Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/12/2016

Identifikačné číslo spisu: 1013200342 Dátum vydania rozhodnutia: 15.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200342.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu T.. G. O., O.., bytom v K., J.. XX/XX., zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27, proti žalovanej Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova č. 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. decembra 2012 č. , o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2013 č. k. -148, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. júna 2013 č. k. -148 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 27. júna 2013 č. k. -148 podľa (ďalej len „OSP") zrušil rozhodnutie žalovanej z 21. decembra 2012 č. a jej vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd zo súdneho spisu zistil, že žalovaná listom z 26. septembra 2012 č. oznámila žalobcovi skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ "). Voči tomuto oznámeniu napriek skutočnosti, že nemal povahu rozhodnutia, ktoré by obsahovalo poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, podal žalobca odvolanie, na ktoré reagovala žalovaná listom z 21. decembra 2012 č. tak, že výpoveď danú žalobcovi dňa 26. septembra 2012 považuje za platnú a účinnú. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že podľa nie je služobný úrad správnym orgánom a nevydáva rozhodnutia, preto nepostupuje v danej veci podľa správneho poriadku.

Krajský súd s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí nesúhlasil s právnym názorom žalovanej. Mal za to, že vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo povinnosťou žalovanej rozhodnúť vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia. Z dôvodu procesno-právneho pochybenia žalovanej sa nezaoberal ďalej s vecnou správnosťou preskúmavaného oznámenia. Tiež podotkol, že žalovaná nepredložila súdu napriek riadnej

výzve administratívny spis, čo samo o sebe podľa zakladá dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaná bola zriadená o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou napojenou finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, bola zriadená ako akreditovaný orgán štátnej správy.

Podľa názoru krajského súdu žalovaná v danom prípade bola povinná vo veci skončenia štátno- zamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodnúť vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia, čo v danej veci nebolo. Preto vzhľadom na procesno-právne pochybenie žalovanej sa s vecnou správnosťou preskúmavaného oznámenia nezaoberal.

V zostávajúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal, aby krajský súd uložil vedúcemu služobného úradu žalovanej vo veci konať, súd s poukazom na žalobu zamietol.

Súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu 584,21 eur ako náhradu trov konania podľa .

Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná odvolanie. Namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že vzhľadom na neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ktorý sa stal právoplatný 8. septembra 2012, štátnozamestnanecký pomer žalobcu ku dňu 31. októbra 2009 trval. Poukázala na , podľa ktorého štátnozamestnanecký pomer vzniknutý podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") sa považuje za štátnozamestnanecký pomer podľa V čase vysporiadavania štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu aplikovala v tom čase platný a účinný , v zmysle ktorého služobný úrad nie je správnym orgánom a nevydáva rozhodnutia vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Preto nepostupovala podľa Správneho poriadku, ale podľa Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z 26. septembra 2012 č. ako aj odpoveď žalovaného z 21. decembra 2012 č. nie sú rozhodnutiami správneho orgánu, ktoré by mali mať náležitosti rozhodnutia podľa správneho poriadku. Žalovaná ďalej namietala, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil a tiež nevysvetlil, na základe čoho dospel k záveru, že žalovaný postupoval procesne nesprávne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vydal 26. februára 2015 uznesenie č. , ktorým rozsudok krajského súdu zrušil a konanie podľa zastavil s tým, že podľa vec postúpi na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava 1. (, a ). Odvolací súdz obsahu spisu zistil, že žalobca v čase účinnosti (od 1. novembra 2009) bol v štátnozamestnaneckom pomere, v stálej štátnej službe, vo funkcii hlavný radca. Žalovaná 26. septembra 2012 dala žalobcovi výpoveď z tohto pomeru z dôvodu uvedenom v cit. zákona. Odvolací súd mal za to, že vzhľadom na ustanovenie , v ktorom sú vymenované ustanovenia , ktoré sa primerane použijú na štátnozamestnanecké vzťahy, žalovaný od 1. novembra 2009 nebol oprávnený vydávať o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutia s odôvodnením podľa správneho poriadku tak, ako to vytkol v napadnutím rozsudku krajský súd. Preto uvedená výpoveď nemôže byť ani predmetom prieskumu zákonnosti krajským súdom v správnom súdnictve podľa § a nasl. , ale bude predmetom konania na príslušnom všeobecnom súde žalobcu.

Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2015 č. bolo predmetom nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015 číslo -36. Týmto nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 26. februára 2015 č. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd SR dospel k

názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľa, T.. G. O., O.., na súdnu a inú právnu ochranu podľa v spojení s právom na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením najvyššieho súdu.

Ústavný súd v odôvodnení uviedol nasledovné: „....Vo veci štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa bolo od 22. januára 2009, kedy bolo vydané rozhodnutie zamestnávateľa sp. zn. podľa Z. z vedené správne konanie ( a zákona o štátnej službe) podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Toto konanie nebolo žiadnym zákonne súladným spôsobom (napr. podľa správneho poriadku) skončené. Rozsudkom krajského súdu z 23. mája 2012 sp. zn. -121 bolo síce toto rozhodnutie zrušené, avšak vec bola zamestnávateľovi sťažovateľa vrátená na ďalšie konanie; tento rozsudok teda sám osebe nemal za následok skončenie správneho konania.

Z obsahu spisového materiálu je nesporné, že štátnozamestnanecký pomer sťažovateľa bol prvýkrát skončený rozhodnutím jeho zamestnávateľa sp. zn. z 22. januára 2009 v spojení s rozhodnutím sp. zn. zo 7. apríla 2009. Tieto rozhodnutia boli dvakrát predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti pred krajským súdom. V skoršom konaní krajský súd rozsudkom č. k. -80 z 8. októbra 2010 zrušil „len" správne rozhodnutie druhého stupňa, t. j. rozhodnutie vedúceho služobného úradu sp. zn. zo 7. apríla 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po tom, ako vedúci služobného úradu rozhodnutím sp. zn. zo 14. decembra 2010 opätovne rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti jeho rozhodnutiu sp. zn. z 22. januára 2009 (odvolanie sťažovateľa odmietol a rozhodnutie potvrdil), krajský súd rozsudkom č. k. -121 z 23. mája 2012 zrušil obe rozhodnutia zamestnávateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Zrušenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa (t. j. rozhodnutia sp. zn. z 22. januára 2009 a rozhodnutia sp. zn. zo 14. decembra 2010) súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená, že správne konanie o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa nie je právoplatne skončené a zamestnávateľ ako správny orgán bol povinný v ňom pokračovať, a to napriek tomu, že medzičasom, dňom 1. novembra 2009, nadobudol účinnosť

Podľa v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Vychádzajúc z citovaného znenia ustanovenia neskončené správne konania vedené ešte podľa zákona o štátnej službe podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 je potrebné aj po nadobudnutí chápať ako jeden celok.

Preto aj „výpoveď" sp. zn. z 26. septembra 2012, ako aj „odpoveď" zamestnávateľa sp. zn. z 21. decembra 2012 treba považovať za rozhodnutie vydané v tomto (neskončenom, a teda pokračujúcom) správnom konaní (k tomu pozri napr. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Nds/23/20l2 z 29. novembra 2012).

Právny záver najvyššieho súdu, že označené akty zamestnávateľa treba posudzovať čisto v režime , takto potom neobstojí, pretože najvyšší súd celkom opomenul jeho prechodné ustanovenie . V zmysle tohto prechodného ustanovenia je, naopak, potrebné „odpoveď" zamestnávateľa sp. zn. z 21. decembra 2012 posudzovať ako rozhodnutie vydané v dosiaľ neskončenom správnom konaní, ako to urobil krajský súd, resp. ako tvrdí sťažovateľ, a žalobu proti nej smerovanú prerokovať v konaní v správnom súdnictve ako žalobu proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Ak teda najvyšší súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti, vec v jej merite neprerokoval a postúpil ju okresnému súdu, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred vecne príslušným správnym súdom."

Ústavný súd preto podľa článku 127 ods. 2 v spojení s o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") rozsudok zrušil podľa v spojení s cit. zákona a vrátil vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie ( v spojení s cit. zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ( veta prvá v spojení s ), s prihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2015 číslo -36 a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné vyhovieť.

Predmetom odvolacieho konania je žalovaným napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. decembra 2012 č. vo forme „odpovede" na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu z 26. septembra 2012 č. o skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa , dospel k záveru o procesnom pochybení žalovaného, keď nerozhodol riadne odôvodneným rozhodnutím.

Podľa právneho záveru vysloveného v predmetnom náleze ústavného súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné preskúmať v konaní v správnom súdnictve. Preto krajský súd v napadnutom rozsudku vecne správne vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu z 21. decembra 2012 vydal podľa zákona , nebol povinný rozhodnutie odôvodniť v zmysle správneho poriadku.

V prejednávanej veci prvostupňový správny orgán a tiež žalovaný ako odvolací správny orgán vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nevydali rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku s riadnym odôvodnením a poučením, ale vo forme písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a vo forme odpovedi na odvolanie žalobcu, že výpoveď považuje za platnú a účinnú.

Súd prvého stupňa vytkol žalovanému, že procesne pochybil, keď vo veci štátnozamestnaneckého pomeru nerozhodol vo forme riadne odôvodneného rozhodnutia, a preto sa vecnou správnosťou preskúmavaného oznámenia nezaoberal.

Oznámenie listom z 26. septembra 2012 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou ako aj list žalovaného z 21. decembra 2012, ktorým reagoval na odvolanie žalobcu, že výpoveď považuje za platnú a účinnú, nemajú formálne náležitosti rozhodnutia vydaného v administratívnom konaní. Predmetná žaloba bola teda podaná proti oznámeniu o zamietnutí odvolania.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikatúru najvyššieho súdu (R č. 181/2003), podľa ktorého všeobecný súd musí v merite preskúmať a rozhodnúť každú vec týkajúcu sa základných práv a slobôd, aj keď je podľa alebo podľa iného ustanovenia zákona vylúčená zo súdneho prieskumu. Ustanovenie treba vykladať v kontexte druhej vety tak, že sa vzťahuje len na prípady, ktoré sa netýkajú základných práv alebo slobôd. Rovnako dáva do pozornosti i právny názor vyplývajúci z nálezu ústavného súdu č. k. -50, podľa ktorého „...v prípade, keď sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené".

Je nepochybné, že obe písomnosti žalovaného svojimi procesnými dôsledkami významne zasahujú do ústavne chráneného práva žalobcu na prejednanie jeho veci. Preto podľa názoru najvyššieho súdu takéto oznámenie i bez formálnych znakov rozhodnutia je spôsobilým byť predmetom súdneho prieskumu v

správnom súdnictve.

Odvolací súd preto právny záver súdu prvého stupňa o tom, že z dôvodu procesného pochybenia sa nebude zaoberať vecnou správnosťou preskúmavaného rozhodnutia pokladal za vecne nesprávne.

Pokiaľ ide o dovetok v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa o možnosti zrušenia preskúmavaného rozhodnutia podľa a prípade nepredloženia administratívneho spisu, odvolací súd k tomu poznamenáva, že v uvedenom ustanovení takýto dôvod pre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu umožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu však takémuto postupu nestačí len výzva súdu podľa na predloženie administratívneho spisu, ale v prípade jeho nepredloženia v lehote uvedenej vo výzve použiť aj poriadkové opatrenie v zmysle spolu s poučením o možnosti zrušenia rozhodnutia z dôvodu jeho nepredloženia. Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa veta druhá v spojení s a s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ) a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci v jej merite.

Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému opravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú činnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne dôsledne preskúmať postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými námietkami žalobcu a opätovne v merite veci rozhodnúť, ako aj svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.

V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd súčasne o náhrade trov konania vrátane o náhrade trov odvolacieho konania ( v spojení s vety prvej ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.