Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-335-2017.pdf
PDF · 152.6 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/335/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v spore žalobkyne: W.. X. X., L.. XX.XX.XXXX, J. E. D., I.. C. X, zast. Škubla & Partneri, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Digital Park II, Einsteinova 25, proti žalovanému: W.. R. X., L.. XX.XX.XXXX, J. E. D., K. XX/B, zast. inLEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kamenárska 17A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 25. apríla 2017 č.k. 33C/123/2015-177 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že (i) do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX okres Senec, obec Senec, katastrálne územie D. ako parcela č. XXX/XX o výmere 553 m2 a parcela č. XXX/XX o výmere 159 m2, dom, súpisné číslo XXXX postavenom na parcele č. XXX/XX, v hodnote 285.000 eur, bytové zariadenie nachádzajúce sa v dome v D., zapísanom na LV č. XXXX, v hodnote 563,80 eur, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti R. IČO:36 776 483, v hodnote 146 eur, (ii) žalobkyni uložil povinnosť uhradiť zostatok úveru z úverovej zmluvy uzavretej s VÚB, a.s. č. Y. XXX/XXXXXX/ XX-XXX-XXX, ktorý ku dňu 12.6.2012 predstavuje sumu 53.185, 55 eur. (iii) Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, obe v okrese Senec, obci Senec, v katastrálnom území D. a to byt č. X v dome súpisné číslo XXXX postavenom na parcele č. XXX/ XX, ktorému patrí spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach zariadenia domu a pozemkoch parcely registra ,,C,, č. XXX/XX S. XXX/XXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7223/63770 a parcela č. XXX/XXX vo výmere 13 m2, celkovo v hodnote 140.000 eur, nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel v 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX okres Levice, obec D., katastrálne územie D., parcela č. XXX/X o výmere 1458 m2, v hodnote 7.290 eur, bytové zariadenie prislúchajúce k bytu č. X v D., zapísanom na LV č. XXXX v hodnote 10.000 eur, (iv) žalovanému uložil povinnosť uhradiť zostatok úveru z úverovej zmluvy uzavretej s Tatra bankou, a.s. č. XXXXXXXXXX vo výške 67.188,11 eur, (v) zostatok pôžičky zo zmluvy o pôžičke uzavretej s K. X. dňa 14.1.2011 vo výške 27.500 eur. (vi) Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 97.410,49 eur do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. (vii) Vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania a (viii) obom stranám uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 13.289 eur. 2/Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov trvalo od 26.9.1992 do 12.6.2012, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené. Manželia po uzavretí manželstva v roku 1993 získali do spoločného nájmu byt v J. na V. A., ktorý bol pridelený zamestnávateľom žalobkyne. Z uvedeného dôvodu súd vyhodnotil, že k tomuto bytu vzniklo právo spoločného nájmu vtedy manželom. Uvedený byt neskôr spoločne získali do bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko
tento odkúpili niekedy v roku 1998. Bezprostredne po odkúpení tohto bytu tento byt predali a za získané finančné prostriedky si zakúpili byt na ulici 1. C. E. D.. V roku 2002 kúpili pozemok, na ktorom v období rokov 2003 až 2005 postavili rodinný dom v D. na I.. C. X. Dom toho času užíva žalobkyňa spolu s deťmi, žalovaný v uvedenom dome býval do roku 2010, kedy sa odsťahoval, s tým, že si zobral svoje osobné veci a v roku 2011 zakúpil do osobného vlastníctva byt v D. na K. A. Č.. XX vrátane parkovacieho státia. Čo sa týka pozemku v obci D., súd mal za preukázané, že tento pozemok v priebehu manželstva kúpil žalovaný spolu so svojim bratom do podielového spoluvlastníctva. 3/Súd ustálil hodnotu rodinného domu v D. vrátane pozemkov sumou 285.000 eur na základe dôkazov, ktoré strany založili do spisu, ako priemernú cenu obomi stranami predložených znaleckých posudkov. Hodnotu bytu v D. súd ustálil sumou 140.000 eur, teda v tej cene, kde sa obe strany stretli, uvedený byt bol nadobudnutý za 120.200 eur ako holo byt, do ktorého bolo treba ešte investovať ďalšie finančné prostriedky, pričom bolo preukázané, že minimálne bolo investovaných 5.500 eur za nadštandardné vybavenie. Hodnotu 1 pozemku v D. súd ustálil sumou 7.290 eur. Bytové zariadenie v dome v D. (sedacia súprava, obývačkový nábytok, zrkadlo, koberec, kuchynský stôl + stoličky, vešiaková zostava na chodbe, manželská posteľ, koberce v spálni, televízor Philips, gauč, obrázky po stenách 7 kusov, veľký obraz, koberec v chodbe, práčka, lampy v obývačke, lampy v spálni, televízor Sony, poličky v šatníku) súd ustálil sumou 563, 80 eur a to podľa špecifikácie založenej žalovanou, pričom sa jednalo v podstate o bytové zariadenie rodinného domu, ktoré bolo staré od 3 do 14 rokov. Hodnotu bytového zariadenia v byte v D. ustálil sumou 10.000 eur a to na základe nesporného tvrdenia oboch strán. Obchodný podiel žalobkyne v obchodnej spoločnosti Eko-Wen, s.r.o. súd ocenil sumou 146 eur.
4/Ďalej z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené pasíva a to zostatok nesplateného hypotekárneho úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou s nedoplatkom ku dňu 12.6.2012 v sume 53.181,55 eur podľa potvrdenia banky, úver z Tatra banky s nesplatenou časťou ku dňu 12.6.2012 v sume 67.188,11 eur, rovnako podľa potvrdenia banky. Ďalej mal súd za preukázanú nesplatenú pôžičku vo výške 27.500 eur, ktorú dňa 14.1.2011 poskytli rodičia žalovaného žalovanému za účelom kúpy bytu v D.. Existenciu uvedenej pôžičky mal súd za preukázanú i z výpovede žalovaného pred Okresným súdom v Pezinku v konaní 11P/25/2011 dňa 10.8.2011. Spornou ostáva otázka, či uvedenú pôžičku splácal tak ako bolo dohodnuté v zmluve o pôžičke, resp. či došlo k odkladu splácania pôžičky. Žalovaný ako účastník konania pred súdom vzniesol do svojich nákladov i splátku úveru rodičom vo výške 230 eur (č.l. 127 spisu). Na základe uzatvorenej písomnej zmluvy o pôžičke žalovaný mal povinnosť v auguste 2011 splácať mesačne sumu 230 eur. Svedok K. X. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 22.11.2016 potvrdil, že vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného pôžičku nesplácal. V tejto súvislosti svedok X. vypovedal, že na uvedenú pôžičku doposiaľ nebolo nič splatené, lebo keď sme zistili, že žalovaný ešte spláca ešte dve ďalšie pôžičky, tak sme uzatvorili dodatok k zmluve o pôžičke. Z uzatvoreného písomného dodatku k zmluve o pôžičke vyplýva, že pôžička je splatnou dňom 31.8.2021. Na základe založených písomných listín a to zmluvy o pôžičke, vrátane jej dodatku ako i na základe výsluchu svedka X. súd ustálil výšku pasíva 27.500 eur. 5/Svedok X. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v roku 2005 spolu s manželkou darovali žalovanému sumu 1 milión Sk a to v tých súvislostiach, že keď on dedil po svojich rodičoch rodinný dom, ktorý predal, peniaze rozdelil, pričom každému z jeho troch detí dal 1 milión Sk. Svedkyňa X. uviedla, že v priebehu manželstva účastníkov darovala synovi dňa 4.4.2005 - 200 000 Sk, 8.3.2005 - 200 000 Sk, 26.11.2005 - 30 000 Sk. Tieto finančné prostriedky poskytovali synovi v súvislosti s dokončovaním rodinného domu v D.. V súvislosti s dedičským konaním po jej mame, konkrétne sa malo jednať o predaj rolí a neskoršie aj rodinného domu po manželovej matke, dňa 18.4.2006 darovali žalovanému sumu 570 000 Sk. Skutočnosť, že vedela uviesť presné dátumy, kedy darovali synovi uvedené finančné prostriedky, tak toto preukázala zošitom, kde si postupne dokumentovala tieto platby. Oboznámením sa s listinnými dôkazmi a na základe uvedeného výsluchu svedkov súd ustálil, že žalovaný vniesol do stavby rodinného domu v D. sumu 33.151 eur (1 milión Sk). Uvedené finančné prostriedky boli darom od jeho rodičov a teda boli v jeho výlučnom vlastníctve. Rovnako sa súd zaoberal i otázkou, akú sumu vniesla žalobkyňa výlučne zo svojich finančných prostriedkov na zariadenie veci, ktoré sú predmetom vyporiadania, najmä na stavbu rodinného domu v D.. Svedkyňa T. - matka žalobkyne vo svojej výpovedi uviedla, že po tom ako predali pôvodný byt na V. A. a kupovali nový byt v D., tak za týmto účelom žalobkyňa obdržala sumu 350.000 Sk na kúpu tohto bytu. Následne, keď sa účastníci rozhodli stavať rodinný dom v D. a predali byt v D.i, tak i v súvislosti s dedičským konaním svedkyne, tak predala trojizbový byt v D., ktorý zdedila a žalobkyni poskytla sumu 800.000 Sk na stavbu rodinného domu. Následne získala ďalšie finančné prostriedky súvisiace s dedičstvom, keď zdedila v D. záhradu a V. J., tak tieto veci predala a finančné prostriedky v hodnote 300.000 Sk dala žalobkyni. Že došlo k darovaniu týchto súm žalobkyni o tom
vedeli aj jej dve ďalšie deti I. T. S. Y. C.. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa získala darom od svojich rodičov celkovo 1.450.000 Sk, čo predstavuje 48.069 eur. V časti 350.000 Sk boli finančné prostriedky použité na kúpu bytu v D., ktorý bol neskôr predaný a získané finančné prostriedky boli použité na stavbu domu v D., ktorý je predmetom vyporiadania a zvyšné finančné prostriedky boli použité na stavbu rodinného domu v D.. Uvedené finančné prostriedky boli vnesené z výlučného vlastníctva na spoločný majetok, ktorý patril do BSM, teda na výstavbu rodinného domu. Tieto skutočnosti čiastočne potvrdil i žalovaný vo svojej výpovedi dňa 4.4.2007, keď uviedol, že je pravdou, že rodičia žalobkyne pomáhali pri výstavbe rodinného domu a to, čo vypovedala pani T. je zhruba pravda. Vzhľadom na uvedené predstavuje rozdiel medzi tým, čo poskytol z výlučného na spoločné žalovaný a tým, čo poskytla z výlučného na spoločné žalobkyňa, suma 14.918 eur v prospech žalobkyne, keď žalovaný poskytol sumu 33.151 eur a žalovaná sumu 48.069 eur. 6/Žalovaný mal uzatvorené investičné životné poistenie zo životnou poisťovňou NN životná poisťovňa, a.s. a to zmluvou č. XXXXXXXX uzavretou na dobu od 1.10.2001 do 1.10.2065. V čase trvania manželstva bolo zo spoločného vynaložené na platenie poistného suma 8.032,09 eur. Vzhľadom na to, že poistné je výlučným právom, súd kvalifikoval tieto poskytnuté plnenia ako plnenia zo spoločného na výlučné a súd pri vyporiadaní zohľadnil sumu vo výške 1/2 plnených splátok v sume 4.016,05 eur. 7/Súd teda ustálil aktíva a masu BSM na sumu 442.999,80 eur. Táto pozostávala z hodnoty rodinného domu v D. s pozemkami v sume 285 000 eur, bytu v D. vrátane garážového státia v sume 140.000 eur, nehnuteľnosti 1/2 pozemku v D. vo výške 7.290 eur, zariadenia rodinného domu v hodnote 563,80 eur, zariadenia bytu v D. v sume 10.000 eur a hodnote obchodného podielu obchodnej spoločnosti Eko- Wen, s.r.o. v sume 146 eur. Súd ustálil pasíva sumou 147.873,66 eur. Pasíva predstavovali zostatok úveru vo VÚB v sume 53 185,55 eur, zostatok úveru v Tatra banke v sume 67.188,11 eur a nesplatená pôžička X. v sume 27.500 eur. Čistá hodnota majetku teda predstavovala sumu 295.126,80 eur (442 999,80 - 147 873,66 =295 126,80). Hodnota jedného podielu potom predstavovala polovicu uvedenej sumy a to 147.563,40 eur. 8/Pri stanovení takýchto podielov súd vychádzal z § 150 veta 1 Občianskeho zákonníka, keď vychádzal z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. 9/Ďalej do týchto podielov súd zohľadnil, aby sa každému uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ako bolo vyššie uvedené rozdiel v tom, čo obaja vynaložili na spoločný majetok predstavoval sumu 14.918 eur v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného upravil potom podiel žalobkyne na 155.022,60 eur a podiel žalovaného 140.104,40 eur. Rozdiel predstavuje práve sumu 14.918 eur v prospech žalobkyne, nakoľko o túto sumu vynaložila na spoločný majetok viac. Ďalej súd zohľadnil náhradu, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, keď mal za to, že zo spoločného sa platili splátky životnej investičnej poistky žalovaného, pričom keďže celkové splátky počas trvania manželstva boli v sume 8.032,09 eur, 1/2 predstavuje sumu 4.016,05 eur, a to je práve suma, ktorú je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Potom v rámci tejto sumy upravil podiely, keď od podielu 140 104,40 eur odpočítal sumu 2.008, 02 eur a dostal podiel 138.096,38 eur a rovnakú sumu pripočítal k podielu žalobkyne, teda k podielu 155.022,60 eur + 2.008,002 eur = 157.030,62 eur. Teda po ustálení toho, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a ustálení povinnosti nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, súd ustálil hodnotu podielov vo finančnom vyjadrení u žalovaného v sume 138.096,30 eur a u žalobkyne 157.030,62 eur. (podiel žalobkyne je vyšší o 18.934,05 eur). 10/Súd prikázal žalobkyni rodinný dom v D. v hodnote 285.000 eur. Účastníci v tejto súvislosti nenamietali iné prikázanie tejto veci. Súd vychádzal z reálneho užívania nehnuteľnosti. Ďalej súd prikázal žalobkyni zariadenie rodinného domu v sume 563,80 eur, ako i hodnotu obchodného podielu obchodnej spoločnosti Eko-Wen, s.r.o. v sume 146 eur. Celkom aktíva u žalobkyne predstavovali 285.709,80 eur. Súd prikázal žalobkyni uhradiť i zostatok nesplatenej hypotéky vo VÚB banke, ktorá bola použitá práve na stavbu rodinného domu v D., ktorá predstavovala sumu 53.185,55 eur ku dňu 12.6.2012. Celkovo teda hodnota podielu, ktorý získala vyporiadaním predstavuje sumu 232.524 eur. 11/Žalovanému súd prikázal byt v D. vrátane garážového státia v hodnote 140.000 eur, spoluvlastnícky podiel 1/2 pozemku v D. v hodnote 7.290 eur a bytové zariadenie bytu v D. 10.000 eur. Celkovo získal majetkovú hodnotu v sume 157.290 eur. Ďalej súd prikázal pasíva žalovanému a to zostatok úveru v Tatra banke v sume 67.188,11 eur a sumu 27..500 eur. Oba úvery boli použité na nadobudnutie bytu v D.. Celkovo žalovaný získal hodnotu v sume 62.601,89 eur. Žalovanému však celkovo patrí podiel v sume 138.096,38 eur. Získal aktíva v sume 62.601,89 eur, preto súd uložil žalobkyni zaplatiť na vyrovnanie podielu sumu 75.494,49 eur (138.096,38 - 62.601,89 eur = 75.494,49). Vzhľadom na to, že po právoplatnosti rozvodu napriek tomu, že súd prikázal zostatok úveru VÚB, a.s. ku dňu
právoplatnosti rozvodu (12.6.2012) zaplatiť žalobkyni a po zániku BSM do vyporiadania BSM (vyhlásenia rozsudku) tento úver z výlučných svojich finančných prostriedkov splácal žalovaný, celkovo v sume 21.916 eur, čo medzi účastníkmi nebolo sporné, súd pripočítal túto sumu k sume 75.494,49 eur, ktorú má žalobkyňa zaplatiť žalovanému za účelom vyrovnania podielu z dôvodu, že v tejto časti (21. 916 eur) plnil žalovaný za žalobkyňu, keď splácal úver za žalobkyňu, ktorý súd od zániku BSM (12.6.2012) uložil splatiť žalobkyni. Celkovo teda je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému 97.410,49 eur. Súd umožnil splatnosť do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za tým účelom, aby si žalobkyňa mohla zobrať eventuálny ďalší úver na splatenie tejto sumy. 12/Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať hodnotu bytu, ktorú získala v J. na V.T. A. z toho titulu, že byt jej bol pridelený ako pracovníčke W., súd na túto skutočnosť neprihliadol, nakoľko uvedený byt nezískala žalobkyňa do vlastníctva, ale uvedený byt jej bol pridelený do spoločného nájmu. Túto skutočnosť nie je možné zohľadniť pri vyporiadaní BSM. Uvedený byt bol zakúpený účastníkmi konania v čase existencie manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 13/Pokiaľ žalovaný žiadal prikázať do výlučného vlastníctva hnuteľnú vec nachádzajúcu sa v dome v D. a to jedálenský stôl so stoličkami, tak súd tomuto návrhu nevyhovel, nakoľko všetky hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie rodinného domu, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyni, nakoľko tieto samostatne od roku 2010 užíva, rovnako súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v byte v D., ktoré rovnako od ich nadobudnutia sám výlučne užíva. 14/O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v súlade s prílohou č. 1 položka 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb., keď za vyporiadenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa platí súdny poplatok z predmetu konania, ak sa končil rozsudkom, 3%. 15/Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa namietajúc rozdiel medzi vneseným majetkom každého z manželov len vo výške 14.918 eur, keď súd podľa nej nesprávne uznal dar rodičov žalovaného v prospech tohoto vo výške 33.151 eur. Podľa nej rodičia žalovaného na výstavbu rodinného domu poskytli cca 1.000 eur. Spochybnila svedecké výpovede rodičov žalovaného, keď matka uvádzala presné sumy a dátumy ich odovzdania podľa svojho zápisníku, otec naopak vypovedal, že peniaze poskytovali prevodom z účtu, žalovaný pritom vo výpovedi uvádzal, že všetky platby boli v hotovosti za prítomnosti oboch rodičov. Podstatná suma podľa dokazovania vo výške 570.000 SK bola poskytnutá v roku 2006, rodinný dom však bol kolaudovaný v roku 2005, žalobkyňa tak spochybňovala, že uvedená suma mohla byť použitá ako investícia do rodinného domu, a nemožno ju zohľadňovať. Naopak podľa nej preukázala investovanie peňazí pochádzajúcich od rodičov žalobkyne. Rovnako tak odvolateľka namietala existenciu pôžičky medzi rodičmi žalovaného a týmto vo výške 27.500 eur, keď súd vychádzal len zo zmluvy, reálne potvrdenie odovzdania peňazí či bankový prevod preukázané neboli, namietala teda, že reálne k odovzdaniu sumy pôžičky nedošlo. K tejto zmluve zo dňa 14.01.2011 bol uzavretý dodatok dňa 15.08.2011, v zmysle ktorého splatnosť prvej splátky, pôvodne dohodnutej vo výške 230 eur, splatnej 31.08.2011, sa vypustila. Upozornila na to, že žalovaný v predchádzajúcich konaniach ohľadne výživného na deti argumentoval povinnosťou splácania tejto pôžičky, čo bolo zohľadnené pri výpočte výšky výživného, pričom v aktuálnom konaní otec žalovaného jednoznačne potvrdil, že doposiaľ nebolo z tejto pôžičky žalovaným zaplatené nič, čo žalobkyňa považovala za rozporné s dobrými mravmi. Ak by aj súd dospel k záveru, že pôžička bola poskytnutá, mal podľa nej ustáliť, aká suma bola počas trvania manželstva splatená, a len zostatok priznať ako predmet vyporiadania a to podľa návrhu žalobkyne každému z manželov v jednej polovici. Ďalej podľa žalobkyne súd nezohľadnil, že znalecký posudok rodinného domu predložený žalovaným zahŕňal aj zhodnotenie realizované po rozvode manželstva. Nakoniec zopakovala, že sa podstatnejšou mierou zaslúžila o nadobudnutie nehnuteľností, vzhľadom na získanie nájmu bytu od svojho zamestnávateľa na V. E. J.. V konečnom dôsledku navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v bodoch (i) až (iv) potvrdiť, v bode (v) a (vi) zmeniť a žalobkyni uložiť povinnosť zaplatiť žalovanému len sumu 69.559 eur titulom vyporiadacieho podielu do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. 16/Žalovaný v písomnom vyjadrení považoval rozsudok súdu prvej inštancie za spravodlivý a správny. Poukázal na skutočnosť, že ani výška prostriedkov pochádzajúcich od rodičov žalobkyne nebola bez pochybností v konaní preukázaná, stavbu rodinného domu však nebolo možné realizovať bez použitia finančných prostriedkov zo strany rodičov žalovaného. Čo sa týka pôžičky vo výške 27.500 eur, túto bol žalovaný skôr schopný splácať len v prípade, že by sa so žalobkyňou dohodol na splácaní spoločného úveru. V prípade, keď mal splácať dva hypotekárne úvery spolu vo výške 835 eur, výživné na deti spolu vo výške 1.100 eur a splátku pôžičky rodičom, toto už schopný nebol. Čo sa týka ocenenia rodinného domu žalovaný konštatoval, že vzhľadom k vyššej cene nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku z jeho strany, keď bola táto nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva žalobkyne, bol týmto spôsobom určenia hodnoty nehnuteľnosti poškodený. Neobstoja ani tvrdenia žalobkyne, že sa podstatnejšou mierou
zaslúžila o nadobudnutie spoločných nehnuteľností, žalovaný mal počas trvania manželstva oveľa vyšší príjem, riadne hradil výživné na maloleté deti a netvrdí, že sa vyššou mierou zaslúžil o nadobudnutie spoločných vecí. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku. 17/V písomnom vyjadrení z 31.8.2017 žalobkyňa opäť spochybňovala skutkové okolnosti ohľadne odovzdania a prevzatia darovaných súm rodičmi žalovanému, keď rodičia sa nezhodli ani v spôsobe odovzdaní peňazí - časť mala byť vyplatená v hotovosti a čas bankovým prevodom, čo však preukázané nebolo. Ohľadne údajnej pôžičky, splátkou vo výške 230 eur žalovaný argumentoval v konaní o ÚPP maloletých, zmluvu spolu s dodatkom predložil v konaní o vyporiadanie BSM až koncom roku 2016. K uzavretiu tejto pôžičky prišlo až po podaní návrhu na rozvod, žalovaný teda mohol predvídať, že v blízkej budúcnosti bude potrebné preukazovať použitie prostriedkov na nadobudnutie majetku. Ohľadne zápiskov matky žalovaného žalobkyňa namietala, že tieto neboli robené priebežne, ale pravdepodobne tesne pred pojednávaním v novembri 2016, poznámky sú písané jedným typom a štýlom písma, hoci tieto mali byť urobené v priebehu niekoľkých rokov. Nakoniec žalobkyňa spochybnila aj samotnú potrebu na strane žalovaného požičať si peniaze od rodičov, keď tento mal na účte milión slovenských korún, disponoval hrubým príjmom viac ako 5.000 eur mesačne plus rôzne odmeny, nebol teda v žiadne tiesnivej finančnej situácii. Podľa žalobkyne dôvodom, že sa objavila takáto zmluva o pôžičke, bola potreba minimalizovať príjem žalovaného a maximalizovať jeho náklady, čo malo žalovanému pomôcť tak v konaní o výživné na maloleté deti a rovnako zvýšiť objem pasív BSM. Tvrdenia žalovaného a jeho rodičov ohľadne poskytnutia tejto pôžičky a jej použitia na majetok v BSM sú prinajmenšom pochybné a rozporné. Súd sa taktiež nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalovaného, keď v konaní o určenie výživného tvrdil, že pôžičku spláca, v tomto konaní otec žalovaného potvrdil, že titulom vrátenia pôžičky nebolo zo strany žalovaného zaplatené nič. Rozsudok o výživnom na maloleté deti bol vyhlásený v januári 2012, po odvolaní nadobudol právoplatnosť v júni 2012, ak teda žalovaný tieto skutočnosti uvádzal ako dôvod pre uzavretie dodatku zmluvy o pôžičke uzavretého v auguste 2011, podľa žalobkyne to potvrdzuje podozrenie, že dodatok je antidatovaný. Žalobkyňa tvrdila, že zmluva o pôžičke bola uzavretá fiktívne, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o existencii tejto pôžičky. Taktiež je vylúčené, aby celá pôžička bola použitá na kúpu bytu, veľmi pravdepodobne bola do rozvodu splácaná z prostriedkov BSM a teda nemôže byť zohľadnená v celej výške. Nakoniec žalobkyňa namietla, že celá zmluva o pôžičke v znení jej dodatku sú neplatné, keď boli uzavreté za trvania BSM bez jej súhlasu, dovoláva sa tak vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke a dodatku. V ďalšom poukázala na existenciu ďalšieho majetku spadajúceho do masy vyporiadavaného BSM, za takýto majetok označila motorové vozidlo Škoda Octavia, ktoré žalovaný daroval synovi v júni 2017, pričom z technického preukazu je zrejmé, že vozidlo bolo registrované v máji 2009. Podľa žalobkyne vozidlo bolo zakúpené z prostriedkov patriacich do BSM, tento prostriedok procesného útoku však nemohla uplatniť skôr, ako došlo k darovaniu vozidla. Žalobkyňa potom navrhla, aby odvolací súd rozsudok v bodoch (i) až (iv) potvrdil, v bode (v) zrušil, v bode (vi) zmenil a neprihliadol ani na dar rodičov žalovaného vo výške 33.151 eur, ani na pôžičku rodičov žalovanému vo výške 27.500 eur, súčasne aby prihliadol na vyššiu mieru zásluhy žalobkyne o nadobudnutie nehnuteľnosti - pôvodného bytu, ako aj na nižšie ohodnotenie rodinného domu znalkyňou Encingerovou a súčasne, aby žalobkyni priznal náhradu trov prvoinštančného konania. 18/Žalovaný v písomnom podaní z 18.8.2017 namietal, že podanie žalobkyne obsahovalo celkom nové dôvody odvolania - neplatnosť zmluvy o pôžičke, potreba prihliadnuť na záujmy maloletých, potreba zohľadnenia opotrebenia, ku ktorým došlo od zrušenia BSM do jeho vyporiadania. Na takéto argumenty súd prihliadať nemôže, keďže boli uplatnené zjavne po uplynutí lehoty na odvolanie, rovnako tak nie je možná zmena odvolacieho návrhu. Podľa žalovaného žalobkyňa mohla novoty v odvolacom konaní uplatniť len do konca lehoty na podanie odvolania, čo sa týka aj motorového vozidla Š. M., ktoré, ale nakoniec žalovaný kúpil ojazdené dňa 13. marca 2017, teda po zániku BSM. Taktiež upozornil na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP o nemožnosti popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, keď toto konanie začalo pred účinnosťou CSP. Žalovaný v čase, keď kupoval byt, nemal vedomosť o tom, že žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva, byt bol kupovaný ako holobyt, boli potrebné ďalšie prostriedky na jeho dovybavenie. Žalovaný v rozhodnom čase bol odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva, príjem mu klesol na sumu 3.500 eur brutto. Čo sa týka výšky výživného, upozornil žalovaný na to, že výživné platil v zmysle rozsudku OS Pezinok sp. zn. 11P 25/2011 - UPP k maloletým na čas do rozvodu manželstva. Pokiaľ žalovaná namieta neplatnosť zmluvy o pôžičke, upozornil žalovaný na zmluvu o úvere, ktorý sa týkal bytu v D., spochybňovanie platnosti tohto úveru už žalobkyňa tendenčne nepovažuje za potrebné. Ohľadne nadobudnutia bytu do nájmu zamestnávateľom žalobkyne konštatoval, že samotná príležitosť nadobudnúť byt nie je dostatočným dôvodom na priznanie disparity podielov strán.
19/V následnom podaní z 9.10.2017 žalobkyňa uvádza, že odvolacie dôvody nerozširuje, len precizuje svoju skoršiu argumentáciu. Čo sa týka námietky relatívnej neplatnosti zmluvy, na túto sa nevzťahuje koncentračná zásada. Poukázala taktiež na zásadný rozdiel, keď pri odovzdávaní darov zo strany rodičov žalobkyne bol prítomný aj žalovaný, tieto dary preto nikdy nespochybňoval a potvrdil ich aj vo svojej výpovedi. Naopak žalobkyňa nebola ani pri odovzdaní daru od rodičov žalovaného, ani pri poskytnutí pôžičky, z ktorých dôvodov tieto rozporuje. 20/Podaním z 12.11.2019 žalobkyňa upozornila na pravdepodobnú existenciu majetku nezahrnutého do BSM, podľa nej žalovaný neuvádzal pravdivé informácie ohľadne výšky príjmu, keď za roky 2005 až 2008 deklaroval hrubé príjmy nižšie o takmer milión slovenských korún. V roku 2007 si žalovaný minimálne dva krát dal vyplatiť podstatnú časť mzdy od zamestnávateľa v hotovosti, na účet nechal poslať len malú časť. Taktiež dňa 05.12.2007 si otvoril účet v spoločnosti Tatra Asset Management správ. spol. a.s. a investoval do podielového fondu vklad v hotovosti 303.000 Sk, rovnako si otvoril bežný účet v Tatra banke, a.s. s nastavením osobného preberania výpisu z účtu. Podľa žalobkyne takto konal v úmysle zatajiť časť príjmov, týmto však dokladovala, že nebol v zlej finančnej situácii, aby si musel v roku 2010 brať ešte pôžičku od rodičov. V tomto smere navrhla doplniť dokazovanie predložením dokladov žalovaným resp. uskutočnením dopytu na banky v SR. Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM navrhla vziať do úvahy aj agresívne správanie žalovaného a opakované mimomanželské pomery, o čom súdu založila dôkazy. Ohľadne prvého bytu na V. E. J. prideleného zamestnávateľom žalobkyni poukázala na to, že išlo v podstate o darovanie rozdielu skutočnej trhovej hodnoty a sumy, za ktorú bolo možno byt odkúpiť. Medzi účastníkmi v tom čase neboli naplnené znaky vedenia spoločnej domácnosti, žalovaný ešte študoval, neskôr nastúpil na povinnú vojenskú službu. Byt bol krátko po odkúpení predaný tretej osobe za cca milión Sk, rozdiel týchto súm žalobkyňa považovala za hodnotu výlučného pričinenia sa, ktorá sa neskôr pretransformovala do hodnoty bytu v D. a neskôr do rodinného domu po predaji aj tohoto bytu. Žalobkyňa preto navrhla, aby súd zohľadnil vyššiu mieru jej pričinenia sa o nadobudnutie bytu tým spôsobom, že ju vyčíslil vo výške 29,5 % zo súdom určenej hodnoty rodinného domu v D.. 21/V reakcii na to žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa argumentuje dokumentmi uloženými v rodinnom dome v D. od jeho odchodu v roku 2010, teda počas desiatich rokov má k týmto prístup len ona. Žalobkyňa predkladá novoty v štádiu odvolacieho konania, kedy je akékoľvek predkladanie novôt neprípustné a vylúčené, keďže toto je obmedzené lehotou na podanie odvolania, a vzhľadom na vymedzenie odvolacích dôvodov je aj doplnenie dokazovania z procesného hľadiska neprípustné. Čo sa týka argumentácie žalobkyne vo vzťahu k miere pričinenia sa o nadobudnutie bytu na V. E. J., toto považoval za v rozpore s právnou úpravou, keď byt bol pridelený počas trvania manželstva do spoločného nájmu, nájom bol financovaný zo spoločných prostriedkov, žalovaný mal už vlastné príjmy aj skôr počas štúdia, pokiaľ bývali u starých rodičov v Pezinku, spoločne financovali svoje potreby. V prípade bytu na V. išlo o troj-výmenu, fakticky o kúpu užívacieho práva nájomného bytu, v tomto čase už bol žalovaný zamestnaný v spoločnosti Y.-D., D. vo vedúcej funkcii. Byt kúpili do vlastníctva v roku 1998 z prostriedkov pochádzajúcich z BSM. Vylúčil poberanie výplaty cez pokladňu, uvedený rozdiel v dvoch po sebe idúcich mesiacoch vznikol zámerne, žalobkyňa o tomto vedela, keď tento problém svojho zamestnávateľa s ňou žalovaný riešil. V hotovostnej pokladni podľa žalovaného vzniklo manko, dôvod sa nenašiel a riešilo sa to tým, že peniaze boli pridané žalovanému do výplaty a suma navyše ostala v pokladni, čo je aj na výplatnej páske uvedené. Čo sa týka účtu v Tatra banke, a.s., tam neboli žiadne peniaze vložené a účet bol zrušený. 22/V ďalšom podaní žalobkyňa konštatuje, že žalovaný mohol ňou vznesené pochybnosti jednoducho rozptýliť, ak by predložil či už vyjadrenie zamestnávateľa, daňové priznanie, potvrdenie banky, nič z toho však neurobil. Z predložených dokladov je zrejmý oveľa vyšší príjem žalovaného, ktorý taktiež v priebehu konania navyšoval hodnotu dokončovacích prác rodinného domu, čo všetko potvrdzuje, že situácia žalovaného nevyžadovala žiadnu pôžičku od rodičov. Investíciu žalovaného vo výške 303.000 Sk do podielových fondov uskutočnenú v roku 2007 žalovaný nijako nevysvetlil, vysvetleniu ohľadne výplaty z pokladne žalobkyňa nerozumie, takéto tvrdenia navyše žalovaný nijako nedoložil. 23/Posledným podaním žalovaný predložil súdu tak výpis zo zošita matky s rukou písaným poznámkami, čestné vyhlásenie jeho súrodencov o obdržaní rovnakého množstva finančných prostriedkov, ako aj výpis zo zošita o poskytnutej pôžičke, pričom časť zo sumy 27.500 eur vo výške 20.150 eur bola poskytnutá bezhotovostným bankovým prevodom, s čím súvisel splatný záväzok žalovaného uhradiť zálohu na byt vo výške 50.500 eur, čo preukazuje prevodný príkaz otca žalovaného. Zvyšná časť pôžičky bola poskytnutá v hotovosti a túto použil žalovaný na zariadenie bytu. Podľa neho sa v tom čase jeho príjem pohyboval na úrovni 2.500 eur netto, z ktorej sumy bol povinný platiť výživné vo výške 1.000 eur a dva hypotekárne úvery v súhrnnej výške 850 euro. Rovnako predložil súdu fotokópiu dvoch podnetov
Tatra banke, a.s. aj s odpoveďami ohľadom prostriedkov vložených do podielových fondov, ako aj reakciu účtovníčky ohľadne manka v pokladni spoločnosti D.. 24/Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), doplnil dokazovanie výsluchom svedkov a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je. 25/Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 26/Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 27/Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 28/Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 29/Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 30/Podľa § 153 ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 31/Podľa § 153 ods. 3 CSP ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 32/Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 33/Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 34/Civilný sporový poriadok zaviedol do slovenského procesného práva právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149 CSP). Tento inštitút je naviazaný najmä na zásadu koncentrácie konania (§ 154 CSP). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania, omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v Civilnom sporovom poriadku pristúpil k novej koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko (skutkové tvrdenia aj dôkazy), na čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe, túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí na ne akoby neboli uplatnené. Civilný sporový poriadok rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania (§ 153 a § 154 CSP). 35/Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36/Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 37/Zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení CSP v podstate vylučuje, aby strana mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vychádzajúc z masy BSM, ktorú označila žalobkyňa už v žalobe, zákon neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodila
skutočnosťami, ktoré mala predniesť v rámci konania pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu vlastného zanedbania tak neurobila. Uvedené sa týka argumentácie žalobkyne ohľadom rozsahu masy BSM (doplnenie o „pravdepodobnú existenciu majetku nezahrnutého do BSM“, zohľadnenia údajnej investície žalovaného do podielového fondu), návrhu, aby súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM vzal do úvahy agresívne správanie žalovaného a opakované mimomanželské pomery, o čom súdu založila dôkazy až v odvolacom konaní, resp. tvrdenie, že v prípade bytu prideleného manželom do spoločného nájmu išlo v podstate o darovanie rozdielu skutočnej trhovej hodnoty a sumy, za ktorú bolo možno byt odkúpiť. Rovnako argumentácia žalobkyne po podaní odvolania v smere spochybnenia tvrdení svedkov nemôže v odvolacom konaní obstáť, pretože obchádza ustanovenia o zákonnej koncentrácii konania. Bolo tak vecou žalobkyne, aby predniesla argumenty proti pravdivosti výpovedí v konaní pred súdom prvej inštancie a vo chvíli, keď sporový poriadok takýto prednes pripúšťa. 38/Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana v závislosti od jej procesného postavenia plniť od začiatku sporu v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou, v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 39/Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo, musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetnom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované. 40/Podľa § 149 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní BSM a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie BSM môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý účastníci konania navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku. Predchádzajúca prax, ktorá umožňovala kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM navrhnúť nové položky k vyporiadaniu, vychádzala zo staršej úpravy, ktorá predpokladala, že súd z úradnej povinnosti pátra po majetku BSM a je povinný vyporiadať jeho celú masu. Tento názor, ktorý v praxi okrem iného viedol k neprimeranému predlžovaniu sporov, pretože umožňoval neobmedzené rozširovanie vyporiadavaného majetku, je už v súčasnej dobe neudržateľný vzhľadom k hmotnoprávnej úprave vychádzajúcej najmä z posilnenia dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich vyporiadanie BSM, taktiež vzhľadom k uplatneniu zásad prejednacej a dispozičnej v civilnom sporovom konaní.
41/Zásady, z ktorých je treba vychádzať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, upravuje ust. § 150 Občianskeho zákonníka tak, že pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Stanovenie rozsahu a ocenenia majetku a hodnôt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Za týmto vyporiadaním z hľadiska kvantitatívneho nasleduje vyporiadanie kvalitatívne, t. j. určenie, ktoré z vecí a pohľadávok z bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadnú každému z manželov. Pri určení, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky, majú byť každému z manželov pridelené, zákon nestanovuje výslovne žiadne hľadiská. Určujúcim je účelné využitie veci tak, aby nebolo treba na vyrovnanie podielov peňažnú sumu. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. Podľa judikatúry sa za jedno z hľadísk pre prikázanie veci manželovi považuje spravidla dlhodobé užívanie veci týmto manželom po rozvode. Pri rozhodovaní o tom, ktoré zo spoločných vecí pripadnú jednému z manželov do výlučného vlastníctva, je potrebné tiež prihliadnuť na to, aby boli veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo využité v súlade s potrebami maloletých detí a prihliada sa tiež na to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí aj v dobe, keď manželia už nežili v spoločnej domácnosti. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia. 42/Vzhľadom na námietky žalobkyne v odvolaní, spochybňujúce nesprávne uznanie daru rodičov žalovaného v prospech tohoto vo výške 33.151 eur, keď podľa nej rodičia žalovaného na výstavbu rodinného domu poskytli cca 1.000 eur, v ktorom odvolaní spochybnila aj svedecké výpovede rodičov žalovaného vzhľadom na rozpory vo výpovediach, resp. spochybňujúce existenciu pôžičky medzi rodičmi žalovaného a týmto vo výške 27.500 eur, keď absentovalo preukázanie odovzdania sumy pôžičky, odvolací súd znovu ako svedkov vypočul rodičov žalovaného. Svedkovia potvrdili tak poskytnutie daru žalovanému vo výške 33.151 eur (1.000.000 Sk) v apríli 2006, súdu predložili aj dve kúpne zmluvy (datované 05.04.2004 a 02.03.2006), z ktorých kúpna cena predstavovala zdroj pre poskytnutie daru, ktorý podľa svedkov použil žalovaný na dokončenie rodinného domu. Rovnako obaja svedkovia potvrdili poskytnutie pôžičky žalovanému vo výške 27.500 eur, pričom časť tejto vo výške 20.150 eur, poskytnutá bezhotovostným bankovým prevodom, bola použitá na úhradu preddavku kúpnej ceny bytu na K. A. E. D., zvyšok poskytnutý v hotovosti bol použitý na zariadenie tohto bytu. Svedkovia zhodne uviedli, že vzhľadom na situáciu, v akej bol žalovaný, a vzhľadom k dostatku finančných prostriedkov na ich strane, boli dohodnutí, že žalovaný pôžičku rodičom vráti až toto z jeho strany bude možné, ak by k tomuto nedošlo, jej suma sa odpočíta od ďalšieho prípadného daru zo strany rodičov žalovanému. Dlh voči žalovanému stále evidovali a vrátenie pôžičky očakávali, ku dňu ich opakovaného výsluchu pôžička nebola splatená ani sčasti. 43/Odvolací súd potom dospel k záveru, že závery súdu prvej inštancie čo do stanovenia tzv. masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí a pasív, týkajúce sa vyporiadania podľa výroku napadnutého rozsudku, ako aj v časti rozhodnutia o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie treba považovať za súladné so zákonom a skutkovými zisteniami plynúcimi z riadneho dokazovania, odvolaciemu súdu neostalo než konštatovať správnosť dôvodov vyslovených na podporu takýchto záverov a s týmito sa v rozhodujúcej časti stotožniť. Neobstoja preto námietky žalobkyne v odvolaní, s ktorými sa už vyššie vyporiadal odvolací súd a považoval ich za nedôvodné. 44/Ohľadom tvrdenia žalobkyne, že celá zmluva o pôžičke v znení jej dodatku sú neplatné, keď boli uzavreté za trvania BSM bez jej súhlasu, dovolala sa tak vyslovenia neplatnosti zmluvy o pôžičke, odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2011 sp. zn. 4Cdo/234/2010, v zmysle ktorých „základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, alebo či je založená aktívna, príp. pasívna solidarita manželov, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy (§ 143 Občianskeho zákonníka) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba
veci v právnom zmysle. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa preto nepovažujú pohľadávky a záväzky (dlhy), ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Na tomto závere nič nemení to, že pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj vyporiadanie spoločných pohľadávok a záväzkov manželov (dopadajúce len na vzťah medzi manželmi a nie aj na ich vzťah k tretím osobám) podľa zásad platných pre vyporiadanie tohto spoluvlastníctva (vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle). Podľa súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažujú napr. zmluva o pôžičke uzavretá len jedným z manželov (rozsudok Najvyššieho súdu ČSR z 21. decembra 1973 sp. zn. 3 Cz 57/73 publikovaný v Zborníku stanovísk správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR, vydanom Najvyšším súdom ČSSR, SEVT Praha 1986), ručiteľský záväzok jedného z manželov (R 61/1973) alebo zmluva o výpožičke uzavretá len jedným z manželov (R 71/1994). Pri nezmenenej právnej úprave predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú tieto závery súdnej praxe stále použiteľné. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. I keď pri uvedených právnych úkonoch ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické to, že sa priamo netýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená.“ 45/Odvolací súd mal po preskúmaní veci za to, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1,2,3 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 CSP). Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolaciemu súdu potom neostalo, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska jeho vecnej správnosti potvrdiť, podľa § 387 ods. 1 CSP. 46/O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, berúc do úvahy výsledok konania, pri ktorom každá strana získala vyporiadaním hodnoty vo výške polovice v pomere k celku a výsledok konania nenasvedčoval potrebe priznania náhrady trov konania len jednej zo strán sporu. 47/Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).