Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/88/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom Mgr. Miroslavom Mazúchom 11.8.2015 v Martine takto

rozhodol:

Obžalovaný

T. H., nar. XX. XX. XXXX U. Y., trvale bytom M. M., t. č. vo väzbe v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

- v presne nezistenom čase v doobedných hodinách dňa 18. 04. 2015 prišiel ku dverám vedúcim z pivnice domu do garáže na G.. W. Č.. XXX/XX U. M. M. - H., v ktorej v tom čase bol R. H., nar. XX. XX. XXXX, začal kopať do dverí, vykrikovať mu, že ho zabije, rozkope, vulgárne mu nadával, následne šiel ku vonkajším garážovým dverám, ktoré R. H. medzitým zamkol, aby obž. T. H. nevošiel dnu a nenapadol ho, pred ktorými sa obž. T. H. opakovane R. H. vyhrážal zabitím,

- približne o 20.30 hod. dňa 21. 04. 2015 začal z dvora v mieste trvalého bydliska R. H., W.. XX.XX. XXXX na ul. W. Č.. XXX/XX U. M.K. M. - H., ktorý bol v okne domu, na tohto vykrikovať, aby vyliezol von z domu, že ho doláme a zabije a odsedí si ho, pričom R. H., W.. XX. XX. XXXX mal dôvodnú obavu, že obž. T. H. môže svoje vyhrážky naplniť, nakoľko sa mu vyhrážal zabitím aj predtým, viackrát bol za vyhrážanie iným osobám vo výkone trestu odňatia slobody a často požíva alkoholické nápoje,

t e d a

pokračovacím konaním sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

č í m s p á c h a l

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal 25.6.2015 obžalobu na T. H. pre skutok právne posúdený ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výrokovej časti podanej obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. H., svedka poškodeného R. H., svedkov Y. H., E. F., X. H. L.., E. H. L.., E. H. Y.., X. H. Y.., so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal znalecký posudok z odvetvia psychiatrie, listinné dôkazy najmä dochádzkový list brigádnika, odpis z registra priestupkov, odpis z registra trestov a pripojené spisy obžalovaného , a .

Súd po vykonanom dokazovaní a jeho zhodnotení dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je z neho uznaný vinným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je usvedčený najmä zhodnými, jednoznačnými a v celom priebehu trestného stíhania rovnakými výpoveďami poškodeného R. H. a svedka Y. H., závermi znaleckého skúmania z odvetvia psychiatrie, dochádzkovým listom brigádnika a ďalšími listinnými dôkazmi.

Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým výpoveďou poškodeného R. H.. Svedok v celom priebehu trestného konania, v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní rovnako vypovedal, že 18.4.2015 bol v garáži, ktorá je pod rodinným domom, vedľa pivníc, kde býva obžalovaný T. H.. V doobedných hodinách prišiel obžalovaný ku vchodovým dverám garáže, ktoré vedú z pivníc domu a začal kopať do dverí a kričať, že ho zabije, doláme a vulgárne mu nadával. Podľa hlasu počul, že mal vypité. Vtedy býva obžalovaný agresívnejší. Uvedené dvere máva stále zamknuté, aby sa obžalovaný nemohol dostať dnu. Obžalovaný preto vyšiel na dvor a chcel sa dostať do garáže hlavnými garážovými dverami, ktoré zamkol dovtedy, kým sa obžalovaný k nim dostal. Zamkol ich z dôvodu lebo vedel, že obžalovaný sa bude chcieť k nemu dostať a mal strach, že mu môže niečo urobiť. Obžalovaný pri vonkajších dverách opakoval stále to isté, že rozkope dvere a doláme ho. Vyhrážal sa mu stále zabitím a aj tým, že si ho odsedí. Celá situácia trvala asi 5 minút. Na jeho vyhrážky nereagoval, bol ticho a obžalovaný odišiel. Dňa 21.4.2015 vo večerných hodinách okolo 20.30 hod. bol doma v obývačke a pozeral televízor. Cez okno videl, ako prichádza obžalovaný domov. Bol vo dvore rodinného dvoru a keď ho zbadal v okne, začal vykrikovať, aby vyliezol von, že ak sa nebojí, že ho zabije. Stále to dookola opakoval. Nechcel mať s obžalovaný žiadny konflikt, a preto zavrel okno a šiel do izby. Z vyhrážok obžalovaného má strach o život a zdravie, lebo obžalovaný sa už v minulosti vyhrážal svojmu otcovi X. H., za čo bol dvakrát vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný ho taktiež fyzicky napadol 13.3.2015, čo si pamätal, lebo bol piatok trinásteho. Obžalovaný sa mu už dlhšie vyhráža, keď ho stretne pri dome. Niektoré vyhrážky počul aj jeho syn Y. H.. S obžalovaným nemá blízky vzťah, ignoruje ho odvtedy ako išiel do výkonu trestu a nezdraví sa s ním. Svedok zotrval v celom rozsahu na svojej výpovedi aj pri konfrontácii s obžalovaným T. H..

S výpoveďou svedka poškodeného korešponduje a pravdivosť jeho výpovede podporuje aj výpoveď svedka Y. H.. Svedok Y. H. zhodne v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní vypovedal, že 21.4.2015 o 20.00 h. počul zo svojej izby kričať obžalovaného T. H., že ich zabije a podobné veci. Jeho otec bol vtedy v obývačke a nevie presne či vyhrážky boli adresované priamo jemu, lebo obvykle boli adresované priamo otcovi, alebo jeho rodine. Svedok ďalej vypovedal k osobe obžalovaného T. H.. Obžalovaný sa už v minulosti vyhrážal opakovane zabitím iným osobám, svojim rodičom a naposledy sa vyhrážal zabitím jeho otcovi. Obžalovaný bol pre vyhrážanie viackrát vo výkone trestu odňatia slobody. Pri vyhrážaní obžalovaného sa snažia byť všetci ticho a ujsť. Jeho konanie ich obmedzuje. Majú obavu, že by mohol vtedy niečo niekomu urobiť, ublížiť, alebo napadnúť. Keď je opitý, srší z neho agresia, a keby mu vtedy niečo povedal, tak by ho mohol fyzicky napadnúť. Obžalovaný je problematický človek. V minulosti tyranizoval najskôr iných ľudí, potom svoju priateľku, ktorú aj mlátil a aj vlastnú rodinu. Obžalovaného sa boja, keď je opitý. Roky jeho správanie prehliadali, ale teraz sa to už nedalo. Obžalovaný je normálny iba vtedy keď je triezvy, ale keď si vypije zmení sa na iného človeka.

S výpoveďami poškodeného a svedka je v zhode a doplňuje ich aj znalecký posudok z odvetvia psychiatrie. Podľa záverov znaleckého posudku obžalovaný trpí poruchou osobnosti, je emočne nestabilný a impulzívny. Obžalovaný trpí aj chorobnou závislosťou na alkohole. Vzhľadom však na uvedenú poruchu osobnosti, alkoholickú depraváciu osobnosti a minimálnu, resp. žiadnu motiváciu k protialkoholickej liečbe znalci obžalovanému nenavrhli uložiť protialkoholickú liečbu. Skladbu jeho osobnosti ani úroveň rozumových schopností nie je možné ovplyvniť žiadnym zdravotníckym opatrením. Obžalovaný v čase činu, ani pri znaleckom vyšetrení netrpel žiadnou duševnou poruchou, alebo chorobou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania, jeho rozpoznávacie schopnosti boli nenarušené. Ovládacie schopnosti boli zmenšené v miere nepodstatnej, výlučne vplyvom požitého alkoholu. S vyššie uvedenými dôkazmi korešponduje aj dochádzkový list brigádnika - obžalovaného T. H. v spoločnosti L. M. M. /.C.. Podľa dochádzkového listu brigádnika obžalovaný 18.4.2015 a 21.4.2015 nebol v práci.

Prečítaním pripojeného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. je preukázané, že obžalovaný sa 5.5.2009 pod vplyvom alkoholických nápojov dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona voči vlastnému otcovi X. H., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný trest nastúpil 5.5.2009 a bol z neho prepustený 5.11.2009. Z prečítaného pripojeného spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom z 8.7.2010 uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď sa 1.5.2010 vyhrážal svojmu otcovi X.G. H. a matke E. H., že ich zabije a aj po príchode policajnej hliadky povedal, že ich bude musieť zabiť, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý nastúpil 1.5.2010 a vykonal 1.1.2011. Trestným rozkazom Okresného súdu Martin z 30.01.2013, sp.zn. bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., keď sa 5.11.2012 pod vplyvom alkoholu vyhrážal otcovi X. H. a matke E. H., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 4 roky. Obžalovaný sa podľa odpisu priestupkov dopustil 22.1.2014 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, keď fyzicky napadol svoju priateľku C. U., udrel ju dlaňou do tváre, ucha, spánku a nosa, čím jej spôsobil zlomeninu nosa, za čo bol potrestaný pokutou vo výške 20,- Eur.

Vyššie uvedené jednotlivé dôkazy do seba vzájomne zapadajú, korešpondujú spolu a utvárajú tak ucelenú reťaz priamych aj nepriamych dôkazov, z ktorých súd vyvodil jednoznačný, bezpečný a spoľahlivý záver, že obžalovaný sa dopustil konania voči poškodenému R. H. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní nevypočul dvoch policajtov, ktorí mali obžalovaného doviesť 21.04.2015 pred rodinný dom (č. l. 145 spisu), pretože z obsahu vykonaného dokazovania (najmä výpoveď poškodeného) vyplýva, že k vyhrážaniu obžalovaného došlo až po ich odchode a preto by tieto výpovede boli nad rámec nevyhnutného rozsahu dokazovania pre rozhodnutie v tejto veci ( ).

Súd konanie obžalovaného právne posúdil ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. za použitia § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. Objektom tohto prečinu je záujem spoločnosti na ochrane jednotlivca pred niektorými závažnými vyhrážkami. Objektívna stránka prečinu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Obžalovaný sa poškodenému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví. U poškodeného vyhrážanie obžalovaného mohlo vzbudiť dôvodnú obavu z uskutočnenia, vzhľadom na výpoveď poškodeného a svedka Y. H.. Obaja vypovedali, že obžalovaný dlhodobo požíva alkoholické nápoje, bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody pre nebezpečné vyhrážanie aj voči vlastným rodičom a poškodenému sa vyhráža už dlhšiu dobu. Svedok Y. H. k tomu vypovedal, že obžalovaný je úplne iným človekom, keď je pod vplyvom alkoholických nápojov. Zo záverov znaleckého skúmania vyplýva, že obžalovaný je neharmonickou osobnosťou s abnormnou skladbou, emočne nestabilný a impulzívny. V dôsledku v závislosti na alkohole trpí aj alkoholickou depraváciou. Ide o zmeny psychiky zapríčinené dlhodobým požívaním alkoholu. Zhrnutím všetkých týchto konkrétnych preukázaných skutočností mohlo vyhrážanie obžalovaného vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že obžalovaný sa konania dopustil na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

pretože poškodený má viac ako 60 rokov. Obžalovaný má o tejto skutočnosti vedomosť, pretože vypovedal, že poškodený je narodený v roku 1954. Poškodený R. H. tiež vypovedal, že obžalovaný asi vie koľko má rokov a svedok Y. H. k tomu uviedol, že vzhľadom na vek svojho otca, obžalovaný môže počítať s tým, že poškodený má cez 60 rokov. Konanie obžalovaného je spojené s vekom poškodeného, pretože z tohto konania, ako aj predchádzajúcich odsúdení a oboznámeného priestupku je zrejmé, že obžalovaný sa dopúšťa obdobného konania najmä voči slabším osobám, teda vyššieho veku, alebo ženám. Už aj v minulosti sa nebezpečne vyhrážal práve svojmu otcovi, ktorý je od dva roky starší ako poškodený a svojej priateľke C. U.. Súd preto po vykonanom dokazovaní ustálil, že obžalovaný sa dopustil konania na chránenej osobe na čo bol obžalovaný, aj jeho obhajkyňa upozornený už 9.7.2015 / č.l. 127 spisu/. Obžalovaný konal v priamom úmysle tak, ako je uvedené v ustanovení § 15 písm. a/ Tr. zák.

Súd obranou obžalovaného T. H. vyhodnotil ako nepravdivú, účelovú, v snahe zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Obžalovaný T. H. v priebehu trestného konania vypovedal rozdielne, v závislosti od vývoja dokazovania. Jeho matka svedkyňa E. H. vypovedala rozdielne v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a rozpory vo výpovediach nevedela v dostatočnej miere vysvetliť. Otec obžalovaného X. H. vypovedal rozdielne s výpoveďou svojho syna obžalovaného T. H.. Svedkyňa E. H. mladšia a E. F. nevypovedali k dňom 18.4.2015 a 21.4.2015, ale iba ku dňu 13.3.2015 a preto ich výpovede nemajú priamy dosah na dokazovanie v tejto trestnej veci.

Obžalovaný T. H. najskôr 6.5.2015 vypovedal, že 18.4.2015 a 21.4.2015 prišlo medzi ním a R. H. k hádkam, kde medzi nimi padali aj ostrejšie slová. R. H. nadával. Nie je si však vedomý toho, že sa mu vyhrážal tak, ako vypovedal R. H.. Z týchto dôvodov sa mu chcel aj ospravedlniť. Počas oboch incidentov bola doma jeho matka E. H.. Dňa 23.5.2015 zase vypovedal, že nevie, čo 18.4.2015 doobeda robil a kde bol. Určite sa však R. H. nijako nevyhrážal. Rovnako nevedel uviesť, kde sa nachádzal 21.4.2015 vo večerných hodinách. Nevedel uviesť kedy prišiel domov. Na hlavnom pojednávaní 11.08.2015 už vypovedal, že 18.4.2015 bol u pani F.. Rovnako bol u pani F. doobeda dňa 21.4.2015, potom išiel s policajtmi vyriešiť druhý problém, pretože mu mali ukradnúť bicykel. S policajtmi však bicykel nenašiel a preto ho zaviezli pred dom. Dňa 18.4.2015 sa teda s H. vôbec nerozprával a ani ho nevidel a dňa 21.4.2015 videl poškodeného v okne. Nevyhrážal sa mu však. Po prečítaní výpovede z prípravného konania vypovedal, že naozaj 6.5.2015 na polícii vypovedal, že 18.4.2015 a 21.4.2015 došlo medzi ním a R. H. k hádkam. Medzi nimi padali aj ostrejšie slová. V prípravnom konaní takto vypovedal, lebo chceli aby sa priznal, aby mohla byť spísaná dohoda o vine a treste. Nerátali však s tým, že dohodu uzavrieť nebude chcieť. Skutočnosť je taká, že poškodenému sa nevyhrážal, iba mu povedal, že mu „dá po papuli, ak ešte raz bude nadávať mame.“ Takéto slová mu povedal viackrát, ale v iných dňoch, ako sú uvedené v obžalobe. Vypovedal, že jeho mama mala vedieť o oboch incidentoch, pretože poškodený to tak vypovedal.

Súd zhodnotil výpoveď obžalovaného ako nedôveryhodnú a účelovú, pretože vypovedal rozdielne v prípravnom konaní na polícii a na hlavnom pojednávaní pred súdom. Po prečítaní výpovede z prípravného konania rozpory vo výpovediach nevedel dostatočne a zrozumiteľne vysvetliť.

Svedkyňa E. H., matka obžalovaného v prípravnom konaní 22.5.2015 vypovedala, že 18.4.2015 aj 21.4.2015 bola doma. O skutkoch, ktoré sa kladú za vinu jej synovi obžalovanému T. H. povedať nič nevie, pretože si dala slúchadlá a počúvala hudbu, lebo vedela, že T. prišiel pod vplyvom alkoholu. Komunikáciu medzi obžalovaným a R. H. nepočula, nevenovala jej pozornosť, pretože k takýmto zvadám dochádzalo vtedy, keď jej syn T. bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný sa R. H. vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví s tým, že si ho odsedí zvyčajne vtedy, keď mal vypité. Nevedela však uviesť, či sa mu tak vyhrážal aj 18.4.2015 a 21.4.2015. Po tom, ako jej syn prišiel o robotu na železnici v dôsledku požívania alkoholu sa vzťahy medzi ním a R. H. zhoršili a začali medzi nimi vznikať konflikty. Svedkyňa E. H. na hlavnom pojednávaní 11.08.2015 už vypovedala, že nevie, že by sa v dátumoch 18.4.2015 a 21.4.2015 dialo niečo obžalovaným a R. H.. Po prečítaní výpovede z prípravného konania vypovedala, že naozaj 18.4.2015 a 21.4.2015 počúvala hudbu, ale slúchadlá si nedala kvôli synovi T.. Jej syn sa R. H. vyhrážal možno mesiac, alebo dva mesiace predtým. Povedal R.Á. H., že „dostane a že mu dá po papuli.“ Nevedela uviesť či niekedy počula, že sa jej syn vyhrážal R. H. usmrtením, ublížením na zdraví alebo tým, že si ho odsedí. Svojho syna nikdy nevyhodili z domu.

Výpoveď svedkyne je rozdielna v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, keď na hlavnom pojednávaní už nerozprávala o sporoch obžalovaného a poškodeného v kritických dňoch a o tom, že by sa obžalovaný vyhrážal R. H. usmrtením aj v minulosti. Rozpory vo výpovediach nevedela zrozumiteľne vysvetliť. Súd z týchto dôvodov výpoveď svedkyne zhodnotil ako rozpornú, vnútorne protirečivú, tým nedôveryhodnú a z tohto dôvodu obsahu jej výpovede neuveril.

Svedok X. H., otec obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odoprel vypovedať. V prečítanej výpovedi z prípravného konania vypovedal, že dňa 21.4.2015 vo večerných hodinách počul nejakú zvadu medzi jeho synom obžalovaným T. H. a svojim bratom R. H.. Konkrétne slová uviesť nevedel. Potvrdil, že obžalovaný bol odsúdený už predtým za vyhrážanie voči nemu a od návratu z výkonu trestu s ním v podstate nekomunikuje a snaží sa mu vyhýbať. Na rozdiel od svojej manželky vypovedal, že synovi zrušili trvalý pobyt pre pretrvávajúce problémy.

Obsah výpovede svedka je v rozpore s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý vypovedal, že 21.4.2015 videl poškodeného v okne, ale nemal s ním žiadny konflikt. Naopak svedok X. H. vypovedal, že 21.04.2015 počul slovný konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, čím nepriamo podporuje záver súdu o pravdivosti výpovede poškodeného.

Svedkyňa E. F. a E. H. mladšia v podstate na hlavnom pojednávaní vypovedali iba k 13.3.2015, keď E. F. vypovedala, že T. H. bol u nej asi od 8.30 hod. do 16.00 hod. a potom odišiel. Alkohol u nej nepožíval. E. H. ml. k tomu vypovedala, že 13.3.2015 bol T. H. vo večerných hodinách s ňou a jej manželom v bare E. U. H. a správal sa slušne. Hovoril, že bol pomáhať pani F.. Poškodený R. H. sa k nej chodí strihať do kaderníctva a 17.3.2015 jej povedal (poškodený to poprel), že sa udrel drevom pod oko a preto mal monokel. Uvedené výpovede sa netýkajú konania obžalovaného v dňoch 18.4.2015 a 21.4.2015 a preto nemajú zásadný vplyv na hodnotenie dokazovania v tejto trestnej veci. Súd vzhľadom však na rozdielne výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov Y. H. a na druhej strane svedkyne E. H. st., E. H. ml. a E. F., pri nedostatku iných dôkazov, túto časť do skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku nezahrnul.

Súd celkovú obranu obžalovaného preto zhodnotil ako rozpornú, protirečivú, a to tak v jednotlivých výpovediach (najmä výpoveď obžalovaného a svedkyne E. H. st. v priebehu konania) ako aj vo výpovediach obžalovaného a svedkov navzájom (najmä výpoveď obžalovaného a svedka X. H. st.) a preto jeho obrane neuveril.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal najmä z ustanovení §§ 34, 36, 37, 38 Tr. zák. Súd u obžalovaného poľahčujúce okolnosti nezistil. Obžalovanému priťažovalo, že sa prečinu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bol už odsúdený pre trestný čin. Súd mu z týchto dôvodov uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov po zvýšení trestnej sadzby postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. v trestnej sadzbe od 16 mesiacov do 36 mesiacov. Súd je presvedčený, že takto uložený trest povedie obžalovaného k tomu, aby sa už v budúcnosti nedopúšťal obdobnej trestnej činnosti a zároveň ochráni poškodeného, ako aj ostatných členov spoločnosti od protiprávnej činnosti obžalovaného. Menovaného na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Poškodený nárok na náhradu škody neuplatňoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.