Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
65d/434461.df2f1a.pdf
PDF · 141.87 KB
No categories available
17XCdo/39/2015
Najvyšší súd 17XCdo/38/2015
Slovenskej republiky 17XCdo/39/2015
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: P., s. r. o., so sídlom P.,
IČO: X., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou F., s. r. o., so sídlom G., IČO: X.,
konajúca prostredníctvom svojho konateľa, advokáta doc. JUDr. B., PhD., proti žalovanej: S.,
za ktorú koná M., so sídlom Ž., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4C/290/2012, o dovolaniach žalobkyne
proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/594/2014-90 zo dňa
16. septembra 2014 a č. k. 43Co/361/2015-175 zo dňa 23. júla 2015, takto
rozhodol:
I. Dovolania o d m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Revúca uznesením 4C/209-2012-34 zo dňa 26. 04. 2013 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za vznesenie námietky zaujatosti podľa
položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch“), a to v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Súd žalobkyňu poučil,
že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
13Co/594/2014-90 zo dňa 16. 09. 2014 napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). V odôvodnení
totožne so súdom prvého stupňa uviedol, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe
o námietku zaujatosti a za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa
pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. K odvolacím námietkam žalobkyne
uviedol, že vecné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa
na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti nevzťahuje (II. ÚS 124/2011).
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním argumentujúc
dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s procesnými vadami
konania podľa § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p. (t. j. že sa nepodal návrh na začatie konania,
hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, súčasne že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený).
Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože
to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú
prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným
sudcom v konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu,
ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Tvrdí, že ak rozhoduje
vylúčený sudca, treba považovať súd za nesprávne obsadený. Žalobkyňa navrhla rozhodnutia
súdov nižších stupňov zrušiť a zároveň navrhla odložiť ich vykonateľnosť. Súčasne si
uplatnila náhradu trov dovolacieho konania.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či podané dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým
ich zákon pripúšťa.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci (vo veci
týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 66 eur za vznesenie námietky
zaujatosti), aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd
uvádza konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3Cdo/31/2013, 4Cdo/229/2014,
4Cdo/235/2014, 5Cdo/295/2014, 6Cdo/291/2013, 6Cdo/417/2013, 6Cdo/120/2014
a 8Cdo/132/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov najvyššieho súdu, týkajúcich
sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá žalobkyňa vystupovala
v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle
§ 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody
neuvádza.
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Okresný súd Revúca uznesením č. k. 4C/209/2012-104 zo dňa 03. 10. 2014 uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie podľa
položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch, v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Súd žalobkyňu poučil, že
ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
43Co/361/2015-175 zo dňa 23. 07. 2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni
vznikla podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a/ a ods. 4,
§ 5 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Nestotožnil
sa s argumentáciou žalobkyne, že v danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho
poplatku podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Zdôraznil, že vznik poplatkovej
povinnosti žalobkyne za podanie odvolania je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej
v čase podania odvolania. Poplatkový úkon bol v predmetnej veci navrhnutý po 30. 09. 2012
a skutočnosť, že súdne konanie v tejto veci začalo do 30. 09. 2012 nemá preto žiaden vplyv
na vznik poplatkovej povinnosti žalobkyne za odvolanie. Odvolací súd sa nestotožnil
s námietkou žalobkyne, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, ku ktorej uviedol,
že uznesenie predstavuje jednoduchšiu procesnú formu rozhodovania súdu, náležitosti
písomného vyhotovenia ktorého sú upravené v § 169 ods. 1 O. s. p. a tieto napadnuté
uznesenie spĺňa.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, tvrdiac, že súdy
jej odňali možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/
O. s. p.). Odvolaciemu súdu vytkla prekvapivosť jeho rozhodnutia, ktorá mala byť daná tým,
že dovolaním napadnuté uznesenie popiera doterajšiu konštantnú judikatúru a je v rozpore
so zákonom a ústavnou úpravou. Navrhla napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako
aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a súčasne si pre prípad úspechu uplatnila náhradu
trov dovolacieho konania.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 3 O. s. p.) najskôr skúmal, či podané dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým
ich zákon pripúšťa.
V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci (vo veci
týkajúcej sa uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok 20 eur za podané odvolanie), aká
už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe
skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom. Ako príklad dovolací súd uvádza
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 4Cdo/266/2014, 6Cdo/219/2014,
6Cdo/221/2014, 6Cdo/253/2014, 6Cdo/278/2014, 6Cdo/279/2014, 7Cdo/398/2014
a 8Cdo/220/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto
konaniach (ako aj v ďalších konaniach iných senátov najvyššieho súdu, týkajúcich
sa skutkovo a právne obdobných právnych vecí, v ktorých tá istá žalobkyňa vystupovala
v procesnom postavení dovolateľa), v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle
§ 243b ods. 7 O. s. p. v znení účinnom od 01. 01. 2015 dovolací súd už ďalšie dôvody
neuvádza.
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 243b
ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako neprípustné odmietol.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 a § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanej náhradu trov tohto
konania nepriznal, keďže jej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave, 31. marca 2016
JUDr. Gabriela Mederová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová