Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-102-2012.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo so sídlom v Novom Živote, 930 38 Nový Život 97, IČO: 00 191 604, právne zastúpeným JUDr. Martinom Fritzom, advokátom so sídlom Podjavorinskej 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, Odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava (pôvodne Krajský stavebný úrad), za účasti: PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o., Strojnícka 103, 821 05 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo KSÚ-OSP - 2012/00736/Ho zo dňa 18. októbra 2012, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 18.12.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2012, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.KSÚ-OSP-2012/00736/ Ho zo dňa18.10.2012, ktorým žalovaný správny orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu (obec Nový Život) č.: N 2010/381 - 006 zo dňa 18.04.2012, ktorým uvedená obec rozhodla o umiestnení stavby „Malá vodná elektráreň Nový Život - Eliášovce“ na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/ X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX a XXX/X v registri „E“ v katastrálnom území J., obec Nový Život a na pozemku parc. č. XXXX . v registri „E“ v katastrálnom území N., obec Jelka, navrhovateľovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o..
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v žalobe namietal, že žalobca bol ako účastník konania nezákonne vynechaný z celého procesu, ktorého predmetom bolo konanie o vydanie územného rozhodnutia na stavbu. Poukázal na ustanovenie § 37 stavebného zákona, ktorý bol podľa názoru porušený zo strany správnych orgánov. Nesúhlasil s tým čo uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí, že pokiaľ prvostupňový správny orgán nejednal so žalobcom ako s účastníkom konania hneď od začiatku, nebol žalobca v ďalšom konaní zbavený svojich procesných práv, keďže mu bolo doručené rozhodnutie prvostupňového orgánu. Neprizvaním žalobcu do konania od samotného počiatku bolo vážnym spôsobom dotknuté jeho právo na vznášanie námietok, podávanie stanovísk a bola mu odňatá významná časť práv účastníka konania, ktorú nie je možné zhojiť tým, že si ich uplatnil až formou odvolania. Prvostupňový správny orgán bol povinný z úradnej povinnosti skúmať okruh účastníkov, ak zistil, že iné osoby sú účastníkmi konania, mal okruh účastníkov rozšíriť. Doručenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nemožno považovať za rozšírenie okruhu účastníkov.
Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.01.2013 vyplýva, že žalobca nebol skutočne upovedomený o začatí územného konania, avšak v súlade s ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní mohol žalobca kedykoľvek vstúpiť do tohto konania až do momentu jeho skončenia t. j. aj v rámci odvolacieho konania. Skutočnosť, že prvostupňový stavebný úrad v dôsledku svojho chybného procesného postupu so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania hneď od začiatku správneho konania, nezbavila žalobcu jeho procesných práv, pretože jeho postavenie mu vyplýva zo zákona. Keďže žalobcovi bolo doručené prvostupňové rozhodnutie, mohol tento využiť svoje námietky a pripomienky v rámci odvolacieho konania, čo však nevykonal a obmedzil sa len na námietku, že bol opomenutý ako účastník pri začatí správneho konania.
Uznesením č.k.14S/102/2012-25 zo dňa18.03.2013 súd pribral do konania účastníka PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava, nakoľko jeho práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
Z prvostupňového rozhodnutia vydaného Obcou Nový Život č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012 súd zistil, že prvostupňový správny orgán rozhodol na návrh PRVEJ PRODUKČNEJ, s.r.o. Bratislava, zastúpenou spoločnosťou Hydrotechnológia Bratislava s.r.o. Bratislava, o umiestnení malej vodnej elektrárne Nový Život - Eliášovce, v k. ú. J., na pozemkoch parc. č. XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ XX, XXX a XXX/X . v registri „E“ v k. ú. N. na pozemku parc. č. XXXX v registri „E“. Zároveň určil stavebníkovi podmienky ktoré musí dodržať pri umiestnení a realizácii prípravy stavby.
Dňa 15.5.2012 vydal prvostupňový správny orgán opravu rozhodnutia č. N 2010/381-006 zo dňa 18.04.2012, ktorým opravil výrokovú časť svojho rozhodnutia o vyjadrenie dotknutých organizácií.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 18.5.2012 odvolanie, v ktorom namietal, že ako susedia pozemkov na ktorých sa má stavba realizovať, mali byť upovedomení o začatí územného konania, avšak boli vynechaní z celého procesu územného konania a preto považujú tento postup za nezákonný.
Z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu č. KSÚ-OSP-2012/00736/Ho zo dňa 18. októbra 2012 súd zistil, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán zmenil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, avšak táto zmena sa týkala len zmenou polohopisných údajov a doplnenia stanoviska Krajského pamiatkového úradu, pričom vo svojom rozhodnutí k podanému odvolaniu uviedol, že skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v dôsledku jeho chybného postupu nejednal s osobou ako s účastníkom konania hneď od začiatku správneho konania, nezbavuje účastníka jeho procesných práv, jeho postavenie totiž vyplýva zo zákona. Poukázal, že prvostupňové rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom, teda aj žalobcovi, ktorý mohol v zmysle ust. § 53 Správneho poriadku podať odvolanie, v ktorom mohol uviesť dôvody nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia.
Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 06.03.2014 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že táto nie je dôvodná.
Právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 06.03.2014 uviedol, že zo strany správnych orgánov došlo tým, že žalobca bol vynechaný z celého procesu územného konania, k vážnemu priestupku a bolo porušené jeho ústavné právo, aby s ním bolo konané ako s účastníkom územného konania. Tým, že prvostupňový správny orgán nekonal so žalobcom, bola mu odňatá možnosť podávať pripomienky, návrhy, navrhovať dôkazy, nazerať do spisu. Toto sa odrazilo aj na skutočnosti, že samotné prvostupňové rozhodnutie neriešilo polohopis stavby, toto bolo riešené až v rámci rozhodnutia druhého stupňa. Takáto skutočnosť je dôvodom na to, aby došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.
Štatutárny zástupca - predseda družstva p. C. uviedol, že povinnosťou žalobcu ako vlastníka resp. nájomcu susedných pozemkov je chrániť vlastnícke práva pozemkov, ktoré susedia s predmetnou stavbou.
Poverená zástupkyňa žalovaného Ing. H. C. žiadala žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 28.1.2013.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 34 zák.č.50/1976 Zb. Stavebného zákona (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 1g)
(2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
(3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.
Podľa § 14 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Konanie v správnom súdnictve je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a v rozsahu určenom žalobcom. Základným predpokladom konania je tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach a musí poukázať na konkrétne skutočnosti z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona, ktorý však musí konkretizovať, t. j. že správny orgán vydaním rozhodnutia porušil konkrétny zákon alebo iný predpis ( súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami tieto skutočnosti za žalobcu nevyhľadáva, keďže práve oni majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom). Súd teda nemôže z vlastnej iniciatívny nahradiť prejav vôle žalobcu a sám vyhľadávať možné právne vady napadnutého rozhodnutia. Napokon v správnom súdnictve striktne platí koncentračná zásada, čo znamená, že dôvody žaloby je možné rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby ( § 250h ods. 1 O.s.p. t. j. dva mesiace), bez možnosti požadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty.
Pokiaľ ide o prieskum správneho konania, súd preskúmava postup správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutia, ktorý upravuje príslušný právny predpis. V rámci správneho konania je zmyslom všetkých procesných predpisov zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb tak, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie a to prostriedkami ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci a aby účastníkovi o ktorého vec a práva ide bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. Toto platí zvlášť ak ide o konanie, v ktorom dôkazná povinnosť spočíva na účastníkovi. Účastník domáhajúci sa zrušenia rozhodnutia správneho orgánu je preto povinný v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. poukázať na takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie správneho orgánu sa však nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránenie formálnych vád, ktoré nemôžu privodiť vecné iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.
Pokiaľ žalobca v žalobe namieta porušenie účastníckych práv v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, je súd povinný zaoberať sa touto námietkou len ak bola táto námietka uplatnená aj v rámci odvolacieho konania v správnom konaní a preskúmať, či druhostupňový správny orgán sa touto námietkou vo svojom rozhodnutí vysporiadal. S poukazom na konkrétny prípad, kedy došlo k doručeniu prvostupňového rozhodnutia žalobcovi, mal tento právo poukázať na konkrétne námietky, v ktorých vidí porušenie zákona v súvislosti s vydaním prvostupňového rozhodnutia a neuspokojiť sa len s poukazom na porušenie účastníckych práv. Podľa názoru súdu sú preto dôvody napadnutého rozhodnutia nedostatočné.
Súd v danom smere skúma, či takéto procesné pochybenie bolo pre žalobcu ujmou a dospel k záveru, že nebolo.
Je preukázané, že žalobca nebol upovedomený o zahájení územného konania, avšak po tom ako vstúpil do konania, bolo mu rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu doručené s poučením, že môže proti nemu podať odvolanie. Žalobca toto právo využil, pričom v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nekonkretizoval porušenie konkrétneho zákona resp. iného právneho predpisu a neuviedol ani skutočnosť, aká ujma mu vznikla vydaním prvostupňového rozhodnutia.
Je nesporné, že stavebný úrad by mal informovať všetkých jemu známych účastníkov konania o tom, že konanie bolo zahájené. V opačnom prípade by účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže potencionálni účastníci by sa o ňom nedozvedeli a nemohli by svoje práva využiť. V prípade, ak však úrad z nejakého dôvodu opomenie účastníka konania informovať, je potrebné sa účastníckych práv aktívne domáhať a do konania vstúpiť.
Žalobca do konania vstúpil, avšak nedošlo z jeho strany k aktívnemu domáhaniu sa svojich účastníckych práv, ktoré spočívajú v uvedení konkrétnych skutočností t. j. uvedením dôvodov akým spôsobom zasahujú rozhodnutia správnych orgánov do jeho práv a oprávnených záujmov.
V danom smere sa Krajský súd v Trnave stotožnil so stanoviskom žalovaného, podľa ktorého skutočnosť, že v dôsledku chybného procesného postupu zo strany prvostupňového správneho orgánu nebol žalobca upovedomený o začiatku správneho konania, avšak následne po jeho vstupe do konania a doručení mu prvostupňového rozhodnutia, mohol tento uplatniť svoje procesné práva a svoje postavenie ako účastníka správneho konania, pričom svoje právo využil len formálne.
Podľa § 250 ods. 4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
Správne súdy pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmavajú v prvom rade to, či sa žalovaný ako druhostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zaoberal námietkami ktoré žalobca uplatnil v rámci odvolacieho konania. V danom prípade, keď jedinou námietkou žalobcu uplatnenou v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu bola námietka porušenia účastníckych práv, súd preskúmal, či žalovaný sa touto námietkou zaoberal. Z rozhodnutia žalovaného ako z rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že tento sa touto námietkou zaoberal, vyhodnotil ju ako neoprávnenú, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, čím splnil rozsah prieskumu v rámci správneho konania.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd nepriznal náhradu trov konania účastníkovi PRVÁ PRODUKČNÁ, s.r.o. Bratislava, pretože v zmysle ust. 250k ods. 1 O.s.p. a ustálenej judikatúry NS SR nemožno priznať zúčastnenej osobe náhradu trov konania, pretože táto prináleží len žalobcovi, pokiaľ bol procesne úspešný v konaní.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.