Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/28/2016

Identifikačné číslo spisu: 5715010827 Dátum vydania rozhodnutia: 24.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5715010827.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Pavla Farkaša, v trestnej veci proti obvinenému T. H. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí 24. mája 2016 dovolanie, ktoré podal obvinený T. H. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 1. októbra 2015, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného T. H. o d m i e t a .

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Martin z 11. augusta 2015, sp. zn. , bol obvinený uznaný vinným z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/, 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. na dole uvedenom skutkovom základe.

- v presne nezistenom čase v doobedných hodinách 18. apríla 2015 prišiel ku dverám vedúcim z pivnice domu do garáže na ul. W. č. XXX/XX v M. M. - H., v ktorej v tom čase bol R. H., nar. XX. Y. XXXX, začal kopať do dverí, vykrikovať mu, že ho zabije, rozkope, vulgárne mu nadával, následne šiel ku vonkajším garážovým dverám, ktoré R. H. medzitým zamkol, aby obžalovaný T. H. nevošiel dnu a nenapadol ho, pred ktorými sa obžalovaný T. H. opakovane R. H. vyhrážal zabitím,

- približne o 20.10 hod. 21. apríla 2015 začal z dvora v mieste trvalého bydliska R. H., nar. XX. Y. XXXX na ul. W. č. XXX/XX v M. M. H., ktorý bol v okne domu, na tohto vykrikovať, aby vyliezol von z domu, že ho doláme a zabije a odsedí si ho, pričom R. H., nar. XX. Y. XXXX mal dôvodnú obavu, že obžalovaný T. H. môže svoje vyhrážky naplniť, nakoľko sa mu vyhrážal zabitím aj predtým, viackrát bol za vyhrážanie iným osobám vo výkone trestu odňatia slobody a často požíva alkoholické nápoje.

Za to mu súd v zmysle §§ 360 ods. 2, 37 písm. m/, 38 ods. 4, 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd Žilina uznesením z 1. októbra 2015, sp. zn. , odvolanie obvineného zamietol v zmysle

Obvinený podal dovolanie proti uzneseniu krajského súdu. Domáhal sa ním, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech z dôvodov podľa , , uznesením krajského súdu a predchádzajúcim konaním.

Súdy oboch stupňov zásadným spôsobom porušili právo na obhajobu, keď úplne ignorovali dôkazy v jeho prospech. Nevykonali výsluchy príslušníkov polície, ktorí ho priviezli 21. apríla 2015 domov. Skutkový dej tak ako bol súdom ustálený, by bol výsluchom týchto svedkov, spochybnený. Tieto výpovede by svedčili nevine. Porušený bol zákon aj preto, že vo veci konal a rozhodoval vyšetrovateľ polície mjr. Mgr. Jozef Rázga, ako aj sudca súdu prvého stupňa, ktorí mali byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Ich zaujatosť spočívala v tom, že bezdôvodne odmietli vykonať ním navrhovaných svedkov. Rozhodnutia súdov sú založené na nesprávnom právnom posúdení skutkového stavu. Súd sa uspokojil len s výpoveďou poškodeného R. H., ktorého tvrdenia sú tendenčné. Pri druhom útoku aj z výpovede Y. H., syna poškodeného. Nevysporiadal sa s vierohodnosťou ich výpovedí. Znalecký posudok L. a V. sa netýka skutkov, za ktoré bol odsúdený. Navrhol, zrušiť uznesenie krajského súdu, vrátane rozsudku okresného súdu a prikázať vec inému súdu prvého stupňa rovnakého druhu (z dôvodu zaujatosti), znova prerokovať a rozhodnúť. Žiadal podľa prerušiť výkon trestu.

Okresná prokuratúra uviedla, že v danej veci boli vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu, zákonným spôsobom a práva obvineného porušené neboli. Považuje rozhodnutie okresného súdu, ako i nadväzujúce rozhodnutie krajského súdu za spravodlivé a zákonné. Dovolacie dôvody neboli naplnené. Navrhla dovolanie zamietnuť.

Poškodený R. H. uviedol, že všetko čo povedal na polícii a na súde je pravda. Vyšetrovateľovi uvádzal iba najzávažnejšie prípady vyhrážania zo strany obvineného.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§, ods. 2 písm. b/, ods. 1, ). Po preskúmaní veci zistil i to, že je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody podľa ( ).

Treba zdôrazniť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu predpokladaného v Pokiaľ tomu tak nie je a dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť v zmysle

Dovolateľ v súlade s ustanovením ako prvý uviedol dôvod podľa tvrdiac, že súdy ignorovali vykonané dôkazy v jeho prospech a nevykonali výsluchy polícajtov, čím porušili právo na obhajobu. Týmto tvrdením napadá iba hodnotenie dôkazov a procesný postup súdov. Okresný súd správne uznesením (č. l. 145) odmietol vykonať výsluchy policajtov, pretože títo neboli prítomní na mieste činu v inkriminovanej dobe, pokiaľ ide o čiastkový útok z 21. apríla 2015 a podrobne sa v odôvodnení rozsudku s tým, ako aj s ostatnými dôkazmi v rámci ich hodnotenia vysporiadal.

Dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, spočívajúce v tom, že postupom súdu bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu obvineného bez akejkoľvek vecnej argumentácie.

Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla prítomný pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod., čo sa v posudzovanom prípade nezistilo. Naopak, obvinený využíval v celom rozsahu možnosť aktívnej osobnej obhajoby i prostredníctvom obhajcu. Od začiatku konania mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu, k dôkazom o nich, robiť návrhy, podávať žiadosti a opravné prostriedky, zúčastňovať sa na procesných úkonoch osobne i prostredníctvom obhajcu, vypočúvať svedkov, ktorých sám alebo prostredníctvom obhajcu navrhol a klásť im otázky, čo vyplýva zo spisu. Dôvod podľa naplnený nebol, a preto dovolanie je v tomto smere neopodstatnené.

V zmysle

§ 371 ods. 1 písm. e/, 4 dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom;...

§ 31 ods. 1, 4 z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

§ 32 ods. 6 o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Na naplnenie dôvodu podľa písm. e/ ods.1 sa vyžaduje splnenie podmienky, že vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorí bol vylúčený (), pričom o jeho vylúčení sa nerozhodlo.

V danej veci obvinený nevzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi, resp. sudcovi okresného súdu v intenciách , a neuplatnil ju napokon ani v odvolacom konaní ( ). Navyše obsahom dovolacej argumentácie v tejto spojitosti je výtka viažuca sa na procesný postup spočívajúci v tom, že vyšetrovateľ a sudca súdu prvého stupňa bezdôvodne odmietli vykonať výsluch obvineným navrhovaných svedkov. Napokon o námietke týkajúcej sa len procesného postupu ( ) orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa ani nekoná, lebo zákonodarca ju za námietku ani nepovažuje.

Dovolací dôvod v zmysle nie je prítomný v posudzovanom prípade, lebo námietky sa týkajú údajného zaujatého prístupu sudcu, resp. vyšetrovateľa k prejednávanej veci a majú len abstraktný, resp. všeobecný charakter.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa až písm. l/ , resp. aj v zmysle . Tento opravný prostriedok neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou - treťou inštanciou zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a

úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásady ústnosti a bezprostrednosti, v konaní o dovolaní sám vykonávať. S poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením dôkazov nie je možné vyvodiť dôvod podľa

Zákonná formulácia tohto dovolacieho dôvodu vyjadruje, že dovolanie je určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. To znamená, že s odkazom na dôvod uvedený v , nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené.

Skutočným obsahom dovolania obvineného sú námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov a k hodnoteniu dôkazov z pohľadu ustanovenia , , čo malo mať za následok pochybnosti o vine z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , , Tr. zák.

Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania pripomína, že v zmysle dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nemôže preskúmavať úplnosť a správnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní. preto dovolateľovi neumožňuje na základe tohto dovolacieho dôvodu namietať nesprávnosť zisteného trestného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, ani neúplnosť vykonaného dokazovania.

Obvinený odôvodňuje neúplne zistený skutkový stav, nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie zisteného skutku iba odmietnutím okresného a odvolacieho súdu ním navrhovaného vypočutia policajtov a iného pre neho priaznivejšieho hodnotenia výpovedí poškodeného, jeho syna Y., E. H. staršej i mladšej a E. F.. Nejde o námietky právne, výlučne ktoré dovolacie dôvody pripúšťajú, ale o výhrady skutkovej povahy, ktoré nie sú prípustné. Namietané dôvody nemajú vplyv na komplexné posúdenie trestnej zodpovednosti obvineného, trestnosti skutkov a uznania viny. Súdy nižších stupňov znalecký posudok L. a V. z odvetvia psychiatrie nehodnotili z pohľadu fyzického spáchania skutku, ale z pohľadu jeho duševného stavu obvineného vo vzťahu k jeho príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti v čase spáchania útokov 21. apríla a 20. mája 2015. Dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obvinený sa dopustil pokračovacieho skutku tak, ako to je vyjadrené v rozsudku. Tvrdenia v dovolaní sú výslovne účelové. Súdy nižších stupňov detailne a výstižne zargumentovali zákonné odmietnutie vykonania obvineným nahrnutých dôkazov, s poukazom na obsah a výsledky už vykonaných dôkazov. S týmito závermi sa v celom rozsahu stotožnil aj dovolací súd.

Možnosti dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Iba s odkazom na nesprávne skutkové zistenia alebo nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov a z toho potom vyvodiť dovolací dôvod. Dovolanie je určené k náprave právnych chýb a nedostatkov rozhodnutia, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa prípustné.

Na podklade dôvodu podľa najvyšší súd ako súd dovolací nie je oprávnený preskúmavať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku a ani hodnotiť rozsah dokazovania prvostupňového súdu a hodnotenie vykonaných dôkazov, preto tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo v nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia je neprítomný. Dovolanie je totožné s obranou obvineného prezentovanou

na hlavných pojednávaniach a uvádzanou v odvolaní. Vytýkanými argumentmi v dovolaní a tiež s obrannými tvrdeniami obvineného sa súdy zaoberali a vysporiadali. Zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia a uloženie trestu.

Útoky v akom ich ustálili súdy oboch stupňov, napĺňajú všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/, Tr. zák.

Na základe vyjadreného je zrejmé, že dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov.

Rozhodnutia krajského a okresného súdu sú zákonné a správne odôvodnené. V danej veci nie sú prítomné podmienky dovolania v zmysle , , Dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného odmietol.

Rozhodovanie o návrhu podľa vzhľadom na obsah enunciátu uznesenia nebolo aktuálne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.