Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Tk-3-2015.pdf
PDF · 273.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tk/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej z prísediacich sudcov Márii Beneovej a Ing. Kvetoslavy Krenčovej v trestnej veci obžalovaného B. D. pre pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1, § 145 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 07. apríla 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný: B. D., narodený XX.XX.XXXX v F. trvale bytom U., H. XX/XX, t. č. vo väzbe na výkon väzby Nitra od 19.06.2015
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :
napriek tomu, že bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/39/2001 právoplatným dňa 24.04.2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/70/2003 uznaný vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 219 odsek 1 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, dňa 19.06.2015 v čase okolo 22.30 hod. v Topoľčanoch na parkovisku pred hotelom Koruna, na ul. ČSA č. 4655/3 fyzicky napadol poškodeného N. R. tým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil, zovrel ho pod krkom, ťahal ho ku lavičke, naháňali sa okolo vozidla, na čo poškodený reagoval tak, že sa začal brániť teleskopickým obuškom, ktorý vybral z vozidla, a ktorým obžalovaného najmenej dva krát udrel, následne sa do tohto konfliktu zapojili minimálne C. G. a A. T., ktorí spolu s poškodeným obžalovaného údermi zneškodnili, v dôsledku čoho obžalovaný spadol na zem, potom odišiel na opačnú stranu parkoviska a vzápätí sa vrátil, pristúpil k poškodenému a fyzicky na neho zaútočil, odtlačil ho k zaparkovaným autám, kde došlo k ich vzájomnému zápasu, počas ktorého si obžalovaný vybral pravou rukou z pravého vrecka skladací nôž s dĺžkou čepele 8 cm a po jeho otvorení držiac ho v pravej ruke, najmenej štyrmi ranami vedúcimi do hornej časti tela poškodeného N. R. a spôsobil mu 2 - 3 cm dlhú bodnú ranu v oblasti ľavej strany hrudníka, bodnú ranu horného i dolného laloka ľavých pľúc, 6 cm dlhú reznú ranu ľavého ramena, 6 cm dlhú reznú ranu ľavej driekovej oblasti a 5 cm dlhú reznú ranu na chrbte ľavej ruky, pričom v dôsledku bodnej rany do hrudníka došlo u poškodeného k skolabovaniu pľúcneho parenchýmu ľavých pľúc, ľavostrannému totálnemu pneumothoraxu a haemothoraxu s dobou liečenia a práceneschopnosťou najmenej 2 mesiace, pričom vzhľadom na intenzitu a charakter útoku bol poškodený bezprostredne ohrozený na živote a iba vďaka rýchlej a účinnej zdravotníckej pomoci a okamžitému lekárskemu zákroku nedošlo k nenapraviteľnému následku vedúcemu k usmrteniu.
t e d a :
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, a ktorého sa dopustil v úmysle iného úmyselne usmrtiť, a už bol za taký čin odsúdený, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo,
t ý m s p á c h a l :
pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1, § 145 odsek 1 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 145 odsek 3 Trestného zákona nezistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a § 39 odsek 1 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov.
Podľa § 48 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona ho súd zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu ukladá trest prepadnutia veci - noža „Smith & Wesson“ s dĺžkou čepele 8 cm.
Podľa § 60 odsek 6 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona mu ukladá ochranný dohľad v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá povinnosť nahradiť poškodenému N. R., nar. 13.04.1994, trvale bytom L., Z.. W.. K. XXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 6.949,80 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Nitra, so sídlom Mostná 8, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 874, spôsobenú škodu vo výške 3.788,61 eur.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, Pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, IČO: 30 807 484, spôsobenú škodu vo výške 1.158,80 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 87/15, podanej na Okresný súd Nitra dňa 11.12.2015 prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému B. D. pre trestný čin, právne kvalifikovaný ako pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona. Potrebné dokazovanie vykonal súd na hlavnom pojednávaní výsluchom obžalovaného B. D., výsluchom svedka poškodeného N. R., výsluchom svedkov C. G., A. T., A. L., C. R., A. V., G. E., svedkyne K.Z., výsluchom znalcov MUDr. Mariána Pamulu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia a znalca Mgr. Karola Zabáka z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, prečítaním znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu č. PPZ-KEÚ-BA-EXP-2015/10429 (z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz), č. PPZ-KEÚ-SL-EXP-2015/3085 (z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie), znaleckého posudku znalcov MUDr. Eduarda Višňovského č. 135/2015 a MUDr. Mária Straku č. 200/2015 (z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria) a doplnku č.1 k znaleckému posudku č.41/2015 znalca Mgr. Karola Zabáka (z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých), znaleckého posudku č. 39/2017 znalca MUDr. Šimona Kónyu, prehratím kamerového záznamu z miesta činu, prehratím CD záznamov, oboznámením listinných dôkazov, pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/73/2015, Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8PP/48/2012 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/39/01.
Z výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní bol zistený skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný B. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa necíti byť vinný zo žalovaného skutku. K veci uviedol, že dňa 19.06.2015 bol s priateľkou K.Z. a priateľmi na topoľčianskych trhoch. Zabávali sa asi do 22.20 hod. a potom museli odísť, pretože priateľke volala matka, išiel s nimi aj kamarát H., ktorý mal na tom parkovisku striebornú Oktáviu. Sedeli s K. na lavičke vedľa zástavky MHD, začali sa tam nevinne naťahovať, povedala mu, že ju tlačia tenisky, ktoré jej ráno kúpil, tak jej povedal, aby si ich vyzula a keď si ich vyzula, hodil ich doprostred hlavnej cesty so slovami, že jej ráno kúpi druhé. Išla si ich zobrať na cestu a hádzala ich smerom na neho, mala trochu vypité, lebo pili tequillu. Všimol si, že v blízkosti 4-5 metrov od nich bola skupinka ľudí asi 7-8 ľudí, ktorí sa na nich zabávali, padali tam vulgárnosti, invektívy, neriešil to. Všetko bolo v poriadku až pokiaľ začul R. ako povedal, že „hentá piča je jaká rozbitá“ nevšímal by si to, ale K. sa na neho pozrela a vedel, že to začula a ako chlapovi sa mu patrilo spraviť nejakú nápravu alebo ospravedlnenie. Šiel k tej skupinke ľudí, chytil toho chlapca zozadu cez plecia (žiadne páky), potiahol ho smerom k lavičke a opýtal sa ho komu to patrilo. Nestihol mu ani povedať nech sa ospravedlní, lebo sa mu vytrhol z ruky a zase sa priradil k tej skupinke. Ako sa mu vytrhol, natrhol mu bundu, tak si ju dal dole a išiel za ním. Nemal v úmysle žiadny pästný súboj, prišiel pri nich a otvorene všetkým povedal, že sú buzeranti a nech sa ide ten kokotko ospravedlniť, pričom ho chytil za ľavú ruku a potiahol ho k lavičke, on sa mu znova vyšmykol a začal utekať okolo odstaveného Porsche Cayene smerom k K., ktorá sedela na lavičke. Pobehol za ním asi 3-4m, K. vybehla voči nemu, aby sa na to vykašľal, že sú to chrapúni. Kam utekal poškodený R. nevedel, tá skupinka tam ešte stála a oni s priateľkou išli po parkovisku smerom domov. Keď boli od tej skupinky asi 10-15m, znova začali vulgarizmy na ich adresu, tak sa otočil a išiel smerom k tej skupinke, nestihol nič povedať rozpŕchli sa a R. vybehol z auta a vytiahol teleskop. V pravej ruke držal teleskop pripravený na úder, ľavú mal napriahnutú a stál na mieste, bolo mu to smiešne, tak sa začal na ňom smiať. Vtedy ho udrel teleskopom do ľavej časti hrudníka, bolelo ho to, lebo na konci toho oceľového teleskopu bola gulička, druhá rana mu smerovala na hlavu, tak priskočil, ľavú ruku si dal nad hlavu, aby si ju chránil a udrel mu po ruke. Poškodený to nečakal, neudržal teleskop v ruke a niekam mu vypadol. Vtedy si povedal, že ho nesmie udrieť, po rokoch strávených vo väzení nechcel nikomu ublížiť, reagoval tak, že zaťal zuby, kľakol si na zem a povedal mu, že vyhral. Keď otvoril oči stálo vedľa neho asi 6 chalanov a pustili sa doňho, trvalo to asi pol minúty. Skočila na neho priateľka a pomáhala mu zorientovať sa, lebo nemal okuliare, bola tma a bol v šoku z útoku. Priateľka mu pomohla zdvihnúť sa, odkráčali pri tú Oktáviu, o ktorej si myslel, že je H., čakali že H. ich zoberie do nemocnice. Priateľka začala hľadať svoj telefón a usúdila, že ho musela stratiť na mieste, kde na neho skočila. Bola hysterická, tak jej povedal, že ho pôjde zobrať a periférne videl, že na mieste incidentu niekto je a niečo zdvíha, predpokladal, že ide o telefón, tak jej povedal, že ho ide vypýtať. Išiel smerom k skupinke, ktorá stála za bielym Mercedesom, R. sa rozbehol proti nemu a udrel ho pravou rukou do ľavej strany tváre, chytil ho pod krk a zatlačil ho pri ten biely Mercedes. V skupinke bol taký pevný človek a ten ho hneď udrel päsťou do tváre, dal si dole hlavu a videl len nohy toho pevného, druhé nohy poškodeného a tretie nohy boli po jeho ľavej ruke, všetky asi meter odo neho. Potom ucítil rany teleskopom z ľavej strany, čiže predpokladal, že je to znovu poškodený s teleskopom, snažil sa mu vytrhnúť zo zovretia, lebo ho držal za tričko. Zostal v šoku z tých úderov, začal sa báť, že to neskončí dobre, nemohol sa z toho zovretia dostať, aby sa mohol brániť, napadlo ho, že chytí nôž a bude sa brániť, lebo zbraň mal aj poškodený, preto pravou rukou z pravého vrecka vytiahol skladací vreckový nôž, palcom ho otvoril, prst mal na čepeli, chytil mu ľavú ruku svojou ľavou rukou, odtiahol ho od seba, porezal ho na ľavej ruke a porezal sa aj sám. V tej rýchlosti mu porezal ešte rameno aj bok, stále mal prst na čepeli, aby mu nespôsobil devastačné zranenia, nechcel mu ublížiť, chcel sa iba vymaniť spod útoku. Potom ho podkopol pravou nohou a obaja prepadli na kapotu Porsche. Potom si už len pamätal, že prišiel H. a chcel ho zobrať do nemocnice, pri nastupovaní do auta ten pevný, čo ho udrel vyhnal H., ktorý sa zľakol a odišiel. Opýtal sa toho pevného „či mu jebe, čo má za problém“. Tento ho udrel, on spadol na zem a začal sa mu smiať, že má rany ako jeho žena a nech si ešte udrie, znovu ho udrel, až prišla hliadka polície. Potom ho zatkli, bol prevezený na políciu, umiestnený do CPZ a potom na súd. V ten deň vypil jedno jeden a pol litrové pivo a na trhoch tri tequilly. Priateľka tiež pila tequillu asi 3-4 poldeci, omamné látky nepožíval, deň predtým si dal jednu čiaru pervitínu (0.1g maximálne). Mal oblečené trištvrťové krátke gate, biele tenisky Adidas, čierne tričko s krátkym rukávom a veľkým bielym nápisom RUN DMC a mikinu tmavozelenej farby. Neskôr po tom druhom incidente už nemal ani tričko. Je vysoký 185 cm a váži 95 kg, bol odsúdený za vraždu spolupáchateľstvom a podmienečne prepustený. Nôž nosil ako multifunkčný nástroj, lebo vždy bolo potrebné niečo opraviť. Nebol si vedomý, že by poškodeného nožom zasiahol aj na iné miesto. Utrpel asi 12 rán teleskopom, 9 na hlave a ešte nejaké
tržné rany. Pri tom prvom incidente mu bola teleskopom spôsobená rana na hrudníku a na ruke, ostatné zranenia mu boli spôsobené pri druhom incidente. Na mieste incidentu bolo viac ako 5 ľudí, použili voči nemu iba vulgarizmy, nehrozili mu fyzickou likvidáciou ale ani on tak nikomu nehrozil. Pred incidentom poškodeného nepoznal, všetkých videl prvý krát. Obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní podrobne vyjadril k jednotlivým záberom z kamerového záznamu z miesta incidentu (v čase od 22:34:28 do 22:37:53), jednotlivé zábery priradil k situačným momentom a osobám, ktoré uviedol k výpovedi.
Svedok poškodený N. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s kamarátmi A. V., C. G., A. T., G. E., C. R. a A. L. stáli na parkovisku, mali objednané bagety a chceli ísť do Piešťan na tuning zraz. Bol otočený chrbtom k lavičke, kde sa obžalovaný hádal s nejakým dievčaťom a bol tam s nimi ešte nejaký chlap. Nevedel o čom sa vadili. Zrazu k nemu obžalovaný pristúpil, chytil ho pod krk a stiahol pri tú lavičku a povedal mu, že teraz sa rozišiel s frajerkou a za to mu zlomí väz. Zostal zaskočený, vytrhol sa mu, začal utekať okolo auta, zobral si z auta obušok na sebaobranu, ustupoval pred ním, jednu ruku mal pred sebou, v druhej ruke mal obušok a hovoril mu, že nechcú problémy nech ich nechá tak. Obžalovaný bol nepríčetný, išiel, nazúrený, zaťatý, a keď bol blízko neho bál sa, že ho udrie, a pár krát ho udrel po pleci a obušok mu vyletel, začal utekať a obžalovaný sa pochytil s C. G., potom videl ako ležal na zemi a bola pri ňom tá žena. Odišli naspäť pri jeho auto, ktoré naštartoval a chceli odísť, obžalovaný bol o nejakých 5 áut vpredu s tou ženou, potom sa rozbehol oproti nim, C. G. ho odkopol do hrude a potom z toho mal výpadok. Ostatní piati boli za nimi o 5-10m, báli sa, lebo obžalovaný si roztrhal tričko a kričal že ich všetkých rozjebe. Keď ho C. odkopol, on sa začal s obžalovaným biť päsťami, G. bol niekde za ním, nôž nevideli. Nepamätal sa ako ho pichol, pamätal si iba ako bol opretý o auto, nadýchol sa a krv mu začala presakovať cez tričko, spravil dva kroky a padol na zem. Obžalovaný ležal pri aute a chalani mu vykopli nôž z ruky, A. T. našiel pod autom teleskop a niekoľkokrát ho na zemi udrel. Pamätal si ešte cestu do nemocnice až po operáciu, ale nevedel si vysvetliť, prečo si nepamätal moment kedy ho pichol. Obžalovaný sa postavil a začal utekať, zakričal, že je B. D. a potom ho zadržali policajti. Po konflikte mal porezanú ruku, ktorú má poškodenú (nemá 100% hybnosť), mal prepichnuté pľúca a bol porezaný na ľavom pleci a ešte aj zozadu v driekovej oblasti. Asi 5 mesiacov bol práceneschopný. V dôsledku zranenia mával ťažšie dýchanie. V nemocnici bol asi 18-20 dní. Navštevoval psychiatra, mal poruchy spánku, nemohol spávať, musel užívať lieky, mal obavy chodiť von medzi ľudí. Keď sa vrátil z nemocnice mal bolesti, ale už nebol obmedzovaný na bežnom spôsobe života, mal bolesti hrudníka a rezných rán. Iné obmedzenia v súvislosti so zranením nemal. Nepamätal si čo mal obžalovaný oblečené. Obžalovaný sa mu nevyhrážal, ale C. G., keď ho zadržiavali policajti povedal, že si ho nájde, keď ho pustia von, Obžalovaný na nich kričal, že ich všetkých rozjebe, oni sa mu nevyhrážali, nevysmievali, kľudne stáli. Počas toho incidentu došlo medzi nimi aj k výmene názorov. Nikto z jeho partie obžalovaného predtým fyzicky nenapadol, počas incidentu sa ho zastával C. G. a tento sa aj bil počas tej prvej bitky s obžalovaným päsťami a zložil ho k zemi. Pri bitke, keď bol obžalovaný na zemi, si ľahla na neho tá žena, aby ho už nikto nebil. Bil ho on a C. G., nevedel či aj T.. Celý incident trval približne 5 minút, nevedel aké zranenia utrpel obžalovaný. On ho asi dva-tri krát udrel teleskopickým obuškom do ľavého ramena, pri pästnej bitke mu mohol rozbiť nos a spôsobiť nejakú modrinu na oku. K jeho pichnutiu došlo niekde vedľa toho Porsche (medzi prednými dverami a kufrom). Obušok, ktorý mu vypadol našiel A. T. pod nejakým autom. Teleskopický obušok mal na sebaobranu, pre prípad, že by ho niekto napadol. V minulosti bol súdne trestaný za ublíženie na zdraví a výtržnosť, vo výkone väzby bol od 25.01.2016, pred incidentom pracoval ako vodič spoločnosti MONTGAS, s.r.o.. Nevedel si spomenúť či bolo parkovisko osvetlené lampami ani uviesť, v ktorej časti konfliktu mal obžalovaný povedať, že ich všetkých rozjebe. Voči žene, ktorá bola s obžalovaným nijaké vulgarizmy nepoužili. Obžalovaného a ani tú ženu pred incidentom nepoznal. S obžalovaným pred incidentom nemal žiadny konflikt, videl ho prvý krát, políciu nekontaktovali, nakoľko sa to všetko strhlo rýchlo. Chalani mu hovorili, že tam bol aj tretí muž, ktorý prišiel na aute pre obžalovaného, ale nevidel ho. Poškodený sa vyjadril k jednotlivým záberom z kamerového záznamu z miesta incidentu (v čase od 22:34:28 do 22:37:53), jednotlivé zábery priradil k situačným momentom a osobám, ktoré uviedol k výpovedi.
Svedok C. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už všetko dobre nepamätá, na miesto prišiel s A. L. za kamarátmi. Pred hotelom Koruna, v Topoľčanoch boli N. R., A. T., A. V.. Stáli pri autách a bavili sa. Vedľa autobusovej zastávky bola lavička, na ktorej sedel obžalovaný s priateľkou, nevšímali si ich, ale po chvíľke niečo odtiaľ priletelo, prišla to vziať priateľka obžalovaného, vrátila sa naspäť a potom nastala konfrontácia. Obžalovaný prišiel k nim a začal na nich slovne útočiť, vybral si N., nadával mu,
či chce dostať a sácal do neho, potom ho chytil za krk, mysleli si, že sa poznajú, preto to neriešili, až keď poškodený obžalovaného odstrčil preč, začal obžalovaný útočiť viacej, strkal do poškodeného, ktorý ustupoval, nemal záujem sa biť, ale obžalovaný stále išiel do neho, takýmto štýlom sa naháňali aj okolo zaparkovaného auta. Poškodený zo svojho auta vytiahol klasický kovový teleskopický obušok na výstrahu, ustupoval pred obžalovaným, pár krát sa na neho zahnal a trafil ho do hrude asi 2-3krát, ale obžalovaný stále útočil. Po tých úderoch N. vyletel obušok z ruky a stále unikal pred obžalovaným. Neriešil to, mysleli si, že sa to vyrieši a bude pokoj, tak nikto do toho nezasahoval. Stál v ceste obžalovanému, ktorý išiel oproti nemu, neuhol sa mu a obžalovaný zaútočil aj na neho, nevedel či dlaňou alebo päsťou, reagoval tak, že sa bránil asi 2-3 ranami päsťou do tváre. Obžalovaný po jeho úderoch padol na zem, myslel si, že už dá pokoj a išiel od neho ďalej, priateľka obžalovaného ho zaľahla, asi kvôli tomu aby prestal útočiť a na druhej strane, aby mu oni nič nerobili. Jediný čo zaútočil na obžalovaného bol on, ale bolo to v sebaobrane. Po chvíľke sa obžalovaný aj s priateľkou postavili a ona ho odtiahla smerom asi o tri autá ďalej od nich, pomohla mu postaviť sa a ťahala ho preč od nich, ale po chvíľke sa obžalovaný rozbehol smerom k nemu. N. stál niekde za ním, vtedy mal obžalovaný už nôž v ruke, ale nikto si ho nevšimol, keby si to niekto všimol, tak by od neho utekali preč, pustil sa do N. a padlo tam pár rán, obžalovaný s poškodeným sa začali biť asi 2-3 sekundy a obžalovaný padol na zem a N. sa na nich otočil s tým, že ho obžalovaný bodol nožom, v tom momente išiel do kolien a padol na zem, ruky mal krvavé. Obžalovaný bol na zemi a držal v ruke nôž, tak k nemu priskočil, odkopol mu nôž z ruky a zobral ho do vačku. Obžalovaný sa im vysmial do tváre, potom sa postavil a odkráčal preč, vykrikoval, že môžu zavolať policajtov, že sa volá B. D., zavolal preto policajnú hliadku a tí obžalovaného spútali. Pred incidentom sa im obžalovaný nevyhrážal, ale v momente keď začal slovne útočiť na N. už padli vyhrážky, že ho dobije a nadávky a potom ho zobral okolo krku. Obžalovaný bol agresívny a útočil bezhlavo do N., N. mal v ruke obušok, obžalovaný bol stále agresívny, mal zaťaté päste. Nôž videl až potom, ako obžalovaný padol na zem, po konflikte s poškodeným. Poškodený sa držal niekde pri rebrách, stadiaľ mu išla krv, on potom išiel za obžalovaným, pretože tento chcel z miesta činu ujsť. Po útoku obžalovaného mal rozseknutú spodnú peru na pravej strane, ostala mu tam jazva. Obžalovaný mal po jeho útoku na tvári nejaký monokel, ale odkráčal preč akoby mu nič nebolo. Stalo sa to približne okolo pol noci, viditeľnosť bola normálna, všetko videl jasne a zreteľne. Obžalovaného sa bál, pretože útočil bezhlavo, bol agresívny a bol to veľký chlap, každý by mal strach, on sám váži 100 kg a meria cca 178 cm. V prvom incidente N. s tým obuškom udrel prvý a v druhom incidente ho prvý udrel obžalovaný rukou, smerovalo to na hlavu. On bol v šoku už od začiatku, lebo nie je zvyknutý na takéto veci, nebol nikdy prítomný pri žiadnej bitke, v minulosti nebol nikdy trestne stíhaný. Nikto okrem neho a poškodeného nešiel do obžalovaného, pretože potom ako ho on zložil na zem ho priľahla priateľka. Obžalovaný nemal počas celého incidentu na tvári okuliare, padli mu na zem potom, ako mu uštedril pár rán. Po predložení fotodokumentácie zranení obžalovaného (čl. 344) uviedol, že niektoré zranenia mu spôsobil on a N. k ostatným nevedel uviesť kto mu ich spôsobil, obžalovaný dvakrát padol na zem, po jeho úderoch a po bodnutí poškodeného. S poškodeným sa poznal nejaké tri roky, mali kamarátsky vzťah, obžalovaného nepoznal, prvý krát ho videl keď sa stal ten incident, nepoznal ani priateľku obžalovaného. Nikto z ich partie nepoužil neslušné slová smerom k miestu, kde bol obžalovaný s partnerkou, čo bolo príčinou útoku nevedel. Svedok sa vyjadril k jednotlivým záberom z kamerového záznamu z miesta incidentu (v čase od 22:34:28 do 22:37:53). Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajcu na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 29.06.2015 z čl. 83 (2. str. zápisnice 17-ty riadok, str. 3 zápisnice,1.odsek - 4-6 riadok) a z výpovede z prípravného konania zo dňa 20.06.2015 o 03.00 hod. z čl. 81 (str. 3, riadok 9-11 v zápisnici, str. 3 tejto zápisnice - 5ty riadok odspodu).
Svedok A. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako partia kamarátov (on s N. na jeho aute spolu s C. R. a A. V., na druhom aute C. G., A. L. a G. E.), išli do Topoľčian na jarmok, zaparkovali auto pred herňou, a už vtedy si všimol obžalovaného ako sedel pod stromom s pár ľuďmi a hádal sa s priateľkou. Medzitým išli do mesta a ako sa vracali pri auto tak sa rozprávali, vtedy bola hodená topánka na voľné parkovacie miesto pri nich, nevšímali si to, obžalovaný pristúpil k nim a odzadu chytil N. R. okolo krku a začal ho ťahať pri zastávku, niečo mu rozprával, oni to nevnímali, mysleli si že sa poznajú. medzitým sa N. sa od neho odstrčil, išiel smerom k ním a obžalovaný tiež išiel smerom k ním, rozopínal si bundu a vravel, že koľko ich tam je, že ich všetkých rozjebe. Medzitým ako tam stáli 6-7mi, tak sa rozpŕchli, obžalovaný začal naháňať N. okolo auta, ten mu unikal, neustále vykrikoval, že ich zabije, dobehol N. a pustili sa do seba. N. sa ho podarilo odstrčiť, potom obžalovaný začal naháňať aj jeho, on mu unikal okolo áut, potom pribehol zas k N., bili sa a potom sa odstrčil od N.. Keď on ušiel, lebo biť sa nechcel,
napadol obžalovaný G. päsťou do tváre. G. ho zložil na zem, dal mu päsťou na tvár a páchateľ si sadol na zem a pribehla jeho priateľka, ktorá tam vykrikovala, že čo mu spravili aby ich nechal, on sa stále priečil a chcel ísť za nimi, ona ho držala za tričko, ktoré mu aj roztrhala, potom sa zobrali pri auto bokom, asi nejakých 10 metrov. Počas toho ako tam stáli, niečo sa rozprávali a videli ako k ním zas obžalovaný pristupuje a vtedy R. zobral obušok z auta, dal pred neho ruku a povedal mu, aby im dal pokoj, že oni sa s ním nechcú biť, nič mu nespravili. N. dal obušok nad hlavu, ruku pred neho a obžalovaný ho začal biť. N. sa bránil obuškom, ktorý v momente odletel, bili sa a zložili sa nejako na zem medzi autá. N. sa na neho pozrel a povedal, že ho obžalovaný dopichal, obžalovaný sa smial na zemi, pričom držal nôž v ruke, uvidel obušok vedľa neho, tak uštedril obžalovanému pár rán s obuškom, zobrali mu nôž z ruky a on sa potom venoval N.. Obžalovaný sa stihol postaviť a odišiel preč, potom už prišla polícia. Keď obžalovaného odvážali z polície do nemocnice, vykrikoval, že keď vyjde tak si ich nájde a všetkých pozabíja. Nôž uvidel až vtedy, keď bol N. dopichaný a obžalovaný ležal na zemi a smial sa. Moment, keď mal poškodený utrpieť zranenia videl z boku, videl len ako obžalovaný vrhá (mácha) rukami zospodu. N. spadol pri výfuk svojho auta a obžalovaný ležal medzi N. autom a strieborným Porsche. Keď bolo po všetkom išli na políciu vypovedať. Policajt zisťoval kde je obušok, povedal mu, že v N. aute a následne ho doniesol na políciu dňa 23.06.2015. Okrem obžalovaného a jeho priateľky bol na lavičke ešte jeden chlap, ale ten sa do incidentov nezapojil, obžalovaný mal na sebe oblečenú trigovicu, ktorú si vyzliekol, tričko, ktoré mu roztrhala priateľka a asi rifle. S poškodeným boli kamaráti, poznali sa asi 7 rokov. Obžalovaný mal na tvári okuliare, padli mu až po incidente s C. G.. V minulosti on ani jeho kamaráti konflikt s obžalovaným nemali, trestne stíhaný nebol, nevedel za akým účelom nosil poškodený so sebou obušok. Voči priateľke obžalovaného nikto z nich nepoužil vulgárne nadávky. Po predložení fotodokumentácie zranení obžalovaného (čl. 344), svedok uviedol, že zranenia od pása hore zozadu mu mohol spôsobiť on, k ostatným sa nevedel vyjadriť. On sám žiadne zranenia neutrpel. Svedok sa vyjadril k jednotlivým záberom z kamerového záznamu z miesta incidentu (v čase od 22:34:28 do 22:37:53).
Svedkyňa K. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa boli v ten deň s obžalovaným zabaviť na trhoch, popíjali tam tequillu a pivo, bola pod vplyvom alkoholu. Okolo 22.30 hod. sa vybrali domov, lebo jej volala mamina, dohodli sa, že domov príde najneskôr do 23.00 hod. V ten deň jej obžalovaný kúpil nové botasky, ktoré ju omínali na malíčkoch, navrhol jej, aby si na chvíľu sadla na lavičku a oddýchla si, ani nevedela, že jej topánky skončili na ceste, videla to až na zázname, začula nejakú vetu: „...to si komu povedal?...“ , ale to či to povedali tí chalani obžalovanému, alebo on im, nevedela. Potom sa tam strhla mela a pamätala si, že pomáhala zdvíhať obžalovaného zo zeme, zbadala aj obušok a ako ho niektorý z tých chalanov mlátil, kričala na nich aby ho nechali a keď neprestávali, tak sa tam vrhla, aj ona mala zodraté kolená a na ruke modrinu od obušku. Potom odtiaľ odišli, obžalovaný mal dosť veľké rany na hlave a krvácal, potom si pamätala už len to, ako ich brali policajti, mala veľké okno a ani podľa záznamu nevedela uviesť kam zmizla. S obžalovaným mali vzťah približne asi rok a pol, ten vzťah je už ukončený. V ten deň bol s nimi aj chlap z Ukrajiny, ktorého volali H.. Po konflikte ho videla s nejakou partiou, zakričala na neho, ale povedal jej, že s tým nechce mať nič spoločné. Obžalovaný mal v ten deň oblečené čierne tričko s krátkym rukávom a s oranžovým nápisom vpredu a nejaké bledé gate po kolená. Kto začal konflikt uviesť nevedela, lebo bola pri lavičke a zbierala si topánky z cesty. Obušok videla osobne v ruke jedného z tých chalanov (pevnejší chalan v červenom tričku), mal tri až štyri články, bol asi 40-50 cm dlhý, na spodku bol hrubší a navrchu prechádzal do tenšej časti. Tých chalanov tam mohlo byť 5-7, ostatní tam pobehovali a každý sa akoby snažil udrieť obžalovaného. Ona na nich kričala, aby ho nechali, nebála sa ich, lebo bola v takom šoku, že vôbec nad tým nepremýšľala. Potom, čo sa zvalila na obžalovaného, mu pomohla zdvihnúť sa zo zeme a išli pri nejaké auto, ďalej si už nepamätala, ostatné sa dozvedela u vyšetrovateľa pri pozeraní záznamu. Keď prišli policajti, naložili obžalovaného do jedného auta a ju do druhého. Okrem N. tam nikto zranený nebol, obžalovaný mal rany na hlave, na článku palca, na chrbte, na stehnách, takmer na každej časti tela. Pri výsluchu spoznala nôž, ktorý patril obžalovanému a ktorý si kúpil na trhoch. To ako bolo poškodenému spôsobené zranenie nevedela, dozvedela sa to až na stanici od policajta, ktorý jej povedal, že bol pobodaný nejaký chlapec. Počas ich vzťahu obžalovaný pracoval v U. na hrade s paletami, ona bola v tom čase na materskej dovolenke, bývali u jej maminy. Po predložení fotografií zranení obžalovaného D. uviedla, že zranenia na fotografiách zodpovedajú zraneniam, ktoré mal obžalovaný na sebe, ale nevedela priradiť jednotlivé zranenia k jednotlivým osobám, ktoré mu to mali spôsobiť. Nevedela uviesť na základe čoho vznikol incident. Nespomenula si, či niekto z chlapcov použil na ňu alebo na obžalovaného vulgarizmy, obžalovaný nemal dôvod na
nich útočiť, nepoznali ich, nikdy v živote ich nevideli. Nevedela o tom, že by im obžalovaný uviedol, že ich zabije. Nevidela, že by niekto niekoho dobodal, dozvedela sa to až na policajnej stanici. Nebola v tejto veci nikým ovplyvňovaná.
Svedok A. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na parkovisko kde došlo k incidentu prišiel s G. vo večerných hodinách, bolo tam viacej ľudí, po chvíľke medzi nich padla teniska alebo topánka, čudovali sa tomu, nevedel či to po nich hodil obžalovaný alebo jeho pani, následne sa tam na tú topánku strhla mela. Obžalovaný prišiel k nim, že prečo sa smejú na topánke a začala sa bitka. Pamätal si výmenu rán medzi G. a obžalovaným, potom už iba medzi poškodeným a obžalovaným medzi autami, kedy N. padol na zem a kričal, že ho dopichal. Dal mu pod hlavu bundu, zavolali sanitku a políciu. Sanitka ho odviezla do nemocnice. Bol tam ako účastník - pozorovateľ, do konfliktu sa nezapojil nijakým spôsobom. Videl pár rán G. s obžalovaným, taký boxerský zápas, pamätal si výmenu rán medzi obžalovaným a poškodeným, prebiehalo to podobne ako s G., takým boxerským spôsobom. Nevidel v rukách týchto osôb žiadny predmet, videl len, že poškodený padol na zem, zdvihol mu tričko a keď zbadal kopu krvi chytil telefón a zavolal sanitku a políciu. Poškodeného poznal iba z videnia, sem-tam sa stretli v meste, obžalovaného nepoznal vôbec, G. poznal od základnej školy. Na mieste, odkiaľ vyletela teniska boli nejakí traja ľudia (dvaja páni a jedna žena), tú ženu počul kričať, lebo sa zapojila do incidentu krikom. Nepočul žiadnu komunikáciu medzi poškodeným a obžalovaným, bol asi 6 m od incidentu na parkovisku. Konflikt začala vhodená topánka, ale kto koho prvý napadol uviesť nevedel. Obžalovaný bol v stave opitosti, alebo bol nadrogovaný, správal sa nepríčetne, robil veľký krik a vyhrážky typu, že „...môžete tu byť ôsmi či koľkí chcete, aj tak vás dám dole všetkých...“,bál sa, ale nebol stredobodom pozornosti ako poškodený, ktorý mu bol najbližšie. Po predložení fotodokumentácie zranení obžalovaného (čl. 344) sa k nim presne nevedel vyjadriť, ale uviedol, že mohli vzniknúť pri tom boxerskom zápase s G.. Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 06.07.2015 z čl. 111-112.
Svedok C. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v R. sa stretol so E., V., R. a T. a išli do mesta, rozmýšľali či pôjdu do Piešťan na tuning car, alebo do mesta. R. povedal, že ráno ide do práce, tak išli len do Topoľčian a keď tam prišli, išli cez námestie, bol jarmok, išli sa prejsť a potom sa vrátili naspäť na parkovisko pri hotel Koruna, kde mali zaparkované auto, stáli tam a rozprávali sa. Videli obžalovaného s priateľkou a ešte s jedným pánom ako sedeli vedľa autobusovej zastávky na lavičke a hádali sa, nevedeli kvôli čomu, ale pamätal si, že priateľka obžalovaného tam vyhadzovala tenisky, on ich bol zdvihnúť a potom sa vrátil späť pri lavičku a stále sa hádali. Zrazu prišiel obžalovaný za R. odzadu, chytil ho okolo krku do kravaty a stiahol si ho k lavičke, R. sa mu vyšmykol, odtrhol sa od neho a povedal mu, že nechce problémy, obžalovaný však už išiel po ňom, päste mal zaťaté, hruď vypnutú. R. pred ním stále odskakoval, naháňali sa okolo auta, potom išiel obžalovaný okolo G., ktorého rukou odsotil a rozbil mu ústa. Obžalovaný s R. behali z jednej strany na druhú a potom sa s obžalovaným pochytil G.. D. potom s priateľkou odišiel za Oktáviu, a spoza toho auta vyšiel so zaťatými päsťami a zas išiel vyrývačne do R., načo sa opäť pobili. R. sa potom oprel o auto, že ho obžalovaný dopichal, obžalovaný ležal na zemi a držal v ruke nôž, tak mu ho G. vykopol. Obžalovaný sa postavil a odišiel preč a R. zavolali záchranku, mal rozrezanú ruku, vpich do pľúc na ľavej strane a ďalšie vpichy na chrbte. Nikto z nich na hádzanie tenisiek nereagoval, zdalo sa mu že obžalovaný povedal, že ako ich je tam osem, tak ich všetkých rozjebe. Okrem R. a G. sa do incidentu nikto nezapojil, okrem noža videl aj teleskopický obušok vedľa obrubníka, ale kto ho vytiahol a ako sa tam dostal nevedel. Obžalovaný bol na drogách, alebo na alkohole, bol agresívny, išiel do poškodeného s vypnutou hruďou a zaťatými päsťami. Prvý incident bol pri zadných dverách Mercedesu, keď sa spolu rozprávali na voľnom parkovacom mieste, ten druhý incident bol pri ďalšom aute, bližšie k Mercedesu. Potom ako obžalovaný G. rozbil ústa, tento sa s ním pochytil a obžalovaného zložil na zem rukami, obžalovaný ležal na zemi, a potom už bola pri ňom priateľka a išli spolu za Oktáviu. O. mal počas tohto incidentu poranenia na líci a na obočí, ale kto mu spôsobil tieto zranenia uviesť nevedel. Po predložení fotodokumentácie zranení obžalovaného (čl. 344) k nim uviedol, že k týmto mohlo dôjsť v dôsledku bitky s R., pádom na zem a porezaním, ale nikto z nich nôž nemal. Svedok sa vyjadril k jednotlivým záberom z kamerového záznamu z miesta incidentu (v čase od 22:34:28 do 22:37:53). Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 29.06.2015 z čl. 96-97 (str. 2) a z 20.06.2015
(str. 3 výpovede - k vykopnutiu a str. 3 k incidentu medzi G. a obžalovaným, str. 3 výpovede - 12ty riadok odspodu ,ohľadne 2. incidentu).
Svedok A. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vzhľadom na odstup času si na incident už presne nepamätal. Uviedol, že boli v Topoľčanoch na parkovisku oproti herni Senátor, kde sa rozprávali, bol jarmok, chceli sa ísť baviť a obžalovaný bol na lavičke vzdialenej od nich asi 10-15m, pričom zrazu k nim vyletela teniska, stáli tam G., on, R., E., L., T. a R.. Keď doletela topánka, prišiel obžalovaný a zobral N. R. pod krk, načo sa mu R. vyšmykol a išiel zase pri nich, potom si dal obžalovaný dole trigovicu, išiel pri nich a povedal im, že ich tam všetkých rozjebe. On so E. odišiel 20m smerom preč k pizzérii W., nevidel presne čo sa udialo, zbehlo sa to rýchlo. Pri Mercedese zostal G., R., T. a asi aj L.. Potom sa strhla bitka medzi obžalovaným a medzi chalanmi. Keď padol R. na zem, tak sa tam vrátil a volal sanitku. R. mal trigovicu, nebolo vidieť zranenia ale bolo vidieť, že je krvavý na hrudníku, na boku, na ruke a na pleci. On v kontakte s obžalovaným nebol, nevidel žiadne zbrane, nevidel ani nôž, ktorým bol zranený R., snažil sa držať ďalej. Vedel kto incident začal, ale kto koho udrel ako prvý uviesť nevedel, keď obžalovaný prišiel za R., tak si mysleli, že sa poznajú, ale keď sa N. odsotil pochopili, že nie sú známi. Okrem R. mal obžalovaný konflikt aj s G. a T., ktorí sa snažili brániť R.. S obžalovaným tam bola jeho priateľka, ktorá tam vykrikovala, plakala a hovorila obžalovanému, aby nerobil zle. Kto dopichal R. nevidel, ale bol dopichaný pri boji s obžalovaným, pri tom boji bol G., T., možno aj L. a R.. Pred incidentom obžalovaného nepoznal, poškodeného R. poznal asi tri roky. On osobne v žiadnom fyzickom kontakte s poškodeným, ani obžalovaným nebol. Po incidente tam niekto prišiel, ale nevedel či to boli policajti, lebo boli v civile a pýtali sa, čo sa tam stalo, nejako im to opísal. Uviedol tiež, že tam behali aj SBSkári z jarmoku, ale príslušníci PZ prišli až potom, keď sa zavolala sanitka. Nevidel ani to, že by od poškodeného R. niekto odtrhoval obžalovaného. Po predložení fotodokumentácie zranení obžalovaného (čl. 344) sa k nim presne nevedel vyjadriť. Svedok sa vyjadril k jednotlivým záberom z kamerového záznamu z miesta incidentu (v čase od 22:34:28 do 22:37:53). Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh prokurátora na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 07.07.2015 z čl. 101-102 a na návrh obhajcu na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 20.06.2015 z čl. 98-100 (str. 2 zápisnice).
Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do Topoľčian prišiel na bielom Mercedese s N. R., A. V., A. T. a C. R.. Čakali na C. G., a A. L. a potom stáli pri Mercedese kam prišiel za N. R. obžalovaný a chytil ho okolo krku, mysleli si, že sa poznajú, no potom to už tak nevyzeralo. N. R. utekal do auta a utekal od obžalovaného preč. On stál s V.alej od miesta incidentu, na mieste incidentu zostal R., G., L., T., ktorí stáli bokom. Potom už len videl ako R. padol na zem a stáli pri ňom, prišli záchranári a policajti, zobrali obžalovaného a išli na políciu. Nič viac nevidel. D. predtým nepoznal, to čo mal oblečené uviesť nevedel. Na obžalovanom žiadne zranenia nevidel, nevidel žiadnu zbraň, ani to či bol obžalovaný v incidente s G. a T.. Po predložení fotodokumentácie zranení obžalovaného (čl. 344) sa k nim nevedel vyjadriť, lebo ich nevidel. Súd postupom podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku na návrh obhajcu na odstránenie rozporov prečítal výpoveď svedka z prípravného konania zo dňa 20.06.2015 z čl . 103-105 (str. 2), zo dňa 09.07.2015 z čl. 106.
Znalec G.. G. D. predniesol na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia (na poškodeného N. R.) č. 079/2015 (čl. 133-155), v súlade so závermi znaleckého posudku tak, ako bol predložený súdu. Znalec uviedol, že pri jeho vypracovaní vychádzal zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, v ktorej bolo uvedené, že pacient bol bodnutý do ľavého hrudníka, mal reznú ranu v driekovej oblasti vľavo a na ľavej ruke a po CT vyšetrení mu bola indikovaná operačná revízia, bola mu ošetrená rana v driekovej oblasti, v oblasti ľavého ramena a ľavej ruky, kde bolo zistené poškodenie šľachy naťahovača druhého prsta. Po operačnom zákroku bol pacient hospitalizovaný na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny, bol držaný v umelom spánku, napojený na aktívne odsávanie hrudnej drenáže, dňa 23.06. bol preložený na traumatologické oddelenie, pričom drenáž hrudníka ešte mohla pretrvávať. Dňa 07.07.2015 bol prepustený do ambulantnej starostlivosti, následne sa zúčastnil kontrolného vyšetrenia na traumatológii dňa 14.07.2015, pričom v čase vypracovania znaleckého posudku liečba zranenia ešte trvala.
Poškodený teda dňa 19.06.2015 v nočných hodinách utrpel bodnú ranu ľavej strany hrudníka (v 6-7 medzirebrí ) nachádzajúcu sa na predno-bočnej strane, (asi 2-3 cm dlhá), bodnú ranu dolného aj horného laloka ľavých pľúc, reznú ranu ľavého ramena asi 6 cm dlhú zasahujúcu do podkožného tkaniva, reznú ranu v ľavej driekovej oblasti zasahujúcu do svalstva, reznú ranu na chrbte ľavej ruky s poškodením šľachy naťahovača, pričom zranením hrudnej dutiny došlo k tzv. totálnemu pneumotoraxu a hemotoraxu o obsahu cca 700 ml krvi. Zranenia, ktoré poškodený utrpel, boli vzhľadom na zranenie hrudníka, hodnotené ako zranenia ťažké so zranením životne dôležitého orgánu - pľúc. Komplikáciou predmetných zranení, masívnym krvácaním došlo k poklesu hodnôt krvného obrazu a prejavom tzv. hemoragického a hypovolemického šoku. K mechanizmu vzniku zranenia znalec uviedol, že tieto vznikli priamym pôsobením tvrdého špicatého a ostrého predmetu, ktorý pôsobil na miesta, kde prišlo k prejavom zranenia. Pri zranení hrudníka sa jednalo o úder, bodnutie, pričom predmet takého charakteru prenikol cez hrudnú stenu, do hrudnej dutiny, kde došlo k zraneniu pľúcnych lalokov. Vzhľadom na popisovanú ranu v dolnom i hornom pľúcnom laloku pri jednej popisovanej rane na hrudnej stene, jednalo sa najpravdepodobnejšie o jeden úder, ktorý mohol zraniť napr. dolný lalok, následným miernym povytiahnutím útočného predmetu ( predmet nevyšiel nad úroveň kože ) a opätovným bodnutím došlo k zasiahnutiu horného laloku. Na objasnenie poranenia pľúcnych lalokov pri jednom bodnutí vysvetlil, že mohli nastať minimálne dve situácie, a to situácia s povytiahnutím a miernym následným bodnutím a druhá situácia, kedy mohlo dôjsť k poškodeniu oboch lalokov tak, že jedným bodnutím bol povrchovo zasiahnutý horný aj dolný lalok pľúc. Dĺžka bodného kanála sa v pľúcach nedala zistiť, lebo po kolapse pľúc sa tieto zvraštia a už operujúci lekár mal problém zistiť rozsah a hĺbku poranenia, musel zašiť dieru v pľúcach, aby zachránil život pacienta. Pri zraneniach v oblasti ramena, drieku a ruky sa skôr ako bodný mechanizmus uplatnil pohyb ostrého predmetu po koži, čím došlo k prejavom rezných rán, kedy dĺžka rán bola väčšia ako ich hĺbka. K zraňujúcemu predmetu uviedol, že mohlo sa jednať o nôž s rôzne dlhou dĺžkou čepele, pričom najkratšia dĺžka bola približne 7-8 cm, aby mohla spôsobiť zranenia, ktoré poškodený utrpel a šírka tohto predmetu mohla byť 1-3 cm na základe toho, že bodná rana na hrudníku mala cca 2-3 cm zvonku. K dobe liečenia uviedol, že najzávažnejšie zranenie hrudníka si vyžadovalo liečbu v trvaní približne 2 mesiace, pri komplikáciách sa táto doba liečenia môže aj predĺžiť. Poškodenie šľachy na prste si vyžadovalo dobu liečenia približne 3-4 týždne a rezné rany v driekovej oblasti a oblasti ramena cca 2 týždne. Doba PN zvyčajne trvá počas doby liečenia, teda najmenej 2 mesiace. K obmedzeniu na obvyklom spôsobe živote uviedol, že poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života po dobu liečenia, teda cca 2 mesiace, pričom počas hospitalizácie na oddelení ARO bol odkázaný na starostlivosť inej osoby(zdravotného personálu) vo všetkých i v bazálnych úkonoch (dýchanie). Počas hospitalizácie na traumatológii bola potrebná pomoc zdravotného personálu pri základných životných úkonoch (hygiena stravovanie), následne počas ambulantnej liečby už základné životné úkony mohol vykonávať samostatne, ale obmedzene vzhľadom na jeho zdravotný stav. Bol obmedzený vo fyzickej záťaži v manuálnej práci, k obmedzeniu pohybu a chôdze nedošlo, ale kvôli zraneniu sa rýchlejšie zadýchaval a bolesť ho obmedzila v dlhých peších chôdzach, v behu a športovaní. K trvalým následkom uviedol, že ako kozmetický následok zostali jazvy po zraneniach ako aj operačné jazvy v oblasti hrudníka, funkčné následky by bolo možné hodnotiť po roku od skončenia liečenia, kedy je potrebné vykonať pľúcne vyšetrenie s funkčným vyšetrením pľúc a zistiť, či sa jedná o funkčnú poruchu pľúc po zranení. Po zranení šľachy na prste, môže dôjsť k obmedzeniu pohyblivosti, ale toto všetko by bolo potrebné vyšetriť. Znalec ďalej uviedol, že v blízkosti bodného poranenia hrudníka sa okrem pľúc nachádza aj hrot srdca a pokiaľ by úder a bodnutie smerovalo viac k stredovej osi tela a vyššie, mohlo dôjsť k zraneniu srdca, avšak išlo by len hypotetické úvahy, pretože pri dĺžke čepele noža 8 cm, ako bola v spisovom materiáli zadokumentovaná, je možné že by bola čepeľ krátka, aby srdce poranila. Po predložení fotografií noža (čl. 209-211) znalec uviedol, že nôž o dĺžke čepele 8 cm a šírke čepele 2-3 cm bol spôsobilý zanechať zranenia, ktoré poškodený utrpel, pričom šírka čepele noža v oblasti pri rúčke mala 3 cm, čo by nasvedčovalo, že tento nôž bol pichnutý až po rúčku v oblasti hrudníka. Bodná rana do hrudníka bola vedená silnou intenzitou úderu. K postaveniu útočníka a poškodeného vo vzťahu k bodnému zraneniu uviedol, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o polohu útočníka a poškodeného v stoji, mohlo sa jednať o postavenie tvárou v tvár, kedy útočník, pokiaľ držal nôž v pravej ruke čepeľou na palcovú stranu, vedením úderu proti poškodenému mohol zasiahnuť oblasť predno-bočnej ľavej strany hrudníka, bola by to relatívne najpravdepodobnejšia poloha, v akej mohlo k tomuto zraneniu bodného charakteru dôjsť. Zranenia, ktoré poškodený utrpel a komplikácie týchto zranení by s najväčšou pravdepodobnosťou boli viedli k smrti bez rýchlej a odbornej pomoci. Jednalo sa hlavne o skolabovanie pľúc, znížené množstvo
kyslíku v krvi, následné krvácanie a rozvoj šokového stavu. Tento šok bol v danom prípade ešte v tzv. reverzibilnom štádiu, to znamená, že adekvátnou liečbou, doplnením krvi tekutinami sa bol schopný dostať do normálu, pominul šokový stav, pokiaľ by zmeny boli už ireverzibilné, ani liečbou by už nebolo možné pacienta zachrániť. Časový interval medzi zmenami reverzibilnými a ireverzibilnými môže byť rôzny, môže trvať od niekoľko desiatok minút po nejaké 3-4 hodiny, závisí to od viacerých faktorov, ktoré uviedol v posudku.Pri reálnom poklese tlaku, keby bol poškodený niekde v kríkoch, tak by ho tam pravdepodobne našli mŕtveho, bol by sa tam udusil. Krvácanie do hrudnej dutiny prišlo zo strany poškodenia pľúc a poškodenia hrudnej steny. Zistiť v akom poradí vznikli zranenia by bolo problematické, rana by musela mať charakteristické črty, v danom prípade v objektívnom náleze rany na ľavej hornej končatine, na ramene a na ruke neboli popisované vôbec, preto nebolo možné určiť ich charakter a rana v driekovej oblasti bola popisovaná bez bližšieho popisu uloženia, tvaru rany. Pri danom útoku sa jednalo o intenzitu od slabej po silnú, pri bodnej rane hrudníka išlo o intenzitu silnú a pri rezných zraneniach išlo o intenzitu slabú, prípadne strednej sily. V dôsledku bodného zranenia by bol poškodený zomrel bez poskytnutia lekárskej starostlivosti, ale v akom časovom horizonte, to by záviselo od rôznych faktorov (napr. rýchlosť krvácania, elastickosť ciev, vek organizmu, celkový zdravotný stav, vznik tzv. ventilového pneumotoraxu) existuje veľa momentov, ktoré mohli tento stav ovplyvniť, ale v každom prípade by bez lekárskej pomoci mohol poškodený zomrieť. Jednoznačne nevylúčil, že bodné zranenie vzniklo tak, že poškodený spadol na obžalovaného (priame pôsobenie špicatého predmetu na predmet útoku), ale uviedol, že by to bolo veľmi nepravdepodobné. K reznej rane obžalovaného uviedol, že túto si mohol spôsobiť pri rozmachu nožom. K ostatným zraneniam obžalovaného sa vyjadrovať nechcel. Rozsiahlejšie zranenie ako bolo poškodenému spôsobené už nemohlo nastať, pretože došlo k zraneniu dolného aj horného pľúcneho laloka.
Znalec Mgr. Karol Zabák predniesol na hlavnom pojednávaní závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorý vypracoval na obžalovaného v súlade so závermi znaleckého posudku č. 41/2015 (čl. 166-193) ako bol predložený súdu. Znalecký posudok vypracoval na osobu obžalovaného so zameraním sa na otázky týkajúce sa intelektu, najpravdepodobnejšej motivácie konania, charakteristických rysov obžalovaného a tiež so zameraním na patologické rysy menovaného. Z psychologického vyšetrenia a z hodnotení osobnostného vývinu, adaptability, sociálnych vzťahov zistil, že intelektové schopnosti obžalovaného sú v pásme populačného priemeru, s dobre rozvinutou performačnou inteligenciou (praktická inteligencia). Sociálna inteligencia je u obžalovaného podpriemerná. K motivácii konania z psychologického hľadiska sa znalec vyjadroval iba na základe nejakej pravdepodobnosti, zhodnocoval vzťah poškodeného a obžalovaného, jeho aktuálny duševný stav, poprípade vonkajšie okolnosti, ktoré mali vplyv na inkriminovanú situáciu. Zistil, že u obžalovaného sa jednalo o vystupňovanie afektu hnevu do podoby brachiálnej agresivity po konflikte a uvoľnení zábran, pri predchádzajúcom požití alkoholu. Nezistil žiadny iný špecifický motív, žiadny vzťah medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý by predchádzal tejto situácii, ani nijaké iné okolnosti. Vychádzal z popisu inkriminovanej situácie a tiež z hodnotenia osobnosti obžalovaného, ktorý ako emočne nestabilná osobnosť mohol mať za určitých okolností sklony k takémuto správaniu. Čo sa týkalo charakteristických rysov osoby obžalovaného zistil, že ide o pudovo zameranú osobnosť, so zameraním na dosahovanie svojich bezprostredných cieľov, v interpersonálnych vzťahoch je však nezrelá, nedokáže si udržať trvalý citový vzťah a prispôsobovať sa mu. Obžalovaný interpersonálne vzťahy a citové vzťahy hodnotí schématicky. Pri opakovaných neúspechoch vo vzťahoch má tendenciu obviňovať okolie, nemá dostatočnú sebareflexiu k zmenám svojich postojov a správaniu. Pracovne je aktívny, dokáže pri dostatočnej motivácii vykonávať i náročné zamestnanie. Jeho osobnosť má rysy emočne labilnej a disociálnej osobnosti. K jeho správaniu významne prispelo užitie návykových látok, čo u takejto osobnosti vedie často k uvoľneniu zábran, poruchám správania a v prípadnom konflikte k agresívnemu správaniu. Nezistil žiadnu patologickú poruchu u obžalovaného. K možnosti resocializácie obžalovaného znalec uviedol, že vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenie za vraždu a súčasne podanú obžalobu pre pokus vraždy, táto záleží od viacerých okolností, do ktorých sa obžalovaný eventuálne dostane po prepustení na slobodu, jeho pozitívum je, že má pracovné návyky a stále udržuje vzťah s rodičmi, tiež je dôležitý jeho vzťah so synom, prípadne s priateľkou. Pre obžalovaného je veľmi dôležité, aby bol sociálne a citovo niekde zadaptovaný, nakoľko vzťah k blízkym osobám môže mať vplyv na jeho rozhodovanie v týchto situáciách. Pri popisovaní činu si sám priebežne uvedomoval, že jeho agresívne správanie môže ovplyvniť jeho prípadný konflikt so zákonom. V prospech jeho resocializácie by bolo priaznivé, pokiaľ by temperamentové pudové tendencie dokázal zacieliť v nejakom športe, alebo pracovnej výkonnosti a záleží tiež aj na jeho postoji k užívaniu návykových látok, nakoľko mal už opakované negatívne skúsenosti, že po požití
návykových látok má menšiu kontrolu nad svojim správaním. K možnosti resocializácie by však bolo potrebné vykonať špeciálne vyšetrenie a analýzu kriminogénnej cesty obžalovaného, či sa zvýrazňuje závažnosť cesty tohto človeka, alebo frekvencia takéhoto konania. Či je sám aktívny, alebo sa dostáva do takých konfliktných okolností, ktoré nevie zvládnuť, prípadne či užíva návykové látky opakovane aj po negatívnych skúsenostiach, ktoré mal. Má dostatočnú mentálnu výbavu na to, aby vedel, do akého stavu ho dostáva návyková látka, má aj dostatočný intelekt a pamäťové schopnosti a tiež si je vedomý následkov konania pod vplyvom návykových látok. Čo sa týka motívu obžalovaného znalec uviedol, že z hľadiska toho, že bol sám fyzicky napadnutý zistil vystupňovaný afekt hnevu voči poškodenému, čomu predchádzala najskôr verbálna kolízia a následne agresívny konflikt to znamená, že hnev sa stupňoval od verbálnych urážok, či invektív k vzájomnému agresívnemu fyzickému kontaktu. V čase podávania posudku vychádzal z vyšetrovacieho spisu, ktorý mal k dispozícii, vzhľadom na to, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal podrobnejšie, mohlo by to ovplyvniť i závery, ktoré sa týkajú motivácie konania, otázky ktoré sa týkali intelektu osobnosti sú stabilné, tie by sa nemali v dôsledku týchto výpovedí zmeniť.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný doplnok č. 1 znaleckého posudku Mgr. Karola Zabáka z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých č. 41/2015 (č.713-726), v ktorom uviedol, že percepčné a kognitívne schopnosti obžalovaného sú bez porúch, intelektovo je na úrovni populačného priemeru, dokáže udalosti správne vnímať, zapamätať si ich aj zreprodukovať v chronologickom slede. Znalec u obžalovaného nezistil žiadne formálne poruchy myslenia, alebo špecifické patologické fenomény s vplyvom na vierohodnosť, nezistil konfabulácie, ani patologickú fantáziu, obžalovaný argumentoval vecne, výpoveď nebola naučená, jeho zmyslové orgány sú bez porúch, pamäť je funkčná na úrovni percepcie, retencie a reprodukcie zapamätaných udalosti, dokáže udalosti správne vnímať aj reprodukovať. Mentálne predpoklady, integrita osobnosti a emocionálna stabilita v triezvom stave spĺňajú kritéria všeobecnej vierohodnosti jeho výpovede. Užitie návykových látok znižuje špecifickú vierohodnosť výpovede, ale ide skôr o zúžené pole zapamätávania si vnímaných skutočností, v doterajšej anamnéze neboli zistené príznaky amnézie, obžalovaný nerozširuje svoju výpoveď o nové skutočnosti, môže mať tendenciu niektoré skutočnosti zatajovať nakoľko je v pozícii obžalovaného, neboli u neho zistené sklony k fabulácii resp. konfabulácii. Z hľadiska motivácie ide u obžalovaného o vystupňovanie afektu hnevu, po vzájomnom spore. Obžalovaný je dynamická osobnosť, temperamentná, výkonovo športovo zameraná, nezdolná, usilujúca sa o dominanciu a prejavu vo vzťahoch, pri užití alkoholu a po urážke jeho a jeho priateľky, po ponížení bitím obuškom viacerými aktérmi vystupňoval svoj hnev do brachiálnej agresivity. Konanie poškodeného a svedkov verbálne a brachiálno-agresívne ponížilo jeho sebaúctu, akcelerovalo jeho afekt hnevu s uvoľnením zábran. Správanie poškodeného a svedkov malo významný negatívny podiel na odbrzdenom konaní obžalovaného a útoku na poškodeného. U obžalovaného nie je hrozba k páchaniu násilnej trestnej činnosti pri úplnej abstinencii od psychoaktívnych látok. Uvoľnenie zábran u obžalovaného môže nastať pri požití návykových látok, resp. pri ponížení jeho labilnej sebaúcty. Podľa zistenia vyšetrení agresivita u obžalovaného nepatrí k trvalým osobnostným charakteristikám. U menovaného nie sú prítomné znaky patologickej agresivity, ako trvalej pohotovosti k agresívnym útokom. Z hľadiska resocializácie sú u obžalovaného prítomné dostatočné rozumové schopnosti, osvojené dobré pracovné návyky a športové záujmy, ako pozitívne znaky úspešnej resocializácie. Počas predchádzajúceho výkonu trestu, z dlhodobého hľadiska tieto predpoklady zabezpečovali bezproblémový priebeh výkonu trestu v štruktúrovanom prostredí. Rizikovým sa javí jeho nadužívanie psychoaktívnych látok a chýbajúci stabilný citový vzťah k prípadnej partnerke, kde by mal citové zázemie. Uvedené však môže ovplyvniť svojimi aktívnymi postojmi pri následnej spoločenskej reintegrácii. Vo vzťahu ku krátkodobému výpadku pamäte obžalovaného znalec uviedol, že k tomuto sa nemožno jednoznačne vyjadriť, mohlo sa jednať o súhru či kombináciu faktorov - vyčerpanie po bitke, po úraze hlavy, či otupenie percepčných orgánov alkoholom. V doterajšej anamnéze u obžalovaného neboli zistené prípadné výpadky pamäte.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č.PPZ-KEÚ-BA-EXP-2015/10429 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz. Zo záverov znaleckého posudku (čl.117-119) vyplynulo, že v predloženej vzorke moču obžalovaného B. D. bol skríningovým vyšetrením zistený pozitívny výsledok na metamfetamín v koncentrácií viac ako 500 ng/ml moču. Vo vzorke moču bola metódou GC-MSD potvrdená prítomnosť metamfetamínum, čo nasvedčuje, že obžalovaný užil metamfetamín, ktorý je v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok. Metamfetamín patrí medzi psychotropné látky zneužívané pre svoje stimulačné pôsobenie. Po aplikácii stimuluje centrálny nervový systém, dostavujú sa neobyčajne silné a jasné vnemy, myslenie je subjektívne vnímané ako rýchle a prenikavé, v skutočnosti však neproduktívne. Z fyziologického hľadiska metamfetamín zvyšuje psychomotorické tempo, dynamogéniu, odstraňuje potrebu spánku, pocit únavy a znižuje chuť do jedla. Po aplikácii relatívne rýchlo prechádza z krvi do moču, kde sa objavuje spolu so svojím hlavným aktívnym metabolitom amfetamínom. Metamfetamín a jeho metabolity sú v moči detegovateľné 2-4 dni po aplikácii. Chemickou analýzou nie je možné určiť presný čas ani množstvo aplikovanej omamnej a psychotropnej látky. Iné dôležité skutočnosti a zistenia skúmaním znaleckého ústavu zistené neboli.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. PPZ-KEÚ-SL-EXP-2015/3085 Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie. Zo záverov znaleckého posudku (čl. 126-128) vyplynulo, že na predloženej vecnej stope č.1 (skladacom nožíku čiernej farby zn. Smith&Wesson, s celkovou dĺžkou cca 200 mm, s čepeľou dĺžky cca 80 mm) , bola na čepeli noža a na rukoväti cca 20 mm od čepele nožíka dokázaná prítomnosť ľudskej krvi. Zo vzoriek zaistených zo stopy č. 1 bola izolovaná a analyzovaná DNA a jej analýzou bola vo vzorke zaistenej z rukoväte noža zaistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, ktorý nebol vhodný na interpretáciu. Z porovnávacích vzoriek bukálnych výterov s označením „B. D., XX.XX.XXXX“ a „N. R., XX.XX.XXXX“ bola izolovaná a analyzovaná DNA. Z výsledkov DNA analýzy a porovnania vyplynulo, že rovnaký DNA profil krvných vzoriek zaistených zo stopy č. 1 (čepeľ a rukoväť) je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky s označením „N. R., XX.XX.XXXX“. Osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál s označením „B. D., XX.XX.XXXX“ bola jednoznačne vylúčená ako pôvodca krvných vzoriek zaistených zo stopy č.1. Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok znalcov MUDr. Eduarda Višňovského č. 135/2015 a MUDr. Mária Straku č. 200/2015, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na obžalovaného B. D.. Zo záverov znaleckého posudku (čl. 166-193) vyplynulo, že znalci preskúmali duševný stav obžalovaného jednotlivo s dôrazom na komplexné vyšetrenie a uviedli, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by mala vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Obžalovaný nie je duševne chorý v pravom, medicínskom slova zmysle a v čase spáchania skutku nebol duševne chorý. Zistená koncentrácia metamfetamínu v koncentrácii 500 ng/ml moču potvrdzuje užitie tejto látky v niekoľkohodinovom až dňovom období pred spáchaním skutku. Samotný konzum tejto látky nijako nenarušil kontakt obžalovaného s realitou, ani jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V čase spáchania skutku bol v stave prostej alkoholickej opitosti, čo nie je duševná porucha, ani choroba, ale probandom svojvoľne navodený stav, v ktorom vedel ako sa správa. Obžalovaný v čase spáchania skutku vedel a mohol svoje konanie ovládať, vedel rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, bol a je plne schopný chápať zmysel trestného konania. Závislosť obžalovaného od alkoholických, či iných psychoaktívnych látok v pravom, medicínskom slova zmysle nebola zistená. Neboli zistené žiadne príznaky duševnej poruchy, ani choroby, preto nebolo odporučené uloženie žiadneho ochranného liečenia. Znalci nezistili chorobne determinovanú (patologickú) motiváciu spáchania skutku nejakou duševnou poruchou, či chorobou, kedy by bol jeho kontakt s realitou narušený. V čase vyhotovenia znaleckého posudku nebol z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nebezpečný, v minulosti nebol psychiatricky, protialkoholicky či protitoxikomanicky liečený.
Podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku so súhlasom procesných strán bol na hlavnom pojednávaní prečítaný znalecký posudok č. 39/2017 znalca MUDr. Šimona Kónyu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológie a chirurgie (čl. 655-662), ktorý bol do konania pribratý na základe návrhu obhajoby k zraneniam obžalovaného B. D.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že lekárska správa zo dňa 20.06.2015 o 05.52 hod., bola podľa znalca nepresná, neprofesionálna a veľmi všeobecná. Znalec na základe dostupnej fotodokumentácie, ktorú prehliadol skonštatoval, že obžalovaný utrpel pomliaždenie hlavy v oblasti oboch očníc viac vľavo, pomliaždenie v temennej oblasti vľavo, odreninu nad ľavým obočím, odreninu na vonkajšej strane v oblasti ľavej jarmovej kosti, známky po krvácaní z nosa, pomliaždenie za pravým uchom, jedno pruhovité pomliaždenie v driekovej oblasti vpravo, jedno pruhovité pomliaždenie na hrudníku vpravo v oblasti dolnej časti lopatky tvaru „L“, pruhovité pomliaždenie v oblasti ľavého predlaktia v hornej časti pod lakťovým
kĺbom, odreniny v oblasti oboch kolien, reznú ranu na chrbtovej strane základného článku palca ľavej ruky. Podľa fotodokumentácie sa znalec nevedel jednoznačne vyjadriť k zraneniam v oblasti tváre, za uchom a niektoré fotografie nevedel presne lokalizovať, ale s určitosťou hraničiacou s istotou uviedol, že pruhovité pomliaždenie s krvnými podliatinami vznikli pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho, tupého násilia strednej intenzity, ktoré kopírovali predmet, ktorým vzniklo násilie, s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou teleskopickým obuškom (pozdĺžne pruhovité pomliaždenie s krvnou podliatinou v driekovej oblasti vpravo vedľa tŕňových výbežkov driekovej chrbtice, priečne pruhovité pomliaždenie s krvnou podliatinou v driekovej oblasti nad hrebeňom bedrovej kosti, priečne, pozdĺžne pruhovité pomliaždenie s krvnou podliatinou v oblasti uhla pravej lopatky tvaru „L“ a pozdĺžne pruhovité pomliaždenie s krvnou podliatinou na lakťovej strane pravého predlaktia v jeho hornej časti). Pomliaždenia s krvnou podliatinou v oblasti pravej a ľavej očnice vznikli pôsobením vonkajšieho, priameho, tupého násilia malej až strednej intenzity, predmetom tupého, resp. tupo-oblého charakteru, napríklad dvoma údermi päsťou. Dve priečne pomliaždenia s krvnými podliatinami na ľavej strane čela vznikli pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho, tupého násilia malej až strednej intenzity, predmetom tupého, resp. tupo-oblého charakteru. Odrenina v ľavej jarmovej oblasti a odrenina na ľavej strane čela vznikli šúchaním kože o tvrdú podložku. K mechanizmu vzniku zranenia za pravým uchom sa znalec nevedel vyjadriť jednoznačne, ale domnieval, že toto zranenie vzniklo pôsobením tupého násilia malej intenzity. Odreniny v oblasti oboch kolien vznikli dotyčnicovým násilím, šúchaním kože o tvrdú podložku, malej intenzity. Rezná rana na chrbtovej strane palca ľavej ruky vznikla ostrým predmetom, malej až stredne silnej intenzity. Zranenia obžalovaného sa nenachádzali na miestach, ktoré sú životne dôležitými orgánmi a bolo krajne nepravdepodobné, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu životne dôležitých orgánov. To či boli spôsobené jednou alebo viacerými osobami sa znalec vyjadriť nevedel. Priemernú dobu liečenia a práceneschopnosti uvedených zranení stanovil do 7 dní, ak hojenie a liečenie prebiehalo bez komplikácií, pričom bolo krajne nepravdepodobné, že tieto zranenia si obžalovaný spôsobil sám. Iné skutočnosti skúmaním znalca zistené neboli.
Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil prečítaním podľa § 269 Trestného poriadku aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä na vec sa vzťahujúce listinné dôkazy. Zo správy nemocnice s poliklinikou Topoľčany (čl.15) zo dňa 20.06.2016 súd zistil, že obžalovaný B. D. prišiel v sprievode príslušníkov polície sťažujúc sa na bolesti hlavy, pichanie na hrudníku a ťažké dýchanie. MUDr. Palenčár v ambulantnom náleze uviedol, že obžalovaný mal početné exkoriácie na tvári, početné hematómy po celom tele, neurologicky bol orientačne v norme. CT vyšetrenie mozgu a hrudníka bolo negatívne, a bol mu nariadený kľudový režim, analgetiká a podľa potreby, lokálne ľadovanie. Zo zápisu o dychovej skúške (čl.17-18) zo dňa 20.06.2015 súd zistil, že v čase o 08.41 hod. bola vykonaná dychová skúška obžalovaného B. D., prístrojom ALCOTEST 7410 ARJJ0019. Zo zápisu o dychovej skúške bolo zistené, že obžalovanému bol nameraný alkohol 0,03 mg/l. Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej dňa 20.06.2015 v čase o 10.04 hod. bolo zistené, že obžalovaný v čase jej vykonania už nebol pod vplyvom alkoholu. Z Úradného záznamu (čl.19) zo dňa 20.06.2015 súd zistil, že obžalovaný D. sa dňa 20.06.2015 v čase o 01.00 hod. odmietol podrobiť dychovej skúške. Z uplatnenia nároku na náhradu škody (čl. 63) zo dňa 19.08.2015 súd zistil, že poškodený N. R. si od obžalovaného uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z náhrady bolestného s hodnotením bolestného celkovo 405 bodov (á 17,16 eur), teda v celkovej výške 6.949,80 Eur. Z výpisu z Obchodného registra (čl. 67) bolo zistené, že spoločnosť MONTGAS, s.r.o., so sídlom Tríbečská 1540, 955 01 Topoľčany, IČO 45 512 311, bola dňa 29.07.2010 zapísaná do obchodného registra, konateľmi a spoločníkmi sú G. G. a H. G.. Z uplatnenia nároku na náhradu škody (čl.71-73) bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany si dňa 23.07.2015 v predmetnom trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody z titulu vyplatenia nemocenských dávok poistencovi N. R., vo výške 8,40 Eur za obdobie od 30.06.2015 do 30.06.2015, za júl 2015 vo výške 258,40 eur, celkovo (jún a júl 2015) vo výške 266,80 eur, ako príloha bol pripojený aj rozpis vyplatených dávok za mesiace jún a júl 2015. Poškodená spoločnosť si celkovo uplatnila nárok za vyplatené nemocenské dávky poškodenému vo výške 1.158,80 eur za obdobie od 30.06.2015 do 15.11.2015 (čl. 701-703) Z uplatnenia nároku na náhradu škody (čl. 76) zo dňa 05.08.2015 bolo zistené, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Nitra, si v predmetnom trestnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody, pozostávajúci z nákladov konania a z nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodeného poistenca N. R. vo výške 3.788,61 eur.
Zo zápisov o dychovej skúške C. G., A. T., A. L. (čl. 113-114) súd zistil, že dňa 20.06.2015 bola v čase o 02.21 hod. vykonaná dychová skúška C. G., v čase o 02.17 hod. dychová skúška A. T. a v čase o 02.24 hod. dychová skúška A. L., z ktorých bolo zistené, že menovaní v čase ich vykonania neboli pod vplyvom alkoholu. Z úradného záznamu ku kamerovému záznamu (čl. 195) zo dňa 24.06.2015 súd zistil, že na kamerovom zázname bolo zachytené najmä parkovisko pred herňou Senator v čase od 22.00 hod do 23.00 hod. zo dňa 19.06.2015. Záznam je zníženej kvality, zrnitý, z dôvodu zlých svetelných podmienok ako aj osvetľovania svetlometmi vozidiel a útržkovitý nakoľko sa jedná o záznam z automatickej, pohyblivej kamery, skutok nebol nasnímaný nepretržite. Zo zápisnice o prehliadke tela (čl.197) zo dňa 20.06.2015, bolo zistené, že prehliadka tela obžalovaného bola vykonaná za účelom zistenia, či sa na jeho tele nenachádzajú stopy alebo následky trestného činu. Obžalovaný sa dobrovoľne podrobil úkonu spočívajúcom v odobratí steru z bukálnej sliznice, odobratí vzorky moču a nafotení jeho zranení. K zraneniam obžalovaného bola vyhotovená fotodokumentácia (čl.199-200). Zo zápisnice o prehliadke tela N. R. (čl. 201-202) zo dňa 24.06.2015, bolo zistené, že prehliadka tela poškodeného bola vykonaná za účelom odberu steru z bukálnej sliznice, ako porovnávacieho materiálu na analýzu DNA. Poškodený sa dobrovoľne podrobil úkonu. Prehliadkou bola zaistená stopa - ster bukálnej sliznice na analýzu DNA od poškodeného. Zo zápisnice o prehliadke tela N. R. zo dňa 10.07.2015, bolo zistené, že prehliadka tela poškodeného bola vykonaná za účelom nafotenia zranení poškodeného, poškodený sa dobrovoľne podrobil úkonu, fotodokumentácia z ohliadky bola vyhotovená aj v papierovej podobe (čl. 204-206). Zo zápisnice o vydaní veci (čl. 207-211) zo dňa 19.06.2015 vyplýva, že svedok C. G. bol vyzvaný na vydanie 1 ks zatváracieho noža s čiernou rukoväťou a dĺžkou čepele cca 10 cm, ktorý vec dobrovoľne vydal a uviedol, že ide o nôž, ktorý zobral útočníkovi, ktorý dopichal poškodeného N. R.. Z fotografií noža, súd zistil, že sa jedná o zatvárací nôž značky Smith & Wesson, Extreme Ops, s dĺžkou čepele cca 8 cm a dĺžkou rukoväte cca 12 cm. Zo zápisnice o vydaní veci (čl. 212-213) zo dňa 23.06.2015 vyplýva, že svedok A. T. bol vyzvaný na vydanie 1 ks kovového teleskopického obuška, svedok vec dobrovoľne vydal a uviedol, že obušok našiel v aute poškodeného N. R. značky Mercedes 190 bielej farby, pod sedačkou spolujazdca. Obušok patril poškodenému, ohnutý bol už predtým, ako ho mal v rukách on a udrel s ním obžalovaného do chrbta, potom ako obžalovaný pichol poškodeného. Z fotografií kovového teleskopického obušku, súd zistil, že sa jedná o obušok, mierne ohnutý v jeho prednej časti. Z lekárskej správy o vyšetrení N. R. (čl. 215) zo dňa 20.06.2016 bolo zistené, že v uvedený deň, bol vyšetrený poškodený N. R., u ktorého bolo zistené bodné poranenie hrudníka vľavo, rezná rana lumbálnej oblasti vľavo a rezná rana na ľavej ruke po napadnutí neznámym páchateľom. Lekár uviedol, že zranenie bolo spôsobené pôsobením ostrého predmetu voči poškodenému. Ošetrujúci lekár uviedol, že ide o ťažký úraz s tým, že nebolo možné určiť či zranenia zanechajú prechodné alebo trvalé následky. Z úradného záznamu (čl.216) zo dňa 20.06.2015 bolo zistené, že vyšetrovateľ Policajného zboru dňa 20.06.2015 o 08.45 hod. telefonicky komunikoval s lekárkou z JIS chirurgického oddelenia Nemocnice v Topoľčanoch, ktorá mu uviedla, že poškodený je hospitalizovaný na ich oddelení v stabilizovanom stave, na dýchacom prístroji, výsluchu nebude schopný až do nasledujúceho dňa, že poškodený utrpel asi tri bodno-rezné rany do hrudníka na ruke a do chrbta. Najťažšie bolo poranenie na hrudníku, kedy prepichnutím došlo k pneumothoraxu a k poškodeniu pľúc, čo muselo byť akútne operačne riešené. Z lekárskej správy C. G. (čl. 217) zo dňa 20.06.2016 bolo zistené, že v uvedený deň, bol na centrálnom príjme vyšetrený svedok C. G., u ktorého bola zistená tržná rana na spodnej pere. Lekár uviedol, že zranenie bolo spôsobená fyzickým napadnutím neznámym páchateľom, pričom nebolo možné vyjadriť sa k prípadným komplikáciám v priebehu liečenia (išlo o ľahký úraz). Z úradného záznamu (čl. 218) zo dňa 26.06.2015 bolo zistené, že vyšetrovateľ Policajného zboru dňa 20.06.2015 v čase o 08.45 hod. telefonicky komunikoval s lekárom traumatologického oddelenia Nemocnice v Topoľčanoch, s MUDr. Peterkom, ktorý vykonal urgentnú operáciu poškodeného N. R.. Z úradného záznamu (čl. 227) zo dňa 20.06.2015 súd zistil, že bolo vykonané šetrenie ohľadom kamerových záznamov na Mestskej polícii Topoľčany, ktoré by mohli zaznamenať priebeh incidentu, kde bolo zistené, že nedisponujú kamerami, ktoré by zaznamenávali miesto, kde sa mal skutok odohrať. Následne boli vykonané šetrenia v okolí miesta činu, kde bola zistená nefunkčná kamera na priečelí hotela Koruna. Šetrením bola zistená kamera na fasáde herne Senátor. Prevádzkár uviedol, že kamera je otočná a reaguje na pohyb a je možné, že zachytila aj priebeh incidentu. Z potvrdenia o práceneschopnosti poškodeného + CT záznamu + lekárskeho potvrdenia + prepúšťacej správy poškodeného (čl. 229-239) súd zistil, že poškodenému N. R. bola vystavená práceneschopnosť
od 20.06.2015. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia poškodeného N. R. vykonaného na žiadosť obvodnej lekárky súd zistil, že poškodený sa v čase vyšetrenia necítil psychicky dobre, trpel anxiózne fobickou reakciou na ťažký stres. Z prepúšťacej správy N. R. zo dňa 07.07.2015 súd zistil, že poškodený N. R. bol hospitalizovaný na JIS úrazovej chirurgii dňa 20.06.2015 a na Úrazovej chirurgii od 23.06.2015 do 07.7.2015. Pacient bol pri prepustení respiračne suficientný, afebrilný, bez komplikácií, následne v stabilizovanom stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti s odporúčaniami. Do spisu bolo obhajobou doložených 16 ks fotografií predložených obhajobou, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní a vyhotovené zábery z kamerových záznamov, boli jednotlivo predkladané obžalovanému, aj poškodenému a mali sa k nim vyjadriť, (čl.344)+ obžalovaným komentované a popísané zábery (čl. 416) Z registra trestov GP SR k osobe N. R. (čl.710) a pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/73/15 súd zistil, že poškodený bol trikrát súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí , akoby nebol odsúdený. Dňa 07.10.2015 bol Okresným súdom Bánovce nad Bebravou sp. zn. sp. zn. 3T/73/15 uznaný vinným pre trestný čin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 364 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky. Dňa 22.06.2016 bol Okresným súdom Topoľčany sp. zn. 2T/37/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn 2To/50/2016 uznaný vinným pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z registrov trestov GP SR (čl. 705-712) zabezpečených na návrh obhajoby k osobám svedkov súd zistil, že C. G., A. T., C. R. neboli doposiaľ súdne trestaní, G. E. bol podmienečne odsúdený v roku 2009 pre trestný čin krádeže a poškodzovania cudzej veci, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, A. L. bol podmienečne odsúdený v roku 2009 pre trestný čin krádeže, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, A. V. bol odsúdený trikrát, v roku 2009 pre trestný čin krádeže a poškodzovania cudzej veci, ale hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, v roku 2013 pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, v roku 2015 pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, vo všetkých prípadoch mu boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody a v posledných dvoch prípadoch aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
K osobným pomerom obžalovaného boli prečítaním oboznámené nasledujúce listiny. Z odpisu registra trestov B. D. (čl. 242-243) a pripojených spisov Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/39/2001, Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 8Pp/48/2012 súd zistil, že obžalovaný bol 3 krát súdne trestaný, pričom dva krát sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/39/2001 právoplatným v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 To 70/2003 dňa 24.04.2003, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9 odsek 2, § 219 odsek 1, odsek 2 písmeno f) Trestného zákona v znení účinnom do 1. septembra 1999 a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov nepodmienečne v III. nápravnovýchovnej skupine. Obžalovaný bol z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. 8Pp/48/2012, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/115/2012 dňa 05.12.2012, so skúšobnou dobou na 4 roky (zvyšok trestu 1 rok, 11 mesiacov a 12 dní). Z aktuálneho Hodnotenia z ÚVV a ÚVTOS Nitra (čl. 244-245) zo dňa 11.11.2015 zo dňa 09.08.2016 (čl. 321-322) bolo zistené, že obžalovaný väzbu vykonával v štandardnom režime. Správanie a vystupovanie obžalovaného bolo na požadovanej úrovni, dodržiaval príslušné ustanovenia Zákona o výkone väzby a Ústavného poriadku. Počas výkonu väzby nebol disciplinárne potrestaný ani odmenený, nebol pracovne zaradený. Z výpisu zo systému AVÍZO (čl. 246) bolo zistené, že obžalovaný aktuálne nie je trestne stíhaný, má záznam v OTE. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov (čl. 247-250) súd zistil, že obžalovaný bol šesťkrát priestupkovo prejednávaný, pričom dvakrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov a štyrikrát sa dopustil priestupku podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (§ 22 odsek 1 písmeno l) - riešené Mestskou políciou Nitra, dvakrát priestupku podľa § 50 odsek 1 proti majetku, jedenkrát za priestupok podľa § 49 odsek 1 písmeno d) proti občianskemu spolunažívaniu). Zo správy o povesti Obce Nemčice (čl. 290) zo dňa 21.09.2015 bolo zistené, že obžalovaný B. D.il v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú na starobnom dôchodku a žijú v skromných majetkových pomeroch v staršom rodinnom dome. V mieste bydliska bolo vystupovanie celej rodiny hodnotené na
dobrej úrovni, pričom nikdy neboli zaznamenané sťažnosti od iných občanov na ich rodinu. Obžalovaný nebol prejednávaný pred komisiou verejného poriadku. Zo správy Sociálnej poisťovne (čl. 291-295) zo dňa 24.09.2015 bolo zistené, že B. D. nebol registrovaný v informačnom systéme Sociálnej poisťovne u zamestnávateľa, ani ako SZČO, a od 26.10.2013 do 08.09.2014 sa nachádzal v evidencii žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, ktorá mu však priznaná nebola. Nebol evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti ani ako poberateľ dôchodku. K správe bola ako príloha priložená aj dokumentácia týkajúca sa odvádzateľov poistného za obžalovaného. Zo Správy ÚPSVaR Topoľčany (čl. 296-298) zo dňa 06.10.2015 bolo zistené, že obžalovaný B. D. nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom naposledy bol v tejto evidencii vedený od 26.10.2013 do 08.09.2014, a vyradený bol z dôvodu, že nespolupracoval s úradom. Dávku v hmotnej núdzi poberal od 01.11.2013 do 31.05.2015, pričom za rok 2014 mu boli vyplatené dávky vo výške spolu 1.031,20 Eur a za rok 2015 vo výške 579,10 eur.
Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd prehral CD záznam z vyšetrovacieho spisu (čl. 198), z ktorého zistil, že na CD nosiči sa nachádza fotodokumentácia zranení obžalovaného B. D. vyhotovená pri spisovaní zápisnice o prehliadke tela obžalovaného dňa 20.06.2015.
Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd prehral CD záznam z vyšetrovacieho spisu (čl. 203), z ktorého zistil, že na CD nosiči sa nachádza fotodokumentácia zranení poškodeného N. R. vyhotovená pri spisovaní zápisnice o prehliadke tela poškodeného dňa 10.07.2015.
Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd prehral CD záznam z vyšetrovacieho spisu + oboznámil úradný záznam napísaný k analýze kamerového záznamu (čl.195-196), z ktorého zistil, že na kamerovom zázname zo dňa 19.06.2015 je zachytené najmä parkovisko pred herňou Senator v čase od 22.00 hod do 23.00 hod.. Záznam je zníženej kvality, zrnitý, z dôvodu zlých svetelných podmienok ako aj osvetľovania svetlometmi vozidiel a útržkovitý nakoľko sa jednalo o záznam z automatickej, pohyblivej kamery, skutok nebol nasnímaný nepretržite.
Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd prehral CD záznam z vyšetrovacieho spisu (čl. 222)- fotografie z miesta činu, z ktorého zistil, že na CD nosiči sa nachádza fotodokumentácia miesta činu, orientačný záber na miesto, vecné a biologické stopy ako aj indexprint zmenšených náhľadov fotografií k fotodokumentácii ČVS: ORP-247/VYS-TO-2015.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom základné zásady Trestného poriadku.
Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené vo výroku rozsudku, po úprave skutkovej vety v zmysle vykonaného dokazovania pri zachovaní totožnosti skutku. Súd upravil skutkovú vetu, pretože bolo potrebné precizovať jednak skutkové okolnosti predchádzajúce útoku obžalovaného, jednak množstvo a charakter zranení poškodeného, ktoré boli ustálené podľa znaleckého posudku súdneho znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Mariána Pamulu.
Na základe vykonaného dokazovania súd rozhodol tak, že uznal obžalovaného B. D. za vinného zo spáchania pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona podľa obžaloby Krajskej prokuratúry Nitra sp. zn. Kv 87/15, s úpravou skutkovej vety, pri zachovaní totožnosti skutku a spôsobeného následku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností preukázané, že skutok sa stal, má znaky žalovaného trestného činu, a že tento spáchal obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona po stránke subjektívnej aj objektívnej. Právna kvalifikácia žalovaného trestného činu v odseku 3 pod písmenom a) citovaného ustanovenia zodpovedala skutočnosti, že obžalovaný už bol rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1T/39/2001 právoplatným dňa 24.04.2003 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2To/70/2003 uznaný vinným z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2, § 219 odsek
1 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny,
K spáchaniu trestného činu zákon predpokladá splnenie dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obžalovaného na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.
Objektom, ktorý chráni ustanovenie § 145 Trestného zákona je ľudský život a hmotným predmetom útoku je ľudské telo. Objektívna stránka trestného činu vraždy spočíva v konaní smerujúcom k usmrteniu človeka bez ohľadu na použité prostriedky. Po subjektívnej stránke sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek. Pri trestnom čine vraždy, teda vôľa páchateľa, či už vo forme chcenia alebo uzrozumenia, musí smerovať k následku, ktorým je smrť iného človeka, preto je dôležité zistiť páchateľov subjektívny vzťah práve k spôsobenému následku, teda ozrejmiť motív, ktorým bolo vedené konanie páchateľa. V danom prípade obžalovaný popieral úmysel usmrtiť poškodeného, tento však súd vyvodil z okolností trestného činu objektívnej povahy, teda z okolností, za ktorých došlo k útoku páchateľa, čo útoku predchádzalo, ako bol útok zrealizovaný, akým predmetom páchateľ útočil, či páchateľ útočil proti životne dôležitým orgánom a akou intenzitou útočil. Súd konštatoval po vyhodnotení týchto okolností, že konanie obžalovaného bolo dôsledkom jeho spontánneho rozhodnutia vyvolaného jednak situačným konfliktom, ale aj správaním poškodeného a jeho okolia v dôsledku silného rozrušenia a stupňovaného afektu a aj pod vplyvom alkoholu a iných omamných látok.
Z protiprávneho konania je obžalovaný usvedčovaný priamo výpoveďou poškodeného N. R., ako aj výpoveďami svedkov C. G., A. T., A. L., C. R., A. V., G. E., čiastočne aj výpoveďou vlastnou, svedkyne H., výpoveďami znalcov Mgr. Karola Zabáka a MUDr. Mariána Pamulu, listinnými a vecnými dôkazmi ako aj znaleckými posudkami.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný B. D. dňa 19.06.2015 v čase okolo 22.30 hod. fyzicky napadol poškodeného N. R., tým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil, zovrel ho pod krkom, ťahal ho k lavičke, na čo poškodený reagoval tak, že sa začal brániť teleskopickým obuškom, ktorým obžalovaného najmenej 2 krát udrel, následne sa do ich konfliktu fyzicky zapojili C. G. a A. T. a spolu s poškodeným obžalovaného spacifikovali, následne však obžalovaný znovu fyzicky zaútočil na poškodeného, odtlačil ho k zaparkovaným autám a skladacím nožom o dĺžke čepele cca 8 cm, ktorý držal v pravej ruke najmenej štyrmi údermi vedúcimi do hornej časti tela spôsobil poškodenému 2 - 3 cm dlhú bodnú ranu v oblasti ľavej strany hrudníka, 6 cm dlhú reznú ranu ľavého ramena, 6 cm dlhú reznú ranu ľavej driekovej oblasti, bodnú ranu horného i dolného laloka ľavých pľúc v dôsledku čoho poškodený utrpel ľavostranný totálny pneumothorax a hemothorax s dobou liečenia a práceneschopnosťou najmenej 2 mesiace, pričom vzhľadom na intenzitu a charakter útoku obvineného bol poškodený bezprostredne ohrozený na živote a len rýchla odborná zdravotnícka pomoc mu zachránila život. Vzhľadom na intenzitu a charakter útoku obžalovaného bol poškodený bezprostredne ohrozený na živote (kolapsom ľavých pľúc, pri hemoragickom a hypovolemickom šoku), pričom v dôsledku protiprávneho konania obžalovaného podľa znaleckého posudku došlo u neho k vzniku ťažkého zranenia a k poškodeniu životne dôležitého orgánu ľudského tela - pľúc, a k obmedzeniu poškodeného v bežnom spôsobe života, pričom znalec uviedol, že pokiaľ by poškodenému nebola poskytnutá rýchla a účinná lekárska pomoc tieto zranenia by viedli k smrti poškodeného. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku bodného zranenia hrudníka bola podľa záverov znalca silná. Útokom vedeným daným mechanizmom, pri danej intenzite pôsobiaceho násilia, predmetom, ktorým bolo útočené na poškodeného, vzniklo zranenie, ktoré poškodeného mohlo usmrtiť. Útoky smerujúce do driekovej oblasti, do ramena a do ruky spôsobili poškodenému rezné poranenia a boli vedené stredne silnou intenzitou. Tieto zranenia boli spôsobené predmetom, ktorý bol hlavne ostrý a mohol byť aj špicatý, podľa vyjadrenia znalca sa mohlo jednať o ten predmet, ktorý spôsobil aj zranenie hrudníka, teda nôž. Pri rezných zraneniach však predmet nepôsobil kolmo, ale skôr rovnobežne s povrchom kože, pričom došlo k poškodeniu kože, podkožného tkaniva a svalstva a v oblasti chrbta ľavej ruky došlo k poškodeniu šľachy naťahovača II. prsta.
Obžalovaný je okrem skôr vymenovaných usvedčujúcich dôkazov usvedčovaný čiastočne aj svojou výpoveďou. Na hlavnom pojednávaní síce poprel svoju vinu, v podstate však samotné spáchanie skutku
nikdy nepoprel, popísal dejovú líniu a okolnosti spáchania skutku podrobne, s výnimkou momentu nabodnutia pľúc poškodeného ( v dôsledku údajného výpadku pamäte), bol ochotný prevziať trestnú zodpovednosť za ublíženie na zdraví, ale popieral pokus vraždy. Bránil sa tým, že k skupinke ľudí, teda k poškodenému a svedkom išiel z dôvodu, že poškodený sa na adresu svedkyne K. H. jeho priateľky vulgárne vyjadril, pričom táto to počula a preto považoval za slušnosť a povinnosť chlapa dosiahnuť, aby zo strany poškodeného voči svedkyni došlo k náprave, resp. ospravedlneniu, preto podišiel k poškodenému, chytil ho zozadu za plecia a potiahol ho smerom k lavičke. Poškodený sa mu však vytrhol, išiel teda opätovne k skupinke, ale nemal v úmysle žiadny pästný súboj a keď k ním prišiel povedal im, že sú buzeranti a žiadal aby sa poškodený ospravedlnil jeho priateľke, chytil ho za ľavú ruku a opäť ho potiahol k lavičke, tento sa mu však opätovne vyšmykol a začal pred obžalovaným utekať. Sama svedkyňa podľa tvrdenia obžalovaného vybehla voči nemu a žiadala ho, aby sa na to vykašlal. Obžalovaný uviedol, že sa vybral so svedkyňou domov, načo opäť začuli vulgarizmy na ich adresu, tak sa vybral smerom k nim, kedy mal na neho vybehnúť poškodený s teleskopickým obuškom v pravej ruke pripravený na úder a s napriahnutou ľavou rukou, akoby si udržiaval odstup, čo mu prišlo smiešne a vtedy ho poškodený mal udrieť teleskopickým obuškom do ľavej časti hrudníka, pričom pri jeho ďalšom údere si dal ľavú ruku nad hlavu, aby si ju chránil, poškodený ho udrel po tej ruke a obušok mu vypadol z ruky.
Obžalovaný v rámci svojej obrany uvádzal, že nechcel nikomu ublížiť, pričom počas toho ako mal na neho poškodený útočiť si v hlave hovoril, že ho nesmie udrieť, a povedal poškodenému, že vyhral, nato sa do neho malo pustiť asi 6 chalanov. Vtedy na neho skočila svedkyňa H., pomáhala mu zorientovať sa, zdvihnúť sa a odkráčali spolu za zaparkovanú Oktáviu, kde zistili, že svedkyňa stratila telefón, pričom predpokladal, že tento jej vypadol na mieste incidentu. Dohodli sa, že ho pôjde zobrať, tak sa opätovne vybral smerom k skupinke, načo sa poškodený rozbehol proti nemu a udrel ho pravou rukou do ľavej strany tváre, on ho chytil pod krk a tlačil smerom k Mercedesu, pričom počas tohto incidentu ho mal do tváre päsťou udrieť aj taký pevný z tej skupinky chalanov. Cítil aj rany teleskopom, pričom sa snažil vytrhnúť zo zovretia poškodeného, ktorý ho držal za tričko, bol v šoku a začal sa báť, napadlo ho, že chytí nôž a bude sa brániť, tak pravou rukou z pravého vrecka vytiahol nôž, palcom ho otvoril, prst mal na čepeli a chytil mu ľavú ruku svojou ľavou rukou a odtiahol ho od seba, pričom porezal poškodeného na ľavej ruke a aj sám seba. V rýchlosti poškodenému porezal rameno aj bok, pričom prst mal stále na čepeli aby mu nespôsobil devastačné zranenia, potom ho podkopol pravou nohou, načo sa obaja prepadli na kapotu. Obžalovaný vo svojej výpovedi zotrval na tom, že nechcel poškodenému ublížiť, chcel sa len vymaniť spod útoku, viac si k priebehu skutku už nepamätal, nepamätal si ani bodnutie poškodeného. Keď ho potom priateľ H. chcel zobrať do nemocnice, opäť sa dostal do konfliktu s pevným chlapcom zo skupiny a potom prišla hliadka polície a zatkli ho. Obžalovaný nevedel kde skončil nôž a toho, že poškodeného nožom zasiahol si vedomý nebol, pričom sám utrpel asi 12 rán teleskopom a nejaké tržné rany. Zdôraznil, že skupinka s poškodeným mohla kedykoľvek odísť, nikomu v tom nebránil, nedržal ich, pričom poprel použitie vyhrážok smerom k poškodenému a hrozby likvidáciou.
Súd mal však zo správania poškodeného zrejmé, že poškodený dal dostatočným spôsobom obžalovanému najavo, že nemá záujem vstupovať do konfliktnej situácie, a to tým že sa pred obžalovaným bránil opakovaným vytrhnutím z jeho uchopenia ako aj útekom ku skupine svojich priateľov, pričom potom ako sa obžalovaný už po tretíkrát vybral k skupine poškodeného, tak poškodený na svoju obranu proti obžalovanému vytiahol z auta teleskopický obušok, a zostal, tak ako to potvrdil aj obžalovaný vo svojej výpovedi, v postoji aby si od obžalovaného udržiaval odstup. Netreba zároveň v tejto súvislosti opomenúť aj samotné tvrdenie obžalovaného, že ho samotná svedkyňa, ktorej záujmy mal ochraňovať pred údajnými vulgárnymi vyjadreniami zo strany poškodeného a jeho spoločníkov, sama žiadala aby od svojho konania upustil. V súvislosti s obranou obžalovaného, že bol v zovretí poškodeného, z ktorého sa snažil vytrhnúť, a z dôvodu, že sa bál a napadlo ho vytiahnuť nôž, súd uvádza, že tieto tvrdenia obžalovaného nekorešpondujú jednak s výpoveďou poškodeného, ako ani s výpoveďami svedkov, ale ani s jeho samotnou výpoveďou nakoľko sám obžalovaný vo svojej výpovedi najskôr uvádzal, že bol v zovretí, z ktorého sa nevedel vymaniť, no na druhej strane pravou rukou dokázal z vrecka vytiahnuť nôž, ktorým sa chcel brániť pred údajným útokom poškodeného a voči jeho zovretiu a ľavou rukou chytil ľavú ruku poškodeného.
Obžalovaný B. D. uviedol, že sa necíti byť vinný zo skutku ktorý mu je kladený za vinu a svoje konanie obhajoval sebaobranou. Obranu obžalovaného a jeho verziu nutnej obrany súd vyhodnotil ako obranu účelovú, v snahe vyhnúť sa potrestaniu za spáchanie trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Podstata nutnej obrany (§ 25 Trestného zákona) spočíva v odvracaní priamo hroziaceho alebo trvajúceho
protiprávneho útoku na záujem chránený Trestným zákonom. Pri posudzovaní charakteru útoku vo vzťahu k nutnej obrane je potrebné vychádzať z toho, či táto obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku a hodnotiť okolnosti jej primeranosti (spôsob útoku, miesto, čas, osobu útočníka, osobu obrancu). Súd však vyhodnotil tvrdenia obžalovaného tak, že na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná pravdivosť verzie obžalovaného o nutnej obrane, pretože konflikt sám vyvolal, nevhodne sa vyjadroval k skupinke mladých mužov stojacich na parkovisku, ktorí ho vôbec nepoznali, nemali s ním v minulosti žiadny konflikt, a ktorých sa hlavne dotkli jeho nevhodné poznámky na ich adresu a útočné správanie obžalovaného, pričom obžalovaný sa v čase konfliktu nenachádzal v zjavne bezvýchodiskovej situácii, pozitívne nebol na mieste konfliktu sám a pri opakovanom fyzickom strete, ktorý sám inicioval napriek tomu použil nôž, proti telu inej osoby, pričom mu nič nebránilo únikom z miesta konfliktu prípadne chrániť svoju telesnú integritu, pokiaľ by sa bol skutočne cítil konaním poškodeného a jeho spoločníkov ohrozený, pretože títo ho po odchode mimo miesta konfliktu neprenasledovali, ani na neho neútočili. Ak by súd hypoteticky aj pripustil, že išlo o bezdôvodný útok poškodeného voči obžalovanému, ktorý sa voči nemu len bránil (čo však bolo svedecky vyvrátené), bola by obrana obžalovaného v konflikte, ktorý vznikol za použitia zbrane - noža zjavne neprimeraná hroziacemu útoku (teda konaniu poškodeného, ktorý sa bránil holými rukami a potom údermi teleskopickým obuškom v obrannom postoji a na ústupe pred obžalovaným), nemohlo sa teda jednať o nutnú obranu vzhľadom k spôsobu konfliktu, miestu, času a okolnostiam vzťahujúcim sa k potencionálnemu útočníkovi a obrancovi (najmä k ich fyzickým dispozíciam). Podstatný je však ten moment, že obžalovaný nepoužil nôž v situácii, kedy (ako tvrdil) „...sa pustilo do neho asi 6 chalanov...“ a chránila ho len jeho priateľka vlastným telom, ale až potom, čo tento fyzický konflikt skončil, on z miesta konfliktu odišiel a s odstupom mal možnosť svoju situáciu riešiť už právne konformným spôsobom, napriek tomu to neurobil, opakovane inicioval ďalší fyzický stret s poškodeným a následne v kvalitatívne úplne inej situácii použil proti nemu bodnoreznú zbraň. Konštrukcia obrany obžalovaného spočívajúca v tom, že sa bránil pred poškodeným je nelogická a tendenčná, pokiaľ konflikt, v ktorom došlo k život ohrozujúcemu zraneniu poškodeného sám vyvolal. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd v konaní obžalovaného nevzhliadol splnenie zákonných podmienok na použitie ustanovenia o nutnej obrane v zmysle § 25 odsek 1 Trestného zákona.
Čiastočne v rozpore s výpoveďou poškodeného ako aj ostatných priamych svedkov vypovedala svedkyňa H., ktorá ako priamy svedok incidentu vo svojej výpovedi, podľa názoru súdu v snahe pomôcť vyviniť sa obžalovanému, popísala jeho konanie mierne odlišne od výpovede poškodeného, pričom aj samotná výpoveď svedkyne a obžalovaného B. D. bola tiež vzájomne rozporná. Svedkyňa si niektoré okolnosti pamätala, niektoré zas nie, nevedela uviesť kto začal konflikt ako prvý, napriek tomu, že ho videla a pomáhala obžalovanému po konflikte sa postaviť, videla aj obušok, ktorým ho chalani mlátili a na týchto kričala aby ho nechali tak, až keď neprestávali tak sa na obžalovaného vrhla, aby ho chránila. Pamätala si ešte, že obžalovaný bol zranený, avšak potom vedela už len to, ako ich zobrali policajti, celé to odôvodnila tým, že mala okno z alkoholu. Niektoré okolnosti vedela uviesť len po tom, čo ich videla na zázname z kamery. Videla obušok v ruke pevnejšieho chalana, ktorý sa ním zaháňal na obžalovaného a uviedla, že každý z tých chalanov sa snažil udrieť obžalovaného a ona na nich kričala. Nôž spoznala a potvrdila, že patril obžalovanému, ktorý si ho poobede kúpil na trhoch, predtým však nôž u neho nevidela. Pamätala si aj, že počula nejaké výkriky a nadávky. Obžalovaný bol podľa tvrdení svedkyne atakovaný obuškom minimálne jednou osobou, keď ležal na zemi tak ho dotyčný bil hlava nehlava. Nespomenula si či niekto z chlapcov použil na ňu alebo obžalovaného vulgarizmy, ale obžalovaný nemal dôvod na nich útočiť, nepoznali ich, nikdy v živote ich nevideli. Nevie o tom, že by tam obžalovaný uviedol, že ich zabije. Toto je však v rozpore s tvrdením obžalovaného ktorý uviedol, že jeho priateľka určite počula vulgarizmy na jej adresu zo strany poškodeného a preto sa rozhodol, že pôjde k tej skupinke požiadať, aby spravili nápravu, ospravedlnili sa a tiež uviedol, že sa k skupinke vrátil aj po tom, čo sa dohodli so svedkyňou, že ide po telefón, ktorý svedkyňa zrejme stratila na mieste konfliktu.
Poškodený skutok opísal v podstatných skutkových okolnostiach obdobne ako svedkovia, teda neexistoval dôvod na podklade podporných znaleckých posudkov, listinných a vecných dôkazov poškodenému neveriť. Jeho výpoveď, opis skutkových okolností a predpolie skutku podporne dokresľujú výpovede priamych svedkov konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným (C. G., A. V., A. L., C. R., A. T. a G. E.), ktorí dej na mieste činu v podstatných skutkových okolnostiach opísali v zásade vo vzájomnej zhode s výpoveďou poškodeného, teda ich výpovede podporujú verziu poškodeného o tom, ako predmetný skutok prebehol, zároveň je v tejto súvislosti potrebné uviesť, že počas konania nevyšiel najavo žiaden iný významný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dôvodne spochybniť verziu poškodeného. Svedkovia zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že obžalovaný vyvolal konflikt, atakoval
poškodeného, ktorý bol k nemu otočený chrbtom a ťahal ho od skupiny, načo sa poškodený vytrhol a šiel späť k skupine, opäť tam prišiel obžalovaný a slovne na nich útočil, pričom svedkovia (A. V., C. R., A. T. a C. G.) zhodne uviedli, že obžalovaný povedal, že „koľko ich tam je, a všetkých ich rozjebe“. Uviedli tiež, že obžalovaný bol ako nepríčetný, za poškodeným išiel nazúrený, agresívny, hruď vypnutá, päste zaťaté a útočil bezhlavo, načo poškodený na svoju obranu počas toho ako utekal pred poškodeným vytiahol z auta teleskopický obušok, a aj napriek tomu však pred obžalovaným ustupoval, ten v napádaní pokračoval ďalej, načo ho poškodený minimálne 2 krát udrel obuškom, ktorý mu však následne vyletel z ruky. Svedkovia potvrdili, že obžalovaný sa vyjadril, že ich zabije (G., T.). Okrem poškodeného mali s obžalovaným konflikt aj svedok G. a T., ktorí sa snažili brániť poškodeného N. R..
Čo sa týka miernych rozporov, resp. odchýlok vo výpovediach poškodeného a svedkov na hlavnom pojednávaní (svedkovia pozitívne nemali svoje výpovede dohodnuté), tieto súd odôvodňuje prirodzeným behom času, teda odstupom času od traumatizujúcej udalosti, a tým, že na mieste činu prebehol veľmi rýchly dynamický dej, do ktorého bol každý z účastníkov konfliktu zapojený a pozoroval ho iba v rámci svojej momentálnej dejovej sekvencie a zo svojho zorného poľa, pričom každý z účastníkov udalosti primárne sledoval svoju situáciu a iba okrajovo monitoroval dianie mimo seba. Poškodený a svedkovia neboli v rovnakej kľudovej pozícii a v dostatočnom fyzickom a emočnom odstupe od priebehu udalosti, preto ich zmyslové vnímanie a opisy udalostí neboli detailne rovnaké, zhodli sa však v jednom, že poškodený konflikt nevyvolal a na obžalovaného bezdôvodne neútočil. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že dokazovanie minulých skutkových okolností vrátane ich popisu je limitované u jednotlivca jeho biologickými, psychologickými a sociálnymi danosťami, pričom je potrebné zohľadniť fakt, že stopercentné dokázanie nejakej skutočnosti nie je prakticky možné, podobne ako nie je možné ľudskými zmyslami zachytiť objektívnu realitu. Neopomenuteľným argumentom svedčiacim v prospech dôveryhodnosti výpovede poškodeného bola v konečnom dôsledku aj skutočnosť, že poškodený a svedkovia na hlavnom pojednávaní o priebehu a okolnostiach konfliktu vypovedali pod prísahou, pričom obžalovaný mohol v rámci svojej obrany uvádzať čokoľvek, aj nepravdu bez hrozby akéhokoľvek postihu. Súd z výpovedí poškodeného a svedkov zistil, že medzi nimi a obžalovaným nebol žiadny predchádzajúci konflikt, alebo akýkoľvek vzťah, teda, že nemali žiadny dôvod svojou výpoveďou obžalovanému škodiť. Súd v tejto súvislosti vylúčil možnosť, že by poškodený, alebo niektorí zo svedkov mali osobný alebo spoločný záujem na falošnom obvinení obžalovaného, pretože takýto motív konania zo strany poškodeného a svedkov nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, resp. nebol produkovaný žiadny dôkaz svedčiaci takejto úvahe. Súd nezistil ani žiadne závažné dôvodné pochybnosti v skutkových zisteniach, pre ktoré by bolo namieste aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“.
V kontexte s výpoveďami svedkov je obžalovaný z trestnej činnosti usvedčovaný aj listinnými dôkazmi, lekárskymi správami, znaleckými posudkami MUDr. Mariána Pamulu (zranenia poškodeného), MUDr. Eduarda Višňovského, MUDr. Mária Straku (psychiatri) a Mgr. Karola Zabáka (psychológ), znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických expertíz, z ktorého záveru vyplynulo, že v predloženej vzorke moču obžalovaného B. D. bol zistený pozitívny výsledok na metamfetamín v koncentrácií viac ako 500 ng/ml moču, ako aj znaleckým posudkom z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, z ktorého záverov vyplynulo, že na predloženej vecnej stope - skladacom nožíku, bola na čepeli noža a na rukoväti cca 20 mm od čepele nožíka dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, pričom DNA profil bol zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru zabezpečeného od poškodeného N. R..
Vykonaným dokazovaním súd ustálil záver o tom, že obžalovaný sa pokúsil v priamom úmysle usmrtiť poškodeného (jednota vedomosti a vôle). Tento úmysel (vnútorný psychický vzťah k porušeniu záujmu chráneného zákonom - ochrana života) bol preukázaný predovšetkým mechanizmom vzniku bodného zranenia, t.j. zranenie bolo spôsobené zaživa, priamym pôsobením tvrdého špicatého a ostrého predmetu- noža s dĺžkou čepele cca 8 cm, násilím silnej intenzity, ktorým obžalovaný pôsobil na miesta, kde prišlo k viditeľným prejavom zranení a pri zraneniach v oblasti ramena, drieku a ruky sa skôr ako bodný mechanizmus uplatnil pohyb ostrého predmetu po koži, čím došlo k prejavom rezných rán, kedy dĺžka rán bola väčšia ako ich hĺbka. Obžalovaný mal dostatok mentálnej výbavy na to, aby pozitívne vedel, že bodnorezným predmetom smerom k životne dôležitým orgánom (hrudný kôš so srdcom, pľúcami) môže poškodenému spôsobiť devastačné zranenia, napriek tomu viedol útok s nožom voči poškodenému opakovane ( do ramena, ruky, drieku - stredne silnou intenzitou a do hrudníka- silnou intenzitou) až došlo k samotnému fatálnemu následku, v dôsledku ktorého mohol poškodený bez rýchlej
lekárskej pomoci zomrieť. Súd takýto intenzívny útok s nabodnutím tela až po rukoväť noža, považoval za útok vyznačujúci sa agresivitou a bezohľadnosťou, opierajúc sa pri svojich úvahách o znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo, farmácia, odvetvie traumatológia a výpoveď tohto znalca na hlavnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že u poškodeného došlo k poškodeniu životne dôležitého orgánu (pľúc) silnou intenzitou, pričom sa taktiež vyjadril, že rozsiahlejšie zranenie ako bolo poškodenému spôsobené už nemohlo nastať, pretože došlo k zraneniu dolného aj horného pľúcneho laloka.
Pri ustálení viny obžalovaného vychádzal súd teda primárne z usvedčujúcej výpovede poškodeného ako priamej obete útoku, ktorá jednoznačne a bez pochýb označila za páchateľa útokov, ktorými mu boli spôsobené zranenia ťažkého charakteru, obžalovaného. Skutočnosti, o ktorých poškodený vypovedal, ako predpolie samotného skutku, spôsob spáchania skutku ako aj okolnosti, ktoré nastali po skutku zodpovedali aj výpovediam ostatných svedkov a to C. G., A. T., A. L., C. R., A. V., G. E.. V nadväznosti na takto zistené skutočnosti súd starostlivo vyhodnocoval aj obranu obžalovaného a v tejto súvislosti musel vzhľadom na vykonané dokazovanie konštatovať, že obrana obžalovaného, že u neho nebol dokázaný úmysel zavraždiť poškodeného, ale šlo len o ťažké ublíženie na zdraví, bola len účelová, a to z dôvodu obavy obžalovaného z hrozby uloženia vysokého trestu (Trestný zákon podstatne prísnejšie trestá vraždu než ublíženie na zdraví podľa § 155 Trestného zákona). Výpoveď poškodeného teda ako priamy usvedčujúci dôkaz voči obrane obžalovaného nestála osamotene, bola podporená reťazou priamych a nepriamych dôkazov (listinných dôkazov, vecných dôkazov, znaleckých posudkov, svedeckých výpovedí a aj výpovede obžalovaného), ktoré tvorili ucelenú logickú a ničím neprerušenú reťaz dôkazov vzájomne na seba nadväzujúcich svedčiacich v neprospech obžalovaného.
Trestného činu vraždy podľa § 145 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného úmyselne usmrtí. Už z uvedenej zákonnej citácie vyplýva, že k trestnosti konania páchateľa, ktoré inak naplňuje znaky trestného činu vraždy, sa vyžaduje existencia úmyselného zavinenia, ako obligatórneho znaku subjektívnej stránky. Záver o zavinení a forme zavinenia je záverom právnym, ku ktorému bolo možné dospieť až na podklade skutkových zistení súdu po vykonanom dokazovaní. V neposlednom rade o priamom úmysle obžalovaného usmrtiť poškodeného svedčila aj bezprostredná reakcia obžalovaného po skutku, ktorý sa po vyvrcholení konfliktu smial, od poškodeného chladnokrvne odišiel, bol ľahostajný k situácii poškodeného aj k následkom, ktoré mu spôsobil na zdraví a neposkytol poškodenému ani žiadnu pomoc, resp. nezaujímal sa o jeho zdravotný stav napriek tomu, že poškodený zreteľne hovoril svedkom, že je dopichaný.
Súd v rámci konania ustálil aj samotný motív, ktorý mal u obžalovaného vôľový charakter s cieleným zameraním a nezvládnutím nahromadenej zlosti a hnevu, tak ako to vyplynulo nielen z výpovede samotného obžalovaného a poškodeného, svedkov a zo znaleckých posudkov. Podľa znaleckého posudku príčetnosť obžalovaného nebola ani len zmenšená, konal v prostej alkoholovej opitosti, čo nie je duševná porucha, ani choroba, ale svojvoľne navodený stav, v ktorom vedel ako sa správa. Obžalovaný skutok spáchal vo vystupňovanom afekte hnevu uvedenom do podoby brachiálnej agresivity voči poškodenému, čomu predchádzala najskôr verbálna kolízia a následne agresívny konflikt, hnev sa stupňoval od verbálnych urážok, či invektív k vzájomnému agresívnemu fyzickému kontaktu. Prejavil sa u neho nedostatočne racionálne riadený efekt hnevu bez primeraných racionálnych a morálnych zábran, k čomu významne prispel abúzus návykových látok v podobe uvoľnenia zábran. Obžalovaný sa teda pod vplyvom návykových látok, po odbrzdení zábran a akcelerácii afektu hnevu, v dôsledku predchádzajúceho poníženia, pokúsil s nožom usmrtiť poškodeného. Znalec hodnotil obžalovaného ako osobnosť s deficitom vyšších citov s tým, že k svojmu správaniu je nekritický, za svoje neúspechy má tendenciu obviňovať okolie. U obžalovaného nebola zistená chorobne determinovaná (patologická) motivácia spáchania skutku, jedná sa o emočne labilnú osobnosť, ktorá v konfliktnej situácii pri súčasnom požití alkoholu stráca kontrolu nad svojím správaním v zmysle sklonov k agresívnemu impulzívnemu správaniu a konfliktnosti. Nebol zistený žiadny iný špecifický motív, nijaký vzťah medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý by predchádzal konfliktnej situácii. Znalec uviedol tiež, že obžalovaný má aj dostatočný intelekt a pamäťové schopnosti a bol si vedomý následkov svojho konania pod vplyvom návykových látok aj na základe svojej skúsenosti. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného boli v čase spáchania skutku zachované.
Pokiaľ ide o násilné trestné činy spáchané v afekte, tak je potrebné uviesť, že pojem afektívny delikt sa definuje ako trestný čin spáchaný pod vplyvom silných emócií, keď emočné vzrušenie predchádza racionálnej rozvahe. Pod pojem afektívny delikt sa podraďujú aj tzv. situačne podmienené
skutky spáchané v silnom rozrušení, ktoré predstavujú spontánnu reakciu páchateľa na ťaživú životnú situáciu. Afekty sú silné pocity (emócie), formy prežívania, ktorými človek reaguje na vonkajšie ako aj vnútorné podnety. Ide o reakcie spontánne, subjektívne, ktoré tvoria určitý protipól k reakcii rozumovej (intelektuálnej). Ide spravidla o silnú emocionálnu reakciu vysokej intenzity, ktorá síce vedomie zužuje, ale nezastiera ho, a ktorá nie je chorobného pôvodu. Intenzívne prežívaná tendencia k uvoľneniu napätia môže potlačiť rozumovú úvahu a obvyklé zábrany. Človek sa pod vplyvom afektu chová odlišne od svojej osobnej a všeobecnej normy. Pre afekty ako pocitové reakcie je príznačné ich krátke trvanie a prechodný charakter. Z hľadiska psychiatrického sa rozlišuje medzi afektmi normálnymi (fyziologickými), ktoré nie sú prejavom duševnej poruchy a predstavujú reakciu na podnet určitej intenzity a afektmi patologickými (chorobnými), ktorý však u obžalovaného nebol zistený. Jednotlivé osoby sa pritom líšia svojím sklonom k afektívnemu prežívaniu. Miera afektibility závisí napríklad na faktoroch genetických ako aj kultúrne sociálnych, pričom k ich zmenám môže dochádzať v závislosti na veku, aktuálnom zdravotnom stave a podobne.
Všetko skôr uvedené, teda, najmä spôsob, akým viedol obžalovaný útok, jeho intenzita a vôbec skutočnosť, že proti poškodenému použil zbraň - nôž, vo vystupňovanom afekte, vytvorila súdu jednoznačný podklad na vyslovenie záveru, že cieľom obžalovaného bolo smrteľne zraniť poškodeného, teda nie mu „iba“ napríklad ublížiť na zdraví. Nakoľko však k dokonaniu činu nedošlo, konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako pokus trestného činu v zmysle § 14 odsek 1 Trestného zákona. Za pokus trestného činu sa považuje konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin ale k dokonaniu trestného činu nedošlo. V tomto prípade zamýšľaný následok nenastal, a preto súd žalovaný skutok posúdil v zmysle ustanovenia Trestného zákona uvedeného v tomto odseku. Podľa názoru súdu išlo o tzv. ukončený pokus, kedy páchateľ v zásade vykonal všetko, aby ním predpokladaný následok mohol nastať. K dokonaniu trestného činu nedošlo len vďaka okolnostiam nezávislým od vôle obžalovaného. Podľa § 14 odsek 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin.
Vo vzťahu k návrhom na doplnenie dokazovania (čl. 345-346, čl. 360, čl. 414) týkajúcich sa okolností, ktoré bolo možné zistiť inými, už skôr navrhnutými a zabezpečenými dôkazmi, alebo týkajúcich sa okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súd postupoval podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku. Súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz obhajoby (čl. 345-346), menovite rekonštrukciu trestného činu na mieste samom z dôvodu, že okolnosti, ktoré sa mali preveriť rekonštrukciou bolo možné zistiť inými už skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi. Obdobné úvahy viedli súd aj k odmietnutiu návrhu na vykonanie dôkazu (čl. 360), vyžiadaním správ o povesti a správ zo systému AVÍZO na poškodeného a svedkov, pretože oboznámené odpisy registra trestov vo vzťahu k povesti, resp. osobám poškodeného a svedkov súd považoval za dostačujúce. Vo vzťahu k návrhu poškodeného (čl. 414) na opätovnú konfrontáciu po prehratí záznamu a vypočutí znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok na obžalovaného, súd dôkaz opätovnou konfrontáciou odmietol vykonať, vzhľadom na skutočnosť, že takýto úkon už nebolo možné vykonať, nakoľko poškodený odmietal ďalšiu účasť na hlavnom pojednávaní a ostatné jeho dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané aj v súlade s návrhmi obhajoby.
Pokiaľ išlo o druh a výmeru trestu za spáchaný skutok, súd prihliadol ku všetkým doteraz uvedeným skutočnostiam, okolnostiam prípadu, spôsobu spáchania trestného činu, ako i k charakteristike osoby páchateľa a jeho minulosti. Pri trestnom čine vraždy je potrebné zdôrazniť, že objektom tohto trestného činu je ľudský život ako najvyššia hodnota chránená nielen ustanoveniami Trestného zákona, ale aj celým právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane Ústavy SR. Bez akýchkoľvek pochybností možno konštatovať, že trestné činy, ktoré útočia proti ľudskému životu ako najvyššej chránenej hodnote sú považované za trestné činy najzávažnejšej typovej spoločenskej nebezpečnosti. Táto skutočnosť sa prejavuje aj v jednotlivých sadzbách trestov, ktoré zákonodarca za spáchanie takýchto trestných činov stanovuje. V prípade § 145 odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý bola uznaná vina v tomto prípade, zákonodarca stanovuje sadzbu trestu odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
Pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanému trest, zohľadniac pri tom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho
výmeru. Súd tak náležite prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, vývinové štádium trestného činu a zohľadnil aj okolnosti prípadu, resp. skutočnosti predchádzajúce spáchaniu trestného činu (postoj, konanie a správanie poškodeného a jeho kamarátov), ktoré bolo potrebné pri ukladaní trestu vyhodnotiť a premietnuť do primeranej trestnej výmery.
Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 145 odsek 3 Trestného zákona, kedy bolo možné obžalovanému uložiť len trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie. V danom prípade súd vychádzal zo skutočnosti, že vzhľadom na vývinové štádium trestného činu, okolnosti prípadu, postoj obžalovaného (ktorý v zásade spáchanie skutku nepoprel a prispel aj k ustáleniu skutkových okolností) a jeho priaznivú prognózu resocializácie, bolo namieste aplikovanie mimoriadneho zmierňujúceho ustanovenia podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona, pretože na ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa bude podľa názoru súdu postačovať aj trest kratšieho trvania vo výmere 20 rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48 odsek 3 písmeno b)Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti
V rámci dokazovania v prípravnom konaní bol obžalovanému zaistený nôž „Smith & Wesson“ s dĺžkou čepele 8 cm, ktorý mu preukázateľne patril a ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu, preto súd v súlade s ustanovením § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona rozhodol aj o uložení trestu prepadnutia veci a zároveň v súlade s ustanovením § 60 odsek 6 Trestného zákona súd vyslovil, že vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
Vzhľadom na to, že obžalovaný bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin, uložil mu súd podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona ochranný dohľad v trvaní tri roky, počas ktorého bude obžalovaný povinný plniť povinnosti uvedené v § 77 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného zákona.
Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného vzhľadom na všetky okolnosti dosiahnutý uložením hore uvedeného trestu s presvedčením, že takto uložený trest je zákonný, spravodlivý a primeraný a plní nielen výchovnú funkciu smerom k obžalovanému ale aj ochrannú funkciu smerom k spoločnosti a je signálom navonok, že konanie presahujúce rámec zákona nie je v rámci medziľudských vzťahov prípustné ani tolerovateľné.
Čo sa týka spôsobenej škody, súd uložil podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Krajská pobočka Nitra, so sídlom Mostná 8, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 874, spôsobenú škodu vo výške 3.788,61 eur, vzniknutú v dôsledku vynaloženia nákladov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti poškodenému v súvislosti s trestným činom, škodu vo výške 1.158,80 eur spôsobenú poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Topoľčany, so sídlom Nám. M.R. Štefánika 2269/18, 955 37 Topoľčany, IČO: 30 807 484, ktorá jej vznikla vyplatením nemocenských dávok poškodenému a škodu spôsobenú poškodenému N. R. vo výške 6.949,80 eur (podľa bodového ohodnotenia poškodenia zdravia). Priznané nároky na náhradu škody boli uplatnené riadne a včas, vznikli v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou, boli špecifikované a presne vyčíslené v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, preto súd nemal o dôvode a výške nárokov žiadne pochybnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.