Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoCsp-34-2021.pdf
PDF · 161.52 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoCsp/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jána Auxta, v spore žalobcu: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. D. XXXX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J.Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, IČO: 37756508, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46806491, zastúpený Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36860107, o určenie, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Csp/26/2019-114 zo dňa 17. 07. 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10Csp/26/2019 - 114 zo dňa 17. 07. 2019 m e n í tak, že určuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č. UDTA16/61000085 zo dňa 08. 01. 2016 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu pri právnom posúdení podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 52a ods. 1 a 2 OZ, § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obz“), § 497 ObZ, § 1 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 2, § 13 ods. 2, 3 a 4, zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 4a ods. 4 a § 8 ods. 1 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dospel k názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o úvere č.UDTA16/61000085 dňa 08.01.2016, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú (typovú, formulárovú). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti modifikácie. Žalobca mal v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalovaný mal postavenie dodávateľa, pričom sa jednalo o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na právne vzťahy medzi stranami sporu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale
aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, ţe pri tom istom rokovaní bola uzavretá aj kúpna zmluva dňa 08.01.2016, kde ako predajca vystupovala firma AUTO DISKONT s.r.o., ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupovala za veriteľa a ako kupujúci tu figuroval žalobca, s tým, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z kupujúceho na predávajúceho, s tým, že predmetom prevodu bolo osobné motorové vozidlo L. L. O. S., EČV: C za kúpnu cenu 6.174,- Eur, ktorej časť bola predávajúcemu uhradená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, a to v sume 684,80 Eur a zvyšná časť kúpnej ceny mala byť uhradená prostredníctvom predmetného úveru z úverovej zmluvy č.1661000085 v sume 5.489,20 Eur. S poukazom na tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k názoru, že ohľadne týchto 2 zmlúv boli splnené podmienky definované v § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka, s tým, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že predmetný spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č.UDTA16/61000085 zo dňa 08.01.2016 je bezúročný a bez poplatkov. Predmetná žaloba bola teda určovacou žalobou a súd preto primárne skúmal, či táto spĺňa podmienky pre takýto typ žaloby stanovené v § 137 CSP Súd konštatoval, že s odkazom na znenie § 11 ods. 4 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018 bola splnená podmienka v zmysle § 137 písm. d/ CSP, t.j. bolo možné sa dožadovať takéhoto určenia, keďže to vyplýva z osobitného predpisu. Súd tak následne zameral pozornosť na posúdenie žaloby z vecnej stránky, s tým, že pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetná úverová zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský úver sa má považovať za bezúročný a bezpoplatkový, súd sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožnil, keď konkrétne žalobca namietal, že predmetná úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v tom zmysle, že jednotlivé splátky neboli rozpísané zvlášť na istinu, úrok resp. iné poplatky, resp. že zmluva neobsahovala uvedenie termínu konečnej splatnosti formou uvedenia konkrétneho dátumu. Súd konštatoval, že je nesporné, že neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy tvoriacou jej prílohu, tak ako to priamo vyplýva aj zo znenia úverovej zmluvy, bol splátkový kalendár, ktorý žalobca obdržal pri podpise predmetnej úverovej zmluvy, čo potvrdil žalobca svojim podpisom na predmetnom splátkovom kalendári a túto skutočnosť v konaní ani nerozporoval, čiže nejednalo sa o prípad, kedy by spotrebiteľovi bol zasielaný splátkový kalendár až dodatočne a teda o skutočnostiach v ňom uvádzaných by sa bol spotrebiteľ dozvedel až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy, ale naopak v súdenej veci žalobca najneskôr v čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy mal vedomosť o dátume splatnosti každej jednej splátky, počnúc 1.splátkou a končiac poslednou 72. splátkou, keďže v tomto splátkovom kalendári je uvedený dátum splatnosti každej splátky s uvedením príslušného dňa, mesiaca a roku, a teda aj termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý korešponduje s dátumom splatnosti poslednej 72.splátky, t.j. 08. 01. 2022. Navyše aj priamo v texte predmetnej úverovej zmluvy v rámci platobných podmienok je podľa názoru súdu dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne definovaný dátum splatnosti tak 1.splátky, ako i všetkých nasledujúcich splátok a s poukazom na dojednanú dobu trvania úverovej zmluvy, resp. dojednaný počet jednotlivých splátok, je tiež z toho zrejmý aj dátum konečnej splatnosti úveru, t.j. poslednej úverovej splátky, a to aj pre priemerného spotrebiteľa. Pokiaľ ide o námietku vo vzťahu k rozpísaniu jednotlivých splátok úveru na istinu, úrok, resp. iné poplatky, je síce pravdou, že v predmetnom splátkovom kalendári sú uvedené len termíny splatnosti tej ktorej splátky, jej celková výška a tiež celkový počet splátok, a nie je pri každej jednotlivej splátke uvedené, aká časť tej ktorej splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky, resp. iné poplatky, avšak zároveň je v tomto splátkovom kalendári pri každej jednotlivej splátke uvádzaný nedoplatok istiny pri tej ktorej splátke, ktorý sa postupne pri každej ďalšej splátke znižuje, až pri poslednej splátke dosiahne 0, z čoho je tiež možné odvodiť, aká časť z tej ktorej splátky bola započítaná na istinu, ak by to z akéhokoľvek dôvodu žalobca ako spotrebiteľ považoval za potrebné. Podľa názoru súdu výklad tohto zákonného ustanovenia v tom zmysle, že by v úverovej zmluve muselo byť pri každej mesačnej splátke uvedené, aká časť tejto splátky bude započítaná na istinu a aká časť bude započítaná na úrok, pod hrozbou sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti takéhoto úveru, by išiel nad rámec primeranej ochrany spotrebiteľa a podľa názoru súdu to ani nebolo úmyslom zákonodarcu. Na podporu svojho právneho názoru súd poukázal aj na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.04.2018, sp.zn.4Cdo/211/2017, ktorý tiež aj v zmysle eurokomformného výkladu uzavrel, že predmetné zákonné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nebolo potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej
anuitnej splátky. Rovnako tak aj žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe poukázal na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých bola táto otázka riešená rovnakým spôsobom a teda súd ohľadne tejto skutočnosti odkázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, od ktorej sa súd nemal dôvod odkloniť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd nedospel k záveru, že by predmetný spotrebiteľský úver mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca zdôvodňoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru s poukazom na to, že v tejto úverovej zmluve mala byť nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru, a to vzhľadom na to, že v kúpnej zmluve, uzavretej dňa 08.01.2016, bola uvedená časť kúpnej ceny, ktorá mala byť hradená z úveru vo výške 5.489,20 Eur a preto táto čiastka mala byť aj výškou poskytnutého úveru v zmysle predmetnej úverovej zmluve a pokiaľ v predmetnej úverovej zmluve je ako výška úveru uvedená čiastka 6.163,20 Eur, je táto uvedená nesprávne a v súvislosti s tým mala byť nesprávne uvedená aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže pokiaľ by bola v zmluve uvedená ako výška úveru čiastka 5.489,20 Eur, RPMN by mala byť v zmluve uvedená v sume 21,07 %, pri celkovej dojednanej čiastke na zaplatenie v sume 9.300,24 Eur a nie 15,67 %, ako je uvádzaná RPMN v predmetnej úverovej zmluve, súd sa však ani s týmto právnym názorom žalobcu nestotožnil. Súd síce pripustil, že predmetná kúpna zmluva, ako i predmetná úverová zmluva sú vzájomne závislými zmluvami, avšak súdu nebolo zrejmé, prečo vo vzťahu k dojednanej výške úveru má mať prednosť ustanovenie uvedené v kúpnej zmluve, a to v tom zmysle, že výška úveru má predstavovať rozdiel medzi dojednanou kúpnou cenou za predmetný automobil vo výške 6.174,- Eur a časťou kúpnej ceny vo výške 684,80 Eur, ktorá bola zaplatená v hotovosti kupujúcim, s tým, že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 Eur, ktorá mala byť zaplatená prostredníctvom predmetného úveru, má bez ďalšieho predstavovať aj výšku úveru ako takého. Totiž z obsahu úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva celková dojednaná výška úveru v sume 6.163,20 Eur, s tým, že síce predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to na obstaranie tam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo L. L. O. S. M. X,X HDi, avšak toto zmluvné dojednanie je podľa názoru súdu potrebné aj vzhľadom na vzájomnú závislosť oboch predmetných zmlúv vykladať aj s ohľadom na vystavenú faktúru č.FVAD7131/16009, ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu L. vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancie 6, s tým, že celková fakturovaná suma aj za tieto doplnkové plnenia bola v celkovej výške 6.848,- Eur, čo zase korešponduje s kúpnou cenou vozidla uvedenej v predmetnej úverovej zmluve, s tým, že túto faktúru žalovaný tiež prevzal, najneskôr v čase uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy tak, ako to vyplýva aj z konkrétneho času, ktorý je na tejto faktúre uvedený ako čas odovzdania vozidla, t.j. 08. 01. 2016 o 20.53 hod., s tým, že prevzatie faktúry potvrdil svojim podpisom a keď predmetná zmluva o úvere bola podľa údajov na nej uvádzaných podpísaná 08. 01. 2016 o 21.15 hod.. Pokiaľ teda žalobca nemal záujem o ďalšie doplnkové služby, ktoré mali byť poskytnuté v súvislosti s kúpou predmetného motorového vozidla, a ktoré boli fakturované v celkovej výške 674,- Eur, nemal s uzavretím týchto zmluvných vzťahov za takýchto podmienok súhlasiť, najmä pokiaľ tak, ako to uvádzal aj pri svojom výsluchu, považoval okolnosti za akých prebiehalo dojednávanie zmluvných podmienok za neštandardné a v jeho neprospech, napr. s poukazom na čas, keď tvrdil, že zmluvy boli uzatvárané až pred polnocou, hoci z jednotlivých listinných dôkazov toto preukázané nebolo, keďže predmetná zmluva o úvere mala byť uzavretá v predmetný deň 08. 01. 2016 o 21.15 hod., príjmový pokladničný doklad na čiastku 684,40 Eur mal byť vystavený o 21.50 hod., predmetná faktúra resp. čas odovzdania vozidla je uvádzaný na nej 20.53 hod. a žiadosť o úver mala byť podpísaná 08.01.2016 o 20.18 hod. Tiež pokiaľ žalobca namietal, že vzhľadom na rozsah jednotlivých dokumentov, tieto nebolo možné si preštudovať, bolo opätovne podľa názoru súdu na zvážení samotného žalobcu, aby tieto bez ich prečítania nepodpísal. Súd poukázal na fakt, že základné náležitosti úverovej zmluvy sú v nej prehľadne uvedené vo forme tabuľky na 1.strane, kde je tak uvedená kúpna cena vozidla, ako i celková výška úveru a tiež celková čiastka zaplatená klientom a rovnako aj výška a počet jednotlivých splátok, čiže základné údaje mal žalobca bez akýchkoľvek pochýb možnosť získať bez toho, aby tieto informácie musel pracne vyhľadávať v texte zmluvy, či dokonca vo Všeobecných obchodných podmienkach, a preto pokiaľ žalobca ako spotrebiteľ nepostupoval aspoň s minimálnou ostražitosťou, nie je možné poskytovať mu potom súdnu ochranu požadovaným spôsobom, keďže ani ochrana spotrebiteľa nemôže byť v konečnom dôsledku bez akýchkoľvek mantinelov. Súd ďalej poukázal, že nebolo možné opomenúť, že tak v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ako i v zmysle dojednaných ustanovení v predmetnej úverovej zmluve, mal žalobca ako spotrebiteľ možnosť odstúpiť od tejto úverovej zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia úverovej zmluvy, s tým, že navyše v zmysle zmluvných dojednaní v takomto prípade mala byť suma úroku účtovaná za deň stanovená vo výške 0,- Eur a v dôsledku vzájomnej závislosti úverovej zmluvy a kúpnej zmluvy by zároveň došlo aj k zániku kúpnej zmluvy s obdobnými právnymi účinkami. To znamená,
že žalobca mal podľa názoru súdu dostatočný časový priestor aj po uzavretí tejto úverovej zmluvy, aby sa v domácom prostredí a prípadne aj po porade s osobou znalou práva podrobne so všetkými ustanoveniami zmluvy vrátane jej neoddeliteľných súčastí oboznámil a v prípade, že by dospel k záveru, že uzavrel kontrakt, ktorý bol pre neho nevýhodný, mal zákonnú možnosť, aby tieto zmluvné vzťahy bez akýchkoľvek ďalších pre neho vyplývajúcich následkov ukončil, čo by aj súd považoval za adekvátny spôsob riešenia vzniknutej situácie, aj za predpokladu, že by pripustil, že vo vzťahu k žalobcovi bola s ohľadom na okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu predmetných zmlúv použitá klamlivá praktika, ak v konečnom dôsledku žalobca prijal doplnkové služby, či plnenia, o ktoré pôvodne nemal záujem. Napriek týmto skutočnostiam sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v predmetnej úverovej zmluve bola nesprávne uvedená celková výška spotrebiteľského úveru a v tej súvislosti aj RPMN v neprospech spotrebiteľa, na základe čoho by mal byť predmetný úver bezúročný a bez poplatkov, a preto súd s poukazom na tieto skutočnosti žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal odvolanie žalobca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ CSP. Rozsudok súdu považuje za vecne nesprávny. Bolo preukázané, že pri jednom rokovaní bola uzavretá kúpna zmluva s predajcom Auto Diskont, s. r. o., a taktiež zmluva o úvere so žalovaným. Napriek tomu, že súd konštatoval, že ide o zmluvy vzájomne závislé, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný na kúpu motorového vozidla uvedeného v kúpnej zmluvy, nevzal náležite do úvahy skutočnosť, že zmluva o úvere a kúpna zmluva boli uzatvorené ako vzájomne podmienené a závislé zmluvy pri jednom rokovaní a iba prostredníctvom jednej osoby. Podstatnou skutočnosťou je to, že podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy za daných podmienok bolo pre žalobcu súčasné uzatvorenie úverovej zmluvy s vopred predformulovanými podmienkami a obe zmluvy pripravila jedna a tá istá osoba. Podľa názoru žalobcu je právne významné, že predajca Auto Diskont, s. r. o., v pozícii sprostredkovateľa úveru jednal so žalobcom pri príprave úverovej zmluvy priamo za žalovaného. Rozsudok považuje za vnútorne rozporný, keďže súd na jednej strane síce formálne konštatuje vzájomnú závislosť zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy ale na druhej strane ich posudzuje de facto nezávisle od seba, keď uvádza, že vo vzťahu k dojednaniu o výške úveru tieto zmluvy vzájomne závislé nie sú a za právne záväznú paradoxne považuje faktúru. Súd nevysvetlil, prečo uprednostnil ako dôkaz faktúru jednostranne vystavenú predajcom vozidla pred písomnou kúpnou zmluvou, ktorá obsahuje jasný a určitý prejav vôle žalobcu čerpať úver iba vo výške 5.489,20 Eur ako doplatok kúpnej ceny vozidla. Má za to, že súd sa zásadne vzdialil realite skutočného života, keď sa pri svojich úvahách zaoberá hypotetickými možnosťami správania spotrebiteľa - žalobcu v postavení spotrebiteľa a uvádza, ako by mohol podľa názoru súdu konať pri podpisovaní dokumentácie alebo ako mohol konať v nasledujúcich dňoch po uzatvorení zmluvy o úvere. Súd postupoval nesprávne, keď sa nezaoberal skutočnosťou, že žalovaný ako dodávateľ konal v rozpore s odbornou starostlivosťou a použil voči žalobcovi súčasne nekalú obchodnú praktiku a klamlivú obchodnú praktiku. Obchodná taktika podnikateľskej skupiny AAA Auto a nebankových spoločností poskytujúcich autoúvery je založená „na návnade“ spočívajúcej v tom, že vozidlá na úver sa ponúkajú na predaj za sumu zdanlivo nižšiu, ako pri ich kúpe z vlastných prostriedkov. To umožňuje presvedčiť klientov na financovanie vozidiel cez úver, avšak skutočnosť je taká, že k cene vozidla na úver následne pristupujú náklady spotrebiteľovi zamlčané vo forme povinných poplatkov a fiktívnych služieb. Pokiaľ si klient vyberie financovanie auta na úver, potom musí zaplatiť aj ďalšie povinné náklady ako súčasť istiny úveru. Tento model umožňuje nekalým spôsobom zvyšovať zisk jednak predajcom autoúverov (vrátane žalovaného) a súčasne podnikateľskej skupine AAA Auto. Je toho názoru, že z vykonaného dokazovania dostatočne vyplynulo, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi využil nekalú obchodnú praktiku a postupoval proti jeho vôli spôsobom odporujúcim zákonom, súd to ale nevzal do úvahy. V zmysle ust. § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Má za to, že v danej veci je prípustná aplikácia § 366 písm. d/ CSP (novoty v odvolacom konaní - odvolateľ nemohol dôkazy uplatniť pred súdom prvej inštancie) a existujú predpoklady aj pre odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. Žalobca za účelom preukázania protizákonného konania žalovaného predkladá odvolaciemu súdu čestné prehlásenia, kúpne zmluvy a úverové zmluvy ďalších poškodených osôb, ktoré financovali kúpu vozidiel u podnikateľskej skupiny AAA Auto cez úver, ktoré boli zabezpečené prostredníctvom spotrebiteľského združenia FÉNIX. Z dátumov ich vyhotovenia vyplýva, že žalobcovi boli predložené v čase po ukončení dokazovania vo veci. Týmito dôkazmi žalobca preukazuje, že rovnako ako v jeho veci, aj v iných prípadoch boli spotrebiteľom dané v rozpore s ich vôľou na podpis úverové zmluvy s istinou
úveru vyššou ako bola dojednaná kúpna cena vozidla určená na prefinancovanie kúpnou zmluvou. Vzhľadom na vnútornú rozpornosť odôvodnenia prvostupňového rozsudku má za to, že v danej veci došlo súčasne k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva dohoda o kúpnej cene vozidla 6.174,- Eur a vôľa žalobcu časť kúpnej ceny zaplatiť v hotovosti 684,80 Eur a časť kúpnej ceny 5.489,20 Eur prefinancovať predmetným úverom. V dôsledku vzájomnej podmienenosti kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere sa základné údaje uvedené v kúpnej zmluve musia logicky zhodovať s údajmi v zmluve o úvere a nesmie dochádzať k ich zmenám a v neprospech spotrebiteľa v rozpore s jeho vôľou. Z obsahu zmluvy o úvere však vyplýva, že zmluva o úvere uvádza nesprávnu navýšenú kúpnu cenu motorového vozidla až vo výške 6.848,- Eur a nesprávnu navýšenú výšku spotrebiteľského úveru 6.163,20 Eur. V predmetnom zmluvnom vzťahu neexistuje žiadne dojednanie, na základe ktorého by bolo možné odchýliť sa od jasnej a určitej vôle zmluvných strán vyjadrenej v kúpnej zmluve. Vzájomná podmienenosť kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere sa nemôže „odbiť“ iba formálnym konštatovaním, že ide o závislé zmluvy, ako to urobil okresný súd, ale je nevyhnutné, vyvodiť aj správne právne závery z podmienenosti závislých spotrebiteľských kontraktov. Na základe uvedeného je zrejmé, že v zmluve o úvere je nesprávne uvedená aj výška spotrebiteľského úveru. Z faktúry, ktorú predložil žalovaný v konaní, nevyplýva žiadna vôľa žalobcu financovať aj iné tovary či služby okrem motorového vozidla, nakoľko o ne žiaden záujem nemal. Žalobcovi boli vopred predformulované listiny vrátane faktúry predložené na podpis v rozpore s predchádzajúcimi ústnymi prísľubmi žalovaného konajúceho prostredníctvom predajcu vozidiel bez možnosti zmeniť ich obsah za okolnosti, ktoré mu nedávali šance pochopiť skutočný zámer žalovaného (po niekoľkohodinovom čakaní žalobcu, v nočných hodinách, v prítomnosti dieťaťa so zdravotným postihom). Vo vzťahu s tzv. doplnkovými službami uviedol, že neboli vo sfére záujmu žalobcu, prijatie predformulovanej zmluvnej podmienky s fiktívnymi službami bolo pre žalobcu povinné. Služba „Doplnkový zákaznícky servis“, za ktorú mal žalobca zaplatiť sumu 349,- Eur je službou fiktívnou bez akéhokoľvek reálneho protiplnenia poskytnutého spotrebiteľovi, je vylúčené, aby tento poplatok bol zahrnutý do istiny úveru a nie do nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Služba „Carlife Garancia 6 (1351 cm3 - 1850 cm3)“, za ktorú mal žalobca zaplatiť sumu 325,- Eur je bez akéhokoľvek reálneho protiplnenia poskytnutého spotrebiteľovi. Ide o povinný poplatok zrejme za poistenie, ktorý by spotrebiteľ musel zaplatiť v súvislosti s poskytnutým úverom. Je vylúčené, aby tento poplatok bol zahrnutý do istiny úveru a nie do nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Rozhodovacia činnosť súdov ustálila, že je neprípustné navyšovať výšku istiny úveru nákladmi spojenými s poskytnutím úveru. Podľa žalobcu jedine a výlučne kúpna zmluvy obsahuje prejav vôle žalobcu prefinancovať určitý konkrétny tovar - automobil prostredníctvom úveru v určitej konkrétnej výške. Výšku spotrebiteľského úveru preto nemožno považovať za platne dojednanú ale za absentujúcu s následkom bezúročnosti spotrebiteľského úveru. Nesprávnosť dojednania o výške úveru má následne priamy vplyv aj na ďalšie obligatórne náležitosti úverovej zmluvy. Vo vzťahu k termínu konečnej splatnosti uviedol, že tento sa má nachádzať v zmluve o úvere a má byť uvedený presným konkrétnym dátumom. V zmluve o úvere v časti základné údaje o poskytnutom úvere pri položke doba trvania úverovej zmluvy je iba údaj 72 mesiacov, pričom v tejto časti sa nenachádza údaj o termíne konečnej splatnosti a taktiež ani presný a jednoznačný odkaz, na akom inom mieste zmluvnej dokumentácie by sa mala náležitosť termín konečnej splatnosti nachádzať. V zmluve o spotrebiteľskom úvere podľa žalobcu absentuje určité dojednanie o termíne konečnej splatnosti, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne skutkovo vyhodnotil a následne nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalovaný nerozporuje, že zmluva o úvere a kúpna zmluva sú zmluvami od seba závislými, poukazuje však, že žalovaný nie je zmluvnou stranou kúpnej zmluvy. Naviac kúpna zmluva a v nej uvedená kúpna cena sa výlučne týka vozidla. Žalovaný financoval žalobcovi obstaranie vozidla, ako to vyplýva aj z článku I. zmluvy o úvere, teda nefinancoval iba kúpnu cenu vozidla, ale aj ďalšie doplnkové služby, o ktoré mal žalobca záujem a ktoré boli vyfakturované žalobcovi faktúrou, ktorú žalobca osobne podpísal. Kúpna zmluva teda nehovorí o celkovej výške úveru, ktorá má byť uvedená v úverovej zmluvy, kúpna zmluva určuje len to, aká časť kúpnej ceny vozidla bude financovaná cez úver. Zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že zmluvu o úvere a kúpnu zmluvu pripravovala tá istá osoba. Žalovaný a predajca sú dva právne odlišné a samostatné subjekty a žalobca ich neodôvodnene spája a zamieňa. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca si bol vedomý toho, že úverom poskytnutým na základe zmluvy o úvere žalovaný financoval obstaranie vozidla a nie kúpnu cenu vozidla a so všetkými podmienkami mal možnosť sa oboznámiť.
Pre žalovaného ako veriteľa zo zmluvy o úvere je rozhodujúcim prejavom vôle klienta (žalobcu) získať úver uvedený v žiadosti o úver a napokon je rozhodujúcou samotná zmluva o úvere a nie kúpna zmluva. Poukázal na to, že ku dňu podania vyjadrenia k odvolaniu žalobca stále riadne spláca úverové splátky a teda vyjadruje súhlasný postoj k úverovej zmluve. Vo vzťahu k celkovej výške spotrebiteľského úveru poukázal na to, že súdu vysvetlil celkovú výšku poskytnutého spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľský úver na obstaranie vozidla bol v súlade so zmluvou o úvere poskytnutý žalobcovi vo výške 6.163,20 Eur na jeho žiadosť. Výška úveru medzi žalobcom a žalovaným bola dohodnutá vo výške 6.163,20 Eur. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že celková výška spotrebiteľského úveru je suma 6.163,20 Eur a žalobca sa nemôže domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu, že kúpna zmluva, ktorej žalovaný dokonca nie je ani zmluvnou stranou obsahuje iné vyčíslenie kúpnej ceny vozidla. Žalobca nie je povinný vrátiť žalovanému kúpnu cenu vozidla ale úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere spolu s dojednaným zmluvným úrokom. K predloženým čestným prehláseniam, ktoré žalobca pripojil k svojmu odvolaniu (čestné prehlásenia ďalších poškodených osôb, ktoré financovali kúpu vozidiel u podnikateľskej skupiny AAA Auto cez úver), uviedol, že z týchto listinných dôkazov má vyplývať, že nekalý obchodný model predaja úverov v tandeme: nebanková spoločnosť a autobazár podnikateľskej skupiny AAA Auto ako sprostredkovateľ vykazuje prvky nekalej obchodnej praktiky a opakovane sa vyskytuje v rôznych lokalitách Slovenska. Tieto tvrdenia považuje žalovaný za irelevantné, žalovaný môže rovnako osloviť niekoľko ľudí, ktorí budú mať s financovaním kúpy vozidiel takýmto spôsobom pozitívnu skutočnosť. Poukázal, že žalobca mal možnosť uvedené dôkazy predložiť skôr a neurobil tak. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej náležitosti - RPMN v neprospech spotrebiteľa, ako to tvrdí žalobca, keď zmluva o úvere obsahuje nesprávnu hodnotu RPMN vo výške 15,67 %, hoci podľa výpočtov žalobcu „skutočnej“ výške poskytnutého úveru vo výške 5.489,20 Eur a celkovej čiastke úveru, ktorý má žalobca vrátiť, zodpovedá hodnota RPMN vo výške 21,07 %, žalovaný preukázal, že poskytol žalobcovi úver vo výške 6.163,20 Eur, ktorému zodpovedá RPMN vo výške 15,67 %, teda vo výške, ktorú určuje aj zmluva o úvere. Nemožno teda hovoriť o RPMN v neprospech spotrebiteľa, a teda úver nemôže byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov. K tvrdeniu žalobcu, že kúpna zmluva vymedzuje predmet financovania prostredníctvom úveru a k tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že nemal záujem o žiadne doplnkové služby, nevie, čo malo byť ich obsahom a žiadne doplnkové služby mu poskytnuté neboli, žalovaný uviedol, že uvedené doplnkové služby a to doplnkový zákaznícky servis vo výške 349,- Eur a položka Carlife garancie 6 (1351 cm3 - 1850 cm3) vo výške 325,- Eur sú doplnkové služby, o ktoré mal žalobca záujem a žalovaný ich financoval spolu s kúpnou cenou vozidla. Uvedené doplnkové služby boli žalobcovi vyfakturované a žalovaný opätovne uvádza, že žalobca faktúru osobne podpísal. Vo vzťahu k námietke ohľadom absentujúcich náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď žalobca tvrdí, že zmluva o úvere neobsahuje termín konečnej splatnosti v súlade „s požiadavkami zrozumiteľnosti a presnosti“ sa žalovaný nestotožňuje. Je pravdou, že údaj priamo zo zmluvy o úvere nevyplýva, avšak jednoznačne vyplýva zo splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere. Žalobca splátkový kalendár prevzal v deň podpisu zmluvy, čo potvrdil vlastným podpisom. Zo splátkového kalendára jednoznačne vyplýva, že žalovaný najneskôr v čase podpisu zmluvy o úvere mal vedomosť o dátume splatnosti každej jednej splátky, počnúc prvou splátkou a končiac 72. splátkou, pričom v splátkovom kalendári je uvedený dátum splatnosti každej splátky s uvedením dňa, mesiaca a roku, a teda aj termín splatnosti úveru, ktorý korešponduje s dátumom poslednej splátky, t. j. dňa 08. 01. 2022. Je bežnou praxou uvádzať v zmluvách o úvere splatnosť úveru uvedeným spôsobom. Poukázal na to, že ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevyžaduje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ako náležitosť. Zmluva o úvere obsahuje informáciu o konečnej splatnosti úveru, a preto úver nemôže byť sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Zotrvával na svojom argumente, že žaloba bola podaná predčasne. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že podstatnou okolnosťou pre posúdenie veci je zistenie skutočnej vôle žalobcu v otázke dojednania predmetu financovania a kúpnej ceny v spojitosti s istinou úveru. Žalovaný, konajúci prostredníctvom sprostredkovateľa, uviedol žalobcu do omylu a nečestným spôsobom mu v rozpore s predchádzajúcim dohovorom predložil na podpis balík listín, ktoré obsahovali odlišné dojednania ohľadne predmetu financovania a ceny financovania, pretože odporovali predchádzajúcej ústnej dohode so žalobcom. Obrana žalovaného, že žalobca mal údajne možnosť sa s listinami oboznámiť pred ich podpisom a ich podstatný obsah mu bol údajne vysvetlený, je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Konanie dodávateľa, ktorý do zmluvnej dokumentácie uvedie niečo úplne iné, ako bolo vopred dohodnuté, nemožno ospravedlňovať nedostatkom bdelosti
a kategóriou priemerného spotrebiteľa. Takáto argumentácia by viedla k nehoráznemu záveru, že zákazník, ktorý prichádza k dodávateľovi, má predvídať a očakávať, že bude oklamaný. Verí, že takémuto konaniu dodávateľov súdy nedajú „zelenú“ v záujme rýchleho hoci povrchného výkonu takzvanej spravodlivosti. Poukázal na obsah čestného prehlásenia žalobcu zo dňa 16. 07. 2019, výpoveď v konaní pred súdom prvej inštancie a Kúpnu zmluvu zo dňa 08. 01. 2016, ktoré vyjadrujú skutočnú vôľu žalobcu vo vzťahu k dojednaniu ohľadne predmetu financovania a jeho ceny. Závislosť kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere znamená, že obsah oboch listín, ktoré tvoria jeden spotrebiteľský kontrakt, je vzájomne podmienený. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a preto zastáva žalobca názor, že aj dojednania o celom predmete financovania majú byť dojednané zhodne, určite a v písomnej forme v rámci kúpnej zmluvy. V danom prípade sa tak nestalo a faktúra, hoci aj podpísaná žalobcom, vystavená predajcom predmetu financovania a sprostredkovateľom úveru v jednej osobe tak nemôže tvoriť platnú súčasť spotrebiteľského kontraktu, ktorý vyžaduje písomnú formu závislých dvojstranných právnych úkonov. Pokiaľ by bol žalovaný, konajúci prostredníctvom svojho sprostredkovateľa, skutočne konal čestne a predmet financovania tvrdený žalobcom by skutočne zodpovedal vôli žalobcu, prečo by neboli všetky fakturované položky výsledne a transparentne zahrnuté v písomnej kúpnej zmluve. Aký bol dôvod, aby sa predmet kúpnej zmluvy odlišoval od predmetu faktúry. Arogancia nekalej obchodnej praxi je v danej veci o to markantnejšia, že sprostredkovateľ úveru prezentoval žalobcovi v rámci ústneho jednania predchádzajúceho predloženiu listín na podpis tzv. asistenčné služby (vo faktúre ako doplnkový zákaznícky servis a Carlife Garancia 6) ako darček, ktorý dostáva bezplatne. Predložené čestné prehlásenia ďalších poškodených osôb sú iba zanedbateľným zlomkom z počtu osôb. ktoré osobne aj právnemu zástupcovi žalobcu uviedli, že boli pri predaji úveru na ojazdený automobil podvedení. Prevažná časť má však obavu, že proti silnej spoločnosti na súde neuspeje, neveria, že by ich súd ochránil resp. časť z nich ani nedisponuje všetkými listinami tvoriacimi závislý spotrebiteľský kontrakt a dodávatelia im odmietajú rovnopisy či kópie nimi podpísaných listín poskytnúť. Za týchto okolností, pri stave narastajúcej nedôvery v justičný aparát a s tým spojenej rezignácie poškodených osôb pri obrane svojich záujmov voči sofistikovaným nekalým obchodným praktikám dodávateľov, je veľmi náročné zabezpečovať listinné dôkazy od ďalších osôb, hoci predmetná nekalá praktika je podľa ich skúsenosti žiaľ štandardnou a masovou praxou žalovaného a jeho sprostredkovateľov pri predaji autoúverov. Žalovaný pre predaji viazaných úverov spolupracuje s obchodnými spoločnosťami podnikateľskej skupiny AAA Auto (AUTOCENTRUM AAA AUTO a. s., IČO: 47 918 101, sídlo: Bratislava, Panónska cesta 39, AUTO DISKONT s.r.o., IČO: 35 899 620, sídlo: Pezinok, Šenkvická 14/F, Mototechna Group s. r. o., organizačná zložka, IČO: 47 014 083, sídlo: Košice
- Nad Jazerom, Napájadlá 12 a ďalšie viď https://foaf.sk/firmy/136886), ktoré majú podľa informácií dostupných v obchodnom registri na internete ako predmet činnosti zapísané sprostredkovanie úverov a poistenia. Požadovaná výška úveru a v nadväznosti na to aj parameter RPMN je uvedený v zmluve o úvere nesprávne, pretože odporuje skutočnej vôli žalobcu a súčasne odporuje aj prejavu vôle žalobcu obsiahnutého v kúpnej zmluve. Napriek tomu, že doplnkové služby (doplnkový zákaznícky servis) a poistné produkty (Carlife Garancia 6) sa navonok spájajú akoby s ojazdeným automobilom a tým s kúpnou zmluvou, toto nič nemení na skutočnosti, že práve akceptovanie označených fiktívnych doplnkových služieb a poistných produktov je podmienkou získania závislého spotrebiteľského úveru za daných podmienok. Inak povedané bez akceptovania doplnkových služieb a poistných produktov k automobilu by nebol úver spotrebiteľovi poskytnutý, o čom nerozhoduje spotrebiteľ, ale sprostredkovateľ úveru konajúci za úverového veriteľa. Úverový veriteľ konajúci prostredníctvom sprostredkovateľa už síce formálne neoznačuje povinné poplatky priehľadným názvom „poplatky za sprostredkovanie úveru“ a pod., pretože mu to bolo zakázané, tento zákaz sa však naďalej obchádza premenovaním poplatkov a novými povinnými nákladmi, ktoré sa teraz naoko spájajú akoby len s automobilom. Úverový veriteľ a úverový sprostredkovateľ sa snažia na základe konštrukcie pripravenej zmluvnej dokumentácie navonok sofistikovane vytvárať dojem dobrovoľnej voľby spotrebiteľa v otázke tzv. doplnkových služieb, poistných produktov, prípadne doplnkových tovarov. Spotrebitelia sú v skutočnosti uvádzaní do omylu a jedná sa o položky, o ktorých ani nevedeli a teda nemali o ne ani záujem, alebo boli označované ako darčeky, hoci tvoria súčasť istiny spotrebiteľského úveru. Je irelevantné či sa od spotrebiteľa inkasuje poplatok formálne označený ako „poplatok za sprostredkovanie úveru“ alebo ako „poplatok za prípravu vozidla k predaju“ a pod., pokiaľ zaň nie je poskytované spotrebiteľovi žiadne reálne plnenie a jeho účelom je naďalej iba provízia či odplata pre sprostredkovateľa úveru za uzatvorenie zmluvy, ktorá sa protizákonne pripočítava k istine úveru. Popri vyššie uvedených dôvodoch je daný ďalší samostatný dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktorým je absencia dojednania konečnej splatnosti úveru. Uvedená obligatórna náležitosť musí tvorí súčasť písomnej zmluvy o úvere, čo v danom prípade žalovaným dodržané nebolo. Zmluva o úvere informáciu o konečnej splatnosti
úveru neobsahuje. Fakt, že žalobca sa po porade s právnym zástupcom rozhodol z opatrnosti naďalej poukazovať žalovanému úhrady na rámec istiny, vôbec nie je vyjadrením jeho súhlasného postoja, ale iba jeho opatrnosťou. Prvostupňový súd sa prakticky vôbec nezaujímal o skutočnú vôľu žalobcu a napriek vykonaným dôkazom a existujúcim rozporom uprednostnil verziu žalovaného pripravenú sprostredkovateľom úveru na papieri. Žalobca pán Q.S. potrebuje motorové vozidlo aj pre svoju rodinu a zdravotne postihnutého syna a nakoľko nie je možné predvídať rozhodnutie odvolacieho súdu, pre istotu hoci, to považuje za nedôvodné, plnenie naďalej žalovanému poukazuje. V prípade úspechu žalobcu v tomto konaní bude daný právny základ na vrátenie prijatého bezdôvodného obohatenia žalovaným. Zotrváva na podanom odvolaní, navrhuje zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie alebo zmenu napadnutého rozsudku tým, aby odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
5. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a rozsudkom č. k. 14Co/203/2019-223 zo dňa 18. 02. 2020 rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil majúc za to, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania zistil a v odôvodnení rozhodnutia aj konštatoval skutkový stav veci správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil náležite, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd s rozhodnutím súdu prvej inštancie sa stotožnil, stotožnil sa aj s dôvodmi, na ktoré poukázal a konštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nepochybne zaoberal otázkou jednak úverovej zmluvy, ako aj kúpnej zmluvy, pričom posudzoval tieto zmluvy aj s prihliadnutím na ust. § 52a ods. 2. Náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia objasnil, na základe akých skutkových zistení a pri akom právnom posúdení dospel k záveru, že hoci predmetná kúpna zmluva, ako i predmetná úverová zmluva sú vzájomne závislými zmluvami, vo vzťahu k poskytnutej výške úveru je potrebné vychádzať pri právnom posúdení z úverovej zmluvy, na základe ktorej úverovej zmluvy, ktorá bola stranami sporu riadne dojednaná a podpísaná, bol poskytnutý úver, pričom zdôraznil aj okolnosť doplnkového plnenia poskytovaného pri predaji motorového vozidla, pričom z úverovej zmluvy je nepochybne zrejmá výška poskytnutá úveru vo výške 6.163,20 Eur. Odvolací súd ďalej uviedol, že výška kúpnej ceny motorového vozidla, ako aj výška zaplatenej časti kúpnej ceny motorového vozidla žalobcom v hotovosti nepochybne vyplýva z kúpnej zmluvy, výška poskytnutého úveru za obstaranie motorového vozidla nepochybne vyplýva z úverovej zmluvy. Rovnako je nepochybné, že žalobcovi bola odovzdaná zároveň aj faktúra, ktorou bola fakturovaná výška kúpnej ceny motorového vozidla s prihliadnutím na už zaplatenú čiastku kúpnej ceny úhradou v hotovosti žalobcom, ako aj doplnkové služby špecifikované vo faktúre tak, ako to podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza aj súd prvej inštancie.
6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, pričom dovolací súd - Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Cdo/165/2020 zo dňa 27. 10. 2021 zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 18. februára 2020 sp. zn. 14Co/203/2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou bola 8. januára 2016 uzavretá zmluva o úvere č. UDTA16/61000085, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.848,- Eur. Taktiež 8. januára 2016 žalobca uzavrel kúpnu zmluvu, kde ako predajca vystupovala firma AUTO DISKONT s. r. o., ktorá pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupovala za veriteľa a ako kupujúci tu figuroval žalobca s tým, že predmetom tejto kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z kupujúceho na predávajúceho s tým, že predmetom prevodu bolo osobné motorové vozidlo L. L. O. S., EČV: C za kúpnu cenu 6.174,- eur, ktorej časť bola predávajúcemu uhradená v hotovosti pri podpise tejto zmluvy, a to v sume 684,80 Eur a zvyšná časť kúpnej ceny mala byť uhradená prostredníctvom predmetného úveru z úverovej zmluvy č. 1661000085 v sume 5.489,20 eur. Zároveň obsahom spisového materiálu je aj faktúra č. FVAD7131/160009, ktorej predmetom je predmet kúpnej zmluvy, teda motorové vozidlo L. L. O. S. X.X D. v sume 6.174,- Eur, Doplnkový zákaznícky servis v sume 349,- Eur a Carlife Garancia 6 v sume 325,- Eur. Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou predmetnej úverovej zmluvy tvoriacou jej prílohu, tak ako to priamo vyplýva aj zo znenia úverovej zmluvy, je splátkový kalendár, ktorý žalobca obdržal pri podpise predmetnej úverovej zmluvy, čo potvrdil žalobca svojím podpisom na predmetnom splátkovom kalendári a túto skutočnosť v konaní ani nerozporoval, čiže nejednalo sa o prípad, kedy by spotrebiteľovi bol zasielaný splátkový kalendár až dodatočne a teda o skutočnostiach v ňom uvádzaných by sa bol spotrebiteľ dozvedel až po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy, ale naopak v súdenej veci žalobca najneskôr v čase podpisu predmetnej úverovej zmluvy mal vedomosť o dátume splatnosti každej jednej
splátky, počnúc 1. splátkou a končiac poslednou 72. splátkou, keďže v tomto splátkovom kalendári je uvedený dátum splatnosti každej splátky s uvedením príslušného dňa, mesiaca a roku, a teda aj termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý korešponduje s dátumom splatnosti poslednej 72. splátky. Okrem iného aj priamo v texte predmetnej úverovej zmluvy v rámci platobných podmienok je podľa názoru súdu dostatočne jasne, určito a zrozumiteľne definovaný dátum splatnosti tak 1. splátky, ako i všetkých nasledujúcich splátok a s poukazom na dojednanú dobu trvania úverovej zmluvy, resp. dojednaný počet jednotlivých splátok, je tiež z toho zrejmý aj dátum konečnej splatnosti úveru, t. j. poslednej úverovej splátky, a to aj pre priemerného spotrebiteľa. Čo sa týka uplatňovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti týkajúcej sa kúpnej ceny a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru a ich vplyvu na celkovú výšku „RPMN“, dovolací súd uviedol, že v tomto smere dovolací súd vychádzal zo skutkového stavu, tak ako ho zistil odvolací súd v zmysle § 442 CSP. Pri tomto posudzovaní však dovolací súd dospel k odlišnému právnemu názoru. Totižto z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 684,80 eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, a že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 Eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. 1661000085. Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva celková dojednaná výška úveru v sume 6.163,20 eur s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to na obstaranie tam uvedeného predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo L. L. O. S. M. X,X D.. Dovolací súd však konštatoval, že v zmysle § 52a ods. 2 OZ vyplýva jednoznačná závislosť týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné. V tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške pri kúpnej zmluve - kúpnej ceny (5.489,20 Eur) a pri spotrebiteľskom úvere - výška spotrebiteľského úveru (6.163,20 Eur). A to bez ohľadu na vystavenú faktúru č. FVAD7131/160009, ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu L. L. O. S. X,X HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia 6. Dovolací súd tak konštatoval, že uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský úver) je v tomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174,- Eur, po odpočítaní zaplatených 684,80 Eur v sume 5.489,20 Eur a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd ustálil, že výklad ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý učinil odvolací súd nezodpovedá všetkým metódam interpretácie právnej normy a teda, že dovolateľ opodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. So zreteľom na to dovolací súd dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
7. Po predložení veci odvolací súd v súlade s ust. § 454 CSP doručil rozhodnutie o dovolaní stranám sporu, ktoré prevzali rozhodnutie dovolacieho súdu dňa 12. 01. 2022.
8. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
9. Odvolací súd po zrušení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18. 02. 2020 sp. zn. 14Co/203/2019 a po vrátení veci na ďalšie konanie dovolacím súdom vec preskúmal opätovne v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď odvolací súd podľa § 219 ods. 3 CSP a za použitia ust. § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, pričom vo veci nebolo potrebné nariaďovať pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie postupom v zmysle § 384 ods. 1 a 2 CSP a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 388 CSP zmenil tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku, keďže preskúmaním veci pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 455 CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci pri viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, je potrebné v zmysle § 388 CSP zmeniť.
10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
11. Odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v súdenej veci síce správne zistil skutkový stav veci, avšak vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd poukazuje na to, že dovolací súd pri rozhodovaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil odvolací súd, avšak dovolací súd dospel k odlišnému právnemu názoru. Odvolací súd pri viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu uvádza, že z obsahu kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca s predávajúcim, bola časť kúpnej ceny zaplatená žalobcom predávajúcemu pri podpise zmluvy, a to vo výške 684,80 Eur s tým, že zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 5.489,20 Eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere č. ÚDTA 16/61000085 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 08. 01. 2016. Z úverovej zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany dohodli celkovú výšku úveru v sume 6.163,21 Eur s tým, že spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný na obstaranie motorového vozidla uvedeného v zmluve o úvere, a to motorové vozidlo L. L. O. S., M. X.X D. XXV G.. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu, konkrétne z bodu 29. jednoznačne vyplýva konštatovanie dovolacieho súdu, že z ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva jednoznačná závislosť kúpnej zmluvy a zmluvy o úvere, pričom podľa názoru dovolacieho súdu táto závislosť musí byť zrejmá aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné. V konaní bolo zistené nekorešpondujúce dojednanie výšky kúpnej ceny v kúpnej zmluve (po odpočítaní zaplatenej časti kúpnej ceny pri podpise zmluvy vo výške 684,80 Eur) vo výške 5.489,29 Eur pri spotrebiteľskom úvere vo výške spotrebiteľského úveru 6.163,20 Eur. Dovolací súd jednoznačne v bode 30. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve nezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t.j. 6.174,- Eur po odpočítaní zaplatených 684,80 Eur v hotovosti, v sume 5.489,20 Eur, následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z.. Dovolací súd zároveň v bode 39. odôvodnenia konštatoval, že dovolateľ opodstatnene namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pri právnom posúdení realizovanom dovolacím súdom, odvolací súd konštatuje nesprávne právne posúdenie aj súdom prvej inštancie, preto pri aplikácii ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcu vyhovel s poukazom na ust. § 52a ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že existuje vzájomná zmluvná závislosť kúpnej zmluvy, ktorú uzatváral žalobca ako kupujúci s predajcom a úverovej zmluvy, ktorú uzatváral žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom, pričom dojednanie kúpnej ceny v kúpnej zmluve nekorešponduje dojednanej výške spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve a z týchto dôvodov RPMN v úverovej zmluve nezodpovedá kúpnej cene vo výške 5.489,20 Eur (kúpna cena po odpočítaní zaplatenej čiastky kúpnej ceny vo výške 684,80 Eur od dohodnutej kúpnej ceny vo výške 6.174,- Eur), v dôsledku čoho je úverová zmluva pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z týchto dôvodov odvolací súd pri aplikácii ust. § 455 CSP, keď odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu, rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov vyhovel.
12. O trovách konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii § 453 ods. 3 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a keďže dovolací súd zrušil a vrátil vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, odvolací súd rozhodol o trovách pôvodného konania ako aj o trovách dovolacieho konania. Keďže žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, odvolací súd pri aplikácii ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu celého doterajšieho konania (prvej inštancie, odvolacieho konania, ako aj dovolacieho konania) a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu náhradu trov prvoinštančného konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením pri aplikácii ust. § 262 ods. 2 CSP.
13. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).