Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/163/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu J. M., naposledy bytom

v R., adresa na doručovanie B., zastúpeného advokátskou kanceláriou AK Balara, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Košická 56, proti ţalovanému Poľnohospodárskemu bytovému

družstvu Topoľčany, so sídlom v Topoľčanoch, Mojmírova 3, IČO: 00 596 779,

zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom

v Topoľčanoch, nám. M.R. Štefánika 3, o náhradu škody a iné, vedenej na Okresnom súde

Topoľčany pod sp.zn.

, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitra z 12. decembra 2013

sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy dovolacieho konania v sume 760,52 €,

k rukám jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie JUDr. Slávik a partneri, s.r.o.,

so sídlom v Topoľčanoch, nám. M.R. Štefánika 3, do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 26. apríla 2013, č.k. -128 zamietol

ţalobu v celom rozsahu a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa pôvodne domáhal aj pridelenia náhradného bytu alebo

umoţnenia uţívať byt v R., konanie o tejto časti ţaloby bolo zastavené uznesením z 10.

januára 2012 č.k. -20 právoplatným dňa 3. októbra 2012

pre prekáţku právoplatne rozhodnutej veci a súd pokračoval v konaní o zvyšku ţaloby. Nárok

ţalobcu na zaplatenie 25 000 € z titulu náhrady škody, ktorú mu mali spôsobiť zamestnanci

ţalovaného protizákonným vyprataním zariadenia bytu v R. zamietol z dôvodu uplatnenia

námietky premlčania vznesenej ţalovaným v zmysle § 100 ods. 2, § 101 a § 106 ods. 1, 2

. Mal za preukázané, ţe škodná udalosť nastala vyprataním zariadenia

bytu dňa 1. marca 1991, ţalobný návrh bol podaný dňa 24. októbra 2011, t.j.

2

po márnom uplynutí trojročnej premlčacej doby. Nárok ţalobcu na zaplatenie 25 000 €

za súdne prieťahy zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie ţalovaného v konaní o tomto

nároku. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu porušenia práva účastníka

na prejednanie veci v primeranej lehote podlieha právnemu reţimu

o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo

nesprávnym postupom (pred 1 .júlom 2004 ), podľa ktorého sa nárok

uplatní voči orgánu verejnej moci. Ţalovaný nie je orgánom verejnej moci, a preto ani

nemôţe byť v konaní o tomto nároku pasívne legitimovaným. Nárok ţalobcu na zaplatenie

50 000 € titulom náhrady ujmy na zdraví zamietol z dôvodu námietky premlčania vznesenej

ţalovaným. Ţalobca si tento nárok uplatnil za ochorenia, ktorých príčinou malo byť

protiprávne vypratanie z bytu, pričom uviedol, ţe ide o ochorenie kĺbov, ktoré mu začalo pred

10-timi, 15-timi rokmi a následné ochorenia, ktoré mu vznikli ako dôsledok jeho ţivota

po vyprataní z bytu. Súd posúdil túto časť ţaloby podľa

a na základe vyjadrení ţalobcu ustálil, ţe aj tento nárok je premlčaný, vzhľadom na uplynutie

2- ročnej subjektívnej premlčacej doby. Ţalobca tieţ nepreukázal, ţe tieto ochorenia sú

v príčinnej súvislosti s vyprataním bytu a ţe vznikli zavinením ţalovaného, neboli teda ani

splnené základné predpoklady pre vznik zodpovednosti ţalovaného za škodu na zdraví

spočívajúce v protiprávnom konaní a príčinnej súvislosti. Zaplatenie sumy 50 000 € ţalobca

poţadoval nielen z titulu ujmy na zdraví, ale aj z titulu sociálnej ujmy. Súd tento nárok

posúdil v zmysle ustanovení , t.j. ako náhradu za nemajetkovú

ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom ţalovaného do osobnostných práv ţalobcu.

Z dokazovania vyplynulo, ţe aj tento nárok je uplatnený po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

v tomto prípade 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu

do osobnostných práv. Ţalobca za neoprávnený zásah označil nepridelenie náhradného bytu

a vypratanie jeho vecí z bytu, ku ktorému došlo dňa 1. marca 1999, ţalobu podal na súde

24. októbra 2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby. O trovách konania rozhodol súd podľa

a úspešnému ţalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ju

neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie ţalobca.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. decembra 2013 sp.zn. napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (, ) a ţalobcovi

uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 760,25 €.

Odvolací súd sa stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v celom rozsahu, za správne

povaţoval jeho skutkové i právne závery a v celom rozsahu odkázal na jeho odôvodnenie.

K odvolacím dôvodom uviedol, ţe sa týkali len tej časti ţalobných nárokov, ktoré boli uţ

právoplatne vyriešené vydaním uznesenia o čiastočnom zastavení konania z dôvodu prekáţky

veci rozhodnutej. Skutkové a právne závery napadnutého rozhodnutia ţalobca v podanom

odvolaní nijako konkrétne a jednotlivo nespochybnil. Z dôvodu, ţe ţalobca nevymedzil

odvolacie dôvody a odvolací súd povaţoval skutkové aj právne závery súdu prvého stupňa

za správne, napadnuté rozhodnutie potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal náhradu

trov odvolacieho konania voči ţalobcovi pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia tak, ako

boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych sluţieb.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním ţalobca (ďalej aj

,,dovolateľ“). Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení

s (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom),

ako dovolací dôvod uviedol aj ustanovenie (nesprávne právne

posúdenie veci súdom). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl dovolateľ v tom, ţe

okresný súd nesprávne zaprotokoloval jeho prednesy počas pojednávaní konaných dňa

6. februára 2013 a 5. apríla 2013, pričom túto skutočnosť nemohol namietať počas

protokolácie a ani následne z dôvodu značne sťaţených ţivotných podmienok, v ktorých sa

po vyprataní bytu ocitol. Špecifikoval otázky, ktoré na pojednávaní poloţil a neboli

zaprotokolované. Skutočnosti, ktoré v priebehu týchto pojednávaní uviedol a nestali sa

obsahom zápisníc, neboli súdom prvého stupňa ani odvolacím súdom zohľadnené, v dôsledku

čoho nebolo správne ani právne posúdenie veci súdom. Bol toho názoru, ţe v prípade zrušenia

napadnutých rozhodnutí a opätovného prejednania ţaloby za účasti svojho právneho zástupcu

bude garantované, ţe všetky jeho hmotné a procesné práva budú riadne uplatnené a bude

o nich spravodlivo a presvedčivo rozhodnuté. Z týchto dôvodov ţiadal, aby dovolací súd

napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie okresnému súdu.

Ţalovaný k podanému dovolaniu uviedol, ţe napadnuté rozhodnutia sú správne

a netrpia ţiadnou vecnou ani procesnou vadou. Tvrdenia ţalobcu o nesprávnej protokolácii

jeho prednesov počas pojednávaní na okresnom súde označil ako nepravdivé. Podľa jeho

názoru je ţalobca dobre zorientovaný, má však utkvelú predstavu, ţe mu bolo ublíţené

a za tejto situácie sa mu určité skutočnosti ťaţko vysvetľujú. Ţalovaný svoje tvrdenia doloţil

listinnými dokladmi, na základe ktorých jeho právny zástupca kládol ţalobcovi otázky

a ţalobca na ne odpovedal, pričom hovoril aj iné veci bez toho, aby mu boli kladené otázky

a súd celý tento jeho prednes protokoloval. Vzhľadom na neexistenciu dovolacieho dôvodu,

navrhol dovolanie zamietnuť a zaviazať ţalobcu na náhradu trov dovolacieho konania.

Ţalobca sa následne vyjadril k stanovisku ţalovaného podaním zo 16. februára 2015

a zaoberal sa skutkovou a právnou argumentáciou vo vzťahu k vyprataniu bytu a neprideleniu

bytovej náhrady ţalovaným, ktorého konanie označil za rozporné s dobrými mravmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [ (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza v znení pred

1. januárom 2015, pretoţe dovolanie bolo podané pred týmto dátumom)] po zistení, ţe

dovolanie podala včas oprávnená osoba ( ) zastúpená v súlade s

ods. 1 , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním ţalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

dovolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej

veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané.

Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe dovolanie ţalobcu

nie je podľa aţ 3 procesne prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak

dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver

o prípustnosti dovolania v zmysle ale nie je významný subjektívny názor

účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení;

rozhodujúcim je, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo

Ţalobca procesné vady konania v zmysle aţ e/, netvrdil a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení

nemoţno vyvodiť.

Ţalobca v dovolaní výslovne namietal vadu v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Ide najmä o právo predniesť (doplniť, či doplňovať) návrhy, vyjadriť sa

k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu

otázky účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj

, , , , , , , ).

Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd nezistil ţiadne porušenie procesných

predpisov zo strany súdov niţšieho stupňa, ktorým by došlo k odňatiu moţnosti ţalobcu

konať pred súdom. Ţalobca mal v konaní zachované všetky vyššie uvedené procesné

oprávnenia a súd mu vytvoril priestor pre ich realizáciu. K poznámke ţalobcu, ţe za účasti

svojho právneho zástupcu (ustanovený ţalobcovi Centrom právnej pomoci pre dovolacie

konanie) bude garantované, ţe jeho hmotné a procesné práva budú v novom konaní riadne

uplatnené, dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe

nestanovuje podmienku povinného právneho zastúpenia v civilnom súdnom konaní

(s výnimkou dovolacieho konania), a preto je na účastníkovi, či v konaní bude vystupovať

sám alebo si zvolí právneho zástupcu. Skutočnosť, ţe účastník nemá v konaní právneho

zástupcu neznamená, ţe súd v konaní nebude postupovať spravodlivo a zákonne.

Z hmotnoprávneho hľadiska je občianske súdne konanie ovládané zásadou iura novit curia

(práva pozná súd), ktorá znamená, ţe právna kvalifikácia ţalobného nároku (prípadne obrany)

je vecou súdu, účastník má len povinnosť tvrdenia, t.j. musí uviesť skutkové okolnosti veci,

nie je však povinný svoj nárok alebo obranu právne kvalifikovať. Z tohto pohľadu teda

nemohol byť ţalobca ţiadnym spôsobom znevýhodnený, čo napokon vyplýva aj

z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu. Pokiaľ ide o procesnú stránku veci v zmysle

ak účastník nemá právneho zástupcu, je tu zakotvená

poučovacia povinnosť súdu o procesných (nie však hmotnoprávnych) právach

a povinnostiach účastníka ( ) tak, aby nedostatok právnického vzdelania

účastníka neznevýhodňoval a aby bola zabezpečená rovnosť strán v súdnom konaní (§ 18

). Túto poučovaciu povinnosť si súd splnil, keď ţalobcu poučil o jeho právach

v predvolaní na pojednávanie, ktoré ţalobca prevzal 17. decembra 2012 (viď č.l. 63- 65

spisu), pričom ho poučil aj o moţnosti poţiadať o ustanovenie advokáta prostredníctvom

Centra právnej pomoci podľa Z tohto dôvodu ani zlá finančná situácia ţalobcovi

nebránila, aby poţiadal o poskytnutie právnej pomoci v zmysle

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (o čom bol súdom riadne

poučený), bolo teda len na jeho rozhodnutí, či túto moţnosť vyuţije, alebo sa rozhodne

v konaní vystupovať bez právneho zástupcu. Samotná okolnosť, ţe ţalobca v konaní pred

súdmi niţšieho stupňa nemal právneho zástupcu (hoci v dovolacom konaní právneho zástupcu

má), neznamená, ţe nemal moţnosť riadne uplatňovať alebo brániť svoje práva. Napokon

z obsahu spisu vyplýva pravý opak a teda ţe ţalobca v priebehu celého konania svojimi

úkonmi, či uţ v priebehu pojednávaní, ako aj podaním odvolania, dovolania, uplatňoval svoj

vplyv na konanie a výsledok sporu. Neúspech ţalobcu v konaní nebol dôsledkom toho, ţe

nebol právne zastúpený, ale bol daný tým, ţe sa súd nestotoţnil s jeho skutkovým a právnym

posúdením veci. Do práva na spravodlivý súdny proces totiţ nepatrí súčasne aj právo

účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním

a hodnotením dôkazov () a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania

bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami

a právnymi názormi ().

Dovolateľ tvrdil, ţe k vade konania v zmysle došlo v dôsledku

toho, ţe okresný súd nesprávne zaprotokoloval, resp. nezaprotokoloval jeho prednesy počas

pojednávaní konaných dňa 6. februára 2013 a 5. apríla 2013, pričom z dôvodu svojej ťaţivej

sociálnej situácie nemohol túto skutočnosť namietať počas protokolácie.

Povinnosť súdu spísať o ním vykonaných úkonoch zápisnicu upravuje ustanovenie

, ktoré rámcovo určuje aj jej obsahové náleţitosti. Podrobnejšia právna úprava

spisovania zápisnice je obsiahnutá v ustanoveniach vyhlášky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre súdy (ďalej len „vyhláška“). Súdom vyhotovená zápisnica je

verejnou listinou, súčasťou obsahu spisu a musí obsahovať náleţitosti vymedzené v § 52 aţ

57 vyhlášky, ktoré sa odlišujú podľa toho, o akú zápisnicu ide.

Zápisnica o pojednávaní, ktorá obsahuje zákonom stanovené náleţitosti ( ),

ktorú skutočnosť ţalobca nenamietal, je verejnou listinou podľa Obsah zápisnice

môţe predseda senátu alebo samosudca meniť spôsobom uvedeným v , ak

pozitívne rozhodne o návrhoch na jej doplnenie alebo vyhovie námietkam proti jej zneniu.

Kaţdá námietka účastníka konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania

účastníkov konania, ktorej súd nevyhovie, musí byť v zápisnici uvedená. Účastník, ktorý tvrdí

opak oproti údajom uvedeným v zápisnici, je povinný svoje tvrdenia preukázať, dôkazné

bremeno spočíva na ňom (pozri ).

Podľa obsahu zápisníc súdu z pojednávania zo dňa 6. februára 2013 (č.l. 71 aţ 76

spisu) a dňa 5. apríla 2013 (č.l. 124 aţ 126 spisu) ţalobca na pojednávaní nevzniesol ţiadne

námietky proti zneniu zápisnice, ktorým by súd nevyhovel. Dôkaz opaku ţalobca v dovolaní

nepredloţil, jeho námietky tak ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Zo zaznamenaného

priebehu pojednávania vyplýva, ţe ţalobca bol v konaní vypočutý a mal moţnosť klásť

otázky ţalovanému, ako aj vyjadriť sa k jeho výpovedi. Z obsahu dovolania nie je zrejmé,

akým spôsobom ţalobcovi bránila jeho nepriaznivá sociálna situácia v tom, aby mohol

namietať protokoláciu zápisnice, keď svoje námietky bol následne schopný formulovať

v rámci odvolania. Ţalobca svoje výhrady voči zneniu zápisnice uviedol aţ v rámci odvolania

proti rozsudku súdu prvého stupňa, pričom ich (ne)relevancia na výsledok konania uţ bola

podrobená odvolaciemu prieskumu a odvolacím súdom zohľadnená pri rozhodovaní vo veci

samej (viď str. 4 posledný odsek odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Dovolací súd

vo všeobecnosti poznamenáva, ţe pokiaľ by aj boli námietky proti úplnosti alebo zneniu

zápisnice o pojednávaní opodstatnené (a prípadne súdmi inak vyhodnotené pri rozhodovaní

vo veci samej), bez ďalšieho by nesprávnosti v zápisnici súdu sami osebe neboli spôsobilé

zaloţiť vadu konania na ktorú dopadá ; v takom prípade by mohlo ísť

(nanajvýš) o nedostatky, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadu konania vedúcou k nesprávnemu

rozhodnutiu vo veci ( ), ktorá síce je relevantným dovolacím

dôvodom avšak len v procesne prípustnom dovolaní, čo nie je prípad tejto prejednávanej veci.

Na základe uvedeného nebola argumentácia ţalobcu o existencii vady v zmysle § 237

písm. f/ dôvodná a jeho dovolanie preto nie je z tohto dôvodu procesne prípustné.

V súvislosti s námietkou nesprávnej protokolácie počas pojednávaní pred okresným

súdom, ţalobca tvrdil, ţe v dôsledku tejto okolnosti súdy nezohľadnili tie skutočnosti, ktoré

v priebehu konania uviedol, čo malo za následok nesprávne skutkové a právne posúdenie

veci.

V zmysle ustanovenia samotné neúplne zistenie skutkového stavu

veci, či nesprávnosť skutkových zistení, bez ďalšieho nepatrí pod ţiaden z dovolacích

dôvodov a nemôţe byť predmetom dovolacieho prieskumu. Uvedené vyplýva z toho, ţe

dovolanie nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným

na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Súd rozhodujúci o dovolaní

nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, uţ len z toho dôvodu, ţe v konaní

o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu totiţ nemá moţnosť dôkazy sám vykonávať

( veta druhá ). Z ustanovenia vyplýva zásada voľného

hodnotenia dôkazov, ktorá znamená, ţe dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pri uplatnení zásady

voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má

z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité

obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. , , ). Ťaţisko dokazovania je

v konaní na súde prvého stupňa; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne

korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať dokazovanie (§ 213 ods. 3

aţ 5 O.s.p). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Pokiaľ ţalobca dovolanie zdôvodnil aj nesprávnym právnym posúdením veci, treba

uviesť, ţe ide síce o relevantný dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle – nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Preto aj keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu

neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť

napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238

, a iné vady konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, najvyšší

súd dovolanie ţalobcu v súlade s v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je

prípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

10

s a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zaviazal

ţalobcu zaplatiť ţalovanému (do rúk jeho právneho zástupcu – ) trovy

dovolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci

- vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu z 10. decembra 2014 v sume 625,73 € (podľa § 1 ods. 3, 10

ods. 1 v spojení s vyhlášky č. v znení neskorších

predpisov), reţijného paušálu v sume 8,04 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a DPH z týchto súm

126,75 €, teda spolu sumu 760,52 €, do troch dní. Za úkon prevzatie veci dovolací súd

náhradu trov nepriznal, pretoţe právny zástupca zastupoval ţalovaného aj v základnom

konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2016

JUDr. Helena Haukvitzová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová