Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/64/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eleny Kováčovej,

v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Novom Živote,

so sídlom 930 38 Nový Život 97, IČO: 00 191 604, právne zastúpený JUDr. Martinom

Fritzom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 4, 811 03 Bratislava, proti žalovanému:

Okresný úrad v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8,

917 02 Trnava (pôvodne Krajský stavebný úrad), za účasti: PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o.,

so sídlom Pri Bielom kríži 1157/16, 831 02 Bratislava, IČO: 35 821 213, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP - 2012/00736/Ho zo dňa 18. októbra 2012,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -49

zo dňa 6. marca 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -49 zo dňa 6. marca 2014, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia krajský súd zamietol

žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP -

2012/00736/Ho zo dňa 18.10.2012, ktorým žalovaný ako odvolací orgán rozhodol o odvolaní

žalobcu proti rozhodnutiu obce ako príslušného stavebného úradu č.: N 2010/381 - 006

zo dňa 18.04.2012 tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie, ktorým uvedená obec rozhodla

o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život – Eliášovce“ na pozemkoch

parc. č. X., X., X., X., X., X. a X. v k.ú. E. a na pozemku parc. č. X.v k.ú. J.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že považoval za preukázané,

že žalobca nebol upovedomený o zahájení územného konania, avšak po tom ako vstúpil

do konania, bolo mu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené s poučením,

že môže proti nemu podať odvolanie. Žalobca toto právo využil, pričom v odvolaní

proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nekonkretizoval porušenie konkrétneho

zákona, resp. iného právneho predpisu a neuviedol ani skutočnosť, aká ujma mu vznikla

vydaním prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd ďalej považoval za nesporné, že stavebný úrad by mal informovať

všetkých jemu známych účastníkov konania o tom, že správne konanie bolo zahájené.

V opačnom prípade by účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže do úvahy

prichádzajúci účastníci by sa o ňom nedozvedeli a nemohli by svoje práva využiť.

V prípade, ak však úrad z nejakého dôvodu opomenul účastníka konania informovať,

bolo potrebné sa účastníckych práv aktívne domáhať a do konania vstúpiť.

Žalobca do konania vstúpil, avšak z jeho strany nedošlo k aktívnemu domáhaniu

sa svojich účastníckych práv, ktoré mohli spočívať v uvedení konkrétnych skutočností,

t. j. uvedením dôvodov, akým spôsobom zasiahli rozhodnutia správnych orgánov do jeho práv

a oprávnených záujmov.

V danom smere sa krajský súd stotožnil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého

skutočnosť, že v dôsledku chybného procesného postupu zo strany prvostupňového správneho

3

orgánu nebol žalobca upovedomený o začiatku správneho konania, avšak následne po vstupe

žalobcu do konania a doručení mu prvostupňového rozhodnutia, mohol tento uplatniť svoje

procesné práva a svoje postavenie ako účastníka správneho konania, pričom svoje právo

využil len formálne bez vznesenia konkrétnych námietok.

Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup

žalovaného správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a preto žalobu

v zmysle ustanovenia zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca s návrhom aby odvolací súd

zmenil rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. -49 zo dňa 06.03.2014 tak,

že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného (v súčasnosti Okresný úrad Trnava,

Odbor výstavby a bytovej politiky) č. KSÚ-OSP - 2012/00736/Ho zo dňa 18.10.2012

a vráti mu vec na ďalšie konanie.

Žalobca v odvolaní pripomenul, že je spoluvlastníkom pozemku, ktorý susedí s vyššie

uvedenými pozemkami v katastrálnom území E. a z tohto titulu podľa § 14 ods. 1 Správneho

poriadku, ako aj podľa § 34 ods. 2 Stavebného zákona je účastníkom územného konania a

začatie územného konania mu malo byť ako účastníkovi konania oznámené, čo sa však

nestalo a z toho dôvodu žalobca nemal vedomosť o tom, že prebieha takého územné konanie.

V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca, ako účastník konania, s ktorým malo byť

konané od začiatku územného konania, bol postavený do podstatne nevýhodnejšej situácie

ako tí účastníci, s ktorými bolo konané od začiatku územného konanie, a to z toho dôvodu,

že pre zreteľný nepomer medzi dĺžkou územného konania (viac ako 6 mesiacov) a 15-dňovou

lehotou na odvolanie, bol jednak pripravený o niektoré práva, ktoré už po samotnom vydaní

územného rozhodnutia nemohol využiť (napr. právo na podanie návrhu na vylúčenie

zamestnanca alebo člena správneho orgánu), ako aj o práva, napr. priebežne sa oboznamovať

so stavom konania, navrhovať dôkazy a pre krátkosť času na odvolanie mu bola upretá

možnosť oboznámiť sa s vecou do takej miery a uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok

konania, do akej to bolo umožnené účastníkom konania prítomným v konaní od jeho začiatku.

Žalobca zastáva názor, že jeho neinformovaním o začatí územného konania, bolo porušené

najmä jeho ústavné právo podľa , ktorý stanovuje rovnosť

4

účastníkov konania a prerokovať jeho vec bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Žiadal rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril iba k žalobe, a to tak, že uviedol, že opomenutý účastník môže

do začatého konania vstúpiť kedykoľvek až do momentu jeho skončenia, t. j. aj v rámci

odvolacieho konania. Skutočnosť, že prvostupňový stavebný úrad v dôsledku svojho

chybného procesného postupu so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania hneď

od začiatku správneho konania, nezbavila žalobcu jeho procesných práv, nakoľko jeho

postavenie vyplýva zo zákona. Aj keď prvostupňový stavebný úrad neoznámil začatie

konania žalobcovi, napadnuté rozhodnutie mu už bolo doručené. Podľa ust. § 53 Správneho

poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie,

pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne

alebo ústne do zápisnice nevzdal. Žalobca mohol svoje procesné práva v zmysle uvedeného

ustanovenia využiť a odvolanie podal.

Žalovaný uviedol, že žalobca využil svoje procesné práva takým spôsobom,

že v zákone stanovenej lehote podal odvolanie voči prvostupňového rozhodnutiu o umiestnení

predmetnej stavby. Vo svojom odvolaní však uviedol ako jediný dôvod to, že bol opomenutý

ako účastník konania. Podľa žalovaného teda, nevyužil svoje procesné práva dostatočne,

nakoľko vo svojom odvolaní neuviedol žiadnu konkrétnu námietku voči umiestneniu stavby

„Malá vodná elektráreň Nový Život – Eliášovce“, neuviedol akým konkrétnym negatívnym

spôsobom podľa neho môže stavba vplývať na jeho susedné pozemky. Ak by žalobca

vo svojom odvolaní konkretizoval svoje námietky a pripomienky, odvolací orgán by sa nimi

zaoberal, vyhodnotil ich a podľa toho ďalej rozhodol. Keďže žalobca v odvolaní uviedol

ako dôvod odvolania iba to, že bol opomenutý ako účastník, odvolací orgán sa zaoberal

iba týmto dôvodom, ktorý v rozhodnutí dostatočne odôvodnil a nepovažoval ho za dôvod

na zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Účastník konania PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o., so sídlom v Bratislave sa k odvolaniu

žalobcu vyjadril tak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave považuje za vecne a právne

správny, dôvody odvolania uvádzané žalobcom v odvolaní zo dňa 02.04.2014 považuje

5

za neopodstatnené, a preto žiada, aby odvolací súd v celom rozsahu odvolanie žalobcu

zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ,

veta prvá ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2

veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej

tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk,

najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (, ) dňa 31.03.2016.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Súd v intenciách preskúmava aj zákonnosť postupu správneho

orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa

procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho

poriadku (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie

si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci

skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané

náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu

je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu

napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať

dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou

konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého

rozhodnutia ( ). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe

6

zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také

rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť

a vhodnosť správneho rozhodnutia.( )

V medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho

konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský

súd vysporiadal so všetkými žalobnými námietkami, a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody. ( )

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloženého súdneho

a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku

krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať,

s jeho odôvodnením, ktoré považuje za úplné, vyčerpávajúce a dostatočne výstižné

sa stotožňuje v celom rozsahu, a len na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva:

Z obsahu administratívneho spisu a podaného odvolania voči rozsudku krajského súdu

vyplynulo, že žalobca vyčítal prvostupňovému správnemu orgánu, ale aj žalovanému,

že porušili ust. § 34 ods. 2 Stavebného zákona a § 14 ods. 1 Správneho poriadku,

keďže so žalobcom nebolo konané ako s účastníkom konania, nebolo mu oznámené začatie

správneho konania pred príslušným orgánom, čím došlo k zhoršeniu jeho postavenia v konaní

ako účastníka konania.

K tomuto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že stavebný zákon chápe

účastníkov konania v materiálnom zmysle, to znamená, že ak osoby spĺňajú zákonom

stanovené podmienky, sú účastníkmi konania. Oznámenie o začatí konania ma iba

7

deklaratórny charakter, nakoľko podľa správneho poriadku je konanie začaté už v čase podaní

žiadosti na príslušný úrad, od tohto momentu sú osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky

účastníkmi konania, so všetkými právami a povinnosťami.

Stavebný zákon v ust. § 34 ods. 2 uvádza, že v územnom konaní o umiestnení stavby,

o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania

aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom

alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť

rozhodnutím priamo dotknuté.

Aj podľa odvolacieho súdu má žalobca spoluvlastnícke právo k pozemku,

ktorý možno považovať za susedný, i podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, a už tým sa stal účastníkom stavebného konania, bez ohľadu na to, či s ním

prvostupňový orgán konal alebo nekonal. Ako účastník mohol z vlastnej iniciatívy do konania

pripojiť, čo však žalobca neurobil.

Názor žalobcu, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď žalobcovi neposlal

oznámenie o začatí konania podľa § 36 Stavebného zákona, aby tento mohol postupovať

podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona je správny, avšak túto skutočnosť a žiadne relevantné

a dôvodné námietky si žalobca neuplatnil ani v podanom odvolaní voči prvostupňovému

rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré riadne a včas podal žalobcovi po doručení rozhodnutia.

Žalobca však v danom prípade nebolo možné považovať za opomenutého účastníka

konania, nakoľko mu bolo zaslané rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu,

proti ktorému sa mohol odvolať, a v odvolacom konaní mohol uplatniť všetky svoje práva

účastníka konania, vrátane možnosti podať námietky voči územnému rozhodnutiu.

Toto vyplýva aj zo základnej zásady správneho práva jednotnosti konania, kedy je konanie

pred prvostupňovým a odvolacím orgánom chápané ako jeden celok. Prvostupňové

rozhodnutie bolo žalobcovi riadne doručené dňa 04.05.2012. Proti tomuto rozhodnutiu

sa mohol žalobca odvolať na Krajský stavebný úrad, čo aj urobil. V odvolaní potom bolo

potrebné namietať všetko, čo by žalobca namietal pred orgánom prvého stupňa.

Túto povinnosť si však žalobca nesplnil. Vo svojom odvolaní iba skonštatoval, že boli

porušené jeho práva ako účastníka konania, keď mu nebolo oznámené začatie správneho

8

konania. Neuviedol však akým konkrétnym negatívnym spôsobom, bolo podľa jeho názoru

zasiahnuté do jeho práv, teda čím môže stavba vplývať na jeho susedné pozemky

a ani neoznačil inú škodu alebo dôvody, ktoré by mali za následok zásah do jeho práv.

V tejto súvislosti poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky aj na svoju doterajšiu

judikatúru, ktorá prešla testom ústavnosti, a to napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva, že správnym konaním sa nazýva

postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri vydávaní rozhodnutí,

ktoré upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť

realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických osôb

za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšími prostriedkami,

ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi o ktorého vec –

práva a povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať

svoje práva. To platí zvlášť vtedy, ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva

na účastníkovi konania. Z tohto dôvodu k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle

môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť

alebo zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces

a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie

pre dotknutého účastníka konania.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

ako vecne správny podľa ust. a v spojení s ust. druhá veta

potvrdil.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal

z ustanovení , a tak, že žalobcovi, ktorý nebol

v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal a žalovanému a zúčastnenej osobe právo

na náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom

hlasov 3:0 ( tretia veta o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

9

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. marca 2016

Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská