Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
5ee/436808.82bf00.pdf
PDF · 124.79 KB
No categories available
8XCdo/37/2016
Najvyšší súd 8 XCdo 37/2016
Slovenskej republiky 8 XCdo 38/2016
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné nám. č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 3 C 225/2012, o dovolaniach ţalobkyne proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. júna 2014 sp.zn. 12 Co 334/2014 a z 23. apríla 2015 sp.zn. 43 Co 680/2014, takto
rozhodol:
Dovolania o d m i e t a.
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením zo 6. mája 2013 č.k. 3 C 225/2012-36 uloţil
ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € podľa poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. júna 2014 sp.zn. 12 Co 334/2014
odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 204 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, ţe odvolaním napadnuté uznesenie bolo právnemu zástupcovi ţalobkyne doručené 13. júna 2013 a odvolacia lehota uplynula dňom 28. júna 2013. Ţalobkyňa podala odvolanie osobne do podateľne 1. júla 2013, ako dosvedčuje podacia pečiatka, teda po uplynutí odvolacej lehoty
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom
uviedla, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Odvolanie odovzdala v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, predmetom ktorej je poskytovanie poštových sluţieb (ReMax Courier Service, s.r.o.) s tým, aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. nastali právne účinky podania odvolania. So zreteľom na namietanú procesnú vadu ţiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolania podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.); v zmysle § 243a ods. 3 O.s.p. rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. účinného do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 239 O.s.p.“). V týchto ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Prípustnosť prvého dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Procesnú prípustnosť dovolania ţalobkyne by vzhľadom na to zakladala len procesná
vada konania v zmysle § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 237 O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Ţalobkyňa v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p.
nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súd prax dospela k záveru, ţe ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom (R 23/1994). V konaní pred najvyšším súdom bolo preto potrebné posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni podania odvolania.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Zo spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne
doručené dňa 13. júna 2013 (č.l. 39 spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol 28. jún 2013 (piatok), ako správne konštatoval aj odvolací súd. Odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Revúca na odvolaní ţalobkyne (č.l. 37 spisu) potvrdzuje, ţe súd prvého stupňa prevzal odvolanie 1. júla 2013 od toho, kto mu ho fyzicky doručil; deň takéhoto prevzatia ale nemusí byť vţdy bez ďalšieho dňom totoţným s dňom podania odvolania.
V dovolaní sa namieta, ţe odvolanie bolo odovzdané doručovateľskej spoločnosti
28. júna 2013, teda v čase, keď ţalobkyni ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Ţalobkyňa, podľa všetkého s úmyslom preukázať včasnosť podania odvolania, pripojila k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č.l. 150 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou ReMax Courier Service, s.r.o. bola prevzatá na doručenie zásielka, prepravný list, ktorý má č. 1551530943. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je aj poskytovanie poštových sluţieb (viď údaje obchodného registra dostupné na www.orsk.sk). Z dokladu predloţeného dovolateľkou vyplýva, ţe malo ísť o zásielku s hmotnosťou 80,10 kg, ktorú uvedená spoločnosť (údajne) prevzala od ţalobkyne 28. júna 2013. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Revúca a jej obsahom mali byť odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bliţšie „popis zásielky“ POH – NŠ – 1080x odvolanie voči SP 66 € - dvojmo).
V súlade so záverom vysloveným v inom rozhodnutí tohto senátu Najvyššieho súdu
ţe: „vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda súd nemá záver o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (porovnaj napr. I. ÚS 119/07 a IV. ÚS 379/08)“, v tomto prípade podacia pečiatka okresného súdu nadovšetky pochybnosti dosvedčuje ţe predmetné odvolanie bolo ţalovanou podané osobne po uplynutí odvolacej lehoty.
Preto ak ţalobkyňa vo svojom dovolaní túto skutočnosť spochybňovala, vzhľadom
na nejednoznačnosť údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloţenom dovolateľkou súd vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť, aby doloţila opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Výzvou zo 14. marca 2016 vyzval ţalobkyňu, aby v lehote 10 dní predloţila súdu doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo jej odvolanie odovzdané na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o.. Táto písomná výzva súdu bola právnemu zástupcovi ţalobkyne doručená 17. marca 2016, ţalobkyňa ale ňu nereagovala.
Najvyšší súd zastáva názor, ţe bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť
podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, na doručenie súdu, musí byť spôsobom dostatočne hodnoverným preukázané, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo.
Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov, súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (R 145/2014). Stotoţňujúc sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí najvyššieho súdu sp.zn. 3 Cdo 28/2014 dovolací súd uzatvára, ţe súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu nielen vtedy, keď dovolateľ vôbec nereaguje na výzvu súdu smerujúcu k odstráneniu rozporov pri doručovaní, ale tieţ vtedy, ak dovolateľ nepreukáţe svoje dovolacie tvrdenia (v preskúmavanej veci podanie odvolania v rámci odvolacej lehoty).
Keďţe údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru
odvolacieho súdu o podaní odvolania ţalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a ţalobkyňa nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré ţalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. Pritom bolo na nej, aby – v súlade so zásadou, ţe právo patrí bdelým, pozorným, ostraţitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“) si svoje práva chránila, obhajovala a svoje tvrdenia sa snaţila aj náleţite podloţiť relevantnými dôkazmi. V nadväznosti na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
Na záver Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe ani zrušením napadnutého
rozhodnutia by dovolateľka iné rozhodnutie vo veci pravdepodobne nedosiahla. Najvyššiemu súdu je z jeho činnosti známe, ţe krajské súdy uznesenia o súdnych poplatkoch za námietku zaujatosti v obdobných prípadoch potvrdzujú a táto právna otázka je teda judikatúrou dostatočne jasne a zrozumiteľne vyriešená. Preto nie je dôvod domnievať sa, ţe by zrušenie napadnutého rozhodnutia privodilo vo veci iné rozhodnutie.
So zreteľom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie ako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Okresný súd Revúca výzvou z 11. septembra 2014 č.k. 3 C 225/2012-154 uloţil
ţalobkyni povinnosť, aby v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy zaplatila súdny poplatok za dovolanie vo výške 40 €. Predmetnú výzvu prevzal právny zástupca ţalobkyne 16. septembra 2014. Uznesením z 22. októbra 2014 č.k. 3 C 225/2012-167 dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zastavil.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 23. apríla 2015 sp.zn. 43 Co 680/2014
napadnuté uznesenie potvrdil a odvolanie ţalobkyne proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku odmietol.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním. Ţiadala
rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým, ţe sa jej postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe jeho rozhodnutie je „absolútne“ prekvapivé, lebo popiera doterajšiu konštantnú judikatúru, ţalobkyni bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. uloţená poplatková povinnosť za odvolanie a tým jej bol spôsobený zásah do jej ústavného práva na súdnu ochranu, ktorý bliţšie v dovolaní rozviedla.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom
uviedla, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Odvolanie odovzdala v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, predmetom ktorej je poskytovanie poštových sluţieb (ReMax Courier Service, s.r.o.) s tým, aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. nastali právne účinky podania odvolania. So zreteľom na namietanú procesnú vadu ţiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie oprávnenej treba odmietnuť.
Z dovolania ţalobkyne (č.l. 209 spisu) je nepochybné, ţe je koncipované
tak, ako dovolanie, ktoré smeruje (tak ako v iných jej právnych veciach) proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o uloţení súdneho poplatku za podané odvolanie (ţalobkyňa v prvom odseku svojho dovolania uvádza, ţe podáva dovolanie proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici „rozhodol tak, ţe potvrdil uznesenie Okresného súdu Revúca zo dňa 22. októbra 2014 sp.zn. 3 C 225/2012, ktorým okresný súd rozhodol o povinnosti úhrady súdneho poplatku za podané odvolanie“). Odvolací súd ale ţalobkyňou uvádzaným spôsobom nerozhodol; dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie ako vecne správne a zároveň odmietol odvolanie ţalobkyne proti výzve súdu prvého stupňa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.
V dovolaní sa musí popri všeobecných náleţitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
Ustanovenia § 209 a § 213 ods. 2 platia primerane (§ 241 ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné
alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náleţitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloţí súd prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu (§ 241 ods. 4 O.s.p.).
Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom
súde obdobne (§ 243b ods. 5, prvá veta O.s.p.).
Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náleţitosti podľa § 205 ods. 1 a 2;
ak boli dodrţané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p.).
Súd prvého stupňa na základe pokynu dovolacieho súdu (č.l. 229 spisu) uznesením
z 11. marca 2016 č.k. 3 C 225/2012-231, ktoré právny zástupca ţalobkyne prevzal 17. marca 2016, vyzval ţalobkyňu na odstránenie vád dovolania. Ţalobkyňa v súdom prvého stupňa určenej lehote (ani do rozhodnutia dovolacieho súdu) na výzvu súdu nereagovala a vady dovolania neodstránila.
Dovolací súd majúc na zreteli vyššie uvedené zistenia nepochybne vyplývajúce
z obsahu spisu súdu prvého stupňa dovolanie ţalobkyne odmietol, pretoţe nemá potrebné zákonom poţadované náleţitosti (§ 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p., § 243b ods. 5 O.s.p.).
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. mája 2016
JUDr. Oľga Trnková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová