Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Sd-294-2013.pdf
PDF · 75.68 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/294/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: K. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013 podľa § 250q OSP.
Krajský súd n e p r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 14. augusta 2013 bola na podklade § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietnutá navrhovateľovi žiadosť zo dňa 22. júla 2013 o priznanie starobného dôchodku od 28. júna 2006 s odôvodnením, že mu bol Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. GR ZVJS-13748/33-06 zo dňa 10. augusta 2006 už od 1. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania mu vzniknúť nemôžu.
Navrhovateľ podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013, ktorým mu nepriznala nárok na starobný dôchodok od 28. júna 2006. V ňom podstate uviedol, že súbeh výsluhového dôchodku a starobného dôchodku sa nevylučuje a podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má preto nárok poberať starobný dôchodok zo sociálnej poisťovne, lebo bol poistený vo všeobecnom systéme najmenej 15 rokov a dovŕšil vek 62 rokov.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na jej písomné vyjadrenie zo dňa 26. novembra 2013. Zdôraznila, že tvrdenie navrhovateľa je neopodstatnené, nakoľko navrhovateľovi rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS, ako to jednoznačne vyplýva z potvrdenia Generálneho riaditeľstva ZVJS zo dňa 10. júla 2013, bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok, pretože jeho suma bola vyššia ako suma vypočítaného výsluhového dôchodku. Tento starobný dôchodok navrhovateľ naďalej poberá a je mu vyplácaný Generálnym
riaditeľstvom ZVJS. Pokiaľ však navrhovateľ namieta nezhodnotenie všeobecnej doby zamestnania, túto je kompetentné hodnotiť Generálne riaditeľstvo ZVJS SR.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p..
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 22. júla 2013 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 28. júna 2013. Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. augusta 2013 navrhovateľovi žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 28. júna 2006 podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zamietla s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľovi bol Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v Bratislave rozhodnutím č. GR ZVJS-13748/33-06 zo dňa 10. augusta 2006 od 1. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 v spojení s § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola Útvarom sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS určená podľa ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákona č. 73/1998 Z. z.. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania mu vzniknúť nemôžu.
Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1. júla 2002, suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších prepisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku, bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
To znamená, že podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS.
Ďalej z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Doba štúdia od 1. septembra 1971 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu základnej vojenskej služby od 3. septembra 1973 do 2. septembra 1974 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania od 1. septembra 1971 do 2. septembra 1973 a od 3. septembra 1974 do 2. septembra 1975 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa ONV - odbor školstva, Považská Bystrica od 30. novembra 1972 do 31. júla 1983 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. augusta 1983 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže od 1. januára 2000 do 31. júla 2006 v III. pracovnej kategórii. Nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania navrhovateľovi neprináleží, preto jeho žiadosť zo dňa 22. júla 2013 bola správne napadnutým rozhodnutím zamietnutá.
Podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek navrhovateľ dosiahol dovŕšením 58. rokov veku, 28. júna 2006 v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, a to s poukazom na ustanovenie § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
Navrhovateľ bol vypočutý ako účastník konania. Uviedol, že neuznáva rozhodnutie odporkyne, ktorým mu zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku, preto ho napadol opravným prostriedkom zo dňa 11. novembra 2013 a na jeho písomných dôvodoch v plnom rozsahu naďalej zotrváva. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10So/85/2012, sp.zn. 9So/108/2012 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 25Sd/252/2013, z ktorých podľa jeho názoru v obdobných veciach
bolo rozhodnuté na prospech navrhovateľov. Ďalej uviedol, že mu bol Generálnym riaditeľstvom ZVJS
- Útvarom sociálneho zabezpečenia zo dňa 10. augusta 2006 priznaný od 1. augusta 2006 výsluhový dôchodok, ktorý poberá doposiaľ. Všetky dôchodky boli v roku 2012 zvýšené a jemu výsluhový dôchodok nebol zvýšený, preto si myslí, že spĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku, lebo odvádzal odvody do Sociálnej poisťovne. V závere svojho prednesu dodal, že po tom, ako mu bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. augusta 2006, tým dňom skončil, prestal vykonávať funkciu v ZVJS a od tej doby už nepracuje. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne správne a zákonné, preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa preukázateľných skutočností a v súlade s platnými predpismi. Navrhovateľovi bol rozhodnutím Generálneho riaditeľstva ZVJS, ako je to preukázané aj potvrdením Generálneho riaditeľstva ZVJS SR zo dňa 10. augusta 2006 priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľovi bol priznaný starobný dôchodok, pretože jeho suma bola vyššia ako suma vypočítaného výsluhového dôchodku, tento naďalej poberá a je mu vyplácaný Generálnym riaditeľstvom ZVJS. Pokiaľ však navrhovateľ namieta nehodnotenie všeobecnej doby zamestnania, má možnosť požiadať Útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS o zvýšenie už priznaného dôchodku (§67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.). Nové skutočnosti navrhovateľ nepreukázal.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. l O.s.p., podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V danom prípade bol navrhovateľ v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania proti odporkyni a odporkyňa v konaní podľa piatej časti nemá nárok na priznanie náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.