Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/14/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Daniela Hudáka

na neverejnom zasadnutí konanom 28. júna 2016 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného

Ing. Z. P. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1,

ods. 3 Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu predsedníčky senátu

Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z 23. marca 2016, č.k. -4224, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e sa napadnuté uznesenie

v časti zadania otázky č. 3.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 23. marca 2016, č.k.

-4224, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému Ing. Z. P.

pre pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 3

Tr. zák. podľa pribral do konania znalca z odboru Psychológia, odvetvie

Klinická psychológia dospelých, Mgr. M. B., zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov

a prekladateľov na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky

pod evidenčným číslom 914671, na podanie znaleckého posudku za účelom posúdenia

vierohodnosti svedka J. S. s tým, že v znaleckom posudku je potrebné posúdiť

a zodpovedať tieto otázky:

1. Aké boli v čase činu a aké sú rozumové a pamäťové schopnosti svedka J. S.?

V dobe od roku 2005 doposiaľ dochádzalo ku zmenám rozumových a pamäťových schopností

svedka? Pod vplyvom akých okolností? V súvislosti a na podklade záverov psychologického

2

profilu svedka zároveň určite aká je jeho schopnosť vnímať, zapamätať

si a reprodukovať udalosti, ktoré prežil.

2. Aká je štruktúra osobnosti svedka z psychologického hľadiska?

3. Sú výpovede svedka J. S. z prípravného konania z 25. septembra 2008, 14.

apríla 2009, 6. mája 2009, z hlavného pojednávania na Špecializovanom trestnom súde z 13.

decembra 2012, 24. januára 2013, 24. júna 2013 a 15. decembra 2014, autentické, identické

s prežitými udalosťami?

4. Má svedok J. S. sklon klamať, skresľovať, sú u neho aktuálne konfabulácie,

prípadne sklon k zveličovaniu? Zdiagnostikujte lži skóre.

5. Uveďte iné skutočnosti zistené pri znaleckom skúmaní, ktoré by mali význam

pre účely trestného konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť

podľa ustanovení , a nasl. , ,

194 ods. 1 písm. b/ , pre vecné dôvody (zväzok č. XV., č.l. 4232-4234).

V podanej sťažnosti v prvom rade poukázal na právnu vetu uvedenú v Rozhodnutí

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk Slovenskej republiky, E.. č. R 12/1987-11: "Znalec psychológ je povolaný

sa vyjadriť k tým črtám osobnosti obvineného, prípadne svedka, ktoré môžu mať vplyv na jeho

vierohodnosť, nie je však oprávnený vyjadrovať sa k otázke, či výpoveď obvineného alebo

svedka je vierohodná alebo nie je, prípadne ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej osoby je

vierohodnejšia. Takéto hodnotenie dôkazov prislúcha súdu." Má za to, že otázka číslo 3/

v napadnutom rozhodnutá priamo vyžaduje od znalca hodnotenie výpovede svedka J. S.,

konkrétne jej (i) autenticitu a (ii) identickosť s prežitými udalosťami. Podľa názoru

obžalovaného, posudzovať v rámci odpovede na (i) autentickosť výpovede svedka

skutočnosť, či pôvodcom výpovedí svedka J. S. v prípravnom konaní alebo

na hlavnom pojednávaní je skutočne J. S., nie je (vzhľadom na nespornosť) ani potrebné a ani

po odbornej stránke vyžadujúce znalecké schopnosti. Zdôraznil, že pokiaľ má byť znalcom

3

v odpovedi na autentickosť výpovede svedka J. S. posúdená hodnovernosť výpovedí svedka J.

S., tak uvedený postup predsedníčky senátu je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami

ako aj ustálenou súdnou praxou. Rovnako tak posúdenie otázky,

či výpovede svedka J. S. sú (ii) identické s prežitými udalosťami, predstavuje podľa

obžalovaného hodnotenie svedeckej výpovede vo význame jej vierohodnosti.

Na tomto mieste považoval obžalovaný za potrebné poukázať, že v zmysle ustálenej

súdnej praxe je súd povinný vziať pri rozhodovaní do úvahy všetky zákonným spôsobom

vykonané dôkazy a práve súd je povinný v rámci voľného hodnotenia dôkazov vysporiadať

sa zákonným spôsobom so vzájomnými rozpormi medzi vykonanými dôkazmi. V rámci

hodnotenia dôkazov nie je možné odvolať sa na hodnotenie dôkazu, či dôkazov znalcom

z akéhokoľvek odvetvia.

Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 194

ods. 1 písm. b/ zrušil napadnuté uznesenie o pribratí znalca zo dňa 23. marca 2016

podľa a uložil predsedníčke senátu špecializovaného trestného súdu

vo veci znovu konať a rozhodnúť tým spôsobom, že zmení znenie otázky č. 3/ alternatívne

túto otázku znalcovi nepoloží.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bolo dňa 9. júna 2016 doručené vyjadrenie

obžalovaného podaného prostredníctvom obhajcu, v ktorom uviedol, že netrvá na výsluchu

menovaného znalca, pričom súhlasil s čítaním znaleckého posudku podľa

Dovolací súd výzvou z 15. júna 2016 žiadal o vyjadrenie obhajcu obžalovaného, či trvá

na podanej sťažnosti za účelom odstránenia rozporu sťažnosti proti uzneseniu o pribratí

znalca s vyjadrením obhajcu o súhlase obžalovaného s čítaním predmetného znaleckého

posudku Mgr. M. B..

Z písomného podania obhajcu obžalovaného z 20. júna 2016 je zrejmé, že v mene

obžalovaného namietal výrokovú časť v otázke číslo 3/, pričom ostatné položené otázky č. 1,

2, 4, 5 napadnutého uznesenia nenamietal. Naďalej trval na obsahu sťažnosti proti uzneseniu

súdu prvého stupňa a otázku č. 3/ (ako aj odpoveď na túto otázku zo strany znalca) považuje

za neprípustnú, keďže znalec hodnotí časť výpovedí svedka J. S.. Uviedol,

že nakoľko podaná sťažnosť podľa ; nemá odkladný účinok,

4

ani nedošlo k postupu podľa zo strany súdu prvého stupňa, zodpovedal

znalec v posudku č. 7/2016 všetky, teda aj namietanú otázku č. 3/. Ďalej uviedol, že v rámci

termínu hlavného pojednávania dňa 17. mája 2016 mu bol doručený znalecký posudok

č. 7/2016, pričom predsedníčka senátu zrušila výsluch znalca Mgr. M. B. z dôvodu,

že o sťažnosti obžalovaného nebolo doposiaľ rozhodnuté. V nadväznosti na výsluch

obžalovaného bol obhajca obžalovaného vyzvaný predsedníčkou senátu na vyjadrenie,

či považuje výsluch znalca za potrebný, alebo postačí prečítať obsah znaleckého posudku.

Dňa 17. mája 2016 v odpovedi na výzvu súdu vyjadril obhajca obžalovaného súhlas s čítaním

obsahu znaleckého posudku, keďže je toho názoru, že ani osobný výsluch znalca by

nepriniesol ďalšie, odlišné, či presnejšie zistenia. Zdôraznil, že rozhodnutie o podanej

sťažnosti má význam pre rozsah, v akom je dôkaz možné vykonať, a to bez ohľadu na spôsob

jeho vykonania. Zastáva názor, že v prípade, ak by aj nepodal predmetnú sťažnosť

(a nenamietal prípustnosť otázky č. 3/), tak platí stále rozhodovacia prax súdov, podľa ktorej

je neprípustné, ak znalec hodnotí výpovede svedka, resp. vyjadruje sa k otázke, ktorá

z rozdielnych výpovedí je vierohodnejšia. Podľa názoru obhajcu obžalovaného, skutočnosť,

či bude znalec vypočutý na obsah znaleckého posudku alebo bude (so súhlasom procesných

strán) obsah znaleckého posudku prečítaný, nemení nič na prípustnosti otázky číslo 3/, resp.

odpovede znalca na jej zadanie. Znenie odpovede č. 3/ znalca: „parciálne nepresnosti

v popisovanom a reprodukovanom pamäťovom materiáli korešpondujú s celkovou kapacitou

jeho pamäťových funkcií ako aj s osobnostnými charakteristikami vyšetrovaného" predstavuje

podľa jeho názoru celkom zrejmé a neprípustné hodnotenie vykonaného dôkazu, respektíve

rozporov vo výpovediach svedka znalcom. Vyjadril presvedčenie, že aj keby ako obhajca

nenamietal znenie, a tým aj odpoveď znalca na danú otázku č. 3/, tak akceptovanie súdu

prvého stupňa predmetného hodnotenia dôkazu by bolo porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, predstavujúcim tak odvolací ako aj dovolací dôvod. Na záver skonštatoval,

že je preňho naďalej nejasné, aký rozdiel v autentickosti, či identickosti s prežitými

udalosťami má mať výpoveď svedka J. S. zo dňa 17. apríla 2016 oproti jeho výpovediam zo

dňa 25. septembra 2008, 14. apríla 2009, 6. mája 2009, 13. decembra 2012, 24. januára 2013,

24. júna 2013, 15. decembra 2014. Dodal, že sa jedná o toho istého človeka (autenticita),

ktorý prežíval rovnaké udalosti (identickosť).

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa

5

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že podaná

sťažnosť je dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že 19. júna 2012 podal prokurátor

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod č. k.:

VII/2 Gv 177/08-117, na Špecializovaný trestný súd v Pezinku obžalobu na Ing. Z. P. pre

pokračovací obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. l, ods. 3 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že

1. v presne nezistený deň koncom leta roku 2005, ako zamestnanec pôsobiaci

v S. (ďalej len „SLSP a.s.“), na pozícii account manager a relationship manager si vypýtal

v priestoroch S.S. od E. J., zastupujúcej spoločnosť E.E., so sídlom P. finančnú hotovosť

1 500 000 Sk (49 790,87 €) za to, že pre túto spoločnosť vybaví v S., úver vo výške

15 000 000 Sk (497.908,78 €), na ktorého poskytnutie nespĺňala podmienky, pričom

po poskytnutí predmetného úveru prijal v presne nezistený deň mesiacov november -

december 2005 v priestoroch S.S. od E. J. finančnú hotovosť vo výške 1 500 000 Sk

(49 790,87 €),

2. v presne nezistený deň koncom mesiaca august roku 2005, ako zamestnanec

pôsobiaci v S., na pozícii account manager a relationship manager, v priestoroch S.S.

si vypýtal od J. S., konateľa spoločností M., finančnú hotovosť 1 500 000 Sk (49.790,87 €)

za to, že pre tieto spoločnosti v S., vybaví úver v celkovej výške 15 000 000 Sk (97 908,78 €),

na ktorého poskytnutie nespĺňali podmienky, pričom po poskytnutí predmetného úveru prijal

dňa 25. septembra 2005 v priestoroch S., na Nám. SNP č. 18 v Bratislave od J. S. finančnú

hotovosť vo výške 1 500 000 Sk (49 790,87 €),

3. v presne nezistený deň mesiaca december roku 2005, ako zamestnanec

pôsobiaci v S., na pozícii account manager a relationship manager, v priestoroch S.S.

si vypýtal od E. J., zastupujúcej spoločnosť E.E., so sídlom P., najskôr bližšie

nešpecifikovanú finančnú hotovosť, ktorú neskôr upresnil na sumu 263 000 Sk

(8.730 €) za to, že pre túto spoločnosť v S., vybaví zmenu účelu financovania poskytnutého

úveru vo výške 3 000 000 Sk (99 581,75 €) z celkovo poskytnutého úveru 15 000 000 Sk (497

6

908,78 €) tejto spoločnosti, pričom po vybavení predmetnej zmeny prijal dňa 21. decembra

2005 na svojom účte vedenom v S., od E. J. sumu vo výške 263 000 Sk (8 730€),

4. v presne nezistený deň mesiaca december roku 2005, ako zamestnanec pôsobiaci

v S., na pozícii account manager a relationship manager, v kancelárskych priestoroch

športovej haly v D. si vypýtal od A. R., konateľa spoločnosti C. najskôr sumu 135 000 €

(4 067 010 Sk), ktorú neskôr znížil na 35 000 € (1 054 410 Sk) za to, že pre túto spoločnosť

vybaví v S., úver vo výške 20 000 000 Sk (663 878,37 €), na ktorého poskytnutie nespĺňala

podmienky tak, že navrhol A.... R., aby za neho uhradil uvedenú sumu ako potrebný povinný

poplatok za vybavené miesto honorárneho konzula Kazachstanu v Slovenskej republike, ktorú

platbu A. R. uskutočnil za Ing. Z. P. prevodom na účet Kazašského veľvyslanectva

v Budapešti po tom, ako obdržal na účte spoločnosti úver zo S., a keď k presadeniu Ing. Z. P.

za honorárneho konzula nedošlo, tak na prelome mesiacov jún - júl roka 2006 v priestoroch

S., na Nám. SNP. č. 18 v Bratislave, si znova vypýtal od A. R. finančnú hotovosť 35 000 €

(1 054 410 Sk) za to, že pre túto spoločnosť vybavil v S., úver vo výške 20 000 000 Sk (663

878,37 €), na ktorého poskytnutie nespĺňala podmienky.

Rozsudkom špecializovaného trestného súdu z 13. januára 2015, č.k.

-4134, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 15. decembra 2016,

sp. zn. , bol obžalovaný Ing. P. právoplatne oslobodený spod obžaloby

pre skutok v bode 4/. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok

špecializovaného trestného súdu v odsudzujúcej časti (body 1/-3/) a vrátil vec

špecializovanému trestnému súdu, aby ju v zrušenej časti v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Dôvodom na vrátenie veci boli pochybnosti o vine obžalovaného

týkajúce sa skutkových zistení. Dovolací súd uviedol, že obžalovaný v rámci podaného

odvolania predložil čestné prehlásenie svedka J. S. overené notárom, v ktorom svedok

uviedol, že pred súdom nehovoril pravdu, keď tvrdil, že poskytol obžalovanému úplatok

a nezákonne ho tak obvinil. Ďalej uviedol, že pravdou je, že úplatok mu nikdy neposkytol

a ani sa o úplatku nikdy nerozprávali. Dovolací súd vyhodnotil, že ide o nepochybne veľmi

závažnú novú skutočnosť, ktorá vyšla najavo až po hlavnom pojednávaní, má vplyv

na konečné rozhodnutie súdu. Ustálil, že bude preto potrebné

na hlavnom pojednávaní opätovne vypočuť svedka R. na všetky okolnosti a súvislosti s jeho

písomným vyjadrením ako aj jeho predchádzajúcimi výpoveďami. V konečnom dôsledku

7

treba posúdiť a vyhodnotiť vierohodnosť tohto svedka. Na záver dovolací súd zhrnul,

že v prípade, že v dôsledku jeho výpovede vznikne potreba vykonať ďalšie dôkazy potrebné

na objasnenie a zistenie skutkového stavu, bude nutné, aby súd prvého stupňa tieto vykonal

a následne ich vyhodnotil samostatne, ako aj v súhrne s vykonanými dôkazmi.

Podľa veta prvá ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je

postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní

pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku.

Podľa o pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu

možno podať sťažnosť pre vecné dôvody alebo pre osobu znalca.

Podľa úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti,

sa mu určia spravidla v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom

na to, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani

robiť právne závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil

s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil

na výsluchu obvineného, svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca

možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní

má právo byť prítomný a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno

zapožičať spis.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu,

tiež predovšetkým s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia konštatuje

tú skutočnosť, že napadnuté uznesenie v časti otázky 3 je potrebné zrušiť.

Vo vzťahu k otázke č. 3 vo výrokovej časti uznesenia bolo znalcovi uložené,

aby posúdil, či sú výpovede svedka J. S. z prípravného konania z 25. septembra 2008,

14. apríla 2009, 6. mája 2009, z hlavného pojednávania na špecializovanom trestnom súde

z 13. decembra 2012, 24. januára 2013, 24. júna 2013 a 15. decembra 2014, autentické,

identické s prežitými udalosťami.

8

V tejto súvislosti je potrebné na prvom mieste uviesť, že vymedzenie úloh znalcovi

predpokladá presné uvedenie okolností (formou otázok), ktoré majú byť posudkom objasnené

a ku ktorým sú potrebné odborné znalosti. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia, znalec

podáva posudok iba o otázkach skutkových, a to len z hľadiska svojej konkrétnej znaleckej

odbornosti, ktorú nesmie prekročiť. Nie je pritom oprávnený robiť právne závery. Znalec

sa nikdy nesmie zaoberať otázkou viny alebo neviny obvineného (porovnaj R 18/1988

a R 43/1995).

V tomto smere tiež dovolací súd poukazuje na judikatúru (R 33/1981), v zmysle ktorej

znalcovi neprináleží vykonávať hodnotenie dôkazov ani z hľadiska ich vierohodnosti, ani

v tom smere, či skutočnosť, o ktorej podáva správu, je preukázaná. Ak vykonané dôkazy,

na ktorých podklade má znalec podať posudok, sú vo vzájomnom rozpore, znalec je povinný

vypracovať posudok s ohľadom na všetky do úvahy prichádzajúce alternatívy.

V prejednávanom prípade sa jedná o posúdenie otázky autentickosti, identickosti

výpovedí svedka z prípravného konania a hlavného pojednávania s prežitými udalosťami,

ku ktorým však znalec nie je oprávnený vyjadrovať sa. Pojmom vierohodnosť výpovede

sa označuje miera zhody výpovede so skutočnosťou. Vierohodná výpoveď zobrazuje udalosti

presne, bez skreslenia tak, ako skutočne prebehli. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zatiaľ

čo vierohodnosť je vlastnosť dôkazu, pravdivosť je spätá s hodnotením výsledku vykonaného

dokazovaním, ktorá prislúcha súdu. S poukazom na ustálenú súdnu prax (R 12/1987-II),

znalec je povolaný vyjadriť sa k črtám osobnosti posudzovanej osoby, ktoré môžu mať vplyv

na jej vierohodnosť. Nemožno však hodnotiť vierohodnosť výpovede svedka, prípadne

posudzovať, ktorá z rozdielnych výpovedí tej istej osoby je vierohodnejšia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že znalec psychológ sa vyjadruje

k tomu, nakoľko konkrétna výpoveď svedka, prípadne obvineného spĺňa psychologická

kritériá vierohodnosti, preveruje, či má svedok motiváciu podať lživú výpoveď a zaujíma

ho postoj k celej veci. Spracuje prehľad znakov svedčiacich pre vierohodnosť výpovede

a znakov naznačujúcich nevierohodnosť určitých údajov a na záver uvedie, ktoré znaky

prevažujú. Znalec sa teda nevyjadruje k pravdivosti, keďže to je hodnotenie právne,

iba konštatuje, že posudzovaný je schopný podať pravdivú výpoveď.

9

Preto pochybil súd, keď určil znalcovi, aby posúdil otázku vierohodnosti výpovede

svedka. Zároveň je tiež potrebné prisvedčiť obhajcovi obžalovaného, že rozhodnutie o jeho

sťažnosti má význam pre rozsah, v akom je dôkaz možné vykonať, a to bez ohľadu na spôsob

jeho vykonania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva prvostupňovému súdu do pozornosti,

že v súlade s predmetom dokazovania sú všetky skutočnosti a okolnosti

dôležité z hľadiska trestného práva procesného, najmä tie, ktorými sa preveruje vierohodnosť

a zákonnosť vykonávaných dôkazov. V zmysle cit. ustanovenia, treba považovať za zákonný

spôsob získania dôkazu jednak splnenie formálnych, t.j. procesných podmienok

vyžadovaných na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie

obsahových (materiálnych) podmienok, t.j. aby úkon - použitý dôkazný prostriedok

na vykonanie dôkazu - bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný

a použitý môže byť (R 38/2003-I).

Dovolací súd upozorňuje, že pokiaľ by čo len jeden nezákonný dôkaz (nezákonne

získaný alebo nezákonne vykonaný) bol súčasťou hodnotenia rozhodujúceho pre výrok

rozhodnutia, bolo by takéto rozhodnutie nezákonné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poznamenáva, že vzhľadom k tomu,

že podaná sťažnosť nemá odkladný účinok, uznesenie možno vykonať ihneď po vyhlásení

uznesenia, a to napriek tomu, že v prípade podania sťažnosti ešte nemohlo nadobudnúť

právoplatnosť. V prejednávanom prípade teda vypracovanie znaleckého posudku znalcom

ešte pred právoplatnosťou napadnutého uznesenia o pribratí znalca z 23. marca 2016 vytvára

procesnú prekážku, s ktorou sa konajúci súd musí vysporiadať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. júna 2016

10

JUDr. Štefan M i ch á l i k , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová