Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Nds/3/2016

Identifikačné číslo spisu: 8015201117 Dátum vydania rozhodnutia: 03.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8015201117.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: G. E., bytom X. I. XXX, XX-XXX X. I., Poľská republika, zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 2623-81/2013-SK z 09.04.2013, o návrhu Krajského súdu v Prešove na určenie miestne príslušného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky u r č u j e , že vec prejedná a rozhodne Krajský súd v Prešove.

Odôvodnenie

I.

Požiadavka krajského súdu

Žalobou zo dňa 23.11.2015, podanou na Krajský súd v Prešove, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 2623-81/2013-SK z 09.04.2013 a s tým súvisiacim postupom žalovanej.

Krajský súd v Prešove predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely uznesenia „Najvyšší súd“) na rozhodnutie postupom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia tiež „“), t. j. aby Najvyšší súd určil, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

V prípise krajský súd konštatoval, že predmetná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky (viď ), konkrétne krajského súdu (a contrario ), ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť s poukazom na , nakoľko žalobkyňa ako občan Poľskej republiky nemá v Slovenskej republike všeobecný súd (viď a ).

Podľa veta prvá pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa a sa konanie uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

II.

Právny názor Najvyššieho súdu

Najvyšší súd postupom podľa vety prvej v spojení s po posúdení prípisu predloženého Krajským súdom v Prešove podľa jeho obsahu na svojom neverejnom zasadnutí dospel k názoru, že ide o žiadosť na zaujatie stanoviska podľa za situácie, kedy v dôsledku účasti zahraničného účastníka v súdnom konaní pred správnym súdom podmienky na určenie miestnej príslušnosti súdu v danej agende, t. j. najmä absencia bydliska, chýbajú. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj po zadovážení iných údajov Najvyšší súd jednomyseľne ( o súdoch) dospel k názoru, že sú splnené podmienky na určenie súdu na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa sa podaním žaloby domáha preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia a postupu žalovanej. Krajský súd prostredníctvom hore uvedeného predkladacieho prípisu odôvodnil svoj názor, že podmienky na určenie miestnej príslušnosti chýbajú. Súčasne konštatoval, že žalobkyňa nie je občanom Slovenskej republiky.

Právny základ pre vydanie uznesenia o určení miestnej príslušnosti konajúceho súdu s prihliadnutím na štátne občianstvo žalobkyne tvorí nasledujúci zoznam nižšie uvedených právnych noriem:

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa veta prvá o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sú na preskúmavanie rozhodnutí a postupov vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa je miestne príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa v spojení s je všeobecným súdom občana súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

V právnom štáte zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania orgánov súdnej moci. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel s tým, že bude eliminovaný výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (), ktoré stanovuje zákonodarca a nie samotná súdna moc.

Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z je zabrániť tomu, aby nerozhodoval súd, ktorý nemá právomoc konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, t. j. aby nebol určený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch; pre posudzovaný prípad v a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva.

Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.

K týmto kritériám treba na prvom mieste priradiť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ktorú si konajúci súd určuje, odmieta alebo posudzuje na základe zásady iura novit curia.

V prejednávanej veci je nepochybné, že právomoc slovenského súdu na funkčnej úrovni krajský súd je daná.

Krajský súd predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti s odôvodnením, že tieto podmienky chýbajú.

V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že pri rozhodovaní o žalobách podľa Druhej hlavy Piatej časti je miestne príslušným na prejednanie veci a jej rozhodnutie, ak ide o rozhodnutie správneho orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa, t. j. žalobkyne (okrem ústredných orgánov štátnej správy).

V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd, neodkláňajúc sa od svojej ustálenej judikatúry, zdôrazňuje, že základným kritériom pre výber miestne príslušného súdu v Slovenskej republike je miesto, kde účastník prejavil (a to aj pred podaním návrhu), resp. prejavuje svoju vôľu sa zdržiavať (viď ), a to už trvale alebo prechodne, lebo takéto miesto by mu malo uľahčiť dostupnosť súdu. Základným návodom pre určenie tohto miesta je bydlisko, ktorého pojmový rozsah ako aj obsah už judikatúra

slovenských súdov v minulosti dostatočne vymedzila. V prípade pochybností o mieste bydliska je potom nutné vychádzať z kritéria zákonodarcu zakotveného v závere ustanovenia , t. j. z miesta, kde sa zdržiava.

Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Svidník ako aj z podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobkyňa mala vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa s obchodným menom R. G. - SUN STUDIO s adresou miesta podnikania Bardejovská 220, 089 01 Svidník, resp. Hlavná 37, 085 01 Bardejov, (s dátumom do 20.1.2014).

Opísané miesto na základe dostupných informácií je nutné vyhodnotiť v zmysle ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu.

Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu, nemeniac svoj doterajší právny názor, v zmysle veta prvá v spojení s jednomyseľne určil, že na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je príslušným Krajský súd v Prešove. Obdobný postup najvyšší súd zvolil nielen vo veci pod sp. zn. , resp. ale aj v iných veciach; t. j. ide o ustálené judikačné rozhodovanie.

Uvedený právny názor nespochybňuje ani komunitárne právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok ( ).