Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1e4/399654.702c25.pdf
PDF · 126.1 KB
No categories available
8XCdo/33/2016
Najvyšší súd 8 XCdo 33/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti ţalovanej Slovenskej
republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Ţupné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej
na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 C 159/2012, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. decembra 2013 sp. zn. 12 Co 647/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Revúca uznesením z 19. apríla 2013 č. k. 6 C 159/2012 - 33 uloţil
ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur podľa poloţky č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. decembra 2013 č. k. 12 Co 647/2013
– 54 odvolanie ţalobkyne ako oneskorene podané odmietol (§ 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).
Poukázal na ustanovenie § 204 ods. 1 O. s. p. a konštatoval, ţe odvolaním napadnuté
uznesenie bolo právnemu zástupcovi ţalobkyne doručené 13. júna 2013 (č. l. 36 spisu)
a odvolacia lehota uplynula dňom 28. júna 2013 (piatok). Odvolanie bolo súdu osobne
doručené 1. júla 2013 (pondelok), teda po uplynutí odvolacej lehoty.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie, v ktorom
uviedla, ţe v konaní jej bola odňatá moţnosť konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, ţe odvolací
súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento
postup neboli dané. Odvolanie odovzdala v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti,
predmetom ktorej je poskytovanie poštových sluţieb (ReMax Courier Service, s. r. o.) s tým,
aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým v zmysle § 57 ods. 3 O. s. p. nastali právne
účinky podania odvolania. So zreteľom na namietanú procesnú vadu ţiadala napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.),
skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O. s. p.); v zmysle § 243a ods. 3 O. s. p. rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. účinného
do 31. decembra 2014 (ďalej len „§ 239 O. s. p.“). V týchto ustanoveniach nie je uvedené
uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvého stupňa. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nevyplýva.
Procesnú prípustnosť dovolania ţalobkyne by vzhľadom na to zakladala len procesná
vada konania v zmysle § 237 O. s. p. v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len
„§ 237 O. s. p.“). Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
(aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Ţalobkyňa v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/
O. s. p. nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na obsah dovolania najvyšší súd osobitne skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým sa účastníkovi odníme moţnosť realizovať procesné oprávnenia priznané
mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax dospela
k záveru, ţe ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým
účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom (R 23/1994). V konaní pred najvyšším
súdom bolo preto potrebné posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni podania
odvolania.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon
na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
Zo spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne
doručené dňa 13. júna 2013. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol
28. jún 2013 (piatok), ako správne konštatoval aj odvolací súd. Odtlačok podacej pečiatky
Okresného súdu Revúca na odvolaní ţalobkyne (č. l. 37 spisu) potvrdzuje, ţe súd prvého
stupňa prevzal odvolanie 1. júla 2013 od toho, kto mu ho fyzicky doručil; deň takéhoto
prevzatia ale nemusí byť vţdy bez ďalšieho dňom totoţným s dňom podania odvolania.
V dovolaní sa namieta, ţe odvolanie bolo odovzdané doručovateľskej spoločnosti
28. júna 2013, teda v čase, keď ţalobkyni ešte neuplynula lehota na podanie odvolania.
Ţalobkyňa, podľa všetkého s úmyslom preukázať včasnosť podania odvolania, pripojila
k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č. l. 63 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých
obchodnou spoločnosťou ReMax Courier Service, s. r. o. bola prevzatá na doručenie zásielka,
prepravný list, ktorý má č. 1551530943. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej
je aj poskytovanie poštových sluţieb (viď údaje obchodného registra dostupné
na www.orsk.sk). Z dokladu predloţeného dovolateľkou vyplýva, ţe malo ísť o zásielku
s hmotnosťou 80,10 kg, ktorú uvedená spoločnosť prevzala od ţalobkyne 28. júna 2013. Táto
zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Revúca a jej obsahom mali byť odvolania
vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bliţšie „popis zásielky“ POH – NŠ - 1080
x odvolanie voči SP 66 eur).
V súlade so záverom vysloveným v inom rozhodnutí tohto senátu Najvyššieho súdu
ţe: „vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte pre záver o nesplnení
podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení, ale nesplnenie podmienok
konania musí byť preukázané mimo rozumných pochybností. Pokiaľ teda súd nemá záver
o nedodrţaní zákonom ustanovenej procesnej lehoty na podanie opravného prostriedku
preukázaný mimo rozumných pochybností, musí vychádzať z predpokladu, ţe opravný
prostriedok v zákonnej lehote podaný bol (porovnaj napr. I. ÚS 119/07 a IV. ÚS 379/08)“,
v tomto prípade podacia pečiatka okresného súdu nadovšetky pochybnosti dosvedčuje,
ţe predmetné odvolanie bolo ţalobkyňou podané osobne po uplynutí odvolacej lehoty.
Preto ak ţalobkyňa vo svojom dovolaní túto skutočnosť spochybňovala, vzhľadom
na nejednoznačnosť údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloţenom
dovolateľkou súd vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť, aby doloţila opodstatnenosť jej
tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom z 18. februára 2016 (č. l. 196 spisu) vyzval
ţalobkyňu, aby v lehote 10 dní predloţila súdu doklad, z ktorého bude zrejmé, ţe odvolanie
v tejto veci bolo súčasťou zásielky odovzdanej spoločnosti ReMax Courier Service, spol.
s r. o. dňa 28. júna 2013. Táto písomná výzva súdu bola právnemu zástupcovi ţalobkyne
doručená 22. februára 2016, ţalobkyňa ale na ňu nereagovala.
Najvyšší súd zastáva názor, ţe bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť
podanie (§ 57 ods. 3 O. s. p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu,
musí byť spôsobom dostatočne hodnoverným preukázané, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne
došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne
v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu
registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových sluţbách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom
v Registri poštových podnikov, súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal.
Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich
z odtlačku podacej pečiatky súdu.
Keďţe údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru
odvolacieho súdu o podaní odvolania ţalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty),
kde ani listina pripojená ţalobkyňou k dovolaniu nijako nepreukazuje, ţe by predmetné
odvolanie malo byť súčasťou zásielky odovzdanej doručovateľskej spoločnosti 28. júna 2013
a ţalobkyňa nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd
vychádzal z údajov, ktoré ţalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. V nadväznosti
na to dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanom prípade nejde o prípad odmietnutia
odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
So zreteľom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád
konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O. s. p.
a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O. s. p., najvyšší súd odmietol
dovolanie ako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. c/ O. s. p.
V konaní o dovolaní bola procesne úspešná ţalovaná, ktorej preto vzniklo právo
na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd nepriznal
ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 243b
ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. júna 2016
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.