Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-41-2022.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/41/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.01.2022, č. k. 8T/41/2021-425, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24.11.2022 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 25.01.2022, č. k. 8T/41/2021-425 uznal obžalovanú za vinnú, že v období od mesiaca november 2017 až do 25.01.2022, s výnimkou obdobia výkonu väzby a výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody od 21.04.2021 doteraz, v obci A. ani inde na území Slovenskej republiky a Rakúskej republiky, úmyselne riadne a včas neplatila výživné na svoje maloleté deti C. D., nar. XX.XX.XXXX, a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u C. D. st. v obci A. č. XX, i keď jej vyživovacia povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vyplýva priamo zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a výška vyživovacej povinnosti jej bola určená aj rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 05.06.2019, sp. zn. 27P/87/2017-194, právoplatným dňa 01.11.2019, a to tak, že je povinná prispievať na výživu maloletého syna C. D. sumou 50,00 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám otca C. D. st. a na výživu maloletej dcéry A. B., zverenej do náhradnej osobnej starostlivosti C. D. st., sumou 70,00 Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a hoci si bola obžalovaná A. B. vedomá tejto vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi C. a maloletej dcére A., nevyvinula dostatočnú snahu nájsť a udržať si stále zamestnanie a zabezpečiť si pravidelný zdroj príjmov, z ktorého by mohla výživné uhrádzať, o sprostredkovanie zamestnania požiadala úrad práce až dňa 30.04.2020, a výživné na deti neplatila ani zo svojich občasných príjmov z pracovnej činnosti, pričom od novembra 2017 obžalovaná prispela na výživu maloletého syna C. D. len v mesiaci február 2020 sumou 80,00 Eur, v mesiaci apríl 2020 sumou 50,00 Eur, v mesiaci máj 2020 sumou 50,00 Eur a v mesiaci júl 2020 sumou 50,00 Eur, a na výživu maloletej dcéry A. B. prispela len v mesiaci február 2020 sumou 110,00 Eur, v mesiaci apríl 2020 sumou 70,00 Eur, v mesiaci máj 2020 sumou 70,00 Eur a v mesiaci júl 2020 sumou 70,00 Eur, čím jej za obdobie od mesiaca november 2017 do 25.01.2022 vznikol dlh na výživnom na syna C. D. vo výške minimálne 1.340,68 Eur a na dcéru A. B. vo výške minimálne 1.610,68 Eur, teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím spáchala prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Za to sa jej súd podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, uložil trest odňatia slobody vo výmere
13 (trinásť) mesiacov, pričom pre jeho výkon obžalovanú podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podala priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, obžalovaná odvolanie. Prokurátor sa práva na podanie odvolania na hlavnom pojednávaní vzdal.
Podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 24.08.2022 obžalovaná písomne odôvodnila podané odvolanie nasledovne (skrátene): Súd neprihliadol na fakt, že o deti prejavovala a prejavuje záujem, pričom nebral do úvahy, že C. D. maril a aj naďalej marí súdne rozhodnutie a zakazuje a bráni jej v styku s deťmi, a to presne od augusta 2020 až doteraz. Deti sa v určenom čase nenachádzali na adrese trvalého pobytu a C. D. jej nedvíhal telefón a schovával pred ňou deti. Taktiež súd neprihliadol na skutočnosť, že sa nachádza vo výkone väzby od 21.04.2021 doteraz a aj v tomto čase C. D. marí súdne rozhodnutie a nedovoľuje jej ani len telefonický kontakt, či osobný kontakt na návšteve s deťmi. Súd nebral do úvahy, že mala určené spätné výživné od roku 2017/11 do roku 2019/11 a dovtedy každý týždeň pri jej návšteve s deťmi od nej C. D. nechcel prijať žiadne peňažné prostriedky, aj keď mu ich núkala a vravel, že mu má platiť až po súde o určení výživného, aby mal od toho doklad. Ďalej uvádza, že C. D. jej nechcel vyhovieť a dohodnúť sa na inom termíne stretnutia, nakoľko v práci jej netolerovali každú stredu absenciu alebo dovolenku od cca 14 hod. do 18. hod., aby sa mohla stretnúť s deťmi. Ďalej poukazuje na výpoveď matky C. D. C. D., ktorá krivo vypovedala v snahe prihoršiť jej, pretože vedela, že o chod domácnosti sa počas materskej ako aj o deti riadne starala. Žiada, aby súd zohľadnil trest, ktorý má už vykonaný t. j. 6 mesiacov v ÚVTOS Nitra – Chrenová a že sa t. č. nachádza vo výkone väzby a aby jej umožnil súhrnný úhrnný trest alebo zápočet trestov, nakoľko skutok oľutovala a nebolo v jej úmysle neplniť si vyživovaciu povinnosť. Má v úmysle, aby dlžnú sumu čo najskôr zaplatila, aj v tomto čase spláca cca 50 eur mesačne z výkonu väzby, nakoľko tu nie je zamestnaná a nie je schopná viac platiť a hlavne žiada, aby jej bolo umožnené stýkať sa s deťmi. Na rozhodnutie o odvolaní obžalovanej nariadil tunajší súd verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovanej, jej obhajcu a prokurátorky. Predseda senátu na verejnom zasadnutí dotazom u obžalovanej a obhajcu zisťoval, či odvolanie, ktoré bolo zahlásené na HP dňa 25.1.2022 smeruje voči výroku o vine a treste, alebo len voči výroku o treste. Obžalovaná po porade s obhajcom uviedla, že podané odvolanie smeruje voči výroku o treste a žiada, aby súd pri svojej prieskumnej povinnosti zohľadnil skutočnosti uvedené v jej písomne podanom odvolaní. V rámci konečných návrhov prokurátorka uviedla, že má za to, že rozsudok Okresného súdu Trnava je zákonný a spravodlivý vo všetkých jeho výrokoch. Argumentácia obžalovanej uvedená v jej odvolaní voči napadnutému rozsudku nie je relevantná vo vzťahu k posúdeniu zákonnosti a primeranosti výroku o treste. Odvolanie obžalovanej preto navrhuje zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 TP. Obhajca s poukazom na písomne odôvodnenie odvolania obžalovanej navrhuje, aby tomuto odvolaniu bolo vyhovené a trest uložený prvostupňovým súdom znížený primerane skutkovým okolnostiam, ktoré obžalovaná uviedla v odvolaní. Obžalovaná sa pridržala toho, čo uviedol obhajca. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie obžalovanej čo do výroku o treste) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste. Odvolací súd konštatuje, že napadnutým rozsudkom bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 mesiacov. Trestnú sadzbu uvedenú v § 207 ods. 3 Trestného zákona prvostupňový súd neupravoval, nakoľko u obžalovanej správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) trestného zákona a trest teda v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona ukladal v nezmenenej trestnej sadzbe 1 – 5 rokov. Pri určovaní výšky trestu prvostupňový súd vychádzal z odpisu registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaná bola 3 krát súdne trestaná za rôznorodú trestnú činnosť (boli jej uložené tresty nespojené s odňatím slobody), z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, kde má obžalovaná evidovaných 23 záznamov, skutku sa dopustila počas plynutia skúšobnej doby v inej trestnej veci ako aj okolností daného prípadu (obžalovaná neplnila vyživovaciu povinnosť viac ako 3 roky voči 2 deťom). Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti je trest uložený napadnutým rozsudkom vo výmere 13 mesiacov (uložený na takmer samej dolnej hranici trestnej sadzby) z pohľadu odvolacieho súdu primeraný a zákonný a zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu. Takto uložený trest v sebe obsahuje prvky individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vrátane morálneho odsúdenia konania obžalovanej. Prvostupňový súd vykonal ohľadom tohto výroku dostatočné dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie trestu. Svoje zistenia a závery následne dostatočným a zrozumiteľným spôsobom rozviedol v napadnutom rozsudku. Priznanie obžalovanej ku skutku, jej oľutovanie a uhradenie aspoň časti dlžného výživného boli prvostupňovým súdom zohľadnené pri určení výšky trestu, pričom bez týchto skutočností, by nepripadalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody vo výmere, v ktorej jej bol prvostupňovým súdom uložený. Účel trestu a celkové pozitívne pôsobenie na osobu obžalovanej je možné naplniť iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom výšku uloženého trestu obžalovanej považuje odvolací súd za primeranú, nakoľko trest je uložený na takmer samej spodnej hranici trestnej sadzby, čo v prípade opakovane trestaného páchateľa úmyselnej trestnej činnosti v žiadnom prípade nemožno považovať za neprimerané. Uloženie alternatívneho trestu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody by ani podľa názoru odvolacieho súdu u obžalovanej nesplnilo svoj účel a to práve z dôvodov, na ktoré správne v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal prvostupňový súd. Odvolacie námietky obžalovanej sú v rámci tohto konania neopodstatnené. Povinnosť rodiča vyživovať svoje dieťa, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť, je daná priamo zákonom, pričom rodič je povinný na výživu svojich detí prispievať bez ohľadu na to, či sa s nimi stretáva alebo nie. Vyživovacia povinnosť teda nie je naviazaná alebo podmienená stykom s maloletými deťmi. Odvolací súd zároveň pripomína, že neumožnenie styku s deťmi alebo úprava rodičovských práv a povinností nie je predmetom tohto konania. Rovnako správne rozhodol prvostupňový súd aj o spôsobe výkonu tohto trestu, keď obžalovanú zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste plne v súlade so zákonom, je spravodlivý a primeraný. Preto tunajší súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.