Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoPr/4/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Milana Chalupku a JUDr. Jany Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: I. N.J. K., J.. XX.XX.XXXX, G. I. K., H. U. XX/XX, zast. Odborovým zväzom KOVO, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 16025/29A, proti odporcovi: ARRIVA Mobility Solutions, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Drieňová 31, IČO: 50 870 131, zast. CONSULTA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šafárikovo námestie 4, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 5. januára 2024 č.k. -73 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1/Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým tento žiadal uložiť povinnosť odporcovi buď umožniť navrhovateľovi výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy z 24. novembra 2021 v znení dodatkov, a to až do času, kým Mestský súd Bratislava IV nerozhodne právoplatným rozhodnutím, že od odporcu nemôže spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával a preto je výpoveď odporcu zo dňa 21. júla 2023 platná, alebo uložiť odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku 9,75 eur za každú neodpracovanú hodinu určenú z fondu pracovného času pripadajúceho na príslušný kalendárny mesiac a to až do času právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým rozhodne, že od odporcu nemôže spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, a preto je výpoveď odporcu z 21. júla 2023 platná, a ktorým rovnako žiadal uložiť odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi ako zamestnancovi zastávajúcemu funkciu predsedu odborovej organizácie ZO KOVO AMS, IČO: 308 040 789 262, so sídlom Drieňová 1081/31, 821 01 Bratislava-Ružinov vstupovať na pracoviská odporcu, a to za účelom výkonu odborovej činnosti v prospech odborovej organizácie ZO KOVO AMS, a to až do času, kým Mestský súd Bratislava IV nerozhodne právoplatným rozhodnutím, že od odporcu nemôže spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, a preto je výpoveď odporcu z 21. júla 2023 platná. 2/Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že od XX. J. XXXX pracuje u odporcu v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa XX. J. XXXX na dobu neurčitú, na pracovnej pozícii vodič autobusu. V priebehu decembra XXXX v súčinnosti s inými zamestnancami rozhodli o založení novej odborovej organizácie pod KOVO, keďže dovtedajšia odborová organizácia nepresadzovala oprávnené záujmy zamestnancov, ale záujmy žalovaného ako zamestnávateľa. Po vzniku novej odborovej organizácie ZO KOVO AMS dňa 21. decembra 2022 bol navrhovateľ ustanovený najskôr za podpredsedu výboru a od volieb dňa 23. mája 2023 bol zvolený za predsedu výboru. Od 5.1.2023 má navrhovateľ status zástupcu zamestnancov, čo bolo žalovanému riadne oznámené. Po začatí pôsobenia novej odborovej organizácie začal odporca uplatňovať voči navrhovateľovi nezmyselné a nedôvodné písomné oznámenia na porušovanie pracovnej disciplíny, s cieľom jeho zastrašovania. Išlo o písomné upozornenie zo dňa 10.1.2023 pod č. XX/XXXX, z ktorého ani nebolo zrejmé, akého skutku sa mal navrhovateľ dopustiť. Dňa 31.3.2023 pristúpil odporca ako zamestnávateľ k zrušeniu vyplácania

celodenných diét, na ktoré mali zamestnanci nárok v ubytovniach odporcu. ZO KOVO AMS odporcu požiadala o prehodnotenie tohto rozhodnutia a doplatila stravné dotknutým vodičom v súlade so o cestovných náhradách. Navrhovateľ ako zástupca odborovej organizácie za účelom zabezpečiť informovanosť zamestnancov, zverejnil na svojej nástenke informačný leták s názvom „6 vecí, ktoré je dobré vedieť, keď vám zamestnávateľ nevyplatí mzdu, alebo cestovné náhrady“. Za vyvesenie tohto letáka bolo navrhovateľovi dňa 13. júna 2023 udelené v poradí druhé písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 3. júla 2023 požiadal odporca ZO KOVO AMS o udelenie jej súhlasu so skončením pracovného pomeru s navrhovateľom. Predchádzajúci súhlas zo strany odborovej organizácie nebol žalovanému udelený, čo mu bolo oznámené 18. júla 2023. Dňa 21. júla 2023 doručil odporca navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa . Odporca súčasne navrhovateľovi oznámil, že dňom 21. júla 2023 mu udeľuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa v zmysle . Listom zo dňa 29. septembra 2023, ktoré bolo doručené 2. októbra 2023 navrhovateľ odporcovi oznámil, že skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ výpoveď z pracovného pomeru napadol žalobou na súde, konanie sa vedie pod sp. zn. a nie je právoplatne skončené. 3/Navrhovateľ potrebu neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil tým, že podaním výpovede ho odporca úplne eliminoval z pracovného procesu, pracovného prostredia, aj pracoviska, na ktorom pôsobil ako zamestnanec, ale predovšetkým ako predseda odborovej organizácie, a teda mu znemožnil výkon práce vodiča a tiež výkon jeho funkcie v odboroch. Prekážky v práci na strane zamestnávateľa sú účelovo vytvorené s cieľom znemožniť navrhovateľovi prítomnosť na pracovisku, kde by vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, ale aj prácu predsedu odborov. Odporca navrhovateľovi e-mailom zo dňa 6.novembra 2023 oznámil, že mu k 1. októbru 2023 uplynula výpovedná doba, že už nie je jeho zamestnancom a že jeho prítomnosť na pracovisku treba usmerňovať tak, aby nedošlo k narušovaniu činnosti zamestnávateľa. Vykonštruovaná výpoveď z pracovného pomeru, ku ktorej nebol udelený predchádzajúci súhlas odborovej organizácie, je neplatná. Na navrhovateľa má nepriaznivé finančné následky, keďže už od 1. októbra 2023 mu odporca nevypláca žiaden príjem. Odporca ho tiež nepriamo núti, aby sa zaoberal riadením odborovej organizácie. Táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na zastupovanie a ochranu záujmov zamestnancov. Súčasne tým odporca dáva jasný odkaz ostatným zamestnancom, že pokiaľ nebudú konať podľa jeho predstáv, tak ich čaká rovnaký osud. Pre absenciu predchádzajúceho súhlasu odborovej organizácie k výpovedi navrhovateľa z pracovného pomeru, je výpoveď v zmysle formálne neplatná a to bez detailného skúmania ostatných zákonných podmienok. Pracovný pomer navrhovateľa u žalobcu v zmysle naďalej trvá, odporca si toho je plne vedomý, avšak úmyselne tieto zákonné skutočnosti ignoruje. Podľa jeho usmernenia z 23. novembra 2023 má navrhovateľ postupovať podľa , čo je v zjavnom rozpore s v spojení s . Na základe vyššie uvedených skutočností treba bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľom a odporcom. Navrhovateľ sa takmer pol roka nachádza v nepriaznivej a neistej existenčnej situácii. Odporca mu neprideľuje prácu a neposkytuje mu ani náhradu mzdy, a to aj napriek neplatnosti výpovede danej mu bez predchádzajúceho súhlasu odborovej organizácie. Odporca navrhovateľovi podstatne sťažuje výkon odborovej činnosti na pracovisku a nedôvodne od neho vyžaduje splnenie povinnosti v zmysle . V súvislosti s uložením povinnosti poskytovať navrhovateľovi náhradu mzdy navrhovateľ zdôraznil, že ak by aj nebol v merite veci úspešný, vzniklo by odporcovi voči navrhovateľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa . To znamená, že odporca nebude vydaním neodkladného opatrenia nijako v budúcnosti poškodený. 4/Súd prvej inštancie po preskúmaní obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a oboznámení sa s priloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že tu nie je daná potrebnosť ani opodstatnenosť neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami. 5/Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť mu výkon práce v zmysle Pracovnej zmluvy. Mal za to, že prekážky v práci na strane odporcu dané mu v zmysle sú účelové a vyfabulované. K tomu súd uviedol, že ak zamestnávateľ neumožní po neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnancovi výkon práce podľa pracovnej zmluvy, aj napriek tomu, že mu zamestnanec oznámil, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné, ide o prekážky v práci na strane zamestnávateľa, za ktoré zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo forme priemerného zárobku. Samotný poskytuje tak zamestnancovi ochranu, preto ďalšia ochrana formou neodkladného opatrenia nie je potrebná ani nutná.

6/Navrhovateľ alternatívne žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť vyplácať mu náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru. Povinnosť vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy je zákonnou povinnosťou zamestnávateľa, ktorú nie je možné uložiť neodkladným opatrením, ale len rozhodnutím súdu vo veci samej na základe návrhu a dôkladne vykonaného dokazovania s výpočtom tejto náhrady podľa mzdového listu, nie podľa výplatnej pásky za jeden mesiac, ako žiadal navrhovateľ. Navrhovateľ neuviedol ani obdobie, od ktorého mu má byť táto mzda vyplácaná, pričom súd zistil, že na súd nepodal vo veci priznania náhrady mzdy dosiaľ ani žiadnu žalobu, hoci ju mohol podať súčasne so žalobou o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, čo svedčí skôr o tom, že táto jeho potreba nie je taká naliehavá, ako to sám uvádza. 7/V zmysle je však možné rozhodnúť v prípade sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru neodkladným opatrením o poskytnutí časti pracovnej odmeny, avšak za splnenia ďalšej podmienky, ktorou je skutočnosť, že zamestnanec z vážnych dôvodov po skončení pracovného pomeru nemôže pracovať, alebo sa zamestnať. Za vážny dôvod, kedy zamestnanec nemôže pracovať, alebo sa zamestnať, je napríklad jeho vážny zdravotný stav, či objektívny nedostatok pracovných príležitostí a teda tento hmotný deficit si zamestnanec nevie kompenzovať sám, a preto žiada o poskytnutie ochrany. Podľa súdu prvej inštancie tak to v prípade navrhovateľa nie je. Navrhovateľ o poskytnutie ochrany podľa vyššie citovaného ustanovenia ani nežiadal. Navrhovateľ podal na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Bez ohľadu na to, čo uviedol o okolnostiach skončenia jeho zamestnávania a aký si urobil o jeho platnosti či neplatnosti vlastný záver, len vykonaným dokazovaním za účasti všetkých sporových strán je možné dospieť ku konečnému verdiktu. Bez vyjadrenia žalovaného si súd ani podľa obsahu do spisu založených listín nemôže vopred urobiť úsudok v tejto veci a prispôsobiť mu rozhodnutie o neodkladnom opatrení. 8/Navrhovateľ ďalej žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť umožniť mu vstup na jeho pracoviská za účelom výkonu odborovej činnosti. K tomu priložil e-mail zamestnávateľa zo 6. novembra 2023, v ktorom ho žiada o vysvetlenie, akej činnosti sa mieni venovať celý november medzi 10-12 hod. denne na pracovisku, pričom jeho prítomnosť považoval za potrebné usmerniť tak, aby nedochádzalo k narušeniu činnosti zamestnávateľa. Ďalej navrhovateľ priložil Žiadosť právneho zástupcu zamestnávateľa zo dňa 23. novembra 2023, z ktorej súd zistil, že navrhovateľ bol upozornený na postup podľa , čo súd prvej inštancie považuje za plne legitímne, nakoľko ide o postup v súlade so zákonom. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca navrhovateľovi vstup na pracovisko za účelom výkonu odborovej činnosti umožňuje, a teda nie je potrebný a ani nevyhnutný zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia, ktoré naviac nie je možné stanoviť všeobecne a neobmedzene, ako žiada navrhovateľ, nakoľko tento vstup je samotným limitovaný z hľadiska jeho účelu aj termínov vstupu, ktoré navrhovateľ nešpecifikoval. 9/Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť, opodstatnenosť, ani potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov, súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu. 10/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , úspešnému odporcovi však nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 11/Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ namietajúc, že toto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorému predchádzali nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. V prípade, ak zamestnávateľ skončil so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou, ktorá je zo zákona neplatná (v danom prípade aj z dôvodu neudelenia súhlasu zástupcov zamestnancov so skončením pracovného pomeru navrhovateľa) a zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pracovný pomer zamestnanca trvá naďalej a zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle jeho pracovnej zmluvy. Ak to nie je z objektívnych príčin možné, potom má zamestnávateľ platiť zamestnancovi náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru v zmysle . Túto náhradu má zamestnávateľ platiť až do času, kým nezačne zamestnancovi prideľovať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, alebo do času, kým súd meritórnym rozhodnutím nerozhodne o skončení pracovného pomeru. Súd prvej inštancie v uznesení nesprávne konštatoval, že má ísť o prekážky v práci na strane zamestnávateľa, pričom nešpecifikoval, či ide o prekážky v zmysle alebo v zmysle 142 ods. 3 . Odporca nielen samotnú výpoveď, ale aj následný postup v podobe uplatnenia prekážok v práci uplatnil len z dôvodu poškodenia navrhovateľa za jeho výkon funkcie v odborovom orgáne, so snahou obmedziť mu úplne prístup do pracovného prostredia. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy existenciu ustanovenia , čím vec nesprávne právne posúdil. Odporca si bol plne vedomý toho, že voči navrhovateľovi uplatňuje neplatnú výpoveď, keďže odborová organizácia KOVO AMS vyslovene neudelila súhlas so skončením pracovného pomeru navrhovateľa ako predsedu odborovej organizácie. Odporca navrhovateľovi prácu

v zmysle pracovnej zmluvy neprideľoval a ani mu neplatil a naďalej neplatí viac ako pol roka náhradu mzdy podľa , čím navrhovateľa dostal do nepriaznivej finančnej aj existenčnej situácie. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že poskytuje zamestnancovi ochranu v podobe poskytovania náhrady mzdy a preto nie je potrebná ďalšia ochrana formou neodkladného opatrenia, s týmto navrhovateľ nesúhlasil. Odporca nerešpektuje zákonnú úpravu, čo navrhovateľ dostatočne preukázal. Zabezpečiť ochranu navrhovateľa pred protiprávnym konaním je možné práve a jedine neodkladným opatrením, ktoré slúži ako bezodkladný prostriedok ochrany, keď je to naliehavo potrebné a nevyhnutné. Súdne konanie vo veci samej môže trvať niekoľko rokov, navrhovateľ je od skončenia pracovného pomeru bez príjmu, a to len v dôsledku neplnenia si povinností odporcu, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona. Navrhovateľ upozornil na skutočnosť, že odporca si je vedomý toho, že navrhovateľ je naďalej jeho zamestnancom a to z dôvodu, že mu poskytuje náhradu mzdy za poskytnuté pracovné voľno na výkon odborovej funkcie podľa v spojení s časťou II. Bod 17 písm. a) podnikovej kolektívnej zmluvy, a to v rozsahu dvoch hodín mesačne (na výplatnej páske označenej ako mimoriadna odmena) v rozsahu 16,32 euro brutto, čo sa navrhovateľ dozvedel na základe výplatnej pásky za mesiac december 2023, doručenej v januári 2024. Navrhovateľ taktiež konštatoval, že na Mestský súd Bratislava IV podal dňa 24. januára 2024 žalobu o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom titulom neplatného skončenia pracovného pomeru. Aj napriek tomu považoval za naliehavé upraviť pomery medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia a to až do času, kým súd nerozhodne vo veci samej z dôvodu, že navrhovateľ je vo finančnej tiesni a financie potrebuje na zabezpečenie základných životných potrieb. Podľa navrhovateľa súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže podľa názoru navrhovateľa z návrhu je viac ako jednoznačné, že žiada uložiť povinnosť odporcovi poskytovať navrhovateľovi náhradu mzdy práve na základe ustanovenia ako časť pracovnej odmeny. V časti, v ktorej navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi vstupovať na pracoviská odporcu za účelom výkonu odborovej činnosti, súd prvej inštancie podľa navrhovateľa vôbec nevzal do úvahy tvrdenia, argumenty a súvislosti uvádzané v návrhu. Ustanovenie upravuje vstup do priestorov zamestnávateľa týkajúce sa osoby, ktorá nie je zamestnancom zamestnávateľa. Takáto osoba musí splniť povinnosti, ako oznámenie účelu a termínu vstupu do priestorov, dodržiavanie povinností a opatrení v súvislosti s BOZP, dodržiavanie osobitných a vnútorných predpisov zamestnávateľa. Navrhovateľ, vzhľadom na neplatnú výpoveď, požíva (až do času, kým súd v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru nerozhodne o jeho platnom skončení) naďalej status zamestnanca zamestnávateľa, keďže jeho pracovný pomer trvá naďalej. Z uvedeného dôvodu nie je možné na vstup navrhovateľa na pracoviská odporcu za účelom výkonu odborovej funkcie aplikovať vôbec ustanovenie , pretože by išlo o zjavný rozpor s v spojení s , keďže navrhovateľ má naďalej status riadneho zamestnanca. Pokiaľ súd v prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť, opodstatnenosť ani potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov, navrhovateľ zopakoval, že odporca mu neposkytuje dlhý čas náhradu mzdy, nemá iný príjem, ktorým by vedel uspokojiť svoje základné potreby, čím sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie a tiesne aj napriek tomu, že v spojení s poskytuje navrhovateľovi ako predsedovi odborového orgánu vyššiu mieru ochrany a má zabezpečiť príjem vo forme náhrady mzdy, odporca koná v rozpore so zákonom a ignoruje povinnosť poskytovať navrhovateľovi náhradu mzdy, čo odôvodňuje naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladná opatrenie v navrhovanom znení nariadil. 12/Odvolací súd v zmysle umožnil protistrane vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa resp. k jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 13/Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že zo závažných dôvodov nepracuje, neosvedčil naliehavosť, opodstatnenosť ani potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov v zmysle . K tvrdenej účelovosti konania odporcu voči navrhovateľovi odporca konštatoval, že voči navrhovateľovi postupoval rovnako ako k akémukoľvek inému zamestnancovi, samotný výkon funkcie štatutárneho zástupcu odborovej organizácie uvedené nikdy neovplyvňoval v negatívnom zmysle. Odporca s navrhovateľom komunikoval často, plne rešpektoval jeho postavenie člena odborového orgánu, skončenie pracovného pomeru bol vyslovene dôsledok častého porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa. Autoritatívne určiť, či sa pracovný pomer skončil neplatne resp. platne, je oprávnený len súd. Navrhovateľ nemôže bez rozhodnutia príslušného súdu judikovať rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia jeho pracovného pomeru, rovnako tak nie je možné toto judikovať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Zamestnávateľ oznámil navrhovateľovi prekážku v práci na jeho

strane, nemožnosť prideľovať zamestnancovi prácu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy, a to počas odovzdania výpovede navrhovateľovi, pritom počas výpovednej doby vyplácal navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Po uplynutí výpovednej doby nie je zamestnávateľ povinný platiť náhradu mzdy zamestnancovi. Pokiaľ navrhovateľ požaduje náhradu mzdy aj po uplynutí výpovednej doby z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, o uvedenej skutočnosti nie je oprávnený rozhodnúť sám navrhovateľ, ale len súd, v danom prípade Mestský súd Bratislava IV v konaní pod sp. zn. . Odporca taktiež upozornil na nové tvrdenia resp. dôkazné prostriedky uplatnené zo strany navrhovateľa až v odvolacom konaní, pričom tieto mohol navrhovateľ súdu predložiť už spolu s návrhom - potvrdenie o úhrade sumy za účasť na zasadnutiach a rokovaniach VV OO za mesiac 11/2023, ktorú mal navrhovateľ k dispozícii v decembri 2024, keď podal na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Úhrada sumy za účasť na zasadnutiach a rokovaniach VV OO navrhovateľovi je prejavom dobrej vôle odporcu, ktorý prejav nemôže byť na jeho ťarchu. Z účtovného dôvodu je uvedené evidované vo forme výplatnej pásky. Odporca si však je vedomý, že jeho pracovný pomer s navrhovateľom skončil, predložený dôkaz v odvolacom konaní nepreukazuje opak, naopak preukazuje účelovosť tvrdení navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že je v nepriaznivej existenčnej situácii, uvedené žiadnym spôsobom nepreukazuje, odporca má za to, že navrhovateľ ako osoba s vysokoškolským vzdelaním a dlhoročnými skúsenosťami vodiča, ktorú prácu vykonával niekoľko rokov aj v zahraničí, so znalosťou nemeckého jazyka a so skúsenosťami štatutárneho zástupcu odborovej organizácie nemôže byť, vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti, z objektívnych dôvodov v takej životnej situácii, že nemá dostatočné prostriedky na zabezpečenie svojej primeranej výživy. Ohľadne vstupu do priestorov zamestnávateľa odporca podotkol, že navrhovateľ neoznamuje odporcovi účel ani termín vstupu, často sa na pracoviskách zamestnávateľa nachádza. Nakoniec aj prvoinštančný súd správne konštatoval, že odporca navrhovateľovi vstup na pracovisko za účelom výkonu odborovej činnosti umožňuje a teda nie je potrebný ani nevyhnutný zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Odporca zopakoval, že navrhovateľ nie je zamestnancom odporcu, odporca však navrhovateľovi nebráni, ani v minulosti nebránil zabezpečovať uplatňovanie práv zamestnancov zamestnávateľa ako zástupcom odborovej organizácie v rozsahu ustanovení , uvedené mu umožňuje, požaduje však byť o uvedenom informovaný, a to okrem iného aj s ohľadom na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia osôb nachádzajúcich sa na pracovisku zamestnávateľa. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal závažné dôvody, pre ktoré nepracuje, rovnako nepreukázal svoju nepriaznivú existenčnú situáciu, pre ktorú by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery. Taktiež vstup do priestorov odporcu za účelom uplatňovania práv zamestnancov je zabezpečený v súlade s ustanoveniami , teda rovnako v tejto časti pomery strán nevyžadujú naliehavú potrebu úpravy. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 14/Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 15/Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 16/Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 17/Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. 18/ Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 19/Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 20/Nariadenie neodkladného opatrenia je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že existuje nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, resp. ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov. 21/Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. 22/V súdenej veci sa navrhovateľ domáha (popri prebiehajúcom spore o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru a spore o zaplatenie náhrady mzdy) uloženia povinnosti odporcovi buď umožniť navrhovateľovi výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, alebo uložiť odporcovi povinnosť poskytovať navrhovateľovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, resp. uložiť odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi ako zamestnancovi zastávajúcemu funkciu predsedu odborovej organizácie ZO KOVO AMS vstupovať na pracoviská odporcu, a to za účelom výkonu odborovej činnosti v prospech odborovej organizácie, a to všetko až do času, kým Mestský súd Bratislava IV nerozhodne právoplatným rozhodnutím, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa naďalej zamestnával, a preto je výpoveď odporcu z 21. júla 2023 platná. 23/V danom prípade okrem špeciálnych podmienok, uvedených v ust. musí byť splnená predovšetkým základná podmienka naliehavej potreby (vzhľadom na tvrdenia navrhovateľa) dočasnej úpravy pomerov strán. Vzhľadom na účel citovaného ust. , ktorým je zabezpečenie aspoň nevyhnutných prostriedkov na výživu vlastnú resp. osôb odkázaných na poberateľa počas súdneho konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, bolo zo strany navrhovateľa potrebné osvedčiť dôvody, pre ktoré sa zo závažných dôvodov nemôže do práce zapojiť vôbec (a zabezpečiť si tak príjem za podmienky, že mu neplynie príjem z inej ako závislej činnosti). V danom prípade však z obsahu spisu (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) takéto dôvody nevyplývajú. Za závažné dôvody, pre ktoré navrhovateľ nepracuje, nemožno považovať len to, že odporca mu prácu neprideľuje (keď považuje výpoveď z pracovného pomeru za platnú). Dôvody, pre ktoré navrhovateľ neodkladného opatrenia nepracuje, nemožno v zmysle zúžiť len na nemožnosť pracovať u odporcu, s ktorým je v spore o trvanie pracovného pomeru, ale tieto dôvody sa musia vzťahovať na celkovú nemožnosť navrhovateľa neodkladného opatrenia uplatniť sa na trhu práce, t.j. musia byť takého charakteru a tak závažné, že navrhovateľovi všeobecne bránia nájsť si prácu a sú teda priamou príčinou toho, že navrhovateľ nepracuje. Samotnú skutočnosť, že odporca navrhovateľovi neprideľuje prácu, nemožno preto považovať za závažné dôvody, pre ktoré nepracuje v zmysle . 24/Rovnako zlá finančná a sociálna situácia navrhovateľa, na ktorú poukazuje a ktorej príčinou môže byť jeho nezamestnanosť, čo súd nespochybňuje, sama o sebe nie je v zmysle dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže navrhovateľ v návrhu bližšie nešpecifikoval a ani príslušnými listinami nepreukázal, resp. aspoň neosvedčil existenciu takých závažných dôvodov, pre ktoré nepracuje, nesplnil jednu zo základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . 25/Odporcovi v prípade úspechu navrhovateľa v konaní o veci samej môže byť uložená len povinnosť náhrady mzdy v zmysle Zák. práce, ktorá náhrada má charakter satisfakcie vo vzťahu voči zamestnancovi resp. sankcie voči zamestnávateľovi, poskytnutie ktorej resp. aj časti ktorej pred rozhodnutím o veci neplatnosti výpovede ( ) je vylúčené. 26/Podľa Zák. práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. 27/V prípade, ak zamestnávateľ nesplní všetky podmienky, ktoré vyžaduje pre jednotlivé spôsoby skončenia pracovného pomeru, ako aj všeobecné náležitosti právnych úkonov v zmysle (náležitosti vôle, jej prejavu, predmetu a subjektu), môže sa zamestnanec obrátiť na súd v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, žalobou o vyslovenie (určenie) neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer sa do právoplatného rozhodnutia súdu považuje za platne skončený, a preto o neplatné skončenie pôjde až vtedy, keď neplatnosť bola vyslovená (právoplatným) rozsudkom súdu. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa ustanovenia tento nárok patrí zamestnancovi odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, a to až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru, najneskôr do právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola určená neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Stav pretrvávajúcej spornosti vzťahov v dôsledku právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru, ktorý urobil jeden z účastníkov pracovného pomeru a ktorého platnosť druhý z nich neuznáva, sa odstráni až určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru súdnym rozhodnutím, od právoplatnosti ktorého sa vzťahy účastníkov znovu budú riadiť len pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi za predpokladu, že pracovný pomer trvá naďalej. Pretože dané ustanovenia majú špeciálnu povahu, na práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru sa v období, v ktorom sú ich vzťahy sporné, nebudú aplikovať všeobecné ustanovenia , ani iných pracovnoprávnych predpisov. Aj z týchto dôvodov sa návrh navrhovateľa v časti požadujúcej, aby mu odporca umožnil výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, vymyká z rámca možností poskytnutia ochrany formou neodkladného opatrenia. 28/Rovnako tak v časti, ktorou navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť umožniť navrhovateľovi „ako zamestnancovi“ zastávajúcemu funkciu predsedu odborovej organizácie ZO KOVO AMS vstupovať na pracoviská odporcu, a to za účelom výkonu odborovej činnosti v prospech odborovej organizácie, nemožno vychádzať z tvrdení, či presvedčenia navrhovateľa v smere neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ale až z rozhodnutia súdu vo veci neplatnosti tejto výpovede, do ktorého momentu je skutočne namieste dodržať postup podľa , čo zhodne so súdom prvej inštancie považuje za plne legitímne aj súd odvolací. 29/Ak teda súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil naliehavosť, opodstatnenosť ani potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov, odvolací súd sa musel s takýmto záverom stotožniť. Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, z hľadiska jeho vecnej správnosti ( ). 30/Súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením rozhodoval o trovách neodkladného opatrenia (hoci odporcovi nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli). Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného v rámci prebiehajúceho konania o veci samej (určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru), nemožno považovať za úspech, ktorý by odôvodňoval priznanie náhrady trov v tejto časti. O náhrade trov súvisiacich s neodkladným opatrením teda rozhodne súd (prípadne aj odvolací) až pri rozhodnutí o náhrade trov celého konania o veci samej. 31/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).