Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti o maloletého J. L., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. L., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti trvalé bydlisko S., Ul. B. č. XX, prechodné bydlisko S., Ul. D. č. XX, zastúpených kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti matky V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko S., Ul. B. č. XX, prechodné bydlisko S., Ul. D. č. XX, a otca J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. M. F., R. E. č. XXX/XX, prechodné bydlisko S., Ul. U. č. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -192 zo dňa 30. júna 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 09.10.2020, vo výroku IV. o nedoplatku na výživnom pre maloletého J. za obdobie 09.10.2020 do 30.06.2021 vo výške 803,- eur s uložením povinnosti otcovi splácať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 40,- eur, vo výroku V. o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 130,- eur mesačne od 09.10.2020 a od 01.06.2021 sumou 120,- eur mesačne, vo výroku VI. o nedoplatku na výživnom pre maloletého P. za obdobie od 09.10.2020 do 30.06.2021 vo výške 880,33 eur s uložením povinnosti otcovi splácať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 45,- eur a vo výroku VIII. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) schválil rodičovskú dohodu, uzavretú medzi rodičmi maloletých detí (len v časti zverenia maloletých detí a zastupovania maloletých detí) tak, že maloletého J. L., nar. XX.XX.XXXX a maloletého P. L., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky V. F., nar. XX.XX.XXXX s tým, že obidvaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Ďalej súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. L. sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, od 09.10.2020. O nedoplatku na výživnom pre maloletého J. L., za obdobie 09.10.2020 do 30.06.2021 vo výške 803,- eur rozhodol tak, že uložil otcovi povinnosť tento splácať v mesačných splátkach po 40,- eur, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Otcovi uložil tiež povinnosť prispievať na výživu maloletého P. L. sumou 130,- eur mesačne od 09.10.2020 a od 01.06.2021 sumou 120,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. O nedoplatku na

výživnom pre maloletého P. L., za obdobie 09.10. 2020 do 30. 06.2021 vo výške 880,33 eur rozhodol tak, že uložil otcovi povinnosť tento splácať v mesačných splátkach po 45,- eur, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, pod následkom straty výhody splátok. Súd prvej inštancie na základe dohody rodičov, styk otca s maloletými deťmi, neupravil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie posudzoval podľa ustanovení , , , , a , , , , Zákona o rodine, podľa , , podľa , , , , , , a podľa , , .

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú manželia. Od marca 2020 nebývajú v spoločnej domácnosti. Otec prispieval na výživu maloletých detí nepravidelne, v mesiaci október po 50,- eur pre každé dieťa, rovnako v novembri a decembri 2020, v mesiaci január a marec a apríl 2021 neprispel na výživu detí žiadnym výživným a vo februári 2021 po 50,- eur pre každé dieťa. Od mája do júna 2021 neprispel na výživné pre maloleté deti ani sčasti. Rodičia sa na týchto sumách zaplateného výživného zhodli a súd prvej inštancie túto skutočnosť nepovažoval za spornú a vychádzal z nej pri rozhodovaní o dlžnom výživnom. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že obidvaja rodičia sú zdraví a nemajetní. Rovnako maloleté deti sú zdravé a nemajetné. Nemajú osobitné záujmy, ktoré by matka musela finančne uspokojovať. Matka sa o detí stará sama, pomáhajú jej (aj finančne a vecne) rodičia. Bývala v byte svojich rodičov v jednej izbe aj s deťmi, rodičom na bývanie neprispieva. Aktuálne sa presťahovala. Na bývanie neprispieva. Otec býval v rodinnom dome, prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne, v súčasnosti má prenajatý byt, za bývanie platí 350,- eur mesačne. V starostlivosti o maloleté deti neboli zistené nedostatky. Podľa súdu prvej inštancie otec si v rozhodnom období nezabezpečoval príjem v pracovnom pomere ani na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ústnych), bol krátkodobo evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a bol v zásade v rozhodnej dobe prevažne dobrovoľne nezamestnaný. Pracoval podľa vlastného vyjadrenia v Rakúsku u kamaráta, na základe ústnej dohody. Aktuálne sa od 30.06.2021 zamestnal na základe dohody o vykonaní práce, s dohodnutou odmenou 875,- eur brutto. Súd prvej inštancie naopak nemal preukázané, že otec detí poberal v rozhodnom období - od októbra 2019 materské, alebo že by sa osobne staral o maloleté deti na materskej dovolenke, ako tvrdil. Taktiež nemal preukázané, že by sa riadne zaujímal o vhodné zamestnanie, zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu, kvalifikácii a praxi. Od 19.04.2021 sa otec zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, avšak bol podľa vlastného vyjadrenia vyradený pre nespoluprácu v júni 2021. Z vecných plnení otcom pre maloleté deti mal súd prvej inštancie preukázané len zakúpenie topánok pre každé dieťa v hodnote 45,- eur za celé rozhodné obdobie. Na tejto skutočnosti sa rodičia zhodli. Na ostatné veci, ktoré mal otec deťom kúpiť a majú ich používať len u neho doma, súd prvej inštancie neprihliadol. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že pri určovaní výšky výživného vychádzal z príjmu matky - rodičovského príspevku 270,- eur mesačne, v roku 2021 v sume 275,90 eur, pričom matka poberá prídavky na dve deti. Príjem otca súd prvej inštancie ustálil na sumu minimálne 600,- eur mesačne netto - na základe vyjadrenia otca, ktorý mal dosahovať v Rakúsku, ale aj z aktuálnej dohody o vykonaní práce, kde je odmena dohodnutá na sumu 850,- eur brutto. Z tejto sumy súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného pre obidve deti vychádzal. Otec výšku tohto príjmu nepreukázal a od apríla 2021 už v Rakúsku prácu nemá, preto sa zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie. Počas evidencie ako uchádzač o zamestnanie mal mať príjem 200,- eur mesačne z brigád a následne mal byť vyradený pre nespoluprácu v júni 2021. Otec nepreukázal ani dôvod skončenia výkonu zárobkovej činnosti v Rakúsku, iba uviedol, že pracoval na základe ústnej dohody a v súčasnosti už jeho bývalý zamestnávateľ pre neho prácu nemá. Otec taktiež hodnoverne nepreukázal, že sa usiluje nájsť si prácu s príjmom, ktorý by mu umožňoval riadne plnenie vyživovacej povinnosti voči dvom maloletým deťom. Až na pojednávaní konanom dňa 30.06.2021 predložil dohodu o vykonaní práce. Otec je zdravý, v produktívnom veku, má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Ovláda základy nemeckého jazyka. Má prax v oblasti stavebníctva (brigádnicky) a ako operátor výroby v priemysle. Podľa súdu prvej inštancie je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať príjem minimálne 600,- eur netto. Súd prvej inštancie taktiež konštatoval, že otec sa v minulosti vzdal príjmu tak, že do práce nenastúpil, ako to vyplýva zo správy jeho posledného zamestnávateľa v SR. Svoje výdavky súdu nepreukázal, hoci ho k tomu súd prvej inštancie vyzval. Súd prvej inštancie u otca vychádzal pri určovaní výživného za obdobie, keď otec nemal príjem, prípadne len vo výške 200,- eur mesačne, z potencionálneho príjmu. Pri rozhodovaní o výživnom bol rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, teda nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, resp. príjem reálne nemá. Podľa súdu prvej inštancie princíp potencionality má totiž prednosť

pred princípom fakticity. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Otec si v konkrétnom prípade musel byť vedomý, že má dve vyživovacie povinnosti, práca v zahraničí na základe ústnej dohody je neistá a bol povinný sa na eventualitu straty takéhoto zamestnania pripraviť (byť s ňou uzrozumený) a v predstihu si hľadať stabilné zamestnanie so zodpovedajúcim príjmom. Otec sa však takto zodpovedne nesprával. Svojou nenáležitou pasivitou (nedbanlivou nečinnosťou), hazardovaním s príjmom, v podstate nelegálnym príjmom v zahraničí, sa vzdáva (vzdal) príjmu, ktorý by mohol dosahovať aj v Slovenskej republike, s využitím svojho vzdelania a praxe. Aj jeho doterajšia zárobková činnosť v SR nesvedčí o jeho poctivom prístupe k práci (krátkodobé zamestnania). Zaevidoval sa síce ako uchádzač o zamestnanie, avšak inú aktivitu nevyvinul. Jeho nezamestnanosť mala krátkodobý charakter a naviac bol podľa vlastného vyjadrenia vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Súd prvej inštancie ustálil odôvodnené potreby maloletého J. nasledovne: výdavky na stravu 100,- eur, oblečenie 40,- eur, hygienické a iné základné potreby 15,- eur, voľnočasové aktivity 20,- eur, lieky na bežné ochorenia 5,- eur a podiel na nákladoch na bývanie 30,- eur mesačne, spolu 200,- eur mesačne. Taktiež ustálil odôvodnené potreby maloletého P. nasledovne: výdavky na stravu 100,- eur, oblečenie 40,- eur, hygienické a iné základné potreby 35,- eur, voľnočasové aktivity 25,- eur, lieky na bežné ochorenia 5,- eur a podiel na nákladoch na bývanie 30,- eur mesačne, spolu 215,- eur mesačne do 31.05.2021. Od júna 2021 odôvodnené výdavky poklesli na sumu cca 200,- eur -zanikol výdavok na plienky v sume 15,- eur mesačne. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov. Podľa súdu prvej inštancie otec sa o deti v zásade nestará a jeho životná úroveň je vyššia, ako životná úroveň matky a detí. Deti majú právo podieľať sa na vyššej životnej úrovni otca. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V tomto prípade sú to najmä výdavky otca na fajčenie a nárast výdavkov na bývanie. Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvej inštancie určil výšku výživného pre maloletého J. L. v sume 120,- eur mesačne a pre maloletého P. L. 130,- eur mesačne (jeho odôvodnené výdavky sú vyššie, hoci je o rok mladší ako Andrej), pretože ešte používa plienky, ktoré sú finančne náročné, následne od 01.06.2021 na sumu 120,- eur, pretože výdavky na plienky v sume 15,- eur mesačne odpadli. Keďže súd prvej inštancie určil výživné otca od podania návrhu matky - od 09.10.2020 v sume 120,- eur mesačne pre maloletého J. L. a otec za celé rozhodné obdobie zaplatil len sumu 245,- eur (na tejto skutočnosti sa rodičia zhodli a nespochybňovali ju - finančné aj vecné plnenia), otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.10.2020 do 30.04.2021 v sume 80,- eur. Za mesiac október mal otec zaplatiť na výživnom sumu 88,- eur (120,- eur delené 30 kalendárnych dní krát 22 dní), za mesiace november 2020 až jún 2021 sumu 960,- eur (120,- eur krát 8 mesiacov) - spolu 1.048,- eur. Súd prvej inštancie započítal otcovi zaplatené výživné spolu 200,- eur a 45,- eur naturálne plnenia (spolu 245,- eur), takže dlh na výživnom za celé obdobie predstavuje sumu 803,- eur. U maloletého P. L. určil súd prvej inštancie výživné v sume 130,- eur mesačne od 09.10.2020 do 31.05.2021 a od 01.06.2021 v sume 200,- eur a otec za celé rozhodné obdobie zaplatil len sumu 245,- eur (na tejto skutočnosti sa rodičia zhodli a nespochybňovali ju - finančné aj vecné plnenia), otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za obdobie od 09.10.2020 do 30.04.2021 v sume 880,33 eur. Za mesiac október mal otec zaplatiť na výživnom sumu 95,33 eur (130,- eur delené 30 kalendárnych dní krát 22 dní), za mesiace november 2020 až máj 2021 sumu 910,- eur (130,- eur krát 7 mesiacov) a za jún 2021 12,- eur, spolu 1125,33 eur. Súd prvej inštancie započítal otcovi zaplatené výživné spolu 200,- eur a 45,- eur vecné plnenie, takže dlh na výživnom za celé obdobie predstavuje sumu 880,30 eur. Súd prvej inštancie povolil otcovi splácať dlžné výživné v sume 803,- eur pre maloletého J. L. po 40,- eur mesačne, spolu s bežným výživným a dlžné výživné pre maloletého P. L. v sume 880,33 eur po 45,- eur mesačne, spolu s bežným výživným. Účastníci konania náhradu trov konania nežiadali. Súd prvej inštancie preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

4. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec. Navrhoval výživné na maloletého J. L. 80,- eur a splátku na nedoplatku výživného 20,- eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci a na P. L. 90,- eur a splátku na nedoplatku 20,- eur. Dôvod odvolania a jeho návrhu na výšku výživného a splátkach na nedoplatku na výživnom je, že jeho príjem nie je dostatočný na vyplácanie výšky výživného, ktorý mu udelil súd v rozsudku sp. zn. . Jeho príjem po odrátaní nákladov na bývanie, stravu, cestovné a náklady spojené nevyhnutne na život, nie sú v takej výške, aby mohol plniť vyživovaciu povinnosť v takej výške, akú mu súd udelil v rozsudku. Preto prosí, aby mu súd vyhovel v návrhu, aby si riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť v plnej výške.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhovala, aby bol potvrdený rozsudok okresného súdu. Určené výživné je vzhľadom k potrebám deti primerané.

6. Kolízny opatrovník sa vyjadril tak, že súhlasí s konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

7. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanoveniami , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého J. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od 09.10.2020, vo výroku IV. o nedoplatku na výživnom pre maloletého J. za obdobie 09.10.2020 do 30.06.2021 vo výške 803,- eur s uložením povinnosti otcovi splácať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 40,- eur, vo výroku V. o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého P. výživným vo výške 130,- eur mesačne od 09.10.2020 a od 01.06.2021 sumou 120,- eur mesačne, vo výroku VI. o nedoplatku na výživnom pre maloletého P. za obdobie od 09.10.2020 do 30.06.2021 vo výške 880,33 eur s uložením povinnosti otcovi splácať uvedený nedoplatok v mesačných splátkach po 45,- eur a vo výroku VIII. o nároku na náhradu trov konania potvrdil podľa , . Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotkol.

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku otca týkajúcu sa nedostatočného príjmu pre určenie výšky výživného a výšky nedoplatku ako ho ustálil súd prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o potrebe určenia výšky výživného s ohľadom nie na otcom deklarovaný príjem za rozhodné obdobie, ale jeho potencionálny príjem, ktorý súd prvej inštancie stanovil za skúmané obdobie v rozsahu minimálne 600,- eur netto, a to jednak z titulu príjmu, ktorý dosahoval v Rakúsku a jednak z titulu príjmu z dohody o vykonaní práce, kde bola dohodnutá odmena 850,- eur brutto. Podľa záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31. marca , že „princíp potenciality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný) príjem, ktorý je následne základom pre určenie výživného“.

10. Pokiaľ otec namietal, že jeho výška výdavkov najmä na bývanie mu neumožňuje platiť zvýšené výživné, odvolací súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne rozhodnutie v tejto časti odôvodnil v bode 14. rozsudku, a to zákonom zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom účastníka konania byť pred súdom úspešným, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu, resp. účastníkov konania, nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu spôsobilú privodiť porušenie ústavných základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. dosahuje len také odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidla formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

11. Odvolací súd pokladá za správny výrok o nedoplatku na zvýšenom výživnom a určení splátok výživného vo výške 40,- eur mesačne, resp. 45,- eur mesačne, keďže nedoplatok na výživnom musí byť podľa súdnej judikatúry uhradený najneskôr do dvoch rokov od rozhodnutia súdu o jeho výške.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolanie otca bolo neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže tento pokladá za vecne správny a zákonný. Odvolací súd nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu moderačného práva súdu pri náhrade trov konania ( ). Generálna klauzula formulovaná v vychádza z predpokladu, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formuláciou sa okrem iného zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Obdobou z hľadiska využitia jeho výnimočnosti predstavuje . Aplikácia tohto konkrétneho ustanovenia prichádza do úvahy za predpokladu, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. O takúto výnimku v danom prípade nejde.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia v spojení s ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že neaplikoval ust. vzhľadom na to, že ktorýkoľvek z účastníkov má možnosť podať proti rozhodnutiu, s ktorým nesúhlasí, odvolanie.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )