Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Er/719/2003

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Košice, Kuzmányho 8, 041 02 Košice, IČO: 00 151 866, proti povinnému: H. H..Z..A.., H. H. E. N. X, XXX XX U., M.: XX XXX XXX, o vymoženie uloženej povinnosti v konaní pred súdnym exekútorom: JUDr. Michalom Mazúrom, so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice, pod č. EX 944/2003, o námietkach oprávneného, takto

rozhodol:

I. Námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, vydaného súdnym exekútorom dňa 27.03.2020 pod č. EX 944/2003 o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 23.06.2003 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 000296 *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 05.08.2003, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Michal Mazúr. Súdny exekútor prevzal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 15.08.2003.

2. Dňa 28.04.2020 boli tunajšiemu súdu doručené námietky proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré oprávnený podal v 30 - dňovej zákonnej lehote.

3. Oprávnený odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že nie je možné overiť, či predmetná exekúcia bola zapísaná v Centrálnom registri exekúcii v lehote do 30.6.2016. Vzhľadom na s dôrazom na ochranu práv a oprávnených záujmov MV SR ako oprávneného považuje za nevyhnutné preukázať včasnosť zápisu starej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii. V zmysle zákona ide o jeden z taxatívne vymedzených prípadov, kedy exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov. Z formulácie predmetného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že možno iniciovať spor o nároku, ktorý je spochybniteľný na rozdiel od výšky paušálnych trov, ktorá je určená zákonom. MV tým žiada súd, aby uložil súdnemu exekútorovi povinnosť hodnoverne preukázať zápis predmetnej exekúcie do Centrálneho registra exekúcii v lehote do 30.6.2016, a ak došlo k porušeniu zákonnej povinnosti, zároveň žiada, aby súd zrušil Upovedomenie o zastavení starej exekúcie v časti náhrady paušálnych trov a určil, že exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že dňa 27.03.2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie spolu s výzvou na úhradu trov starej exekúcie č. EX 944/2003, na základe ktorého upovedomil oprávneného, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Zároveň oprávneného vyzval aby do 60 dní od ukončenia exekučného konania zaplatil trovy starej exekúcie vo výške 42,00 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnych trov 35,00 Eur a dane z pridanej hodnoty vo výške 7,00 Eur na účet exekútora.

5. Podľa ust. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), tento zákon upravuje postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 (ďalej len "exekučné konanie") a osobitosti postupu pri podaní opätovného návrhu na vykonanie exekúcie (ďalej len "opätovný návrh").

6. Podľa ust. , stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa ods. 2.

7. Podľa ust. , rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (ďalej len "exekútor"), ak neustanovuje inak; na zmenu exekútora sa neprihliada.

8. Podľa ust. , ak v rozhodnej dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil aspoň na úhradu trov starej exekúcie.

9. Podľa ust. , ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

10. Podľa ust. , trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú z trov exekútora, ktoré si pred zastavením starej exekúcie z prijatého alebo vymoženého plnenia oprávnene ponechal, a paušálnych trov vo výške 35 eur; ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška paušálnych trov o daň z pridanej hodnoty, ktorú je exekútor povinný platiť podľa osobitného predpisu.6) Na úhradu iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

11. Podľa ust. , paušálne trovy znáša oprávnený. Exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení starej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.

12. Podľa ust. , Upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

13. Podľa ust. , exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak a) oprávnenému zaslal upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí lehoty podľa alebo b) ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.7)

14. Podľa ust. , proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

15. Podľa ust. , súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

16. Vychádzajúc zo znenia citovaného ustanovenia posledná veta je nesporné, že námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Zákonodarca pritom bližšie nešpecifikuje, či sa neprípustnosť podania námietok týka len výšky paušálnych trov alebo aj nároku na ich náhradu. Z odôvodnenia námietok oprávneného vyplýva, že pokiaľ ide o výšku paušálnych trov tá je podľa jeho názoru nespochybniteľná, a preto neprípustnosť námietok v tomto prípade nie je sporná. Spornosť podľa oprávneného je daná pokiaľ ide o námietky proti nároku na paušálne trovy, kde podľa jeho názoru samotné znenie zákona pripúšťa možnosť podania námietok proti nároku na paušálne trovy, keďže môže nastať situácia predpokladaná v .

17. V zmysle ustanovenia veta prvá , v námietkach môže oprávnený namietať len to, že exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie v rozpore so zákonom, pričom rozpor by mal spočívať v tom, že k zastaveniu starej exekúcie nedošlo, a teda že buď nejde o starú exekúciu v zmysle , alebo existujú skutočnosti, ktoré bránia zastaveniu starej exekúcie.

18. Z obsahu podaných námietok oprávneného nevyplýva, že by namietal správnosť a zákonnosť vydania upovedomenia o zastavení starej exekúcie, ale namietal iba to, že tu existujú okolnosti podľa , pre ktoré exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov exekúcie.

19. Zákonodarca v citovanom zákone výslovne ustanovil, že námietky proti paušálnym trovám prípustné nie sú. To platí rovnako o základe ako aj o výške paušálnych trov. Ak by totiž zákonodarca mal úmysel uzákoniť neprípustnosť námietok len proti výške paušálnych trov alebo len proti nároku na ich náhradu, výslovne by tak ustanovil. V procese ukončenia starých exekúcii jednoznačne upravuje paušálnu výšku trov exekúcie, subjekt, ktorý je povinný ich zaplatiť a okolnosti, za ktorých exekútorovi paušálna náhrada trov zastavenej starej exekúcie nepatrí. Z uvedeného je preto zrejmé, že následne pre rozhodovanie súdu o námietkach oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie je absolútne bez právneho významu, či exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii, kedy v tomto registri bola zapísaná a či vôbec zapísaná bola.

20. Súd má za to, že z ust. je zrejmé, že zákonodarca neviazal nepriznanie nároku na náhradu trov konania na včasnú registráciu exekúcie v centrálnom registri exekúcii, ale iba na jej registráciu. Je preto podľa názoru súdu irelevantné, v akej lehote bola exekúcia v registri exekúcii registrovaná.

21. Súd chce v tejto súvislosti poukázať na uznesenie Ústavného súdu, sp. zn. -18 zo dňa 09.06.2020, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že ,,Vychádzajúc zo znenia právnej úpravy , nárok súdneho exekútora na paušálnu náhradu trov starej exekúcie vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky. Procesný postup exekútora určuje priamo lex specialis, a preto nie je možné uvažovať o porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis a judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou aplikácie úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť argumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne irelevantnú. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava nedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych výkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný inštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo nie. Keď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné konanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť nadviažu, sú kvázi technickej povahy - administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa ex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju už citovanú judikatúru považoval ústavný súd argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala ústavne konformného výkladu a aplikácie , za nedôvodnú, pretože súdny exekútor v dotknutom exekučnom konaní nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na náhradu paušálnych trov zastavenej exekúcie a tento nárok si uplatnil v súlade s platným právom. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že napadnuté upovedomenie v časti výzvy na úhradu paušálnych trov starej exekúcie je ústavne udržateľné, rešpektuje a primeraným spôsobom interpretuje vo veci aplikované právne normy. Navyše je potrebné dodať, že sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrh na vykonanie tejto exekúcie podľa , v rámci ktorého si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej exekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.“

22. Z ustanovenia vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom pričom potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje. Vzhľadom na to, že podľa nie sú námietky proti paušálnym trovám prípustné, a to bez akejkoľvek výnimky, tak v prípade spornosti na ich nárok, určenie či exekútorovi vzniklo resp. nevzniklo právo na paušálne trovy, by posúdenie týchto otázok bolo v plnej miere v kompetencii príslušného exekučného súdu v prípade, ak by na základe vyššie uvedeného exekučného titulu súdny exekútor si uplatnil svoje právo na paušálne trovy.

23. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že samotný Centrálny register exekúcií nedisponuje presným dátumom, kedy bola konkrétna exekúcia skutočne zapísaná. Je z neho možné zistiť iba tú skutočnosť, či exekúcia v ňom zapísaná bola alebo nie. Vzhľadom k tomu, že súd má bezplatný prístup do Centrálneho registra exekúcii, vykonal prieskum a zistil, že predmetná exekúcia vedená pod sp.zn. bola v Centrálnom registri exekúcii skutočne zapísaná, o čom svedčí Indikatívna informácia z Centrálneho registra exekúcii.

24. Porušenie povinnosti súdneho exekútora v súvislosti s účtovaním paušálnych trov, na ktoré nemá právny nárok, zakladá jeho disciplinárnu zodpovednosť. Oproti tomu neuhradenie paušálnych trov zo strany oprávneného má ten následok, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie je vo vzťahu k paušálnym trovám novým exekučným titulom, na základe ktorého je exekútor oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie voči oprávnenému o vymoženie týchto trov.

25. Podľa ust. námietky oprávneného proti paušálnym trovám nie sú prípustné. Na základe uvedeného súd v zmysle jeho námietky ako neprípustné odmietol.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V zmysle ust. v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. ( )