Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cdo/108/2016

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ľ., bývajúceho

v Košiciach, A., v súčasnosti v Košiciach, W., zastúpeného JUDr. Z., advokátkou

v Košiciach, G., proti odporkyni G.G., bývajúcej v Košiciach, A., zastúpenej JUDr. J.,

advokátom v Košiciach, H., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode, za účasti B., nar. 3. júna 1997, bývajúceho v Košiciach, A.,

vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2015, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2015, sp. zn.

vo výroku o výživnom pre B. a vo výroku o trovách konania a v rozsahu

zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 21. januára 2015 č. k. – 183

manželstvo účastníkov Ľ. a G.G. uzavreté 15. augusta 1992 rozviedol. Na čas po rozvode

zveril v tom čase maloletého B. do osobnej starostlivosti matky. Rozhodol, že obaja rodičia

majú právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhovateľovi určil

vyživovaciu povinnosť na v tom čase maloletého B. vo výške 130 eur mesačne, ktoré mu

uložil platiť vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku o

rozvode manželstva účastníkov do budúcnosti. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo

účastníkov je trvale a vážne rozvrátené, a preto je potrebné ho rozviesť. Na čas po rozvode

manželstva zveril vtedy maloletého B. do osobnej starostlivosti odporkyne, pretože aj

doposiaľ bol v jej starostlivosti a s navrhovateľom neprejavil záujem sa stretávať. Výživne

2

určil vo výške, ktorá je primeraná potrebám dieťaťa, ktoré navštevuje druhý ročník stredného

odborného učilišťa automobilového, ako aj možnostiam navrhovateľa. Tento je dobrovoľne

nezamestnaný od roku 2002, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, žije z finančných

prostriedkov, ktoré má zo svojej činnosti týkajúcej sa automobilov. Je vyučený automechanik

a pracoval u svojho otca v autobazáre, pričom zároveň bol vedený aj vo firme Dadyler s. r. o.

ako zodpovedný zamestnanec. Aj keď sa prevádzka tejto firmy nevytvorila, navrhovateľ platí

odvody do zdravotnej poisťovne. Navrhovateľ je schopný z rôznych nešpecifikovaných

činností, ktoré dlhodobo vykonáva, prispievať na výživu svojho syna sumou 130 eur mesačne.

Je otcom aj plnoletej dcéry G., ktorá študuje na vysokej škole, avšak na jej výživu ničím

neprispieva. Výrok o trovách konania bližšie neodôvodnil.

Na odvolanie navrhovateľa ako aj odporkyne Krajský súd v Košiciach rozsudkom

z 30. septembra 2015, sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo výroku o rozvode manželstva účastníkov, vo výroku o vyživovacej povinnosti

navrhovateľa voči plnoletému B. a vo výroku o trovách konania ( ).

Zastavil konanie o zverení B. do osobnej starostlivosti odporkyne. Vychádzal zo zistenia, že

nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia účastníkov a stotožnil sa so

skutkovými zisteniami i právnymi závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k rozvodu

manželstva účastníkov. Vzhľadom na to, že syn účastníkov konania B. dovŕšil plnoletosť

3. júna 2015, teda pred rozhodnutím odvolacieho súdu, bolo zastavené konanie o zverení

tohto dieťaťa účastníkov do výchovy odporkyne v zmysle Odvolací súd

dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, pokiaľ ide o výživné vo výške 130 eur

mesačne. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na

celkové majetkové pomery účastníka, a teda na tzv. potencionalitu príjmov vo vzťahu k jeho

zjavne nevyužitím schopnostiam. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je

smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či pracuje. Potenciálny príjem nie je to, čo

skutočne zarába, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil so zreteľom na svoj vek,

zdravotný stav a kvalifikáciu. Vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý správne zistil už súd

prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že pomery navrhovateľa sú lepšie ako ich

prezentoval v priebehu konania, najmä so zreteľom na to, že navrhovateľ si svoje životné

náklady zabezpečuje aj v čase, keď nemá žiaden oficiálny príjem a nie je evidovaný ani na

úrade práce.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ, a to len proti

výroku o určení jeho vyživovacej povinnosti vo vzťahu k B.. Navrhol, aby dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ust. § 237 ods.

1 písm. f/ t. j., že sa mu postupom oboch súdov odňala možnosť konať pred súdom.

Prvostupňový ani odvolací súd mu nedoručili viacero podaní odporkyne, a to predovšetkým

vyjadrenie k odvolaniu, ktoré podal proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj ďalšie listinné

dôkazy, ktoré do spisu odporkyňa založila a z ktorých súd prvého stupňa vyvodil svoje

skutkové zistenia. Konajúce súdy mali povinnosť všetky tieto podania navrhovateľovi doručiť

aj s prílohami, aby bola zachovaná rovnosť procesných strán a zásada kontradiktórnosti

konania. Keďže súdy túto povinnosť opomenuli, nie je možné konanie, ktoré pred nimi

prebehlo, považovať za spravodlivé. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému

účastníkovi vytvára stav nerovnosti v konaní pred súdom. Naviac rozhodnutie súdu prvého

stupňa vo vzťahu k určeniu výživného pre B. nie je dostatočne odôvodnené, je

nepreskúmateľné a táto okolnosť zakladá taktiež vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

, pretože navrhovateľ nemá možnosť účinne sa brániť vo vzťahu

k nepreskúmateľnému rozhodnutiu súdu. Dovolanie odôvodnil ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s.

p. t. j., že v konaní došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V tomto smere poukázal na to, že súdy vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili, najmä

pokiaľ ide o posúdenie jeho možností a schopností platiť výživné na syna B.. Táto okolnosť

mala potom za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pokiaľ ide o výšku výživného.

Odporkyňa navrhla dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

v súlade s , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu

len v prípadoch, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa

je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním navrhovateľa napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky

rozsudkov uvedených v a Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd

v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého

by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

ods. 1 (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

( ), ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

ods. 1 Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané,

je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/

tohto ustanovenia (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku

návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

alebo súdom nesprávne obsadeným).

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ods. 1 ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade,

ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne

postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Vady konania v zmysle až e/ a neboli v dovolaní

namietané a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

navrhovateľa preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Navrhovateľ v dovolaní namieta (okrem iného), že v konaní došlo k procesnej vade

v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký

procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú

vadu v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval

v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto

postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle majú

účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť

im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv – pozri napríklad právo účastníka vykonávať

procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu a robiť

si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným

dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ), na to,

aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

V zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávisle a nestranným súdom zriadeným zákonnom, ktorý rozhoduje

o jeho občianskych právach a záväzkoch.

V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti

zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania

a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju

záležitosť jej protistrane.

Koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne

konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky

dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi

a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť

sa pred ním. Požiadavka, aby procesné strany v konaní mali možnosť dozvedieť sa a vyjadriť

sa ku všetkým zhromaždeným dôkazom alebo k stanoviskám pripojeným v spise, sa aplikuje

aj na odvolacie konanie.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len ESĽP), vo veci T. proti Slovenskej republike z 13. januára 2015 (sťažnosť č.

17127/12) z ktorého vyplýva, že vyjadrenie účastníka konania vo veci (vrátane vyjadrenia k

opravnému prostriedku protistrany), ktoré obsahuje riadnu právnu a skutkovú argumentáciu,

je potrebné považovať za také vyjadrenie, ktoré je potrebné subsumovať pod požiadavku, aby

účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o ňom a eventuálne sa k nemu aj

vyjadriť. Z predmetného rozhodnutia, ako aj z ďalšej judikatúry ESĽP vyplýva, že konkrétny

význam dotknutého vyjadrenia je málo dôležitý, keďže je na účastníkoch konania, aby

posúdili, či si dokument vyžaduje, aby sa k nemu vyjadrili alebo nie. Zároveň ESĽP v

predmetnom rozhodnutí konštatoval, že nedoručenie vyjadrenia protistrany k opravnému

prostriedku podanému sťažovateľkou v jej veci proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa je

porušením článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V predmetnej právnej veci došlo k rovnakej procesnej situácii, nakoľko navrhovateľ

podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 21. januára 2015 sp. zn.

27 a odporkyňa podala vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie (č. l. 194)

obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 21. marca 2015, ktoré bolo na súd

prvého stupňa doručené 23. marca 2015 avšak protistrane, t. j. navrhovateľovi ako

odvolateľovi doručené nebolo, z čoho vyplýva, že s ním nebol oboznámený.

V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto treba konštatovať,

že týmto postupom odvolacieho súdu (t. j. Krajského súdu v Nitre), ktorý nedoručil

vyjadrenie odporkyne k odvolaniu odvolateľovi, došlo k porušeniu článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti

navrhovateľa konať pred súdom, čo je potrebné považovať za procesnú vadu v zmysle § 237

ods. 1 písm. f/ v nadväznosti na ustanovenie a

ods. 1 veta druhá

Dovolací súd teda prihliadol na vadu konania uvedenú v ,

ktorá sa vyskytla v štádiu odvolacieho konania v podobe nedoručenia vyjadrenia odporkyne

navrhovateľovi.

Pretože odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, zakladá nielen prípustnosť

dovolania, ale aj jeho dôvodnosť, dovolací súd podľa rozsudok

odvolacieho súdu zrušil v napadnutom výroku ( ) a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude doručiť vyjadrenie odporkyne k odvolaniu

navrhovateľa a až po vykonaní tohto procesného úkonu bude možné pokračovať v odvolacom

konaní.

V následnom rozhodnutí rozhodne odvolací súd aj o trovách tohto dovolacieho

konania ( b ods.5 ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. júna 2016

JUDr. Oľga T r n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.