Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-41-2021.pdf
PDF · 112.5 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Cabanom, PhD., v trestnej veci obžalovanej: G. I., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom E., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS a UVV Leopoldov, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 25.01.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaná
G. Š i r g e ľ o v á nar. XX.XX.XXXX v S. trvale bytom E. t. č. vo výkone trestu v B. a UVV Leopoldov,
s a u z n á v a z a v i n n ú
z a t o, ž e
v období od mesiaca november 2017 až do 25.01.2022, s výnimkou obdobia výkonu väzby a výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody od 21.04.2021 doteraz, v obci G. ani inde na území Slovenskej republiky a V. republiky, úmyselne riadne a včas neplatila výživné na svoje maloleté deti M. H., nar. XX.XX.XXXX, a G. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u M. H. st. v obci G. č. XX, i keď jej vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a výška vyživovacej povinnosti jej bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 27P/87/2017-194, právoplatným dňa 01.11.2019, a to tak, že je povinná prispievať na výživu maloletého syna M. H. sumou 50,00 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám otca M. H. st. a na výživu maloletej dcéry G. I., zverenej do náhradnej osobnej starostlivosti M. H. st., sumou 70,00 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a hoci si bola obžalovaná G. I. vedomá tejto vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi M. a maloletej dcére G., nevyvinula dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohla výživné uhrádzať, o sprostredkovanie zamestnania požiadala úrad práce až dňa 30.04.2020, a výživné na deti neplatila ani zo svojich občasných príjmov z pracovnej činnosti, pričom od novembra 2017 obžalovaná prispela na výživu maloletého syna M. H. len v mesiaci február 2020 sumou 80,00 Eur, v mesiaci apríl 2020 sumou 50,00 Eur, v mesiaci máj 2020 sumou 50,00 Eur a v mesiaci júl 2020 sumou 50,00 Eur, a na výživu maloletej dcéry G. I. prispela len v mesiaci február 2020 sumou 110,00 Eur, v mesiaci apríl 2020 sumou 70,00 Eur, v mesiaci máj 2020 sumou 70,00 Eur a v mesiaci júl 2020 sumou 70,00 Eur, čím jej za obdobie od mesiaca november 2017 do 25.01.2022 vznikol dlh na výživnom na syna M. H. vo výške minimálne 1.340,68 Eur a na dcéru G. I. vo výške minimálne 1.610,68 Eur,
t e d a
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú G. I. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 05.10.2021 obžalobu na obvinenú G. I., nar. XX.XX.XXXX v S., bytom E., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Nitra - Chrenová, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorý mal byť obvinenou spáchaný na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dôkazy a to výsluch obžalovanej G. I., výsluch poškodeného M. H., výsluch poškodeného B. K. v zast. S. K., výsluch svedkyne Aleny H. a ďalšie ďalej uvedené dôkazy.
Obžalovaná G. I. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že úprimne ľutuje tie mesiace, čo nemá zaplatené, keby mohla a bola vonku, už by to bolo zaplatené. Ďalej uviedla, že deťom kupovala oblečenie, hračky, s deťmi sa stretávala, a to aj každú stredu od 15:00 do 17:00, v styku s deťmi jej bránil Adam H.. Od roku 2014 do novembra roku 2017 bola s deťmi na materskej, v novembri 2017 sa odsťahovala od M. H., žila v O. Y., odtiaľ dochádzala do S. na brigádu, od februára 2018 do januára 2019 bola u priateľa v Hlohovci, potom bývala u ďalšieho priateľa v Kľačanoch do júna 2020, následne v Šulekove u ďalšieho priateľa. Uviedla, že pracovala v O., veľkosklad elektroniky v S., pracovala tam mesiac, robila aj taxikárku v K. a Y., od decembra 2018 do februára 2019, robila v troch taxislužbách počas tohto obdobia, s taxislužbami nemala uzavreté zmluvy, taxislužby menila kvôli platu a nepamätala si, prečo prestala robiť v tých taxislužbách, robila v Okay elektro od septembra do novembra 2019 a od marca do apríla 2020 na pozícii administratívna pracovníčka a predavačka, zarábala asi 550-600 Eur v čistom, v decembri 2020 predávala pyrotechniku v Senci, v januári a februári 2020 robila ako čašníčka v V., tam mala príjem 1200 Eur, v roku 2020 brigádnicky bez uzavretej zmluvy pracovala na stavbe v Podhájskej, dva krát do týždňa, chodila tam dva tri mesiace, ostatné dni hľadala prácu a posielala životopisy, pred vzatím do väzby mala nastúpiť do Faurecie. Prácu sa jej nedarilo nájsť z dôvodu, že bývala u priateľa, nemala na autobus, nemala sa tam ako dostať, a kvôli koronavírusu. Keď nemala prácu, pomáhali jej rodičia, posielali jej peniaze na jedlo, na prenájom, bližšie sumy uviesť nevedela. Keď jej určili výživné, nebola na súde prítomná, nevedela o tom, Adam Kucka jej to zatajil, že rozhodnutie už je právoplatné, potom jej volali policajti, že je na ňu podané trestné oznámenie za neplatenie výživného.
Podľa § 258 ods. 4. Tr. por. sa za účelom odstránenia rozporov čítala skoršia výpoveď obžalovanej a to zápisnica o výpovedi zo dňa 17.06.2021, na ktorej okrem iného uviedla, že má vedomosť o tom, že rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 27P/87/2017, zo dňa 05.06.2019, právoplatný dňa 01.11.2019, bol mal. Adam Kucko zverený do osobnej starostlivosti otca M. H. a ona bola zaviazaná
prispievať na výživu maloletého vo výške 50 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám otca M. H., mal. G. I. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti Adama H. a ona bola súdom zaviazaná prispievať na výživu maloletej vo výške 70 Eur mesačne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vždy k 10 dňu mesiaci s účinnosťou od 16.11.2017, uvedený rozsudok jej bol doručený. K rozporom uviedla, že rozsudok si asi nestihla prevziať, asi bola v Rakúsku, právna zástupkyňa jej nedala vedieť, lebo zmenila číslo.
Poškodený M. H. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedol, že obžalovaná si teraz s maloletými volala, keď boli u babky, a to bolo asi všetko za rok a pol. Pred väzbou obžalovaná v kontakte s deťmi nebola, naposledy, čo mali dovolené stretávania, to bolo 05.06.2020, odvtedy sa ozvala len na štedrý večer, chcela s nimi volať, ale povedal jej, že nie, aby deti neplakali, že sa má ozvať druhý deň, a odvtedy nič. Deti ju už rok a pol nevideli. Výživné zaplatila len štyri ústrižky, ktoré má, to bolo všetko, sem tam im dala nejakú hračku, raz alebo dva krát im kúpila bundy, boli im veľké. Keď bývali spolu, finančne na domácnosť neprispievala. Počas tohto obdobia, ako spolu žili, pracovala pre kozmetiku, nevie, či niekde predtým pracovala. Mal vedomosť o tom, že obžalovaná robila v Hlohovci v Q., predávala pyrotechniku, a robila na Shell v E., dozvedel sa, že v Shell a pri pyrotechnike ukradla finančné prostriedky. Mali upravený styk, každú stredu od 15:00 do 17:00 hod, on jej styk umožňoval, obžalovaná to využívala ako sa jej chcelo, sem tam prišla neskôr, po hodine a pol, za pol hodinu všetko vybavila a odišla. Predtým mala obžalovaná deti dva, tri dni v týždni. Deti navštevujú rodičov obžalovanej, tí im dávajú darčeky. S obžalovanou o výživnom nekomunikoval, nevedel, kde sa nachádza, nechodila jej pošta, nevedela o nej ani jej mama. Náklady na obe deti spolu má dokopy okolo 400 Eur. Tieto náklady zahŕňajú školu, škôlku, oblečenie, stravu, obuv.
Poškodený ÚPSVaR Piešťany, v zast. S. K., na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že obžalovaná je povinná platiť výživné ÚPSVaR v zmysle rozsudku okresného súdu sp. zn. 27P/87/2017, ktorým bola zaviazaná platiť výživné na mal. G. I. a to vždy k 10. dňu vopred s účinnosťou od 10.07.2017 v sume 70,- Eur mesačne s tým, že zameškané výživné od 16.11.2017 až do vynesenia rozsudku 05.06.2019 súd povolil mesačne splácať vo výške 40,- Eur. Uvedené obžalovaná splnila len čiastočne, podľa platobnej karty obžalovaná zaplatila do 31.12.2021 sumu 320,- Eur, pričom predpísaná suma bola 3.407,- Eur. Zo strany ÚPSVaR bol podaný návrh na exekučné konanie, na vymáhanie dlhu. Tiež uviedla, že úrad vyzýva na úhradu výživného opakovane.
Svedkyňa Alena H. na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že správanie obžalovanej nebolo správanie matky, ktorá má rada svoje deti a chce byť s nimi. Zo začiatku vyzeral vzťah obžalovanej a syna svedkyne veľmi dobre, boli šťastní. Svedkyňa kúpila byt v G., pretože predtým bývali v Leopoldove v staršom dome. Postupne začala zisťovať, že vzťah nie je ideálny. Vyhýbala sa synovi svedkyne, prespávala u svojho iného priateľa. Potom sa dohodli, že to skúsia ešte ďalej. Syn odišiel do roboty, obžalovaná zbalila deti a odviezla ich do P. k svojmu otcovi, ktorý v živote nevidel svojho vnuka, ktorý mal 8 alebo 9 mesiacov a mal. Barboru videl možno dva krát, tri krát v živote a nechala ich tam týždeň a odišla preč. Keď sa to syn svedkyne dozvedel, začal si vybavovať starostlivosť, obžalovaná medzi tým pre deti prišla do tých Čiech, zobrala ich, lebo otec volal, že nevedia, čo majú robiť s deťmi, tak ich zobrala a zaviezla ich k svojej mame do K. a tam ich nechala a znova odišla preč. Syn si začal vybavovať zverenie, a keď dostal potvrdenie zo súdu, že sú mu do predbežnej starostlivosti deti zverené, išiel do Piešťan k matke obžalovanej pre tie deti. Obžalovaná pri tom napadla svoju sestru a svoju mamu, aby nedala deti. Konflikty s obžalovanou nemala, rozumeli si, kaziť sa to začalo keď sa narodil mal. M.. Nemá vedomosť o tom, že by jej syn zakazoval styk detí s obžalovanou. Uviedla, že má vedomosť o tom, že obžalovaná asi štyri alebo päť krát uhradila výživné, prvý krát to bolo asi 80 Eur, potom po 50 Eur. Keď obžalovaná prišla, zvyčajne nosila nejaké cukrovinky, sladkosti, alebo také drobnosti, ale vie iba o jednom raze, keď deťom doniesla väčší darček, kúpila im bundy v V.. V čase, keď obžalovaná žila s jej synom, pracovala ako kozmetická poradkyňa, keď odišla od jej syna, obžalovaná pracovala v Q.. Obžalovaná od jari 2016 do novembra 2017 bývala v byte spoločne s M. H., ten platil nájomné 250 Eur mesačne, nevie, či sa obžalovaná finančne podieľala na chode domácnosti.
Na hlavnom pojednávaní boli ďalej vykonané dôkazy: účtovný stav pohľadávky - potvrdenie od ÚPSVaR Piešťany z 25.1.2022, potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica o prijatí návrhu na začatie konania, výpočtový list, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi od ÚPSVaR Piešťany, exekučný príkaz, sp. zn. 105 Ex 629/21, obžaloba Okresnej prokuratúry Trnava z 13.10.2021, č. 1Pv 155/21/2207-39, správa Ústrednej evidencie väzňov Generálneho riaditeľstva ZVJS Bratislava, potvrdenie o poberaní
príspevkov náhradnej osobnej starostlivosti, platobná karta Barbory I., rozhodnutia o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 27P/87/2017-197, uznesenie Krajského súdu Trnava 24CoP/14/2018-93, uznesenie Krajského súdu Trnava 24CoP/78/2018-173, uznesenia Okresného súdu Trnava 39P/37/2017-37, návrh M. H., zápisnice o pojednávaní vo veci sp. zn. 39Pc/3/2017, rodné listy G. I. a M. H., rozhodnutia o prijatí maloletých do školy, správy ÚPSVaR Piešťany, platobná karta, správy od Sociálna poisťovňa, posudky od zamestnávateľov a mzdové listy, správa od MV SR - Spoločné kontaktné pracovisko Jarovce Kittsee, kópie poštových poukážok, hodnotenie z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, lustrácia agendy dopravno-správnych činností (DSC), lustrácia ZVJS, lustrácia Generálnej prokuratúry, lustrácia v registri obyvateľov, lustrácia databázy súdov (CDB), lustrácia Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (CESDAP) a odpis registra trestov.
Po vyhodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd dospel k nasledovným záverom.
K výroku o vine.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že sú preukázané všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Súd mal za preukázané, že obžalovanej vznikla vyživovacia povinnosť na maloleté deti Adama H., nar. XX.XX.XXXX, a G. I., nar. XX.XX.XXXX, a to nielen v minimálnom rozsahu vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na základe § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale aj vo výške 50,- € mesačne na mal. Adama H. vždy do XX. dňa v mesiaci vopred k rukám otca M. Kucku, a vo výške XX,- € mesačne na mal. G. I. vždy do XX. dňa v mesiaci vopred príslušnému B. práce, sociálnych vecí a rodiny, určenej podľa rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 27P/87/2017-194, právoplatného dňa 01.11.2019.
Pokiaľ obžalovaná poukazovala na skutočnosť, že jej súdne rozhodnutie nebolo doručené, súd uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká zo zákona, nie až rozhodnutím súdu, čo vyplýva aj zo znenia § 207 ods. 1 Trestného poriadku, v ktorom je uvedené „neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného“. Rozhodnutím súdu je určená len výška výživného. Súd v tejto súvislosti uvádza, že výšku výživného určenú súdnym rozhodnutím sp. zn. 27P/87/2017 považuje aj vzhľadom na výpoveď poškodeného, ktorý opísal náklady na mal. deti, za primeranú, a možnú na to, aby ju obžalovaná bola schopná plniť.
Z kópií poštových poukážok mal súd za preukázané, že obžalovaná prispela na výživu mal. Adama H. len v mesiaci február 2020 sumou 80,00 €, v mesiaci apríl 2020 sumou 50,00 €, v mesiaci máj 2020 sumou 50,00 € a v mesiaci júl 2020 sumou 50,00 € (spolu 230,- €), a na výživu mal. Barbory Širgeľovej len v mesiaci február 2020 sumou 110,00 €, v mesiac apríl 2020 sumou 70,00 €, v mesiaci máj 2020 sumou 70,00 € a v mesiaci júl 2020 sumou 70,00 € (spolu 320,- €).
Z výpovede obžalovanej, ktorá uviedla, že úprimne ľutuje tie mesiace, čo nemá zaplatené, z výpovede poškodeného M. H., ktorý uviedol, že v peňažnej forme mu obžalovaná výživné neuhradila s výnimkou sumy vyplývajúcej zo štyroch poštových poukážok, a z výpovede poškodeného ÚPSVaR Piešťany, v zast. S. Primorac, ktorá uviedla, že obžalovaná si plnila svoju vyživovaciu povinnosť len čiastočne tak, že do 31.12.2021 uhradila sumu 320,- €, súd dospel k záveru, že obžalovaná okrem výživného na mal. Adama H. vo výške XXX,- €, a výživného na mal. Barboru Širgeľovú vo výške 320,- €, iné výživné v období od mesiaca november 2017 až do 25.01.2022, s výnimkou obdobia výkonu väzby a výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody od 21.04.2021 doteraz, neuhradila, čím došlo k neplneniu si zákonnej povinnosti vyživovať iného v zmysle § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Uvedené obdobie, počas ktorého si obžalovaná neplnila vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona „najmenej dva mesiace v období dvoch rokov „, a zároveň napĺňa aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona „po dlhší čas“, pretože obdobie od novembra 2017 až do 21.04.2021, t. j. viac ako 3 roky, treba považovať za dlhší čas.
Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov a lustrácie ZVJS vyplýva, že obžalovaná bola od 21.04.2021 vo výkone väzby a od 30.07.2021 do 30.01.2022 je vo výkone trestu. V období od 21.04.2021 do 25.01.2022, kedy bola obžalovanej obmedzená osobná sloboda, obžalovaná nemohla dobrovoľne plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako v prípade, ak by bola na slobode, a preto toto obdobie bolo vyňaté z obdobia, ktoré súd posudzoval na účely naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy.
Z výsluchu obžalovanej, výsluchu poškodeného M.u, správ ÚPSVaR Piešťany, správ Sociálnej poisťovne a z posudkov zamestnávateľov súd dospel k záveru, že obžalovaná nevyvinula dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohla uhrádzať výživné. Obžalovaná mala v rozhodnom období od novembra 2017 do apríla 2021 minimálne sedem krátkodobých prác v trvaní od jedného mesiaca do piatich mesiacov (Okay elektro, O. elektronika, predaj pyrotechniky, stavebné brigády, práca pre tri rôzne taxislužby), pričom väčšinu z nich vykonávala bez uzavretej pracovnej zmluvy. N. je toho názoru, že takáto častá zmena zamestnaní, ich rôznorodosť a ich výkon bez uzavretej zmluvy, nesvedčia o vážnom záujme obžalovanej nájsť si a udržať si pravidelný a dlhodobý zdroj príjmov. Obžalovaná síce uvádzala, že absolvovala aj pracovné pohovory, a tieto boli neúspešné pre koronavírus a tiež z dôvodu, že nemala prostriedky na úhradu cestovného, avšak súd tieto tvrdenia obžalovanej vyhodnotil ako účelové. Pandémia koronavírusu síce spôsobila zmeny na pracovnom trhu, avšak profesie, ktoré obžalovaná vykonávala, v prevažnej miere fungovali aj naďalej. Tvrdeniu ohľadom nemožnosti absolvovať pracovné pohovory pre nedostatok financií súd neuveril, pretože obžalovaná bola v ostatnom období schopná nájsť si prácu a za touto aj cestovať s poukazom na rôzne miesta výkonu práce (Trnava, Senec, Podhájska a pod.). Všetky tieto okolnosti súd posúdil tak, že obžalovaná nemá vytvorené pracovné návyky a nemá ani záujem si ich vytvoriť. Krátkodobosť vykonávaných prác spočíva podľa názoru súdu v dôvodoch na strane obžalovanej, ktorá, ako už bolo uvedené, nemá záujem nájsť a udržať si stabilné zamestnanie.
Súd ďalej poukazuje na záznamy v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov a na odpis registra trestov, z ktorých vyplýva, že obžalovaná sa v decembri 2017 hrubo správala voči svojmu bývalému partnerovi, v apríli 2018 úmyselne uviedla pred štátnym orgánom nepravdivé údaje o jej partnerovi a chcela mu týmto oznámením zle, v auguste 2020 sa dopustila drobnej krádeže, v apríli 2018 bola trestným rozkazom odsúdená za trestný čin sprenevera, v decembri 2019 bola odsúdená za ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a v máji 2020 bola odsúdená za trestný čin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Povaha uvedenej protiprávnej činnosti, z ktorej vyplývajú sklony obžalovanej k páchaniu protiprávnej činnosti, podporuje záver súdu o tom, že krátkodobosť vykonávaných prác spočívala v dôvodoch na strane obžalovanej.
Vedomosť obžalovanej o povinnosti platiť výživné, jej nezáujem nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, a úhradu svojich potrieb na úkor výživného ako potreby jej maloletých detí, súd vyhodnotil ako úmyselnú formu zavinenia obžalovanej.
K výške dlžného výživného súd uvádza, že túto určil na mal. M. H. vo výške 1.340,68 Eur a na mal. G. I. vo výške 1.610,68 Eur. Sumu 1.340,68 Eur súd vypočítal ako súčet súm výživného za rok 2017 (27,32x2), rok 2018 (27,32x6 + 28,08x6), rok 2019 (28,08x6 + 28,79x4 + 50,00x2), rok 2020 (50x12) a rok 2021 (50x4) a od týchto súm odpočítal zaplatenú sumu výživného 230,00 Eur. Sumu 1.610,68 Eur súd vypočítal ako súčet súm výživného za rok 2017 (27,32x2), rok 2018 (27,32x6 + 28,08x6), rok 2019 (28,08x6 + 28,79x4 + 70,00x2), rok 2020 (70x12) a rok 2021 (70x4) a od týchto súm odpočítal zaplatenú sumu výživného 320,00 Eur.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru o preukázaní všetkých znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Znak prečinu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je tiež naplnený, pretože závažnosť činu nie je nepatrná a to s poukazom na skutočnosť, že obžalovaná si neplnila vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, viac ako 3 roky, a o deti sa náležite nestarala ani iným spôsobom (osobná starostlivosť, kontakt s deťmi a podobne) a uprednostňovala svoje potreby pred potrebami svojich detí.
K výroku o treste.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná v ňom má 3 záznamy - z roku 2018 za trestný čin sprenevera, z roku 2019 za trestný čin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, a z roku 2020 za trestný čin neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. Obžalovanej boli za tieto trestné činy uložené podmienečné tresty odňatia slobody a peňažný trest.
Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaná v ňom má 23 záznamov, ktoré sa týkajú priestupkov na úseku dopravu a priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Leopoldov vyplýva, že obžalovaná nemala problémy s adaptáciou na podmienky väzby, bol jej udelený jeden disciplinárny trest za porušenie zákazu tetovať seba alebo iného, alebo sa nechať tetovať, nosiť piercing, zhotovovať piercing sebe alebo inému, alebo nechať si zhotovovať piercing, alebo inak narúšať svoju telesnú integritu alebo telesnú integritu iného. Disciplinárnu odmenu udelenú nemala. Kontakt udržiavala s príbuznými. O prácu záujem neprejavila. Pri nástupe si nahlásila vyživovaciu povinnosť, ale táto nebola evidovaná, nakoľko ústavu neboli doručené podklady na zaevidovanie (rozhodnutie súdu alebo exekučný príkaz).
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy.
Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaná už bola za trestný čin odsúdená. Priťažujúcu okolnosť zakladá napr. odsúdenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/23/2018 alebo odsúdenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/108/2019.
Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd dospel k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody a trestná sadzba podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona v rozmedzí 1 rok až 5 rokov zostáva nezmenená.
Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 13 mesiacov, t. j. trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný.
Súd v prospech obžalovanej zohľadnil skutočnosť, že sa k trestnému činu priznala a úprimne ho oľutovala, že čiastočne dlžné výživné uhradila, a tiež skutočnosť, že obžalovaná doposiaľ nebola právoplatne odsúdená za trestný čin zanedbania povinnej výživy. V neprospech obžalovanej súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná si vyživovaciu povinnosť neplnila viac ako 3 roky voči 2 deťom, a že túto si neplnila ani napriek tomu, že bola za inú trestnú činnosť právoplatne odsúdená a v období neplnenia si vyživovacej povinnosti jej plynula skúšobná doba určená rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 15T/23/2018 do 12.07.2019. Súd v neprospech obžalovanej zohľadnil jej celkový prístup k starostlivosti o svoje maloleté deti, kedy vzhľadom na vykonané dokazovanie súd uvádza, že obžalovaná opakovane uprednostňuje svoje záujmy a potreby pred záujmami a potrebami svojich detí. S poukazom na tieto skutočnosti, ako aj trestnú a priestupkovú minulosť obžalovanej, je súd toho názoru, že neprichádzalo do úvahy uloženie alternatívneho trestu, pretože alternatívny trest (napr. peňažný trest alebo trest povinnej práce) by nezabezpečil účel trestu. Súd vychádza najmä zo skutočnosti, že obžalovanej boli uložené podmienečné tresty odňatia slobody a peňažný trest za iné trestné činy a napriek tejto skutočnosti si ďalej svoju vyživovaciu povinnosť neplnila. Trestný čin zanedbania povinnej výživy bol dokonaný počas plynutia skúšobnej doby, preto podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej nepodmienečný trest odňatia slobody v už uvedenej výmere 13 mesiacov.
Súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.