Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1So/124/2014

Identifikačné číslo spisu: 3013200899 Dátum vydania rozhodnutia: 03.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3013200899.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľa: S.. K. S., bytom O. XX, K. S. J. I., XXX XX, okr. K., zastúpeného advokátom Mgr. Ľubošom Jurčom, Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22. mája 2014 č. k. -66, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. mája 2014 č. k. -66 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 139,82 € do rúk právneho zástupcu Mgr. Ľuboša Jurča do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013 (ďalej len „rozhodnutie odporkyne“), ktorým podľa o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok. Súčasne odporkyni nepriznal právo na náhradu trov konania.

Preskúmavané rozhodnutie odporkyňa odôvodnila tým, že navrhovateľovi bol podľa potvrdenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže, útvaru sociálneho zabezpečenia z 10. júla 2013 (ďalej len „potvrdenie GR ZVJS“) na základe rozhodnutia útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č. 13748/33-06 z 10. augusta 2006 od 1. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Poukázala na ust. a vzhľadom na to, že suma starobného dôchodku vypočítaného podľa piatej časti a prídavku k starobnému dôchodku bola vyššia ako suma výsluhového dôchodku,

navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa piatej časti o sociálnom zabezpečení. Podľa odporkyne podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.

Odporkyňa zároveň poukázala na to, že na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Na určenie sumy starobného dôchodku bola zhodnotená doba štúdia od 1. septembra 1963 do 31. augusta 1971 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 3. septembra 1973 do 2. septembra 1974 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania od 1. septembra 1971 do 2. septembra 1973 a od 3. septembra 1974 do 2. septembra 1975 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa ONV - odbor školstva, Považská Bystrica od 30. novembra 1972 do 31. júla 1983 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1983 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 2000 do 31. júla 2006 v III. pracovnej kategórii. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi neprináleží, preto jeho žiadosť zo dňa 22. júla 2013 bola správne napadnutým rozhodnutím zamietnutá.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 10. augusta 2006 (ako je to preukázané aj potvrdením Generálneho riaditeľstva ZVJS SR z 10.7.2013) priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok, pretože jeho suma bola vyššia ako suma vypočítaného výsluhového dôchodku, tento naďalej poberá a je mu vyplácaný Generálnym riaditeľstvom ZVJS. Pokiaľ však navrhovateľ namieta nehodnotenie všeobecnej doby zamestnania, má možnosť požiadať Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS o zvýšenie už priznaného dôchodku ( v znení neskorších predpisov).

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu včas podaným odvolaním, ktorým namietal, že je poberateľom výsluhového dôchodku na základe rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS, ktorý mu bol určený ako výhodnejší v pomere ku starobnému dôchodku, pričom mu nebol priznaný starobný dôchodok, iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom podľa platných predpisov.

Pripomenul, že sa narodil XX.XX.XXXX a dôchodkový vek dovŕšil XX.XX.XXXX. Jeho služobný pomer podľa rozhodnutia GR ZVJS trval 24 rokov do 31.7.2006 a predmetným rozhodnutím mu neboli zhodnotené doby štúdia /1.9.1963 - 30.6.1966 - SVŠ Piešťany, 1.10.1966 - 30.6.1971 - VŠ/ a civilného zamestnania 1.9.1971 - 30.7.1983 ONV - odbor školstva P. Bystrica /v dobe od 2.9.1973 - 3.9.1974 - ZVS základná vojenská služba a tiež mu nebola započítaná doba v prípade dvoch vojenských cvičení - spolu 56 dní.

S poukazom na tieto skutočnosti trval na tom, že spĺňa kritérium doby dôchodkového poistenia 15 rokov a dovŕšenia dôchodkového veku a v zmysle vyššie uvedených skutočností má nárok na priznanie starobného dôchodku.

Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s a jednomyseľne ( zákona

č. ) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 3. mája 2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred ( a ).

V konaní nebolo sporné, že v zmysle rozhodnutia GR ZVJS z 10.8.2006 navrhovateľ ako príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže („policajt“) skončil služobný pomer príslušníka ZVJS dňom 31. júla 2006, jeho služobný pomer trval 24 rokov a pre účely ustálenia výšky pre porovnanie vypočítaného starobného dôchodku mu bola zohľadnená doba služby (zamestnania) od 18 rokov veku t. j. 40 rokov z toho 17 rokov v I. kategórii funkcií, 0 rokov v II. kategórii funkcií a 23 rokov v III. pracovnej kategórii. Podľa obsahu dodatočného potvrdenia GR ZVJS z 10.7.2013 bola takto navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 3.9.1973 do 2.9.1974 /v I. kategórii funkcií/ a doba služobného pomeru od 1.8.1983 do 31.7.2006/ od. 1.8.1983 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a od 1.1.2000 do 31.7.2006 v II. kategórii funkcií/ v počte 24 rokov a 6 dní.

Podľa o sociálnom poistení dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v spojení s vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.

V zmysle ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (), t. j. aj príslušníkov zborov nápravnej výchovy (neskôr Zboru väzenskej a justičnej stráže), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. (Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h).

Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti , keďže vek 55 rokov nedovŕšil predo dňom 1. júla 2002, počnúc ktorým sa ustanovenie tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.

Podľa i nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Podľa poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa , ktorého výška sa len odvodila od výšky porovnateľného starobného dôchodku /ktorý mu však nebol

priznaný/ v zmysle zákona. Z ustanovenia však súčasne vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta.

Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (doby tzv. civilného zamestnania).

Navrhovateľ namietal, že obdobie štúdia od 1.9.1963 do 30.6.1966 po skončení povinnej školskej dochádzky ako aj doba dvoch vojenských cvičení od 28.6.1977 do 1.8.1997 /35 dní/ a od 4.2.1982 do 24.2.1982 /21 dní/ nebolo pri výpočte porovnateľnej výšky starobného dôchodku zohľadnené a v konaní toto tvrdenie preukazoval kópiami maturitného vysvedčenia a vojenskej knižky.

Zo samotného rozhodnutia GR ZVJS z 10.7.2013 však nevyplýva aké konkrétne doby boli pri výpočte započítané a teda neobstojí argumentácia odporkyne (s ktorou sa stotožnil aj súd prvého stupňa), že boli zohľadnené všetky doby zamestnania.

Z rozhodnutia GR ZVJS nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj tieto uvedené doby, ale vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku a nevyplýva to ani z neskoršieho potvrdenia GR ZVJS z 10.7.2013.

Je nesporné, že navrhovateľovi bol od 1. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa , keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov ( uvedeného zákona).

Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta upravuje ust. V zmysle suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.

Rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku konštatuje, že vzhľadom na to, že vypočítaná výška výsluhového dôchodku bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku a sumy prídavku k starobnému dôchodku, v súlade s navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku.

Z ustanovení a vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi rozhodnutím GR ZVJS nebol priznaný starobný dôchodok. Bol mu priznaný výsluhový dôchodok; iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.

Ak teda odporkyňa pre zamietavé posúdenie nároku navrhovateľa na starobný dôchodok argumentovala tvrdením, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže nezodpovedá v predmetnej veci takéto tvrdenie skutočnosti, keďže navrhovateľovi starobný dôchodok priznaný nebol a rovnako tiež sa nepreukázalo, že v konaní o výsluhovom dôchodku navrhovateľa boli zohľadnené i doby, na ktoré poukazoval v opravnom prostriedku resp. v odvolaní.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neboli podmienky na potvrdenie napadnutého rozhodnutia odporkyne súdom prvého stupňa, preto jeho rozsudok zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil

a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa veta prvá v spojení s a

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 139,82 € za 2 úkony právnej služby určenej podľa Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov vo výške 1/13 výpočtového základu za 1 úkon právnej služby (súd s poukazom na ust. veta druhá neprihliadol na právnym zástupcom uplatnenú 1/6 výpočtového základu za úkon právnej služby) a to za 1. príprava a prevzatie zastúpenia - 61,87 € 2. písomné podanie na súd - 61,87 € 3. 2x režijný paušál (á 8,04 €) celkom 16,08 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.