Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Nd/10/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Serbovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Aleny Šiškovej, v trestnej veci obžalovaného

I. P., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 14 ods. 1, k § 145 ods. 1, ods. 3 písm. a/

na neverejnom zasadnutí konanom 3. mája 2016 v Bratislave o návrhu

poškodeného D. B. na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obžalovaného I. P. vedená

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra dňa 11. decembra 2015 podal obžalobu

pod sp. zn. , na obvineného I. P. pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy

podľa k , .

Predsedníčka senátu Okresného súdu Nitra v trestnej veci, sp. zn. ,

nariadila vo veci hlavné pojednávanie. Po výsluchu obžalovaného a poškodeného

pred termínom ďalšieho hlavného pojednávania (1. apríla 2016) bola súdu doručená

„námietka zaujatosti v zmysle , a návrh na odňatie

a prikázanie veci podľa “, ktorú vzniesol poškodený D. B..

V námietke zaujatosti poškodený uviedol, že dôležitým dôvodom na podanie námietky

a návrhu na odňatie a prikázanie veci je príbuzenský vzťah a priame rodinné väzby

predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej s obžalovaným I. P.. Tento príbuzenský vzťah

by mohol ovplyvňovať spravodlivý, nezaujatý priebeh procesu proti obžalovanému.

Informácie o príbuzenských vzťahoch predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej

a obžalovaného I. P. poškodenému poskytol Mgr. J. I., advokát so sídlom v T.. Z námietky

2

ďalej vyplýva, že obžalovaný I. P. osobne pozná predsedníčku senátu JUDr. Máriu Ondrejovú

a že sú priami príbuzní.

Vzhľadom na tieto skutočnosti poškodený navrhol, aby vec bola odňatá Okresnému

súdu Nitra a prikázaná Okresnému súdu Bratislava I.

Poškodený tento návrh podal v zmysle pre lepšie

zistenie skutkového stavu, zabezpečenie zistenia objektívnej pravdy ako hlavného

predpokladu pre spravodlivý proces.

K uvedenému podaniu poškodeného sa písomne vyjadril prokurátor Krajskej

prokuratúry Nitra 31. marca 2016, ktorý uviedol, že nevie posúdiť, či tvrdenia poškodeného

o príbuzenskom pomere predsedníčky senátu k obžalovanému sú pravdivé, a preto sa nemôže

k tomu vyjadriť.

K podaniu poškodeného sa vyjadril obžalovaný I. P. 28. marca 2016, ktorý námietku

považuje za trestuhodný a nezmyselný pokus o narušenie kľudného priebehu súdneho

procesu.

Obhajca obžalovaného JUDr. Ľubomír Kišac vo svojom vyjadrení z 30. marca 2016

uviedol, že navrhuje urobiť dopyt na poškodeného D. B., či sa jedná skutočne o jeho podanie.

V žiadnom prípade obžalovaný nesúhlasí s tvrdeniami uvedenými v podaní poškodeného,

keďže tieto tvrdenia nie sú pravdivé. Obžalovaný predsedníčku senátu, ktorá pojednáva jeho

vec, pozná iba z hlavných pojednávaní v tejto trestnej veci. Podľa názoru obžalovaného

zo strany poškodeného ide iba o obštrukciu a zmarenie nariadeného hlavného pojednávania.

V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na ústavný zákon z 9. januára 1991, č. ,

ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a Slovenskej

republiky. Z uvedených dôvodov obžalovaný považuje námietku zaujatosti za nedôvodnú

a ničím nepodloženú a preto navrhuje návrh poškodeného ako nedôvodný v celom rozsahu

zamietnuť.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol predložený spis Okresného súdu Nitra

(20. apríla 2016) na rozhodnutie o odňatí a prikázaní veci podľa § 23 ods. 1 Trestného

poriadku.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako najbližšie spoločne nadriadený súd preskúmal

spis vzťahujúci sa na prerokúvanú trestnú vec a zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky

na odňatie trestnej veci obžalovaného I. P. Okresnému súdu Nitra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra

z 1. apríla 2016 bolo rozhodnuté, že podľa s použitím

ods. 3 predsedníčka senátu JUDr. Mária Ondrejová v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému I. P. na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , nie je vylúčená

z vykonávania úkonov trestného konania. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že predsedníčka

senátu nemá žiadny príbuzenský pomer ani vzťah vzbudzujúci pochybnosť o jej nezaujatosti

k obžalovanému I. P., k prejednávanej veci, prípadne k iným osobám (obhajcovi,

poškodenému, znalcovi a pod.), ktorých sa úkony súdu týkajú. Taktiež nemá žiadny vzťah

k orgánom činným v trestnom konaní, vzbudzujúcim pochybnosť o jej nezaujatosti.

Predsedníčka senátu nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu ku ktorémukoľvek sudcovi

Okresného súdu Nitra ani k osobe Mgr. J. I..

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému

súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, o odňatí a prikázaní veci

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým,

že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody.

Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia

na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu

vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 , že „nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva

obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali,

kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia podmienok § 23 ods. 1

.

Vzhľadom na výnimočnosť takého postupu treba nimi rozumieť dôvody, ktoré

v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania

prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci

v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom

na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a zásadu prednostného a urýchleného

vybavovania väzobných veci.

Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie treba zahrnúť najmä prípady vylúčenia

všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané

obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou

vo vzťahu k obžalovanému je sudca, alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná

obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode

iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania

a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov

štátu). Za dôležité dôvody v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej

súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu

opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon

vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu vrátane predsedu a podpredsedu z rozhodovania.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce tento postup vo vzájomnej súvislosti.

A pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec

odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak

závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu

neodňateľnosti vecí zákonnému sudcovi.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania

je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník,

vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti

o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo

týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v trestnom konaní.

Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon taxatívne vymenúva dôvody

vzniku pochybnosti o nezaujatosti toho-ktorého orgánu a pre ktoré v prípade ich preukázania

je taký orgán vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Medzi tieto nepatria

poškodeným uvádzané dôvody.

Podľa ustálenej súdnej praxe pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1

treba rozumieť najmä skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení

bol sám poškodený trestným činom, ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli

poškodené jemu blízke osoby. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším

osobám uvedeným v cit. ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka sú najmä strany trestného

konania.

Z dôvodov uvedených v možno pritom rozhodnúť len

o vylúčení sudcu ako konkrétnej osoby, resp. o vylúčení sudcov ako konkrétnych osôb.

I keď zákon v ustanovení spája vylúčenie sudcov

z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou,

ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti [viď tiež zásady prijaté

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť musí byť nielen

poskytovaná, ale sa musí javiť, že je poskytovaná („justice must not only be done, it must also

be seen to be done“)]. Nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 31

ods. 1 predstavuje výnimku z vyššie spomenutej ústavnej zásady (

ods. 1).

Vzhľadom na uvedené, možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania

pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne

bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predsedníčka senátu k obžalovanému,

sudcom okresného súdu a stranám v trestnom konaní nemá žiaden príbuzenský vzťah

a ani pomer k prejednávanej veci.

6

Analýzou námietok zaujatosti, ktoré predložil poškodený D. B., možno dospieť

k názoru, že poškodený bez relevantných dôvodov namietal aj sudcov, ktorí

sa na rozhodovaní v predmetnej trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na vyjadrenia sudcov

Okresného súdu Nitra (č.l. 431 – 434), ktorí sa necítia byť v posudzovanej veci zaujatí.

Čo sa týka návrhu poškodeného na odňatie a prikázanie veci, najvyšší súd nezistil

žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý by mala byť trestná vec v zmysle podaného návrhu odňatá

Okresnému súdu Nitra.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že námietka zaujatosti sudcov

Okresného súdu Nitra nie je bližšie špecifikovaná vo vzťahu ku konkrétnym sudcom (iba

k predsedníčke senátu JUDr. Márii Ondrejovej), teda má iba všeobecný charakter,

preto nemôže sama o sebe odôvodňovať postup podľa .

Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k názoru,

že zákonné podmienky na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu splnené

neboli. A preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná

V Bratislave 3. mája 2016

JUDr. Jana S e r b o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Vypracovala : JUDr. Alena Šišková

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová