Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžf/55/2014

Najvyšší súd 6Sţf/52-55/2014 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Adamcovej a zo sudcov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci ţalobcu: Tex - Press Slovakia s.r.o. so sídlom Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 35 872 331, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou alter ego advocatus bpm s.r.o., so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. 1020502/1/1183002/2012/5062-r zo dňa 01.10.2012, č. 1020502/1/1178532/2012/5062-r zo dňa 24.09.2012, č. 1100302/1255235/2012/5062-r zo dňa 07.11.2012 a č. 1100302/1/1333618/2012/5062-r zo dňa 07.01.2013, konajúc o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -158, -158, -158, -158 zo dňa 16. októbra 2013, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -158, -158, -158, -158 zo 16. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v spojenom

konaní vedenom pod spisovou značkou , na základe uznesenia vyhláseného na pojednávaní pred krajským súdom dňa 18.09.2013 o spojení vecí o správnych ţalobách ţalobcu vedených na krajskom súde pod spisovými značkami , , a (č.l. 147 súdneho spisu), podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho

2

poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodné ţaloby ţalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí ţalovaného ako i dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 9102403/5/747268/2012/Dub zo dňa 06.06.2012, č. 9102403/5/723522/2012/Dub zo dňa 05.06.2012, č. 9102403/5/1802101/2012/Dub zo dňa 17.07.2012 a č. 9102403/5/2593620/2012/Dub zo dňa 18.09.2012. Uvedenými prvostupňovými rozhodnutiami správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zníţil nadmerné odpočty uplatnené ţalobcom v daňových priznaniach, v poradí uvádzaných dodatočných platobných výmerov; za zdaňovacie obdobie september 2009 zo sumy 10 465,91 Eur o sumu 10 174,50 Eur na sumu 291,41 Eur, za zdaňovacie obdobie október 2008 nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet v sume 77 097,45 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 64 074,32 Eur, za zdaňovacie obdobie máj 2009 zníţil nadmerný odpočet zo sumy 18 374,67 Eur o sumu 17 972,96 Eur na sumu 401,71 Eur a za zdaňovacie obdobie január 2009 zo sumy 62 559,74 Eur o sumu 62 543,25 Eur na sumu 16,49 Eur.

Neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania krajský súd podľa

nepriznal.

Dôvodom zníţenia nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) na základe výsledkov daňovej kontroly zameranej na preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie dane za zdaňovacie obdobia september 2009, máj 2009 a január 2009 bolo správcom dane konštatované porušenie ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na citovaného zákona tým, ţe ţalobca si odpočítal daň za nákup tovaru, obkladu z prírodného kameňa, deklarovaného faktúrami vystavenými dodávateľom ţalobcu, obchodnou spoločnosťou DONNA K-9, s.r.o., so sídlom v Kútoch, ktorých reálny základ sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo preukázať.

V prípade kontroly oprávnenosti oslobodenia od DPH za zdaňovacie obdobie október

2008 a čiastočne za zdaňovacie obdobie september 2009 bolo dôvodom neuznania oslobodenia od dane správcom dane konštatované nesplnenie podmienok na oslobodenie kontrolovaných plnení od dane podľa ustanovenia a , konkrétne pri intrakomunitárnom dodaní tovaru ţalobcom do Maďarskej republiky, ktoré tento deklaroval ako dodanie granitových platní obchodnej spoločnosti SINON, Kft. a SILVER CAR PLUS, Kft.

V rámci súdneho prieskumu krajský súd z obsahu pripojených administratívnych

spisov preveril ţalobcom namietanú dĺţku daňových kontrol, pričom za zdaňovacie obdobie september 2009 konštatoval dodrţanie zákonom stanovenej lehoty na jej výkon podľa

3

§ 15 ods. 17 zákona o správe daní, s prihliadnutím na začiatok daňovej kontroly dňa 06.12.2009, ukončenie daňovej kontroly dňa 02.05.2011, jej prerušenie od 14.10.2010 do 11.03.2011, táto trvala 364 dní.

Za zdaňovacie obdobie október 2008 krajský súd vyhodnotil, ţe daňová kontrola

začala dňa 10.01.2009, skončila prerokovaním protokolu o jej výsledku dňa 16.03.2011, s prerušením jej výkonu od 09.10.2009 do 14.01.2011, teda trvala 233 dní a neprekročila zákonom stanovenú lehotu.

V súvislosti s prieskumom namietanej dĺţky výkonu daňovej kontroly nároku

na uplatnený nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 krajský súd prihliadol na procesný postup predchádzajúci prerokovaniu protokolu a na chyby, ktoré sa odstránili v rámci odvolacieho konania proti prvému dodatočnému platobnému výmeru. Krajský súd vzal do úvahy, ţe správca dane na základe výsledkov kontroly vydal protokol č. /Dub zo dňa 21.03.2011. Výzva na vyjadrenie sa k protokolu a jeho prejednanie bola splnomocnenému zástupcovi ţalobcu doručená dňa 12.04.2011, pričom deň na prerokovanie protokolu bol správcom dane vo výzve stanovený na 08.04.2011, t.j. 4 dni pred tým, ako bola táto výzva prevzatá v zákonnej lehote. Správca dane prerokoval protokol bez účasti splnomocneného zástupcu ţalobcu, čo bolo dôvodom, pre ktorý ţalovaný rozhodnutím č. 222/14731-76785/2011/991050-r zrušil dodatočný platobný výmer č. /Chra zo dňa 11.04.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie.

Správca dane v ďalšom konaní dňa 25.10.2011 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu

č. /Dub zo dňa 21.03.2011 na základe vyjadrenia ţalobcu zo dňa 28.09.2011 a vydal dodatočný platobný výmer č. /Dub zo dňa 03.11.2011, ktorý bol doručený zástupcovi ţalobcu dňa 25.11.2011.

Z uvedených časových a procesných postupností bolo podľa krajského súdu zrejmé,

ţe kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala dlhšie, ako stanovuje § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Krajský súd pri vyhodnotení zákonnosti postupu predchádzajúceho prerokovaniu predmetného protokolu o výsledku daňovej kontroly prihliadol na skutočnosť, ţe splnomocnený zástupca ţalobcu úmyselne preberal písomnosti doručované poštou v posledných dňoch odbernej lehoty a písomnosti, ktoré sa správca dane pokúšal doručiť svojimi zamestnancami odmietol prevziať.

V týchto súvislostiach krajský súd uzavrel, ţe ani nedodrţanie zákonnej lehoty

na ukončenie daňovej kontroly nemôţe znamenať, ţe by ţalobcovi mal byť priznaný nadmerný odpočet za predmetné zdaňovacie obdobie DPH a z tohto pohľadu napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako zákonné.

So ţalobnou námietkou napádajúcou nedodrţanie zákonom stanovenej lehoty

na vykonanie daňovej kontroly zameranej na preverenie oprávnenosti ţalobcom uplatneného

4

nároku na vrátenie DPH za zdaňovacie obdobie január 2009 sa krajský súd v napadnutom rozsudku nezaoberal.

Krajský súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti postupu predchádzajúceho

vydaniu ţalobami napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov skonštatoval, ţe tieto sa vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nebol určite nečinný, ako to tvrdil ţalobca. Taktieţ krajský súd neprisvedčil ţalobcovmu tvrdeniu, ţe vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemoţno povaţovať za nepreskúmateľné. Postupom daňových orgánov taktieţ nebola odňatá ţalobcovi moţnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných doţiadaní vyhodnotil preverované obchodné prípady dôvodne tak, ţe k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo.

Zároveň krajský súd z obsahu administratívnych spisov vyhodnotil, ţe ţalobcovi bolo

umoţnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní, s prihliadnutím na obmedzenie podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie - doţiadaní medzi inými správcami dane.

K správe právneho predchodcu ţalovaného, odboru vnútornej kontroly, krajský súd

uviedol, ţe ňou bol ţalobca s poukazom na ustanovenie zákona o správe daní, upravujúce inštitút daňového tajomstva, ako i s poukazom na ustanovenie o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov, oboznámený s dôvodmi, pre ktoré nemôţe byť informovaný o konkrétnych zisteniach vyplývajúcich z vnútornej kontroly vykonanej na základe jeho podnetu. Zároveň krajský súd poukázal na časť odpovede oznamujúcej odstránenie zistených procesných nedostatkov v priebehu kontroly.

Vo vzťahu k nákupu predmetného tovaru ţalobcom za jednotlivé kontrolované

zdaňovacie obdobia ako i k predaju tovaru v októbri 2008 a septembri 2009 krajský súd z obsahu administratívneho spisu uviedol podstatné kontrolné zistenia. V širších súvislostiach na základe výsledkov preverovania reálneho základu kontrolovaných zdaniteľných obchodov deklarovaných ţalobcom, krajský súd tieto v zdaňovacích obdobiach september 2009, máj 2009 a január 2009, kedy išlo o nákup sporného tovaru ţalobcom – obkladu z prírodného kameňa, resp. v daňových dokladoch nazývaného ako granitové platne alebo ţula, od výlučného dodávateľa ţalobcu, obchodnej spoločnosti DONNA K-9, s.r.o., ako i v zdaňovacom období október 2008 ohľadne predaja granitových platní ţalobcom na územie Maďarskej republiky odberateľovi SINON, Kft., čo do ich charakteru vyhodnotil ako spoluúčasť v karuselovom reťazci fiktívnych zdaniteľných obchodov, a to s pomenovaním obchodného reťazca, ktorý bol v rámci komplexnej kontroly pôvodu a nakladania, počnúc

5

od prvého dodávateľa po posledného odberateľa končiac, v obchodnom reťazci konkretizovaný ako postupnosť dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi obchodnými spoločnosťami: LORSAU, s.r.o. → TAGART, s.r.o. → VVL REÁL, s.r.o. → TO-GR SK, s.r.o. → GAMA-EXPO, s.r.o. → DONNA K-9 s.r.o. → Tex - Press Slovakia s.r.o. (ţalobca) → október 2008 SINON Kft. (Maďarská republika), resp. september 2009 SILVER CAR PLUS, Kft. (Maďarská republika) → SAN-MOL, s.r.o., Komárno. Spoločnosti VVL REÁL, s.r.o. a LORSAU, s.r.o. stojace na začiatku obchodného reťazca so správcom dane nekomunikujú a boli predané rumunským občanom.

V súvislosti s deklarovanými nákupmi predmetného tovaru krajský súd prihliadol

na skutočnosť, ţe správca dane ţalobcu preveroval počas daňových kontrol v rokoch - 2010, pretoţe tento v priebehu uvedeného obdobia deklaroval obchodovanie, predaj alebo nákup, s tovarom nazývaným raz granitové platne, raz ţula. Výhradným dodávateľom bola obchodná spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. a odberateľmi boli tri nekontaktné obchodné spoločnosti, ako bude uvádzané niţšie.

Na tvrdenie ţalobcu, ţe všetky kontroly u jeho dodávateľa DONNA K-9 s.r.o. dopadli

v prospech daňového subjektu, krajský súd uviedol, ţe nešlo o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania. Prvé miestne zisťovanie bolo zamerané len na predkladanie faktúr a tam správca dane konštatoval kladný výsledok šetrenia. Nekontrolovali sa však účtovné poloţky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a predaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly, vychádzalo sa len z textu predloţených faktúr, nevykonávali sa kontroly na preverenie materiálneho podkladu predkladaných faktúr.

Naopak, krajský súd z obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívnych spisov

zistil, ţe v následnom preverovaní dodania predmetného tovaru ţalobcovým dodávateľom, spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o., táto doţiadanému správcovi dane neozrejmila výrobnú kalkuláciu na úpravu nakupovanej leštenej ţuly, z ktorej bude zrejmé, koľko kg granitových 2 dosiek leštených bolo pouţitých na koľko mobkladu z prírodného kameňa, resp. dlaţby podľa druhu, hrúbky s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci spracovateľských operácií, nepredloţila zoznam strojov slúţiacich na opracovanie uvedeného materiálu, nepreukázala veľkosť skladového areálu potrebného na disponovanie so značným mnoţstvom takéhoto tovaru, ani skladovanie materiálu, nedoloţila objednávky klientov, z ktorých bude zrejmé, aký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, mnoţstvá a merné jednotky, evidencie zamestnancov a jej korešpondencie ako platiteľa dane z príjmov s ročným hlásením o dani zo závislej činnosti za rok 2009. Taktieţ na opakované ţiadosti o predloţenie inventúry zásob v mnoţstevnom vyjadrení, v členení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uloţení veci, evidenciu stavu vlastných zásob a evidenciu zásob, ktoré boli predané, ale ich spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. uskladňovala svojim odberateľom, resp. ktoré boli predané bez uskladňovania, ako i o predloţenie podkladov na vypracovanie dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 a 2009, ţalobcov dodávateľ odpovedal spôsobom bez výpovednej hodnoty; dodávateľ ţalobcu sa vyjadril, ţe skladovú evidenciu uţ predkladali niekoľkokrát, faktúra slúţi ako dodací list, pri odovzdaní a prevzatí konkrétneho tovaru sa zúčastnili vţdy konatelia spoločností, zároveň splnomocnený zástupca

6

ani konateľ spoločnosti nepredloţili inventúru zásob v poţadovanom členení a taktieţ sa nevyjadrili, na základe akých podkladov bolo vypracované daňové priznanie na dani z príjmov za uvedené zdaňovacie obdobia. Správca dane preveroval formou doţiadaní aj nadobudnutie tovaru, nákup tovaru - obkladu z prírodného kameňa, nadobudnutie, prepravu, skladovanie predmetného tovaru prostredníctvom miestne príslušných daňových úradoch aj u dodávateľov spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., u spoločností GAMA-EXPO s.r.o. a DONNER SK, s.r.o., ale zistenia nepotvrdili reálnosť deklarovaných dodávok tovaru medzi nimi. Krajský súd v súvislosti s procesnými námietkami ţalobcu bral do úvahy, ţe o týchto skutočnostiach musel byť právny zástupca ţalobcu informovaný, pretoţe zastupoval v konaní pred správcom dane i dodávateľa ţalobcu, spoločnosť DONNA K-9 s.r.o.

K splneniu hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane

krajský súd dôvodil, ţe ich splnenie preukazuje platiteľ nielen formálnym spôsobom na základe predloţených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Pripomenul, ţe v daňovom konaní dôkazné bremeno spočíva na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V tejto súvislosti poukázal na právnu argumentáciu obsiahnutú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, podľa ktorej: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“

K ţalobcom poukazovanému znaleckému posudku odborného súdneho audítora E. Z.,

čo do posúdenia jeho relevancie ku kontrolovaným zdaňovacím obdobiam september 2009, máj 2009 a január 2009, krajský súd uviedol, ţe tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, ktoré boli vystavené v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti ţalobcu za rok 2008, a teda sa netýka sledovaných zdaňovacích období.

Čo sa týkalo následného predaja predmetného tovaru ţalobcom, krajský súd

v súvislosti s preverením jeho existencie prihliadol aj na komplexné skutkové zistenia ohľadne preverenia dodávok tovaru obchodným odberateľom ţalobcu v Maďarskej republike ako i na jeho následný predaj konečným odberateľom späť na územie Slovenskej republiky. Z uvedených vyplynulo, ţe správca dane podľa podaných súhrnných výkazov zistil,

7

ţe ţalobca v období rokov 2006 - 2008 uskutočňoval pravidelné dodávky tovaru - granitových platní do Maďarska. Ako odberateľov tovaru uvádzal spoločnosti LOCARE Kft. (IV. štvrťrok 2006, celý rok 2007), CERTEL-X Kft. (I. štvrťrok 2008) a SINON Kft., ktorej mal byť tovar predávaný v III. a IV. štvrťroku 2008, a ktorá je ako odberateľ uvádzaná i v kontrolovanom zdaňovacom období október 2008. Dodávky tovaru ani pre jednu z menovaných spoločností neboli šetrením v rámci medzinárodnej výmeny informácií maďarskou daňovou správou potvrdené. Spoločným znakom týchto spoločností je aj to, ţe všetky tri obchodné spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese v byte na ôsmom poschodí, nepodávali daňové priznania a pre maďarskú daňovú správu boli nekontaktné.

V zdaňovacom období september 2009 ţalobca deklaroval dodanie tovaru, postupne

ním nakupovaného od januára 2009, do Maďarskej republiky odberateľovi SILVER CAR PLUS, KFT., pričom medzinárodnou výmenou informácií bolo zistené, ţe tento odberateľ nákup predmetného tovaru priznal a podľa jeho vyjadrenia prostredníctvom konateľa, tovar nadobudnutý intrakomunitárne, dodal späť na územie Slovenskej republiky odberateľovi SAN-MOL, s.r.o., Komárno. O tomto dodaní však nepodal súhrnný výkaz, ani táto skutočnosť nebola potvrdená preverením v systéme VIES, kde bolo zistené, ţe spoločnosť SAN-MOL, s.r.o. v roku 2009 nenadobudla tovar od dodávateľa SILVER CAR PLUS, KFT. Prostredníctvom doţiadaného príslušného daňového úradu bolo preverené, ţe platiteľ SAN- MOL, s.r.o. od novembra 2008 nepodáva daňové priznania na DPH, je nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje a poštu nepreberá. Toto vyhýbanie sa spolupráci so správcom dane nastalo od zmeny konateľa spoločnosti, ktorým sa stal občan Rumunska.

Vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2008 správca dane v rámci

medzinárodnej výmeny informácií zistil, ţe odberateľská spoločnosť SINON Kft. nepredloţila daňové priznania od zdaňovacieho obdobia IV. štvrťrok 2007, to znamená, ţe ani za III. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2008. Na opakované predvolania oprávnená osoba, pán T. S. predloţil dokumenty spoločnosti. Tento však nevedel povedať nič o spoločnosti, vyhlásil, ţe on je zamestnancom len niekoľko dní a nevie, prečo SINON Kft. nepredkladá daňové priznania. Spoločnosť SINON Kft. nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie tovaru, platby a znovu predanie tovaru. Táto obchodná spoločnosť nemá ţiadne sklady a nedeklarovala ţiadne obchodné transakcie v kontrolovanom zdaňovacom období. V tejto súvislosti krajský súd poukázal i na výsledky preverovania dodávky tovaru prostredníctvom obsahu nákladného listu CMR, podľa ktorého ako odberateľ a uskladňovateľ predmetného tovaru je uvedená obchodná spoločnosť MIRAMARE Kft., a nie odberateľ ţalobcu SINON Kft.

K námietke ţalobcu, ţe nemal obchodný vzťah so spoločnosťami MIRAMARE Kft.

a BANED s.r.o., krajský súd poukázal na zistenia maďarskej daňovej správy, podľa ktorých len tieto dve spoločnosti mali medzi sebou obchodný vzťah, a nie so ţalobcom, ktorý tvrdil, ţe tovar, ktorý mal predať spoločnosti SINON Kft., bol dováţaný do skladu MIRAMARE Kft. Uvedené tvrdenie vlastník skladu nepotvrdil a spoločnosti SINON Kft. a Tex-Press Slovakia s.r.o. mu boli neznáme. Z preverovania bolo zrejmé, ţe do uvedeného skladu sa dováţal v nepatrnom mnoţstve tovar od iného subjektu a tento bol takmer hneď vyvezený

8

z Maďarskej republiky späť na územie Slovenskej republiky. Tento mal byť predaný obchodnej spoločnosti BAC Slovakia s.r.o., pričom podľa vyjadrenia doţiadaného príslušného správcu dane preverenie nákupu tejto komodity z Maďarskej republiky od spoločnosti SINON Kft., jej skladovanie, príp. ďalšie nakladanie s ňou nebolo moţné, pretoţe preverovaná spoločnosť BAC Slovakia, s.r.o. nespolupracuje so správcom dane, spoločníkom a konateľom je občan Rumunskej republiky. Na adrese podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra sa nenachádza, nie je tam ani logo spoločnosti. Majiteľ objektu, kde má spoločnosť sídlo, uviedol, ţe nájomná zmluva je síce uzatvorená, ale priestory si nikdy spoločnosť neprevzala aj napriek tomu, ţe prvú vystavenú faktúru za prenájom zaplatila.

Ţalobcom predloţené prehlásenie pána Gyula Peleseka, konateľa spoločnosti

MIRAMARE Kft., o tom, ţe tovar bol dovezený pre spoločnosť SINON Kft. na základe prepravných listov, krajský súd vyhodnotil ako absolútne nevierohodné. Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo ani raz za niekoľko rokov s touto osobou skontaktovať, pričom táto ani v jednom prípade nepotvrdila riadne prevzatie tovaru spoločnosťou SINON Kft., ale ani samotnú ekonomickú činnosť spoločnosti SINON Kft.

Podľa krajského súdu pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice

jednotlivých štátov nie je monitorovaný, preto nie je moţné vylúčiť riziko daňových podvodov. Z uvedeného dôvodu nie je v rozpore s právom Spoločenstva poţadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho moţno rozumne poţadovať, aby sa uistil, ţe plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na obchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, ţe ani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar ţalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz daňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky tri spoločnosti vykazujú spoločné znaky charakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode.

Vo vzťahu ku kontrolovaným intrakomunitárnym dodávkam ţalobcu v zdaňovacom

období október 2008 krajský súd vyhodnotil obsah ţalobcom poukazovaného znaleckého posudku odborného súdneho audítora E. Z. v tom zmysle, ţe tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, pričom potvrdzuje závery správnych orgánov, ţe v kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft. ako odberateľ a uskladňovateľ tovaru, a nevyplýva z neho skutočnosť, ţe predmetný tovar bol dodaný spoločnosti SINON Kft. K jeho obsahu povaţoval krajský súd za potrebné uviesť, ţe v tomto sa uvádza, ţe ţalobca v roku 2008 uzavrel kúpnopredajné zmluvy s CERTEL-X Kft. a SINON Krt., objednaný a odoslaný tovar mal byť v zmysle dohôd dodaný nie do sídla kupujúcich, ale do skladu spoločnosti MIRAMARE NEMZETKÔZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft., BUDAPEŠŤ. Na základe preverovaní správcu dane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo maďarskou finančnou správou zistené, ţe spoločnosť MIRAMARE Kft. nemala so spoločnosťami SINON Kft. a CERTEL-X Kft. uzavretú zmluvu o skladovaní, tieto spoločnosti boli pre konateľa MIRAMARE Kft. neznáme. Tieto informácie sú potvrdené konateľom, nevychádzajú teda z písomných dokladov, z akých čerpala audítorka E. Z.. Podľa vyhlásenia konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft. neexistuje ţiadny priamy kontakt so spoločnosťou SINON Kft. a CERTEL-X Kft. Prepravy prišli do jeho skladu, no na kaţdom

9

dokumente o uskladnení je uvedený ako dodávateľ spoločnosť BANED s.r.o. a ako tovar sú uvedené ţulové tabule. Podľa informácií spoločnosti MIRAMARE Kft. vyššie uvedený tovar bol hneď dodaný spoločnosti BAC Slovakia s.r.o. Maďarská daňová správa v odpovedi tieţ informovala, ţe prešetruje spoločnosť SINON Kft., ale spoločnosť nebola zatiaľ objavená. Preto je nepravdepodobné, ţe spoločnosť SINON Kft. skutočne disponovala tovarom nakúpeným zo Slovenska (také isté zistenia sú o spoločnosti CERTEL-X Kft.).

K poukazu ţalobcu, ţe nárok na odpočet dane nemôţe byť odopretý vtedy, kedy osoby

o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, odvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“), krajský súd uviedol, ţe správca dane vykonával daňové kontroly u ţalobcu niekoľko rokov, počas ktorých ţalobca deklaroval nákup a predaj tovaru (predaj vţdy do Maďarskej republiky), trom rôznym firmám. Tieto mali totoţnú adresu sídla v Budapešti. Správca dane ţiadal opakovane maďarskú daňovú správu o potvrdenie uskutočnenia obchodných prípadov, nadobudnutia tovaru jednou z troch deklarovaných maďarských spoločností. Ani v jednom prípade šetrenie maďarskej daňovej správy nebolo úspešné. Maďarské spoločnosti deklarujú sídlo v Budapešti na rovnakej adrese v bytovom dome v byte na ôsmom poschodí, s konateľmi ani jednej zo spoločností sa maďarskej finančnej správe nepodarilo skontaktovať, tieto nepodávali daňové priznania a nedeklarovali nadobudnutie tovaru zo Slovenskej republiky. Teda skutočná existencia a vykonávanie ekonomickej činnosti označenými spoločnosťami, odberateľmi ţalobcu, v Maďarskej republike sa nepotvrdila.

S poukazom na predchádzajúce daňové kontroly vykonávané u ţalobcu, vrátane

výsledkov preverovania jeho dodávok granitovej ţuly do Maďarskej republiky, krajský súd vyhodnotil, ţe ţalobca niekoľko rokov dobre vedel, ţe jeho odberatelia sa s maďarskou daňovou správou nekontaktujú, nespolupracujú a povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov si neplnia. Na základe uvedeného krajský súd uviedol, ţe je nepochopiteľné, ako by vôbec ţalobca mohol reálne s takýmito spoločnosťami obchodovať.

Vo vzťahu ku kontrolovaným intrakomunitárnym dodávkam ţalobcu v zdaňovacom

období október 2008 krajský súd vyhodnotil obsah ţalobcom poukazovaného znaleckého posudku odborného súdneho audítora E. Z. v tom zmysle, ţe tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, pričom potvrdzuje závery správnych orgánov, ţe v kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft. ako odberateľ a uskladňovateľ tovaru, a nevyplýva z neho skutočnosť, ţe predmetný tovar bol dodaný spoločnosti SINON Kft.

Vzhľadom na komplexné kontrolné zistenia bolo pre krajský súd dôleţitou právnou

otázkou v tomto konaní posúdenie miery zaťaţenia ţalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotnej existencie, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, ţe prostredníctvom ţalobcu prebiehala

10

fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ, avšak bez reálneho dodania, čiţe išlo o tzv. karusel.

Krajský súd dôvodil ustanovením , príkladmo uvádzajúcim

zoznam dokladov, ktorými moţno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň pripomenul ustálený výklad, ţe pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt ako platca DPH preukazuje, ţe tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo ţalobca ani v jednom prípade nepreukázal, lebo ani jeden z označených odberateľov v Maďarsku nedeklaroval, ţe sa stal vlastníkom dodaného tovaru a uţ vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v Maďarskej republike prešlo právo nakladať s deklarovaným tovarom ako vlastník. Bolo podľa krajského súdu na ţalobcovi, aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní).

Za najpodstatnejšie pre posúdenie reálneho obsahu nákupu a predaja predmetného

tovaru deklarovaného ţalobcom krajský súd povaţoval skutočnosť, ţe pri preverovaní sa vôbec nepodarilo zistiť pôvod, t.j. prvotný zdroj tovaru, ktorý celkom zrejme nepochádza zo Slovenska, ale sa musel niekde vyťaţiť. Všetko nasvedčuje tomu, ţe s tovarom sa obchodovalo len fiktívne.

Krajský súd konštatoval, ţe vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu,

ţe prostredníctvom ţalobcu prebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci Európskej únie, avšak bez reálneho dodania tovaru. Ţalobca je v reťazci daňových subjektov konečným odberateľom na území Slovenskej republiky, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú DPH z nadobudnutého tovaru a aţ v zdaňovacom období september 2009 ho dodal s uplatnením oslobodenia od dane do iného členského štátu Európskej únie, do Maďarskej republiky, ktorej daňová správa toto dodanie tovaru nepotvrdila.

Krajský súd pripustil potrebu prihliadať na rešpektovanie zásady neutrality DPH,

ovládajúcej jej aplikáciu v priestore Európskej únie v rámci realizácie zdaniteľných plnení podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. S poukazom na okolnosti prípadu, skutkové zistenia ohľadne preverenia pôvodu a nakladania s predmetným tovarom, ako i na potrebnú odbornú starostlivosť ţalobcu, však dal do pozornosti i právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorými deklaroval legitimitu boja proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneuţitiam ako uznaného a podporovaného cieľa smernice Rady 2006/112 zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, účinnej od 01.01.2007, (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). Taktieţ poukázal na právny záver, ţe osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôţu podvodne alebo zneuţívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel aRecolta Recycling, bod 54), ako i na autonómiu vnútroštátnych súdov pri rozhodovaní o nárokoch na vrátenie odpočtu DPH, podľa ktorej prináleţí vnútroštátnym

11

orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáţe, ţe toto právo sa uplatňuje podvodne (rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).

V súvislosti s obranou ţalobcu, spočívajúcou v poukaze na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) a Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach, krajský súd uviedol, ţe v ţalobcom uvádzaných rozsudkoch nešlo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t.j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia, pričom podrobne rozobral detaily rozdielov, pre ktoré nie je moţné právne závery z nich vyplývajúce aplikovať na prejednávaný prípad. Konštatoval, ţe z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, ţe dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia ţalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene pouţíval identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa príslušných kontrolných daňových orgánov podvodmi typu „kolotoč“. V daných prípadoch Súdny dvor SÚ vychádzal z predpokladu, ţe príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, ţe zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a ţe faktúry obsahovali všetky zákonom poţadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane.

Súdny dvor EÚ konštatoval, ţe vnútroštátnemu súdu prináleţí odmietnuť priznanie

práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáţe, ţe platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú zaloţené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.

Taktieţ Súdny dvor EÚ pripúšťa, ţe nie je v rozpore s právom Únie poţadovať, aby

subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré moţno od neho rozumne poţadovať, aby sa uistil, ţe plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

Určenie opatrení, ktoré moţno v tom ktorom prípade poţadovať od zdaniteľnej osoby

uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).

Zároveň krajský súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -63 zo dňa 14. februára 2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. zo dňa 27.11.2012, v ktorých je riešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom.

12 6Sţf/52-55/2014

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu

podľa a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobca zhodne vo všetkých štyroch preskúmavaných veciach namietal procesné

pochybenia predchádzajúce vydaniu ţalobou napadnutých rozhodnutí v nasledovných súvislostiach:

porušenie ustanovenia § 15 ods. 5) písm. f) zákona o správe daní tým, ţe správca dane pred vydaním protokolu o výsledku daňovej kontroly neoboznámil ţalobcu s kontrolnými zisteniami a neumoţnil mu vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, neumoţnil mu prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, preto ţalobca mal za to, ţe toto zákonné právo mu bolo postupom správcu dane odňaté, porušenie ustanovenia § 15 ods. 4) písm. d) zákona o správe daní, t.j. práva ţalobcu nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, porušenie práva ţalobcu nazerať do spisov podľa § 22 zákona o správe daní, pretoţe mu boli predloţené len písomnosti, ktoré mu boli doručované, ale nie odpovede na doţiadania od iných správcov dane, prípadne z medzinárodnej výmeny informácií, porušenie ustanovenia § 15 ods. 11 písm. b) a h) zákona o správe daní tým, ţe správca dane v protokole o výsledku daňovej kontroly neuviedol zákonom ustanovené obligatórne náleţitosti ako dátumy a čísla doţiadaní na iné subjekty, dátumy a čísla medzinárodných doţiadaní a preukázateľné kontrolné zistenia, porušenie § 25a ods. 4 zákona o správe daní tým, ţe správca dane vykonával úkony počas prerušenia predmetných daňových kontrol, sám vstúpil výkonom medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou daňovou správou do konania, čím spôsobil, ţe lehoty na výkon prerušených daňových kontrol plynuli a teda ich výkon trval dlhšie ako stanovuje zákon, porušenie zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly stanovených v § 15 ods. 17 zákona o správe daní; podľa ţalobcu na základe vyššie spomenutého procesného postupu daňová kontrola oprávnenosti ním uplatneného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 trvala 510 dní, za zdaňovacie obdobie október 2008 trvala 810 dní, za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala 805 dní a za zdaňovacie obdobie január 2009 trvala 441 dní, porušenie ustanovenia § 30a zákona o správe daní nečinnosťou správcu dane v daňovom konaní tým, ţe tento nereagoval, správal sa pasívne, resp. nevydal rozhodnutie, porušenie zákonných ustanovení o dokazovaní, najmä § 29 ods. 8 zákona o správe daní neprimeraným prenosom dôkazného bremena na ţalobcu za nedodrţiavanie

13

daňových predpisov a zákonných povinností inými daňovými subjektmi, obchodujúcimi s predmetným tovarom, za ktoré ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť.

S poukazom na právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky

č. k. -57 zo dňa 29. júna 2010 a z dôvodu vyššie namietaných pochybení, ţalobca povaţoval protokoly o výsledkoch daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia za nezákonne získané dôkazné prostriedky, ktoré nemoţno pouţiť pre rozhodnutia v preskúmavaných daňových konaniach.

V súvislosti s namietaním nezákonnosti postupu správcu dane pri výkone jednotlivých

daňových kontrol ţalobca zároveň trval na tom, aby bol súčasťou príslušných administratívnych spisov i protokol o výsledku vnútornej kontroly č. 1/135/16757-89188/201 l/PeMá-50 zo dňa 05.09.2011, vykonanej na základe jeho podnetu odborom vnútornej kontroly právneho predchodcu ţalovaného (Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky). Na základe jej výsledku boli konštatované viaceré pochybenia podľa zákona o správe daní, interných predpisov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj hmotnoprávne pochybenia vo vzťahu k daňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom voči ţalobcovi. Uvedené vyplýva z odpovede právneho predchodcu ţalovaného, odboru vnútornej kontroly, zaslanej ţalobcovi pod č. 1/135/16757-122450/2011/PeMá, ako i z odpovede na podnet ţalobcu, zaslanej mu Krajskou prokuratúrou Bratislava pod č. Kd 375/12-16 zo dňa 14.01.2013, na ktorú ţalobca v odvolaní taktieţ poukázal.

Výkon daňových kontrol bol prerušený rozhodnutiami správcu dane z dôvodu výkonu

medzinárodnej výmeny informácií, čo však ţalobca povaţoval za pokračovanie vo výkone daňovej kontroly ako i za dôvod plynutia lehôt na ich vykonanie. Preto poţadoval preveriť všetky vykonané úkony správcu dane v nadväznosti na dátumy viaţuce sa k vydaným dokladom počas prerušenia daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia od ich začiatku po ich ukončenie prerokovaním protokolov.

Ţalobca pokladal postup zamestnankýň Daňového úradu Bratislava III pri výkone

daňových kontrol za jednostranný, účelový, likvidačný a spôsobujúci úmyselne prieťahy v konaní, pričom zistenia z medzinárodnej výmeny informácií, týkajúcich sa iných daňových subjektov a nevzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobia, nemajú podľa názoru ţalobcu ţiaden vplyv na jeho právo na uplatnenie odpočtu dane.

V tejto súvislosti ţalobca namietal, ţe so spoločnosťami spomínanými v protokoloch

z daňových kontrol a v napadnutých daňových rozhodnutiach, okrem jeho dodávateľa a odberateľov, nemal ţiadny obchodný vzťah, nikdy s nimi neobchodoval a preto údaje o týchto spoločnostiach nemajú ţiaden právny argument na neuznanie pôvodu tovaru. Podľa ţalobcu zistenia v protokole o ďalších daňových subjektoch nemajú vplyv na vyplatenie mu nadmerného odpočtu, pretoţe ţalobca nezodpovedá za daňové povinnosti iných daňových subjektov a nemá právo ich kontroly.

14 6Sţf/52-55/2014

S poukazom na dôkazné prostriedky podľa zákona o správe daní a na dôkazné

bremeno ţalobcu vyplývajúce mu z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, tento mal za to, ţe ako daňový subjekt nepreukazuje skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane iného podnikateľského subjektu, pričom z uvedeného tieţ logicky vyplýva, ţe tieto dôkazy ţalobca ani predloţiť nemôţe, pretoţe nimi nedisponuje. Dôvodil, ţe zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov vo vzťahu k ich výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. To podľa ţalobcu znamená, ţe nepreferuje napr. listinu pred svedeckou výpoveďou a podobne. Vyjadril presvedčenie, ţe ţalovaný, rovnako ako správca dane, skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a súčasne jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí, ohliadok, nemôţu bez ďalšieho ignorovať a poţadovať predloţenie len vecných, resp. listinných dôkazov.

Ţalobca za dodávku tovaru vţdy zaplatil svojmu dodávateľovi, obchodnej spoločnosti

DONNA K-9 s.r.o., ktorá si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu, preto tvrdenia správcu dane o získaní daňovej výhody ţalobca povaţoval za účelovú konštrukciu, keďţe daň bola vţdy odvedená ešte skôr, neţ vznikol nárok na čerpanie nadmerného odpočtu. Ţalobca napádal nesprávne skutkové vyhodnotenie vo vzťahu k pôvodu predmetného tovaru, odvolával sa na pravidelné mesačné daňové kontroly u jeho dodávateľa, spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. s obratom a stavom zásob prírodného kameňa v miliónoch Eur, pričom tieto kontroly končili s pozitívnym výsledkom o preukázaní pôvodu prírodného kameňa. Preto ţalobca povaţoval tvrdenia orgánov daňovej správy o nemoţnosti zistenia pôvodu predmetného tovaru za účelové zo strany správcu dane s cieľom zamedziť vyplateniu právom uplatneného nároku na odpočet DPH za jeho nákup. Naopak, ţalobca mal za to, ţe predkladal faktúry, účtovníctvo a všetky podklady poţadované správcom dane pri výkone daňovej kontroly, na základe ktorých správca dane vykonal doţiadania, ktoré boli potvrdené miestne príslušnými správcami dane, čiţe bolo potvrdené vecné plnenie dodávok tovaru. Mal za to, ţe v súvislosti s nákupom ţuly, resp. prírodného kameňa, ako platiteľ DPH splnil všetky zákonom poţadované podmienky ( v spojení s ), predloţil potrebné daňové doklady na priznanie odpočtu DPH a tým vyčerpal svoje dôkazné bremeno, uloţené mu ustanovením zákona o správe daní. Neprimeraný prenos dôkazného bremena po predloţení potrebných daňových dokladov zo správcu dane na ţalobcu, tento odôvodnil aj poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. a súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektrónics) a C-484/03 (Bond House).

V súvislosti s predmetom konania v týchto spojených veciach ţalobca spolu

s odvolaním predloţil neosvedčené a vyznačením právoplatnosti neopatrené kópie rozsudkov Krajského súdu v Bratislave č. k. -112 zo dňa 25.01.2013, č. k. -124 zo dňa 12.09.2013, v ktorých súd v obdobných veciach ţalobcu s identickými ţalobnými dôvodmi za iné zdaňovacie obdobia na DPH (február 2009 a apríl 2009) rozhodol zrušením rozhodnutí ţalovaného a vrátením mu vecí na ďalšie konanie. S tým istým zámerom predloţil ţalobca jeden list neoznačenej a nepodpísanej zápisnice s výrokom, ktorým Krajský súd

15

v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, podľa ţalobcovho vyjadrenia v obdobnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. .

III.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu

v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

K ţalobcom namietanému neakceptovaniu názoru Krajskej prokuratúry Bratislava

krajským súdom ţalovaný uviedol, ţe ţalobca z jej odpovede zo dňa 14.01.2013 cituje len malú, z kontextu vytrhnutú časť odpovede krajskej prokuratúry. Ţalovaný poukázal na ďalšiu časť predmetnej odpovede na podnet ţalobcu, v ktorej sa uvádza, ţe podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov, pri výkone dozoru nad dodrţiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány. Z uvedených skutočností vyplýva, ţe svoje kontrolné činnosti si daňové riaditeľstvo aktívne splnilo, avšak správnosť, resp. úplnosť kontrolných zistení nemôţe byť predmetom preskúmania zo strany prokuratúry. Keďţe ţalobca ani na základe opätovnej výzvy svoj podnet ţiadnym spôsobom nespresnil, v akom rozsahu a z akých dôvodov namieta prípadnú nesprávnosť alebo neúplnosť kontrolných zistení daňového riaditeľstva a vzhľadom k samotným zisteniam daňového riaditeľstva neprichádzalo do úvahy prijatie ţiadneho prokurátorského opatrenia na netrestnom úseku činnosti prokuratúry, podnet ţalobcu Tex - Press Slovakia, s.r.o. prokurátor odloţil.

Ţalobcom vytýkané nesprístupnenie mu informácií z vykonanej vnútornej kontroly

a nepripojenie výsledkov vnútornej kontroly k administratívnym spisom ţalovaný dôvodil, ţe odbor vnútornej kontroly vo svojej odpovedi na podnet ţalobcu definoval daňové tajomstvo podľa zákona o správe daní a na základe toho v nasledujúcom odseku oznámil ţalobcovi, ţe podľa o slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré nie sú daňovým tajomstvom. Nakoľko však zistenia odboru vnútornej kontroly získané v súvislosti s daňovým konaním sú daňovým tajomstvom v zmysle zákona o správe daní, nemôţe byť ţalobca s konkrétnosťami oboznámený. Odbor vnútornej kontroly v druhom odseku zároveň oboznámil ţalobcu s výsledkom svojej kontroly s tým, ţe zistené procesné nedostatky v priebehu daňovej kontroly zo strany zamestnancov DÚ Bratislava III boli odstránené. V tejto súvislosti ţalovaný dodal, ţe protokol vyhotovený odborom vnútornej kontroly nebol súčasťou odvolacieho spisu, preto nebol ani súčasťou administratívneho spisu predloţeného Krajskému súdu v Bratislave. Ţalovaný ako odvolací orgán pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam prvého stupňa nemal dôvod spochybňovať výsledok kolegov z odboru vnútornej kontroly, skutočnosti a informácie uvedené v dokumente, nazvanom „podnet na prešetrenie – odpoveď“, keď odbor vnútornej kontroly oboznámil ţalobcu, ţe zistené procesné nedostatky zo strany zamestnancov DÚ Bratislava III, boli v priebehu daňovej kontroly odstránené a bral to ako fakt.

16

Zároveň ţalovaný dal do pozornosti, ţe ţalobca počas trvania daňových kontrol ani

raz nevyuţil svoje oprávnenie podľa ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o správe daní a nepodal námietku proti postupu správcu dane, ani nepodal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňové kontroly.

V súvislosti s opakovane uvádzanými odvolacími námietkami nadmerného

zaťaţovania ţalobcu dôkazným bremenom spojeným s preukázaním splnenia podmienok na priznanie odpočtu DPH ţalovaný poukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23.02.2011.

Namietanému nerešpektovaniu zásady neutrality DPH ţalovaný oponoval závermi

vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-255/02, C-110/99), podľa ktorého právo platiteľa dane na odpočítanie DPH predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality DPH. Ak sa však zistí zneuţitie práva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane uvedené právo nepriznávajú, alebo ho priznávajú len čiastočne. V nadväznosti na zákonom definované podmienky odpočítania dane, aj v dôsledku eliminácie rizika, správca dane v procese kontroly bol povinný preveriť v kaţdej jednotlivej veci objektívne okolnosti, ktoré podmieňujú vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane, tzn. v danom prípade aj to, či predmetné plnenie vzhľadom na zistené okolnosti neviedlo k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( v spojení

s veta prvá ), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania ( v spojení s veta prvá ); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá ), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len

ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

17 6Sţf/52-55/2014

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia

daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade

so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom

konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane

zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyţaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola pouţitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová

kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloţenie sluţobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

18 6Sţf/52-55/2014

c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového

subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapoţičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu

k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:

a) umoţniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať poţadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uloţené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umoţňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umoţňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapoţičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).

Podľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa

doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbliţšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemoţno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 15 ods. 11 zákona o správe daní protokol musí obsahovať a) názov a sídlo správcu dane, b) číslo konania, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené, d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie, e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, f) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly, g) súpis kontrolovaných dokladov, h) preukázané kontrolné zistenia,

19 6Sţf/52-55/2014

i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum prerokovania protokolu, k) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu, l) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo

o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môţe uskutočniť aţ po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo poţiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môţe zamestnanec správcu dane na poţiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41

sa primerane pouţijú aj na daňovú kontrolu.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať

do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o kaţdom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.

Podľa § 22 ods. 2 zákona o správe daní daňový subjekt nie je oprávnený nazerať

do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.

Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, ţe dokazovanie vedie

správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

20 6Sţf/52-55/2014

Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky,

ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 101 zákona o správe daní na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné

predpisy o správnom konaní.

Podľa o daňových orgánoch a ktorým

sa mení a dopĺňa o správach finančnej kontroly daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Podľa o kontrole v štátnej správe v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti v kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov.

Podľa vnútorná kontrola podľa tohto zákona

je kontrola plnenia úloh štátnej správy vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy, právnickej osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby zaloţenej orgánom štátnej správy, alebo zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly. Vnútorná kontrola je aj kontrola plnenia úloh štátnej správy zverených zákonom orgánom územnej samosprávy, vykonávaná odborným útvarom príslušného orgánu štátnej správy.

Podľa orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly

a v rozsahu svojej pôsobnosti kontrolujú najmä

a) plnenie úloh štátnej správy, b) efektívnosť štátnej správy (§ 2a), c) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťaţností, d) dodrţiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov, e) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.

Podľa (1) kontrolnou činnosťou sa zisťuje

21

a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky, b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou, c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy, d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.

Podľa predmetom dane je dodanie tovaru

za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa prvej a druhej vety daňová povinnosť vzniká dňom

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú

je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa a o účtovníctve v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak,

aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Podľa oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý

je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené

podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,

22 6Sţf/52-55/2014

b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru

odberateľom alebo osobou ním poverenou,

c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním

poverenej osoby, ţe tovar prepravil do iného členského štátu,

d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom,

dokladom o prijatí platby za tovar.

Podľa a o účtovníctve v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doloţiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak,

aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu,

posúdiac argumentáciu odvolacích dôvodov ţalobcu, konštatuje, ţe vo vzťahu k dôvodom nepriznania odpočtu DPH a neuznania oslobodenia od dane za uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu do Maďarskej republiky, sa stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody ( ).

Z obsahu ţalobných ako i odvolacích námietok vyplýva, ţe ţalobca zameral obranu

svojich nárokov voči štátnemu rozpočtu na spochybnenie zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napádaných rozhodnutí, počnúc výkonom daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia a daňovým konaním končiac, vrátane doplneného daňového konania po vrátení vecí do vyrubovacieho konania odvolacím daňovým orgánom. Čo do vecnej stránky zákonnosti nepriznania odpočtu DPH a oslobodenia od DPH za intrakomunitárne dodanie tovaru ţalobca stavia argumentáciu na tvrdení neprimeraného prenosu dôkazného bremena na neho zo správcu dane a z iných daňových subjektov, za ktorých neplnenie si daňových povinností ţalobca nemôţe niesť zodpovednosť. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na uplatnený odpočet DPH za zdaňovacie obdobia január 2009, máj 2009 a september 2009 a právo na oslobodenie od platenia DPH pri vývoze tovaru odberateľovi v členskom štáte EÚ v zdaňovacom období október 2008 a september 2009, ţalobca má za to, ţe predloţením daňových dokladov poţadovaných svoje dôkazné bremeno plne vyčerpal.

Predovšetkým odvolací súd podotýka, ţe pri revízii prieskumu zákonnosti súdom

prvého stupňa, berie do úvahy skutkové zistenia zamerané na preverenie reálnosti zdaniteľných plnení nielen v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch ţalobcu, ale v rámci celého obchodného reťazca s predmetnou komoditou a v širších súvislostiach, keďţe s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo preukázané, ţe zdaniteľné obchody v rámci

23

obchodného reťazca viac menej sa opakujúcich daňových subjektov dlhodobo nemali ekonomický základ, boli realizované fiktívne, bez existencie predmetu obchodovania.

Pokiaľ ide o procesné odvolacie námietky, odvolací súd na základe obsahu

predmetných administratívnych spisov konštatuje, ţe ako opodstatnenú moţno vyhodnotiť len námietku týkajúcu sa nedostatočného vysporiadania sa s poţiadavkou ţalobcu v súvislosti s nahliadnutím do administratívneho spisu po ukončení daňových kontrol. Minimálne zápisnice z miestnych zisťovaní, vykonaných u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou u ţalobcu, bolo povinnosťou správcu dane predloţiť ţalobcovi k nahliadnutiu.

Vzhľadom k tomu, ţe ţalobca ţiadal o nahliadnutie do administratívnych spisov

aţ po prerokovaní protokolov z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia október 2008, september 2009, resp. v prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2009 po doručení mu protokolu dňa 12.04.2011 (ţiadosť o nahliadnutie do spisu podaná dňa 26.04.2011), bol s obsahom zistení získaných doţiadanými daňovými úradmi oboznámený, pretoţe tieto boli obsahom protokolov o výsledku daňových kontrol.

Odvolací súd sa nestotoţňuje s tvrdením ţalobcu o nepouţiteľnosti predmetných

protokolov z daňových kontrol ako podkladov a dôkazných prostriedkov pre vydanie napadnutých dodatočných platobných výmerov z dôvodu ţalobcom namietaného nedodrţania zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Výkon daňových kontrol za zdaňovacie obdobia september 2009 a máj 2009 netrval dlhšie, ako zákonom stanovenú dobu. V tomto ohľade moţno súhlasiť s právnym záverom krajského súdu, ktorý k predmetnej námietke v rámci súdneho prieskumu prijal, keďţe bral do úvahy prerušenie daňových kontrol, počas ktorého ţalovaným predĺţené lehoty na výkon daňových kontrol neplynuli. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane prerušil výkon daňových kontrol v súlade s § 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona, podľa ktorého sa na výkon daňovej kontroly primerane pouţijú ustanovenia prvej časti zákona o správe daní, do ktorej moţno zaradiť aj inštitút prerušenia konania. Primeranosť pouţitia tohto inštitútu neznamená, ţe správca dane nemôţe vykonávať v súvislosti s naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné a nevyhnutné (§ 1a zákona o správe daní).

V tejto súvislosti nemoţno prisvedčiť názoru ţalobcu, ţe realizáciou medzinárodnej

výmeny informácií správca dane pokračoval vo výkone predmetných daňových kontrol, následkom čoho lehoty na ich vykonanie ďalej plynuli. Prerušením daňových kontrol správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie ţalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva ani nepoţadoval od neho povinnosti prislúchajúce mu v priebehu výkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie o neexistencii predmetu reťazových zdaniteľných plnení ako i predmetu ţalobcom deklarovaného plnenia oslobodeného od platenia DPH podľa , správca dane plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. vyuţitím medzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Bola to legitímna činnosť správcu dane,

24 6Sţf/52-55/2014

prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľoch ţalobcu, ako i následnom, obratom realizovanom dodaní predmetnej komodity na územie Slovenskej republiky. Išlo o spontánnu výmenu informácií, uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 prepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“).

Táto medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním

intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi slovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umoţňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady).

Vzhľadom na uvedené sa javí ako neopodstatnená poţiadavka ţalobcu na preverenie

všetkých vykonaných úkonov v čase od prerušenia daňových kontrol po ich ukončenie prerokovaním protokolov. Zistené skutočnosti a závery z nich vyplývajúce boli ţalobcovi oznámené pred vydaním napadnutých dodatočných platobných výmerov (napr. za kontrolované zdaňovacie obdobia október 2008 a september 2009 zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.06.2012, príloha č. 71 administratívneho spisu), zároveň tvoria obsah odôvodnení napadnutých rozhodnutí, pričom ako také boli konfrontované s obsahom administratívneho spisu v rámci riadneho opravného prostriedku ţalovaným, i v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov.

Prekročenie zákonom stanovenej dĺţky na vykonanie daňovej kontroly bolo krajským

súdom konštatované v prípade daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie máj 2009, pričom krajský súd s prihliadnutím na predchádzajúce odvolacie konanie, na základe ktorého sa vec vrátila na ďalšie konanie správcovi dane, uvedené procesné pochybenie nevyhodnotil ako spôsobilé vyvolať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. K uvedenému záveru odvolací súd dodáva, ţe na základe výsledkov odvolacieho konania vedeného ţalovaným, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer číslo 602/232/48603/2011/Chra zo dňa 11.04.2011, bol naplnený účel revízie zákonnosti postupu správcu dane a následného rozhodnutia v rámci odvolacieho daňového konania. Týmto štádiom daňového konania predchádzajúceho vydaniu ţalobou napadnutých rozhodnutí oboch stupňov v podstate bolo odstránené procesné pochybenie správcu dane, spočívajúce v prerokovaní protokolu bez prítomnosti ţalobcu, bez dodrţania zákonnej osemdňovej lehoty na vyjadrenie sa zaslanému protokolu o výsledku daňovej kontroly. Za daných okolností nie je moţné konštatovať, ţe nedodrţanie zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly mohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Zároveň je potrebné dodať, ţe ţalovaný taktieţ svojou mierou prispel k nedodrţaniu lehoty na prerokovanie protokolu, keďţe prebral výzvu na prerokovanie protokolu v posledný moţný deň úloţnej lehoty.

25 6Sţf/52-55/2014

Vzhľadom na obsiahlosť ţalobných námietok ako i odôvodnenia napadnutého

rozsudku, odvolací súd tento nezrušil a nevrátil krajskému súdu na ďalšie konanie len na doplnenie súdneho prieskumu ohľadne namietaného nedodrţania dĺţky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2009, ale napádaný postup sám preveril. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, berúc do úvahy spočívanie lehoty na vykonanie predmetnej daňovej kontroly v priebehu jej prerušenia, z administratívneho spisu zistil, ţe po prerušení daňovej kontroly správca dane pokračoval v jej výkone od 15.04.2010, o čom informoval správca dane ţalobcu oznámením zo dňa 19.04.2010, ktoré mu bolo doručené dňa 14.05.2010. Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, ţe výzvou č. /Dub zo dňa 27.04.2010 bol ţalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2009 a na jeho prerokovanie, ktoré správca dane v tejto výzve stanovil na deň 25.05.2010. Podľa priloţenej doručenky, zásielka bola na pošte uloţená dňa 04.05.2010. Splnomocnený zástupca ţalobcu prevzal zásielku na dvadsiaty deň od uloţenia zásielky, v pondelok dňa 24.05.2010, keďţe posledný osemnásty deň uloţenia zásielky pripadol na sobotu. Z dôvodu takto oneskoreného prevzatia výzvy na prerokovanie protokolu o daňovej kontrole ţalobcom, nezostalo mu zákonom stanovených osem dní na vyjadrenie sa k protokolu (§ 15 ods. 10 zákona o správe daní), čo bol dôvod, pre ktorý správca dane stanovil nový termín prerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly na deň 17.07.2010. Ako vidno, uţ s dostatočným časovým predstihom, pre prípad vyzdvihnutia zásielky ţalobcom v posledný deň odbernej lehoty.

Na základe obsahu administratívneho spisu je moţné vyhodnotiť, ţe jednotlivé

procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných prieťahov, taktieţ po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly. Zároveň je potrebné prihliadnuť na nevyhnutnosť preverenia existencie predmetného tovaru v rámci celého obchodného reťazca, ako i, moţno povedať, na účelovo liknavé preberanie úradných zásielok ţalobcom.

Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na svoje rozhodnutie sp. zn.

obsahujúce právny záver, podľa ktorého daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie môţe pokračovať iba so súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môţe konanie správcu dane vytvoriť protiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy.

Ţalobca dĺţku daňovej kontroly v jej priebehu nenamietal, nepodal proti postupu

správcu dane námietku, ani vo vyjadrení k obsahu protokolu tak neučinil.

Vo svetle týchto okolností prípadu a s prihliadnutím na zásadu primeranosti

(proporcionality) nevyhnutného zásahu do súkromnoprávnej sféry ţalobcu pri výkone daňovej kontroly, ktorej realizáciu musel strpieť nad časový rámec stanovený zákonom, však odvolací súd podotýka, ţe vo vzťahu k účelu správy daní a záujmu demokratickej spoločnosti na spravodlivom inkase daní, sa prekročenie lehôt na vykonanie daňových kontrol za zdaňovacie obdobia máj 2009 a január 2009 nejaví ako zásadné porušenie práv ţalobcu a protokoly o výsledku predmetných daňových kontrol nemoţno povaţovať za podklady

26 6Sţf/52-55/2014

k rozhodnutiam zadováţené nezákonným spôsobom.

Vo vzťahu k namietaným obsahovým nedostatkom protokolov o výsledku

predmetných daňových kontrol je moţné prisvedčiť ţalobcovi, ţe pri vyhodnotení obsahu skutkových zistení získaných v rámci doţiadaní a medzinárodnej výmeny daňových informácií nie sú uvedené čísla a dátumy jednotlivých odpovedí a internej korešpondencie medzi spolupracujúcimi daňovými orgánmi. Pre lepšiu prehľadnosť a orientáciu v administratívnom spise by to bolo prehľadnejšie, nie je to však zásadná chyba, ktorá by robila jednotlivé daňové protokoly neupotrebiteľné pre nasledovné daňové konania čo do výpovednej hodnoty o preukázaných skutočnostiach potrebných na správne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, prípadne pre účely obrany kontrolovaného ţalobcu. V tejto súvislosti ţalobca poukázal na porušenie § 15 ods. 11 zákona o správe daní, avšak tu je potrebné uviesť, ţe obligatórnou náleţitosťou protokolu o výsledku daňovej kontroly je číslo konania, pod ktorým správca dane vedie daňovú kontrolu, a nie číslo doţiadaní. Odvolací súd podotýka, ţe číslo konania podľa § 15 ods. 11 písm. b) zákona o správe daní, nasledujúce po uvedení názvu a sídla správcu dane, nie je namieste chápať v zmysle definície daňového konania podľa § 1a zákona o správe daní, ktoré je ako proces rozhodovania o právach a povinnostiach daňových subjektov oddelené od výkonu daňovej kontroly, ale ako evidenčné číslo.

Odvolací súd s prihliadnutím na celkovú dôkaznú situáciu týkajúcu sa podstatnej

podmienky deklarovaných zdaniteľných plnení, a síce, neexistencii prevádzaného tovaru a teda fiktívnosti deklarovaných zdaniteľných plnení v rámci celého obchodného reťazca, nepovaţuje za racionálne a hospodárne, zrušiť napádané rozhodnutia a vrátiť vec ţalovanému na ďalšie konanie z dôvodov vyššie uvádzaných procesných pochybení, ktorých odstránenie zopakovaním procesného postupu by nemohlo privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre ţalobcu v časti priznania neoprávnene uplatneného odpočtu DPH za fiktívny nákup tovaru a v časti oslobodenia od DPH podľa za následné uskutočnenie intrakomunitárneho dodania predmetnej komodity do Maďarskej republiky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“

Taktieţ poţiadavku ţalobcu, aby bol súčasťou administratívneho spisu výsledok

z vnútornej kontroly, na ktorú dal sám podnet, poukazujúc na odpoveď zaslanej mu odborom vnútornej kontroly ţalovaného, konštatujúcej zistenia procesných nedostatkov pri výkone daňovej kontroly zo strany zamestnancov správcu dane, odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú.

Vykonávanie vnútornej kontroly je samostatné konanie, realizované v rámci pôsobnosti

nadriadeného orgánu štátnej správy na úseku správy daní s cieľom dosiahnutia účelu vnútornej kontroly sledovaného o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, podľa ktorého výsledkom procesu vnútornej kontroly nie je rozhodnutie o právach a povinnostiach účastníkov administratívnych konaní, ale odhalenie

27

a odstránenie nedostatkov vo vnútri systému, a to s prihliadnutím na dodrţiavanie nielen všeobecne záväzných právnych predpisov, ale i interných všeobecne záväzných a individuálne záväzných právnych aktov (interných predpisov) uplatňovaných na tom ktorom úseku verejnej správy, v danom prípade na úseku správy daní. Proces vnútornej kontroly je nevyhnutný na zabezpečenie riadneho a efektívneho plnenia úloh a chodu štátnej správy, avšak vzhľadom na výsledné materiály so zameraním na zabezpečenie sledovania plnenia opatrení na nápravu zistených nedostatkov (§ 7, § 13 citovaného zákona), nijako priamo nezasahuje do povinností, práv a právom chránených záujmov účastníkov správnych konaní, pričom výstupy z nej nie sú určené priamo účastníkom správnych konaní. V tomto ohľade vnútorná kontrola vytvára podmienky na zákonné postupy správnych orgánov, či uţ pri plnení úloh štátnej správy, alebo pri rozhodovaní o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch účastníkov konaní vedených pred správnymi orgánmi.

Z uvedeného dôvodu v prejednávanej veci výsledky a zistenia vnútornej kontroly

netvoria súčasť administratívneho spisu a nemôţu tvoriť ani podklad na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného a postupov predchádzajúcich ich vydaniu. Z pohľadu ich vyuţiteľnosti v rámci súdneho prieskumu je ich obsah irelevantný, keďţe správny súd pri uvedenom posudzovaní a rozhodovaní vychádza z obsahu administratívneho spisu, pričom je preň rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia ( , ).

V tejto súvislosti nemoţno opomenúť, ţe len súd má právomoc preskúmať zákonnosť

napadnutého rozhodnutia v konaní podľa druhej hlavy piatej časti ( SR v spojení s ), pričom ţalovaný správny orgán je, rovnako ako ţalobca, jednou z procesných strán ( ), ktorá uţ nie je v konaní pred súdom voči účastníkovi správneho konania v mocenskom postavení. Konštatovanie procesných pochybení v preskúmavanom správnom konaní jedným z jeho kontrolných útvarov, zistených v rámci vnútornej kontroly, nie je pre súd podkladom, ani relevantným dôkazom o nezákonnosti ţalobcom namietaného postupu, keďţe správny súd v rámci svojej právomoci sám a nezávisle, na základe obsahu administratívneho spisu preveruje zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, a to s prihliadnutím na vady majúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

V kontexte uvedeného odvolací súd taktieţ poukazuje na medze ţaloby, ktorými

je, s výnimkou prípadov podľa , správny súd viazaný. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi z ustanovenia zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí ţaloby ( a ) aj označenie rozsahu, v ktorom je administratívne rozhodnutie napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. V správnom súdnictve sa dôsledne uplatňuje koncentračná zásada, v zmysle ktorej ţalobca môţe ţalobné dôvody síce meniť, ale rozširovať ich môţe len do konca lehoty na podanie ţaloby ( v spojení s ). Po uplynutí tejto lehoty uţ nie je moţné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti ţalobou napadnutému

28 6Sţf/52-55/2014

rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie ţalovaného, ani na pojednávaní. K ţalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie ţaloby správny súd nemôţe prihliadať.

Vzhľadom k tomu, ţe nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať za ţalobcu konkrétne

dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (tvoriace obsah ţaloby a zároveň určujúce rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom), ba naopak, je povinný sa spravovať zásadou iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) vyplývajúcou z ustanovenia , nie je namieste v rámci súdneho prieskumu brať do úvahy výsledky vnútornej kontroly. Tie by dodatočne nemohli ovplyvniť ani rozhodovanie súdu, ani rozsah preskúmavania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu daňových orgánov pred jeho vydaním, keďţe tento je v dispozícii ţalobcu, i to v rámci lehoty na podanie ţaloby. Procesné postupy vedené v zmysle uvedených zásad správneho súdnictva nemôţe ţalobca nahradiť alebo obísť ani podnetmi na vykonanie vnútornej kontroly, prípadne podnetmi na vykonanie dozoru prokurátorom, hoci ich obsahom sú v podstate totoţné námietky, ktoré mal moţnosť v plnej miere uplatniť v rámci riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov preskúmavaného správneho konania, prípadne vyuţitím práva súdneho prieskumu zákonnosti napádaných administratívnych rozhodnutí.

Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda

reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťaţujúce ţalobcu, spočívajúce len v predloţení zákonom poţadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, zneuţívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Preto nemoţno prisvedčiť ţalobcovej obrane spočívajúcej v napádaní neprimeranosti jeho dôkazného zaťaţenia, prípadne v tvrdení, ţe s ostatnými obchodnými spoločnosťami uvádzanými v napádaných rozhodnutiach on nemal ţiadne odberateľsko-dodávateľské a zmluvné vzťahy. Práve naopak, vzhľadom na potrebu zabránenia neoprávnenému odčerpávaniu finančných prostriedkov z verejných financií a ochrany zásady neutrality DPH v prospech tých, ktorí realizujú reálne obchody s opodstatneným ekonomickým cieľom, bolo nevyhnutné s vyuţitím inštitútu daňovej kontroly ako i prostriedkov a postupov správy daní preveriť aj ďalšie daňové subjekty zúčastňujúce sa v kolotoči zdaniteľných obchodov s komoditou, ktorej pôvod ani konečné vyuţitie nie je moţné „vypátrať“.

Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke

neprimeraného prenosu dôkazného bremena na ţalobcu odvolací súd uvádza, ţe podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. To isté platí i na preukázanie splnenia zákonných podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štát podľa . Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,

29

zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneuţiteľnosti poţaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet alebo na oslobodenie zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ tieto nároky uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, okrem iného i to, že tovar bol reálne dodaný ( , 43 ods. 1 citovaného zákona).

Neobstoja teda námietky ţalobcu uvedené v odvolaní, ţe správca dane, ani ţalovaný

neprodukovali ţiaden dôkaz preukazujúci vedomosť ţalobcu o podvodnom konaní v obchodnom reťazci stojacich obchodných spoločností, za čo zároveň nemoţno pričítať zodpovednosť na ťarchu ţalobcu a rozširovať tak mieru jeho dôkazného bremena. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, ţe dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leţí predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemoţno opomenúť, ţe cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneuţívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).

V tejto súvislosti krajský súd správne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v obdobnej veci karuselových podvodov sp. zn. zo dňa 27. novembra 2012, v ktorom mimochodom v rámci kolotoča fiktívnych prevodov s granitovými doskami na začiatku stála i obchodná spoločnosť BANED, s.r.o.

Z administratívneho spisu vyplýva, ţe správca dane aplikujúc zásadu voľného

hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie. Záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a ţalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváţenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami . Z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobcom predloţeným daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci obchodného reťazca u obchodných dodávateľov a odberateľov ţalobcu, ako i v rámci celého obchodného reťazca, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných aj oslobodených plnení, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie ţalobcu ( zákona o správe daní). Bolo potrebné, aby sám ţalobca preukázal, ţe vynaloţil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, ţe reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, bude spochybnené.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa veta druhá v spojení s ods. l, ods. 2 potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení

30 6Sţf/52-55/2014

s veta prvá a tak, ţe v konaní neúspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. apríla 2016

JUDr. Alena Adamcová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková