnuteľností a teda, ţe ţalované dedili po nevlastníkoch. Uviedol, ţe v danom

prípade prídel nebol zapísaný ani v pozemkovej knihe, hoci v čase pridelenia predmetných

nehnuteľností platil intabulačný princíp s tým, ţe zápis do pozemkovej knihy mal

konštitutívny charakter.

Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, ţe plne súhlasí

s dôvodmi uvedenými generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní a naďalej trvala

na tom, ţe je vlastníčkou sporných pozemkov.

K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili aj ţalované 1/, 2/. Mali za to, ţe rozhodnutia

súdov niţších stupňov sú vecne správne, súdy náleţite zistili skutkový stav, dostatočne

sa vysporiadali s otázkou opustenia nehnuteľností prídelcami a dospeli k správnemu

právnemu záveru, ţe ich právni predchodcovia vôľu vzdať sa vlastníckeho práva nikdy

neprejavili. Preto navrhli mimoriadne dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

Vedľajší účastníci I. a II. (F. M. a Z. M.) sa v celom rozsahu stotoţnili s mimoriadnym

dovolaním.

Vedľajšia účastníčka III. (E. H.) poukázala na to, ţe ţalovaná 2/ ani jej právni

predchodcovia nemohli nadobudnúť nehnuteľnosti parcelného čísla X. a X. tak, ako sú

zapísané na liste vlastníctva č. X., pretoţe boli bez právneho dôvodu vyčlenené z parcely č.

X., ktorej vlastníkom ţalovaná 2/ a ani jej právni predchodcovia nikdy neboli.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozhodnutia v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané nedôvodne.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , neobmedzil

sa najvyšší súd len na posúdenie dovolacieho dôvodu uvedeného výslovne v mimoriadnom

dovolaní generálneho prokurátora, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Ţiadna z týchto vád nebola

v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla

najavo.

Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, ţe súdy zaťaţili konanie

tzv. inou vadou konania v zmysle ods. l písm. b/ , ktorú videl v nedostatočnom

zistení skutkového stavu veci z dôvodu nevykonania všetkých dôkazov a v nesprávnom

vyhodnotení dôkazov. Vzhľadom na túto námietku najvyšší súd skúmal, či v konaní k takejto

vade došlo; existenciu tzv. inej vady konania však nezistil.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie

je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Za konanie postihnuté tzv. inou vadou v zmysle § 243f ods. 2

písm. b/ moţno povaţovať aj to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní

dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami, ako i ţe odvolací súd

vychádzal z iného skutkového základu veci. Ak však súd prvého stupňa ako aj odvolací súd

vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie danej veci, zhodne (súladne)

6

vyhodnotili vykonané dôkazy a dospeli k rovnakému skutkovému záveru, nemoţno

ich konanie povaţovať za konanie postihnuté vadou v zmysle ustanovenia § 243f ods. 2

písm. b/

Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe súd prvého stupňa pri vykonávaní dokazovania

postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami , vykonal

dokazovanie, okrem iného, listinnými dôkazmi, a to prídelovými listinami z 2. apríla 1948

o nadobudnutí nehnuteľností (v nich presne označenými) v prospech R. M. a M. M., rod. S.

v celkovej výmere 0,4273 ha v podiele ½, v prospech J. M. a A. M., rod. N. v celkovej

výmere 0,5 ha v podiele ½ , zápismi o vyúčtovaní z 26. januára 1955 spísanými za

prítomnosti zástupcu ONV Bratislava - okolie, zástupcu MNV, zástupcu JRD B.,

a pôvodných prídelcov R. M. a J. M.. Okrem iných dôkazov, tieto vykonané dôkazy obidva

súdy (prvostupňový aj odvolací) vyhodnotili tak, ţe nikdy nebolo preukázané, ţe by prídely

z 2. apríla 1948 boli niekedy zrušené, ţe by právni predchodcovia ţalovaných (prídelci)

pozemky, ktoré im boli pridelené, hoci aj konkludentne dobrovoľne opustili, resp. sa vzdali

vlastníckeho práva, ţe v zápisniciach o vyúčtovaní z 26. januára 1955 nie je ţiadna zmienka

o vzdaní sa vlastníckeho práva.

Pokiaľ generálny prokurátor namieta potrebu vykonania ďalšieho dokazovania

zisťovaním, či prídelcovia pridelené pozemky do ich odovzdania do uţívania JRD uţívali,

dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe skutočnosť, či prídelci pozemky uţívali alebo

nie, je pre následné vlastnícke vzťahy, ku ktorým malo dôjsť právnym úkonom prídelcov,

právne bezvýznamná. Neuţívanie pozemkov prídelcami mohlo mať totiţ podľa vtedy

platného práva iba dôsledky vyplývajúce z ustanovení § 23 ods. 2 nariadenia SNR

č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,

Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „

Sb.“), podľa ktorého ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môţe

mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu

do 10 rokov odo dňa ujatia sa drţby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu

slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť

ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej moţno odôvodnene

predpokladať, ţe bude na ňom riadne hospodáriť; o takýto prípad sa však v danej veci

nejedná, k odňatiu majetku prídelcom nedošlo.

7

Aj zo stavu, ţe právni predchodcovia ţalovanej 2/ neboli vlastníkmi parcely č. X.,

z ktorej boli vyčlenené parcely č. X. a č. X. (tak ako to tvrdí vedľajšia účastníčka III. v podaní

z 23. marca 2015), treba zdôrazniť, ţe predmetom sporu (viď ţalobu, resp. mimoriadne

dovolanie) je určenie vlastníctva ţalobkyne (štátu) a nie určenie vlastníctva ţalovaných. Štát

pritom tvrdil, ţe nehnuteľnosti mal nadobudnúť spôsobom uvedeným v ţalobe, resp.

mimoriadnom dovolaní. Rozhodujúce je teda to, či je štát vlastníkom v ţalobe uvedených

nehnuteľností a nie to, či sú vlastníkmi ţalované, resp. kto je (okrem štátu) vlastníkom. Preto

ani nie je rozhodujúce, či bola parcela č. X. geometrickým plánom nedôvodne vo výmere X.

m² (pozostávajúca z parcely č. X. a parcely č. X.) včlenená (správne alebo nesprávne vo

vzťahu k rešpektovaniu pôvodných a nových vlastníkov) do parciel zapísaných na LV č. X.

(ktoré okrem toho sú v podstatne vyššej výmere ako parcela č. X.). Rozhodujúce v danej veci

je, či štát je vlastníkom ním uvádzaných parciel a nie to, kto iný je ich vlastníkom. Ak sa to

nepreukáţe, platí verejná listina, ktorou je list vlastníctva.

Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe odôvodnenie mimoriadnym dovolaním napadnutých

rozsudkov nezodpovedá , z ktorého dôvodu sú nepreskúmateľné, nakoľko

sa riadne nevysporiadali s dôkazmi predloţenými ţalobkyňou, najvyšší súd uvádza,

v preskúmavanej veci odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok ako vecne správny nielen

podľa , ale aj podľa [odkaz na toto ustanovenie

je uvedený na strane 3 (4. odsek) rozsudku odvolacieho súdu], v zmysle ktorého

ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môţe sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. To znamená, ţe odvolací súd nielenţe povaţoval odvolaním napadnuté rozhodnutie

za vecne správne, ale ţe sa aj stotoţnil s dôvodmi prvostupňového rozsudku. Odôvodnenia

napadnutých rozhodnutí obsahujú nielen vysvetlenie skutkových zistení a záverov, ku ktorým

dospeli, ale tieţ právne posúdenie týchto záverov (súdy v odôvodneniach uviedli rozhodujúci

skutkový stav, primeraným spôsobom opísali priebeh konania, stanoviská procesných strán

k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah ich procesných úkonov

a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodili

ich právne závery a prijaté právne závery primerane vysvetlili). Odôvodnenia rozsudkov

súdov niţších stupňov ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2

). So zreteľom na to dospel najvyšší súd k záveru, ţe v konaní nedošlo k procesnej vade

namietanej dovolateľom.

8

Mimoriadne dovolanie ako ďalší dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nariadenie č. 104/1946 Sb. SNR o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej

podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. upravovalo, ako to vyplýva z jeho názvu, vydávanie

výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. Podľa § 1 ods. 1

nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo

pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu

vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej

príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky

dodatočného ospravedlnenia (§ 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.). Z uvedeného je zrejmé,

ţe ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné

náleţitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi

dôsledkami.

V danej veci Výmery o vlastníctve pôdy z 2. apríla 1948 spĺňali tak

po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky a náleţitosti. Boli

vydané Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda orgánom

podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. k tomu kompetentným. Je v nich uvedené, kto

ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka,

je datované, opatrené odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená

a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva, presné

označenie nehnuteľností, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje

pridelenie k tam uvedeným nehnuteľnostiam. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu, ktorú

treba povaţovať za „perfektnú“ a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo

prídelcov k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať (porovnaj R 44/2005, rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. , ).

9

Keďţe k nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie,

nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu. Z hľadiska vlastníctva nebola preto

ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, ţe v pozemkovej knihe nie je urobený zápis

o prídelovom konaní.

Zo skutkového stavu zisteného súdmi niţších stupňov je nesporné, ţe právni

predchodcovia ţalovaných sa stali vlastníkmi nehnuteľností na základe prídelu uskutočneného

podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. K zmene vlastníctva k predmetu prídelu mohlo v dobe

do 26. januára 1955, kedy boli spísané zápisy o vyúčtovaní, dôjsť iba spôsobom

predpokladaným vtedy platnou právnou úpravou, ktorou boli predovšetkým zákon

č. (ďalej len ““), iné všeobecne

záväzné právne predpisy upravujúce (spravidla obmedzujúce) prevod vlastníctva, medzi ktoré

patrili napr. zákon č. 139/1947 Sb., nariadenie č. X./1947 Sb., nariadenie č. 218/1949 Sb.

a iné. Právna úprava v osobitných predpisoch bola vo vzťahu k vtedy platnému Občianskemu

zákonníku úpravou špeciálnou, čoho dôsledkom bolo, ţe ustanovenia

bolo moţné aplikovať iba vtedy, ak iná všeobecná právna úprava neustanovovala inak. Pre

daný prípad to znamená, ţe pokiaľ ide o právny reţim pozemkov, ktoré boli predmetom

prídelu, na prevod týchto pozemkov platila osobitná právna úprava a len vtedy, ak táto

osobitná právna úprava neustanovovala inak, len vtedy bolo moţné aplikovať ustanovenia

. Nakoľko osobitná právna úprava neobsahovala ustanovenia

o prevode vlastníctva (s výnimkou ustanovenia § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb. - viď citáciu

uvedenú vyššie), hoci obsahovala ustanovenia o právomoci bývalých národných výborov

vyúčtovať majetok prídelcov (§ 3 ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva

č. 507/1950 Ú.v.), pri absencii všeobecne záväznej úpravy treba na daný prípad aplikovať

ustanovenia . Je nesporné, ţe podľa vtedy platného práva pôda

do výmery 50 ha mohla byť iba v súkromnom vlastníctve. Súkromné vlastníctvo však podľa

vtedy platnej Československej republiky mohlo byť obmedzené iba zákonom.

Nakoľko však, okrem uvedeného, ţiadna zákonná právna úprava týkajúca sa súkromného

vlastníctva poľnohospodárskej pôdy nebola vydaná, na zmenu vlastníctva pôdy bolo treba

aplikovať ustanovenia . Vyplýva to z ustanovenia Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého vlastnícke pomery k pôde, zaloţené na zásade "pôda patrí tým,

ktorí na nej pracujú" spravujú sa , pokiaľ osobitné predpisy

neustanovujú inak.

10

Podľa ustanovení mohlo dôjsť zmene vlastníctva niektorým

zo spôsobov uvedených v ustanoveniach § 111 aţ § 118. Ţiadny z týchto dôvodov zmeny

vlastníctva však v danej veci nebol preukázaný ani účastníkmi tvrdený. Prichádza preto

do úvahy iba spôsob predpokladaný ustanoveniami § 119 alebo § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.

Podľa veci, ktoré nepatria inému,

sú vo vlastníctve štátu, ak nemajú cenu len nepatrnú. K veciam nepatrnej ceny, ktoré nepatria

nikomu, môţe nadobudnúť vlastnícke právo kaţdý tým, ţe si ich privlastní.

Podľa § 132 vlastníctvo sa stráca najmä tým, ţe ho nadobudne niekto iný alebo

ţe sa ho vlastník vzdá (ods. 1), vzdať sa nemoţno vlastníctva k veciam, ktoré podľa predpisov

o tom vydaných nemoţno voľne scudziť (ods. 2).

Dovolací súd je toho názoru, ţe aplikácia ustanovenia § 119 písm. a/ Občianskeho

zákonníka v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko toto ustanovenie iba určuje, kto

je vlastníkom veci, ak táto vec nepatrí nikomu. V danej veci je však nesporné, ţe pôda

vlastnícky patrila prídelcom, preto nadobudnutie vlastníctva takýmto spôsobom neprichádza

do úvahy.

Ustanovenie umoţňuje nadobudnutie vlastníctva

vzdaním sa veci. Právo opustiť vec je súčasťou obsahu vlastníckeho práva a jeho podstatou

je prejav vôle vlastníka nebyť naďalej vlastníkom veci. Právny úkon opustenia veci musí byť

urobený slobodne a váţne, určite a zrozumiteľne. Opustenie veci jej vlastníkom teda

nepochybne zahrňuje vôľovú stránku tohto jednostranného právneho úkonu a musí napĺňať

tieţ vôľu vzdať sa vlastníctva veci a jej fyzické opustenie (obdobne rozhodnutie najvyššieho

súdu sp. zn. ). Prejav vôle o vzdaní sa vlastníckeho práva musí byť teda

nepochybný a procesne dôkazné bremeno zaťaţuje toho, kto tvrdí, ţe sa stal vlastníkom.

V prípade pochybností o tom, či došlo k opusteniu veci a k zániku vlastníckeho práva, treba

vychádzať z predpokladu zachovania vlastníckeho práva (čl. 11 Listiny základných práv

a základných slobôd). Samotné neuţívanie veci samo osebe ešte neznamená zánik vlastníctva

spôsobom podľa .

11

Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam

vyţaduje písomnú formu, okrem, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej

stavby alebo len časti budovy ( v spojení s )

a z právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať

sa vlastníctva k určitej veci (viď rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ).

Dovolací súd pri posudzovaní otázky, či právnym predchodcom ţalovaných zaniklo

vlastnícke právo k predmetu prídelu vzdaním sa vlastníckeho práva, je zhodného názoru ako

súdy niţších stupňov, ţe v konaní nebolo jednoznačne a nepochybne preukázané, ţe

k takémuto právnemu úkonu zo strany prídelcov došlo. Zo zápisov o vyúčtovaní z 26. januára

1955, s ktorými dovolateľ (rovnako ţalobkyňa) spája vzdanie sa prídelu zo strany právnych

predchodcov ţalovaných, takýto prejav vôle nemoţno vyvodiť. Z týchto zápisov je zrejmé, ţe

k odovzdaniu prídelu došlo skôr ako boli spísané zápisy o vyúčtovaní (prídel mal byť

odovzdaný do roku 1951, zápisy spísané v roku 1955). Zápisy len osvedčujú to, ţe dňom

ich spísania došlo k vyúčtovaniu a ţe k odovzdaniu veci jedným z uvedených prídelcov,

keďţe sú podpísané len J. M. a R. M. (podpisy ich manţeliek, ktoré boli spoluvlastníčkami

prídelu, na vyúčtovaní chýbajú), došlo v roku 1951 v prospech JRD. Len z predtlačeného

textu zápisov, v ktorom je uvedené, ţe prídelca „opúšťa prídel“ nemoţno bez ďalšieho

vyvodiť, ţe právni predchodcovia ţalovaných sa prídelu aj skutočne vzdali, keď naviac tieto

vyúčtovania nie sú ani podpísané všetkými spoluvlastníkmi, ktorých sa prídel týkal.

Skutočnosť, ţe pozemky, ktoré boli predmetom prídelu, prevzalo v roku 1951 do uţívania

JRD, taktieţ nemoţno stotoţňovať so vzdaním sa vlastníctva zo strany prídelcov, resp.

s opustením veci. Odovzdanie pozemkov do uţívania JRD sa uskutočnilo za podmienok

kolektivizácie uskutočnenej zákonom č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych druţstvách.

Táto úprava ani vykonávací predpis k tomuto zákonu () však

neupravovali vlastnícke vzťahy k pôde, ktorú má druţstvo uţívať. V tomto smere dovolací

súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, so závermi ktorého sa stotoţňuje.

Generálny prokurátor teda nedôvodne namieta, ţe mimoriadnym dovolaním

napadnuté rozhodnutia súdov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f

ods. 1 písm. c/ v spojení s ). Preto najvyšší súd neopodstatnene podané

mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietol ( v spojení

s ).

12

Povinnosť nahradiť trovy konania má v konaní o mimoriadnom dovolaní ten, kto

podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania ( ), v danom prípade

je ním ţalobkyňa. Keďţe ţalované nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania

o mimoriadnom dovolaní, najvyšší súd im túto náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2016

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková