Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cb-2-2021.pdf
PDF · 172.05 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cb/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou v spore žalobkyne: Rímskokatolícka cirkev, Rožňavská katedrálna kapitula, IČO : 42 327 857, Rožňava, Námestie baníkov č. 27, právne zastúpený : JUDr. Viera Nováková, advokátka, IČO : 45 026 556, Banská Bystrica, Janka Kráľa č. 7 proti žalovanému: FAGUS s.r.o. , IČO : 36 203 831, Krompachy, Hlavná 42, právne zastúpený : PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., IČO : 36 860 930, Košice, Kmeťova 24, o určenie platnosti dohody o skončení nájmu takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd ruší uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 13Cb/2/2021-494 zo dňa 12.08.2021 právoplatné dňa 07.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/134/2021-718 zo dňa 23.11.2021 právoplatný dňa 07.12.2021 o nariadení neodkladného opatrenia.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 11.01.2021 žalobný návrh v spojení s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia ktorým žiadala, aby súd určil, že dohoda o skončení zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 01.02.2001 v znení jej dodatkov a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností zo dňa 01.02.2001, ktorá dohoda o skončení bola uzavretá dňa 01.10.2020, je platným právnym úkonom. Ďalej žiadala, aby súd určil, že Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v znení jej dodatkov a Zmluva o výkone správy nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 skončili dohodou ku dňu 15.10.2020.
2. Pokiaľ ide o neodkladné opatrenie, tu žalobkyňa žiadala, aby súd zakázal žalovanému vstupovať na nehnuteľnosti, užívať nehnuteľnosti, vykonávať ťažbu drevnej hmoty na nehnuteľnostiach a vykonávať práva a povinnosti obhospodarovateľa lesa v zmysle zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, pričom sa malo jednať o nehnuteľnosti v katastrálnom území Slovinky zapísané v Z. Č.. XXX C. v katastrálnom území Vyšné Slovinky zapísané v Z. Č.. X. O neodkladnom opatrení bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 12.08.2021, právoplatným dňa 07.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/134/2021-718 zo dňa 23.11.2021, právoplatný dňa 07.12.2021 tak, že žalovanému bolo zakázané vykonávať ťažbu drevnej hmoty na nehnuteľnostiach zapísaných na LV Č.. XXX, okres Spišská Nová Ves, Obec Slovinky, katastrálne územie Nižné Slovinky na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. X, okres Spišská Nová Ves, Obec Slovinky, katastrálne územie Vyšné Slovinky, užívať tieto nehnuteľnosti okrem vykonávania povinnosti obhospodarovateľa lesa pri ochrane lesa podľa § 4b ods. 3 písm. b), a to zabezpečiť prejazdnosť lesných ciest podľa § 25 ods. 2 druhej vety a podľa § 4b ods. 3 písm.
c) , a to vykonávať činnosti nevyhnutné na zabezpečenie ochrany lesa podľa § 28 a zabezpečiť vykonanie mimoriadnej ťažby podľa § 31 ods. 3 pri činnostiach na odvrátenia ohrozenia života alebo zdravia alebo bezprostredného poškodenia majetku a pri plnení úloh Horskou záchrannou službou, až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13Cb/2/2021 a v prevyšujúcej časti bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.
3. Žalobkyňa odôvodnila svoj žalobný návrh vo veci samej tým, že medzi právnym predchodcom žalobkyne ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola dňa 01.02.2001 uzavretá Zmluva o nájme nehnuteľností, kde predmetom zmluvy bol nájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, a to nehnuteľnosti zapísaných na Z. Č.. XXX katastrálne územie Slovinky a nehnuteľnosti zapísané na Z. Č.. X katastrálne územie Vyšné Slovinky.
4. V mesiaci jún 2020 bola žalobkyňa upozornená na to, že nájomca ( žalovaný ) vykonáva neoprávnený výrub dreva v 5. stupni ochrany. Tieto poskytnuté informácie si žalobkyňa overila, a to jednak porovnaním snímok z rokov 2006 a 2019 ako aj ohliadkou na mieste samom, ktoré ohliadky sa uskutočnili v mesiaci júl a august 2020. Pri ohliadke žalobkyňa zistila, že v rozmedzí rokov 2006 až 2019 došlo k masívnemu úbytku drevnej hmoty a krov na pozemkoch, ktoré sú predmetom nájmu a ktoré sa nachádzajú v 5. stupni ochrany, a to najmä v porastoch 149_0 a 152_0 na pozemku E KN s parcelným č. XXXX/X a v porastoch 84_0 a 85_0 na pozemku E KN s parcelným č. XXXX/X, oba zapísané na liste vlastníctva č. XXX v katastrálnom území Nižné Slovinky. Pri prvotnej ohliadke predmetu nájmu žalobkyňa zistila, že došlo k nezákonnému výrubu a odcudzeniu minimálne 100 kusov majestátnych stromov drevín buk lesný, jedľa biela, smrek obyčajný a borovica lesná a ťažbou a približovaním zároveň boli poškodené biotopy rastlín a živočíchov. Za týmto účelom si žalobkyňa následne objednala, okrem iného, aj vypracovanie znaleckého posudku a zároveň vyzvala spoločnosť žalovaného k osobnému stretnutiu.
5. Tak ako vyplýva z obsahu zápisnice o rokovaní zo dňa 01.10.2020, žalovaný ako nájomca sa v predmetný deň dostavil na rokovanie, pričom rokovania sa zúčastnil J. E. L. - konateľ spoločnosti žalovaného a pán E. O. - odborný lesný hospodár. Na úvod rokovania bol žalovaný ako nájomca oboznámený s výsledkami kontroly a s tým, že žalobkyňa ako prenajímateľ nemá - s ohľadom na výsledky kontroly - záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu. Tak isto bol žalovaný ako nájomca upozornený na to, aké ďalšie kroky žalobkyňa podnikne. Po oboznámení sa s dôvodmi a upozornením na možnosti skončenia nájomného vzťahu zo strany žalobkyne ako prenajímateľa, bola poskytnutá žalovanému ako nájomcovi - na základe jeho žiadosti - krátka prestávka na poradu s tým, že zástupcovia žalovaného mali možnosť osamote sa dohodnúť na ďalšom postupe. Po krátkej porade došlo k uzavretiu dohody o skončení zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v znení jej dodatkov a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností zo dňa 01.02.2001, pričom boli dohodnuté podstatné náležitosti dohody. Následne zástupcovia spoločnosti žalovaného FAGUS s.r.o túto zápisnicu aj riadne podpísali, pričom nevzniesli žiadne námietky voči obsahu zápisnice.
6. Začiatkom mesiaca november 2020 bol žalobkyni doručený znalecký posudok č. 23/2020 zo dňa 05.11.2020, ktorý vypracoval znalec Ing. Michal Lieskovský. Z obsahu predmetného posudku vyplýva, že celkový počet vyrúbaných stromov je 115 ks a celkové množstvo vyrúbanej drevnej hmoty je 216,97 m2. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín na parcele E-KN č. 1756/1 predstavuje hodnotu vo výške 119 901,00 Eur a na parcele E-KN č. 1812/1 predstavuje hodnotu vo výške 74 575,00 Eur. Spoločenská hodnota vyrúbaných stromov po jednotlivých porastoch v poraste 149_0 predstavuje hodnotu vo výške 42 146,00 Eur, v poraste 152_0 predstavuje hodnotu vo výške 77 755,00 Eur, v poraste 85_0 predstavuje hodnotu 65 547,00 Eur, v poraste 84_0 predstavuje hodnotu 9 028,00 Eur, teda spoločenská hodnota vyrúbaných drevín je 194.476,00 Eur. Z uvedeného je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný ako nájomca systematicky a dlhodobo vykonával opakujúci sa rozsiahly nezákonný výrub drevín na území spadajúcom pod 5. stupeň ochrany. Vyššie uvedené porasty v 5. stupni ochrany sa nachádzajú vo vnútornej časti lesných pozemkov, ktoré boli v nájme a v správe obchodnej spoločnosti FAGUS s.r.o., prístup k ním je chránený závorami - rampami, s ktorými vedela disponovať iba táto spoločnosť. Je priam nemožné, aby výrub takého rozsahu, evidentnej systematickosti a značnej koordinácie mohla vykonať iná osoba ako tá, ktorá ich mala v správe a požíva právo výhradného prístupu k nim. Zároveň žalovaný ako nájomca a ako obhospodarovateľ lesa prostredníctvom svojho odborného lesného hospodára nezaevidoval (aktuálne § 44 ods. (1) zákona 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení) v lesnej hospodárskej evidencii žiadnu ťažbu dreva v týchto štyroch porastoch aj napriek tomu, že sa tam ťažba vykonávala, čo naznačuje, že to chcela spoločnosť žalovaného pravdepodobne zatajiť. Ako
obhospodarovateľ lesa predkladal evidenčné výkazy Okresnému úradu Spišská Nová Ves a túto ťažbu tam vôbec neuvádza.
7. Žalobkyňa má za to, že k skončeniu nájomného vzťahu došlo dohodou ku dňu 15.10.2020, a to v súlade s Článkom III. ods. 6 citovanej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal, že nehnuteľnosti vyprace ku dňu 15.10.2020. Žalovaný po uzavretí dohody spočiatku túto dohodu akceptoval a dňa 06.10.2020 odovzdal žalobkyni kľúče od rámp, aby mohla žalobkyňa vykonať kontrolu predmetu nájmu pred ich protokolárnym odovzdaním a prevzatím. Uvedené potvrdzuje aj zápis zo dňa 06.10.2020, ktorý vypracoval žalovaný a skutočnosť, že od 02.10.2020 začal žalovaný vypratávať sklady dreva a skončil ku dňu 01.10.2020 pracovný pomer so zamestnancom, ktorý vykonával funkciu odborného lesného hospodára.
8. Dňa 13.10.2020 bol žalobkyni doručený list od právneho zástupca žalovaného zo dňa 12.10.2020, z obsahu ktorého vyplýva, že žalovaný neakceptuje uzavretú dohodu o skončení zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v znení jej dodatkov a dohodu o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 a chce naďalej užívať nehnuteľnosti.
9. Žalovaný nehnuteľnosti do dnešného dňa neodovzdal a tieto naďalej užíva, a to napriek písomnej dohode o skončení nájmu. Preto žalobkyňa podala na Okresný súd v Spišskej Novej Vsi žalobu o vypratanie nehnuteľností, pričom konanie je vedené pod sp. zn.: 13Cb/58/2020.
10. S ohľadom na uzavretie dohody zo dňa 01.10.2020 požiadala žalobkyňa Okresný úrad Spišská Nová Ves o zápis do evidencie obhospodarovateľov. Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor, oddelenie lesného hospodárstva č. k.: OU-SN-PLO2-2020/014991 zo dňa 30.10.2020 vydal rozhodnutie, ktorým zapísal žalobkyňu ako obhospodarovateľa. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a dňa 31.12.2020 bolo žalobkyni doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. k.: OU-KE-00P4-2020/052442-002 zo dňa 11.12.2020, ktorým odvolací orgán prerušil konanie z dôvodu, že nie je oprávnený rozhodnúť o platnosti, resp. neplatnosti dohody o skončení nájmu a zároveň zaslal účastníkom konania výzvu na odstránenie nedostatkov.
11. Žalobkyňa tak isto požiadala Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor o výmaz žalovaného ako nájomcu z príslušných listov vlastníctva. Okresný úrad Spišská Nová Ves svojim podaním č. k.: N 57/2020 OU-SN-KO 1/2020, ktoré bolo doručené žalobkyni dňa 22.12.2020, vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov spočívajúca v predložení dohody o skončení nájmu.
12. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáha určenia, že dohoda o skončení nájmu zo dňa 01.10.2020, ktorá je súčasťou Zápisnice o rokovaní zo dňa 1.10.2020 je platným právnym úkonom a na základe tejto dohody došlo k skončeniu nájomného vzťahu ku dňu 15.10.2020. Svoj právny názor žalobkyňa opiera o ustanovenia § 34 OZ, § 35 OZ a § 37 OZ z ktorých vyplýva, že podstatnou náležitosťou právneho úkonu, teda aj dohody o skončení nájmu, je vôľa, ktorá musí byť slobodná a vážna. Na platnosť dohody o skončení nájomného vzťahu a zmluvy o výkone správy nie je potrebná písomná forma. Podmienkou dohody o skončení je jednak prejav vôle zmluvných partnerov smerujúci ku skončeniu nájomného vzťahu a jednak stanovenie určitého dňa, ku ktorému má zmluvný vzťah skončiť. Doba skončenia zmluvného vzťahu musí byť však v týchto prípadoch určená tak, aby nevznikli pochybnosti o dojednanom dni, ktorým má zmluvný vzťah skončiť.
13. Dohoda o skončení zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v znení jej dodatkov a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností zo dňa 01.02.2001, ktoré sú obsiahnuté v zápisnici z rokovania zo dňa 01.10.2020, sú podľa žalobkyne platnými právnymi úkonmi a spĺňajú všetky náležitosti dohody, sú to určité a zrozumiteľné právne úkony, nakoľko z obsahu dohody o skončení nájmu a dohody o skončení výkonu správy je zrejmý aj úmysel strán sporu ukončiť nájomný vzťah ku dňu 15.10.2020. Žalovaný ako nájomca deklaroval, že dohoda o skončení nájmu je prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle a uvedené aj potvrdil svojim podpisom na dokumente, ktorý je nazvaný ako Zápisnica o rokovaní zmluvných strán, pričom súčasťou tohto dokumentu je aj dohoda o skončení nájomnej zmluvy.
14. Žalobkyňa má za to, že predložením zápisnice, obsahom ktorej je aj dohoda o skončení nájmu a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy, dostatočným spôsobom preukázala, že ku dňu 15.10.2020 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a uzavretie tejto dohody bolo zhodným prejavom vôle oboch strán. Zároveň ale zdôrazňuje, že nájomca následne svojimi krokmi a správaním - teda aj konkludentne -
potvrdil, že došlo k ukončeniu zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 v znení jej dodatkov a k dohode o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností zo dňa 1.2.2001. Žalovaný po rokovaní konanom dňa 01.10.2020, na ktorom bola táto dohoda uzavretá, ukončil pracovný pomer s pánom E. O., ktorý vykonával funkciu odborného lesného hospodára. Menovaný sa bol následne zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi od 01.10.2020, teda žalovaný nemal, počnúc dňom 01.10.2020, odborného lesného hospodára.
15. Žalobkyňa uviedla, že má naliehavý právny záujem na tomto určení, pričom naliehavý právny záujem vyplýva z postoja strán sporu, z ktorého je zrejmé, že názory strán sporu na existenciu nájomného vzťahu sú odlišné a bez rozhodnutia súdu je postavenie žalobkyne ale aj postavenie žalovaného neisté a až rozhodnutie súdu o tom, či zmluva naďalej trvá, prípadne či zmluvný vzťah medzi stranami sporu zanikol, odstráni stav právnej neistoty strán sporu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je navyše daný aj tým, že rozhodnutie súdu bude podkladom pre rozhodnutie Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor vo veci žiadosti žalobcu o výmaz žalovaného ako nájomcu z príslušných listov vlastníctva. Bude tiež podkladom pre rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. k. OU-KE-00P4-2020/052442-002 vo veci zápisu žalobkyne ako obhospodarovateľa lesa, pričom sám správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že rozhodnutie o platnosti dohody o skončení nájmu si nemôže vyriešiť ako predbežnú otázku, na toto je oprávnený výlučne súd. Požadované určenie definitívne vyrieši stav právnej neistoty a zabráni ďalším súdnym konaniam.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že prejednaniu veci bráni prekážka litispendencie a tiež mal za to, že na podanej žalobe nie je daný naliehavý právny záujem.
17. K prekážke litispendencie žalovaný uviedol , že medzi žalobkyňou a žalovaným v obsahovo, skutkovo a právne totožnej veci aktuálne prebieha na Okresnom súde Spišská Nová Ves konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené pod sp. zn.: 13 Cb/58/2020. Žalobkyňa v žalobe o určenie platnosti dohody o ukončení zmluvy, voči ktorému smeruje toto vyjadrenie, uvádza právne a skutkovo totožné argumenty a dôkazy ako uvádza v žalobe o vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 12.11.2020 a neuvádza žiadne nové tvrdenia spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie o určení neplatnosti resp. platnosti dohody o skončení nájmu, ktorú bude súd v konaní o vypratanie nehnuteľnosti skúmať ako prejudiciálnu otázku. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný zato, že tu existuje dôvod na postup podľa ustanovenia § 159 CSP. K zákonným podmienkam na postup podľa § 159 CSP žalovaný poukázal na to, že v konaní o vypratanie nehnuteľnosti má žalovaný a žalobkyňa totožné procesné postavenie. Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v spore prvom. Totožnosť predmetu sporu znamená totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, čo znamená, že nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu, ale tiež podľa právneho dôvodu. Nehnuteľnosti, ktorých sa obe konania týkajú, sú vymedzené zhodne, kedy ide o nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 5 katastrálne územie Vyšné Slovinky a na liste vlastníctva Č.. XXX katastrálne územie: Nižné Slovinky. Z oboch žalôb vyplýva, že sa týkajú zhodných nehnuteľnosti, ktorých práva a povinnosti sa odvodzujú z jednej a tej istej Zmluvy o nájme a Zmluvy o výkone správy, obe zo dňa 01.02.2001.
18. Žalovaný osobitne poukazuje na skúmanie procesnej podmienky prekážky litispendencie vo vzťahu k určovacej žalobe a žalobe na plnenie, ak je právnym dôvodom žaloby na plnenie (v tomto prípade žaloba o vypratanie) porušenie práva, ktoré má byť deklarované určovacou žalobou. In concreto ide o prípad, kedy je nárok z určovacej žaloby prejudiciálnou otázkou žalobného nároku na plnenie (žaloby o vypratanie). Žaloba na plnenie preto, ab initio vytvára prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Žalobný návrh na vypratanie nehnuteľnosti priamo konzumuje aj určovací žalobný návrh o určenie platnosti dohody o ukončení nájmu. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že vedeniu tohto konania bráni prekážka litispendencie konania o vypratanie nehnuteľnosti, čoho následkom je a musí byť zastavenie tohto konania.
19. K naliehavému právnemu záujmu žalovaný uviedol, že všeobecným predpokladom, aby súd žalobe akéhokoľvek druhu vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok po právnej stránke významný. V prípade určovacej žaloby sú kritéria dané ešte prísnejšie, kedy nepostačuje tvrdenie a preukázanie "obyčajného" záujmu žalobcom, ale je potrebné, aby žalobca preukázal naliehavý záujem v kontexte ustanovenia § 137 písm. c/ CSP. Naliehavý právny záujem na určení toho, či tu právo je alebo nie, nastáva vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené
za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Pojem "naliehavý" pritom chápeme tak, že právny záujem musí mať dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak žalobca môže žalovať na splnenie povinnosti - čo v tomto prípade žalobkyňa podanou žalobou o vypratanie aj nepochybne robí.
20. V rámci systematiky CSP platí, že ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, má sa právo na súdnu ochrany uplatniť žalobou na plnenie, čo aj žalobkyňa urobila podaním žaloby o vypratanie nehnuteľnosti, a nie žaloby určovacej, čo žalobkyňa taktiež v hlbokom rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou najvyšších súdnych autorít urobila. V uvedenom prípade teda nie len, že neexistuje naliehavý právny záujem žalobkyne tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP, ale je úplne spochybnený aj záujem žalobkyne ako taký, pretože otázka platnosti resp. neplatnosti dohody o ukončení nájmu bude súdom posudzovaná ako prejudiciálna otázka v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu SR, v prípade, ak by sa súd zaoberal vecou bez toho, aby sa najprv vysporiadal s otázkou existencie resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu, porušil by tým právo na súdnu ochranu druhej sporovej strany - žalovaného (II. ÚS 382/2010).
21. Žalovaný ma za to, že žaloba o určenie platnosti dohody o skončení nájmu nemá praktický význam a konaním žalobkyne dochádza k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a zaťažovaniu konajúceho súdu sporom, ktorý bude ako predbežná otázka vyriešený v konaní o vypratanie nehnuteľnosť. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby, čo žalovaný konajúcemu súdu aj navrhuje.
22. Žalovaný je presvedčený, že už vyššie uvedené skutočnosti znamenajú absolútnu nedôvodnosť podanej žaloby a absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napríklad Najvyšší súd SR sp. zn. 1 Cdo 26/07, 2 Cdo 231/07, 1 Cdo 91/2006, etc.) bezvýhradne vylučuje zaoberať sa meritórnym prieskumom veci - teda žalobou vo veci samej.
23. Napriek tomu z opatrnosti a pre úplnosť žalovaný aj vo vzťahu ku skutkovým a právnym dôvodom žaloby - ktoré v celom rozsahu rozporuje - uvádza, že v celom rozsahu popiera tvrdenia žalobkyne o údajnom ukončení nájomného vzťahu ku dňu 15.10.2020. Rovnako žalovaný popiera aj tvrdenia o údajnom konkludentnom súhlase s ukončením nájomného vzťahu konaním žalovaného, kedy odovzdal žalobkyni kľúče od rámp, aby mohla vykonať kontrolu predmetu nájmu pred ich protokolárnym odovzdaním a prevzatím. Tvrdenia žalobkyne považuje za účelové a nepravdivé. Zápis zo dňa 06. 10. 2020 celkom jednoznačne hovorí len o odovzdaní kľúčov z dôvodu kontroly, ktorej výkon žalovaný žalobkyni ako prenajímateľovi umožnil a je pripravený umožniť kedykoľvek na jej požiadanie.
24. Rovnako tvrdenie žalobkyne o tom, že žalovaný mal skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý vykonával funkciu odborného lesného hospodára je vo vzťahu k údajnému ukončeniu nájomného vzťahu bezpredmetné a nespôsobilé túto skutočnosť akokoľvek preukázať. Navyše sa uvedené ani len nezakladá na pravde a predstavuje tak iba ďalší príklad zavádzania konajúceho súdu zo strany žalobkyne.
25. Na stretnutí dňa 01.10.2020 bol žalovaný prítomnými informovaný o údajnom nezáujme na strane žalobkyne a právneho predchodcu žalobkyne zotrvať vo vzájomnom zmluvnom vzťahu so žalovaným s tým, že ak sa majú zmluvné vzťahy predčasne ukončiť, je potrebné to spraviť samostatnou písomnou dohodou, ktorá sa má vrátane súvisiacich náležitostí a vzájomných nárokov dojednať a uzatvoriť do 15.10.2020 (o čom svedčí aj samotná Zápisnica o rokovaní). Následne však k uzavretiu žiadnej písomnej dohody o ukončení Nájomnej zmluvy ani Zmluvy o výkone správy do dnešného dňa nedošlo. Uvedené nadovšetko potvrdzuje aj konanie samotnej žalobkyne, ktorá dňa 12.10.2020 v nadväznosti na predchádzajúce rokovanie doručila žalovanému email s návrhom dohody o ukončení Zmluvy o nájme a Zmluvy o výkone správy za účelom pripomienkovania. Na tento návrh reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu a odmietol Dohody o skončení zmlúv.
26. Žalovaný zdôrazňuje, že dohodu o skončení zmlúv nikdy neuzavrel a nikdy ju neakceptoval, ako sa to snaží súdu podsúvať žalobkyňa. O tom, že v súvislosti s ukončením zmluvného vzťahu malo
dôjsť k uzavretiu dohody v budúcnosti svedčí aj obsah Zápisnice o rokovaní ( predposledný odsek ), kde sa uvádza, že obsahom dohody o ukončení zmluvných vzťahov bude vzájomné prehlásenie zmluvných strán o tom, že majú vysporiadané všetky práva a povinnosti. Z uvedeného podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný ( ani žalobkyňa ) nikdy nemal vôľu uzavrieť dohody o skončení nájmu na rokovaní zmluvných strán dňa 01.10.2020, preto uvádzaná dohoda ako právny úkon neexistuje. Tvrdošijné snahy žalobkyne prezentovať vyššie uvedený zápis ako dohodu o ukončení nájomnej zmluvy sú preto právne neudržateľné.
27. Rovnako v neprospech existencie dohody hovorí aj konanie žalobkyne, kedy taktiež bez právneho dôvodu požiadala Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor o výmaz žalovaného ako nájomcu z príslušných listov vlastníctva. Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, svojim podaním č. k.: N 57/2020 OU-SN-KO 1/2020 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania, spočívajúce v predložení dohody o skončení nájmu. Žalobkyňa samozrejme dohodu nepredložila, pretože takáto dohoda neexistuje.
28. Žalovaný taktiež rozporuje tvrdenie žalobkyne o tom, že na platnosť dohody o skončení nájomného vzťahu nie je potrebná písomná forma. Žalovaný toto tvrdenie rozporuje a popiera ho z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom, ktorý preukazuje nepravdivosť tvrdenia žalobkyne, je samotné ustanovenie Zmluvy o nájme (čl. III. ods. 6), ktoré jasne hovorí, že platnosť a účinnosť zmluvy zaniká aj na základe písomnej dohody oboch zmluvných strán, podpísanej oboma stranami, dňom v nej uvedeným, pričom totožné ustanovenie obsahuje aj Zmluva o výkone správy (čl. VII, druhá veta). Písomnú formu zmeny alebo zrušenia vyžaduje aj ustanovenie § 40 ods. 2 OZ. Žalobkyňou uvádzaný názor o nepotrebnosti písomnej formy právneho úkonu je preto právne neudržateľný.
29. Žalovaný poukázal, že v zmysle vyššie uvedeného sa preto žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu, ktorý mal údajne zaniknúť ku dňu 15.10.2020 v dôsledku údajnej dohody o skončení nájmu nezakladajú na pravdivom skutkovom, ani právnom základe. Faktom preto ostáva, že k uzavretiu dohody o skončení Nájomnej zmluvy a Zmluvy o výkone správy nikdy nedošlo, žalovaný teda užíva nehnuteľnosti legitímne na základe platnej Nájomnej zmluvy a Zmluvy o výkone správy zo dňa 01.02.2001.
30. K tvrdeniam žalobkyne o údajným neoprávnenom výrube drevín žalovaný uviedol, že tieto tvrdenia popiera a v celom rozsahu ich rozporuje. Dôvody spočívajúce v údajnom neoprávnenom výrube dreva a žalobkyňou predložené znalecké posudky a odborné posudky ( ktoré žalovaný v celom rozsahu odmieta a považuje za účelové pre ich zjavný nesúvis s prejednávanou vecou, čo odôvodňuje nižšie) - pre posúdenie celej veci sú tieto tvrdenia absolútne bezpredmetné a ich cieľom je podľa žalovaného len zahltiť konajúci súd s vecou nesúvisiacimi dôkazmi a skutočnosťami. Už z týchto dôvodov na nich nemožno prihliadať.
31. Bezpredmetnými sú najmä preto, že jednak sú v nich uvedené skutkovo nepravdivé dôvody ( k tomu sa žalovaný vyjadrí v priebehu konania ), a jednak, že tieto dôvody neviedli k spisovaniu Zápisnice o rokovaní zmluvných strán zo dňa 01.10.2020, ktorú žalobkyňa účelovo považuje a predkladá príslušným orgánom ako údajnú dohodu o ukončení zmluvných vzťahov so žalovaným, ktorej platnosti sa v tomto konaní domáha. Potvrdzuje to ako obsah Zápisnice, tak aj skutočnosť, že znalecké a odborné posudky boli vypracované v novembri a decembri 2020, teda dávno po žalobkyňou svojvoľne nastolenom nezákonnom stave predstierajúcom údajné ukončenie zmluvných vzťahov.
32. Len na okraj žalovaný zvýrazňuje, že takáto zavádzajúca a účelová interpretácia rôznych listín žalobkyňou nie je ojedinelá. Prejavuje sa totiž ako vo vzťahu k obsahu Zápisnice o rokovaní zmluvných strán zo dňa 01.10.2020, tak vo vzťahu k žalobkyňou predloženým znaleckým posudkom, o ktorých žalobkyňa neváha konštatovať, že "deklarujú sústavné porušovanie právnych predpisov a zmlúv zo strany žalovaného", čo nie je pravda, a čo znalecké posudky ani nie sú spôsobilé deklarovať. Znalecký posudok č. 23/2020 zo dňa 05.11.2020, ktorý vypracoval Ing. Michal Lieskovský, ako aj odborný posudok č. 7/2020 Ing. Petra Cengela - GEOFLEX zo dňa 4.12.2020, sa zaoberá počtom vyrúbaných drevín, množstvom drevnej hmoty a ich spoločenskou hodnotou, avšak nezaoberá sa obdobím, kedy k ťažbe došlo a rovnako sa nevenuje ani posudzovaniu veku pňov po vyrúbaní, čo je v tejto otázke dôležité
na posúdenie, či k tvrdeným skutočnostiam mohlo vôbec dôjsť počas obdobia, kedy mal žalovaný nehnuteľnosti v nájme a správe ( avšak v tomto spore je to absolútne právne bezvýznamné).
33. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhoval, aby súd konanie z dôvodu, že o tom istom spore prebieha na súde iné konanie, zastavil a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. A pre prípad, že súd dospeje k názoru, že tu prekážka litispendencie nie je, žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem alebo zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.
34. Žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že pokiaľ žalovaný vidí prekážku litispedencie v tom, že na okresnom súde sa toho času vedie aj konanie o vypratanie nehnuteľnosti na základe jej žaloby, v danom prípade nejde o totožnosť veci, teda o totožnosť predmetu konania. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už vedie konanie, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku litispedencie nejde, ak chýba čo i len jeden z uvedených znakov.
35. Je pravdou, že totožnosť účastníkov konania v danej veci a vo veci, ktorá je vedená pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn.: 13Cb/58/2020 (konanie o vypratanie nehnuteľnosti) je zachovaná, avšak absentuje tu druhý z predpokladov zakladajúcich existenciu tvrdenej vady, a to totožnosť predmetu konania. Žalobkyňa poukázala, že v tomto konaní sa domáha určenia, že dohoda o skončení zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 1.2.2001 v znení jej dodatkom a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy nehnuteľností zo dňa 1.2.2001, ktorá dohoda o skončení bola uzavretá dňa 1.10.2020 je platným právnym úkonom a že Zmluva o nájme nehnuteľností zo dňa 1.2.2001 v znení jej dodatkov a Zmluva o výkone správy nehnuteľností zo dňa 1.2.2001 skončili dohodou ku dňu 15.10.2020, kým v konaní vedenom pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn.: 13Cb/58/2020 sa domáha vypratania nehnuteľností z dôvodu, že žalovaný tieto užíva bez právneho dôvodu. Z uvedeného má žalobkyňa za to, že petit žalôb je odlišný a nejde teda v danom prípade o totožnosť predmetu konania. Predmetom konania je podľa ustanovení CSP uplatnený procesný nárok, ktorý je vymedzený žalobným petitom a základom, ktorý tvoria relevantné skutočnosti, na ktorých žalobca zakladá svoj žalobný nárok. Inými slovami povedané, totožnosť predmetu konania predpokladá rovnaký žalobný petit.
36. Zároveň žalobkyňa poukázala na to, že v danom prípade nie je pre ňu postačujúce, aby súd rozhodol o tom, že nájomný vzťah medzi stranami sporu skončil dohodou ku dňu 15.10.2020 len ako o predbežnej otázke v rámci konania o vypratanie nehnuteľností, pretože musí disponovať meritórnym rozhodnutím vo veci, kde otázka platnosti dohody a skončení zmluvného vzťahu bude vyriešená vo výrokovej časti rozhodnutia a nie v odôvodnení rozhodnutia, a to s ohľadom na to, že s poukazom na uzavretie dohody zo dňa 01.10.2020 požiadala Okresný úrad Spišská Nová Ves o zápis do evidencie obhospodarovateľov. Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor, oddelenie lesného hospodárstva č. k.: OU-SN-PLO2-2020/014991 zo dňa 30.10.2020 vydal rozhodnutie, ktorým žalobkyňu zapísal ako obhospodarovateľa. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie a dňa 31.12.2020 nám bolo doručené rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č.k.: OU-KE-00P4- 2020/052442-002 zo dňa 11.12.2020 ktorým odvolací orgán prerušil konanie z dôvodu, že nie je oprávnený rozhodnúť o platnosti, resp. neplatnosti dohody o skončení nájmu a zároveň zaslal výzvu na odstránenie nedostatkov. Správny orgán teda bude pokračovať v konaní až po tom ako mu bude predložené účastníkmi správneho konania rozhodnutie, kde vo výrokovej časti bude uvedené či je dohoda o skončení platným alebo neplatným právnym úkonom. Rovnako tak žalobkyňa požiadala Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor o výmaz žalovaného ako nájomcu z príslušných listov vlastníctva. Okresný úrad Spišská Nová Ves svojim podaním č. k.: N 57/2020 OU-SN-KO 1/2020, ktoré jej bolo doručené dňa 22.12.2020 vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov. Nakoľko k výmazu je potrebné v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 162/1993 Zb. predložiť buď dohodu účastníkov alebo súdne rozhodnutie, je nevyhnutné, aby bola otázka platnosti riešená priamo vo výrokovej časti a nie v odôvodnení rozhodnutia, nakoľko pre správny orgán je záväzná výlučne výroková časť rozhodnutia a nie odôvodnenie. Zároveň žalobkyňa súdu oznámila, že podaním zo dňa 29.04.2021 podali v konaní vo veci žaloby o vypratanie nehnuteľnosti návrh na prerušenie konania s ohľadom na § 162 ods. 1 písm. a) CSP.
37. K námietke neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyňa zopakovala svoje tvrdenia uvádzané v žalobe.
38. K skutkovým tvrdeniam žalovaného žalobkyňa uviedla, že k skončeniu nájomného vzťahu medzi stranami sporu došlo dohodou ku dňu 15.10.2020, a to v súlade s Článkom III. ods. 6 citovanej zmluvy. Uvedená dohoda je platným právnym úkonom , a to s ohľadom na § 34, § 35 a § 37 Občianskeho zákonníka a plne sa pridržiavala svojej právnej argumentácie uvedenej v žalobe.
39. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že mu bola zaslaná na podpis dohoda o skončení, žalobkyňa uviedla, že ňou zaslaná dohoda o skončení deklarovala už raz dohodnuté podmienky skončenia nájomného vzťahu ku dňu 15.10.2020. Nešlo teda novú dohodu, ale potvrdenie už existujúcej dohody. Pre vyhotovenie samostatnej listiny potvrdzujúcej skončenie nájmu sa dohodli so žalovaným z dôvodu, aby sa na úrady ( Okresný úrad Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor a Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor) nepredkladala zápisnica z rokovania z 01.10.2020, nakoľko táto obsahovala aj citlivé údaje ohľadom nespokojnosti prenajímateľa s konaním a správaním žalovaného. Konateľ spoločnosti pán L. niekoľkokrát vyjadril svoju požiadavku, aby sa k týmto informáciám nedostali aj tretie osoby, a to s ohľadom na jeho povesť. Toto mu samozrejme sľúbili a hneď po jej vypracovaní pána L. telefonicky kontaktovali. Konateľ spoločnosti žalovaného však nereagoval na telefonické žiadosti a preto mu následne zaslali dohodu na podpis elektronicky a aj v písomnej forme, ktorú neprevzal. Nepredpokladali neserióznosť žalovaného ako obchodného partnera a to hlavne preto, že ochota súhlasiť s prehlásením zmluvných strán, že majú vysporiadané všetky práva a povinnosti a nemajú voči sebe po uzatvorení dohody žiadne nevysporiadané nároky, bola nespornou výhodou pre spoločnosť Fagus s ohľadom na jeho dlhoročný nezodpovedný prístup k predmetu nájomnej zmluvy a jej dodatkov, vedúci k nezvratným škodám na majetku žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že predložením zápisnice, obsahom ktorej je aj dohoda o skončení nájmu a dohoda o skončení zmluvy o výkone správy, preukázala dostatočným spôsobom, že ku dňu 15.10.2020 došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a uzavretie tejto dohody bolo zhodným prejavom vôle oboch strán.
40. Žalobkyňa taktiež trvala aj na skutkových tvrdeniach, že žalovaný svojim konaním, ktoré uviedla v žalobe, jej a štátu spôsobil škodu. Svoje skutkové tvrdenia doložila aj dôkazmi - znaleckými posudkami. V kontexte vyššie uvedeného poukázala na to, že dňa 14.01.2021 jej bolo doručené upovedomenie o tom, že dňa 07.01.2021 bolo začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania vo veci zločinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a to na základe podaného realizačného návrhu operatívneho oddelenia kriminálnej polície. Z uvedeného považuje za zrejmé, že konanie žalovaného bolo dlhšiu dobu pred uzavretím dohody predmetom operatívno-pátracej činnosti orgánov činných v trestnom konaní. Zo skutočností a dôkazov, ktoré v žalobe uviedla, je podľa žalobkyne zrejmé, že žalovaný porušuje platné právne predpisy. Má za to, že nejde o jej subjektívne názory, ako mylne uvádza žalovaný, ale o tvrdenia, ktoré sú objektivizované závermi znaleckých a odborných posudkov. To, že zo strany žalovaného dochádzalo k nelegálnemu výrubu v 5. stupni potvrdzuje aj prebiehajúce trestné konanie, ktoré nebolo iniciované žalobkyňou, ale bolo začaté na základe realizačného návrhu operatívneho oddelenia kriminálnej polície.
41. Žalovaný vo svojej duplike zotrval na svojich argumentoch. Trval na tom, že konaniu bráni prekážka litispendencie, pretože žalobkyňa v podanej žalobe uvádza právne a skutkovo totožné argumenty a dôkazy ako uvádza v konaní o vypratanie nehnuteľnosti Žalobkyňa neuvádza žiadne nové tvrdenia spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie o určení neplatnosti resp. platnosti dohody o skončení nájmu, ktorú otázku bude ( a musí ) skúmať súd ako prejudiciálnu otázku práve a len v konaní o vypratanie. Totožnosť predmetu sporu znamená totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, čo znamená, že nemôže byť posudzovaná len podľa žalobného návrhu petitu ( ako to zavadzajúco tvrdí žalobca ), ale tiež podľa právneho dôvodu.
42. Žalovaný má tiež za to, že nemôžu obstáť ani tvrdenia žalobkyne o tom, že "musí disponovať meritórnym rozhodnutím" v tejto veci z dôvodu správneho konania vedeného na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor (resp. Okresnom úrade Košice, odbor opravných prostriedkov) a Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálny odbor. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov listom zo dňa 14. 12. 2020 ( zrejme nesprávne datovanom v dôsledku chyby v písaní) vyzval žalobkyňu a žalovaného na odstránenie sporu, ktorým je vzájomné uplatňovanie si práva na obhospodarovanie lesa. Následne Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov rozhodnutím zo dňa 11. 12. 2020 prerušil konanie do odstránenia sporu medzi žalobkyňou a žalovaným. Nie je
teda pravdou tvrdenie žalobkyne o tom, že správny orgán bude pokračovať v konaní až po predložení rozhodnutia, kde "vo výrokovej časti bude uvedené, či je dohoda o skončení platným alebo neplatným právnym úkonom. " Napokon, takýmto rozhodnutím nebude ani prípadné zamietnutie tejto žaloby, čo len potvrdzuje účelovosť argumentácie žalobkyne, ktorá vygenerovala toto absolútne zbytočné konanie, pričom všetky sporné otáčky budú a musia byť vyriešené v konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Na odstránenie tohto sporu na účely uvedeného správneho konania teda v žiadnom prípade nie je potrebné predložiť meritórne rozhodnutie nadbytočnou žalobou podanou v tomto konaní, ako sa to mylne a účelovo (zrejme súc si vedomý prekážky litispendencie a absencie naliehavého právneho záujmu v tomto konaní) snaží súdu predostrieť žalobkyňa. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu ku konaniu na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, katastrálny odbor.
43. Rovnako tak žalovaný trval aj na popretí skutkových tvrdení žalobkyne. Poukázal, že zo skutkových a právnych dôvodov uvedených stranami sporu je celkom nepochybné, že k uzavretiu dohody o skončení nájomnej zmluvy medzi stranami sporu nikdy nedošlo a za daného stavu veci platne ani nikdy dôjsť nemohlo a žalobkyňa neuviedla žiadne nové skutočnosti ani argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nepochybný skutkový a právny stav veci bližšie popísaný žalovaným vo vyjadrení k žalobe.
44. Trval na tom, že k žiadnemu uzavretiu písomnej dohody o ukončení nájomnej zmluvy ani zmluvy o výkone správy do dnešného dňa nedošlo, čo dokonca potvrdzuje aj následné konanie samotnej žalobkyne, ktoré účelovo následne predostiera súdu ako akési "deklarovanie už raz dohodnutých podmienok", čo žalovaný v celom rozsahu ( vrátane údajných dôvodov tohto nelogického a bezprávneho postupu ) popiera. Žalovaný zdôrazňuje, že dohodu o skončení zmlúv nikdy neuzavrel a nikdy ju neakceptoval, ako sa to snaží súdu podsúvať žalobca. Žalovaný ( ani žalobkyňa ) nikdy nemal vôľu uzavrieť dohodu o skončení nájmu na rokovaní zmluvných strán dňa 01.10.2020. Preto uvádzaná dohoda ako právny úkon neexistuje, čo potvrdzuje aj vo vyjadrení k žalobe spomínaná neformálnosť stretnutia viacerých osôb dňa 01.10. 2020. Žalobkyňa bez akejkoľvek relevantnej argumentácie a bez dôkazov uvádza, že na platnosť dohody o skončení nájomného vzťahu nie je potrebná písomná forma. Žalovaný toto tvrdenie popiera a poukazuje na dojednanie Zmluvy o nájme (čl. III. ods. 6) ako aj ustanovenie § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňou uvádzaný názor o nepotrebnosti písomnej formy právneho úkonu je preto právne neudržateľný. Nájomná zmluva môže byť skončená len dohodou zmluvných strán v písomnej forme. Jej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť takejto dohody.
45. S ohľadom na to, že podľa žalovaného žalobkyňa účinne ( resp. nijako ) nepoprela nepochybný skutkový a právny stav vyžadujúci pre dohodu o skončení predmetných zmlúv písomnú formu, navrhuje žalovaný, aby súd túto skutočnosť považoval v zmysle príslušných ustanovení CSP za nespornú.
46. K tvrdeniam o údajnej ťažbe nad rámec deklarovanej ťažby a neoprávnenej ťažbe v 5. ochrannom stupni žalovaný zadal znalcovi Ing. Petrovi Butkovičovi, znalcovi v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov, vypracovanie odborného stanoviska za účelom odborného posúdenia hospodárenia žalovaného v lesoch vo vlastníctve žalobkyne so zameraním na vykonávanie ťažby dreva. Znalec Ing. Peter Butkovič vypracoval Odborné stanovisko č. 202100838563 zo dňa 09. 04. 2021 . Znalec Ing. Butkovič podrobil odbornému skúmaniu rozsiahlu dokumentáciu o ťažbe dreva žalovaným v rozhodnom období vrátane lesného hospodárskeho plánu a lesnej hospodárskej evidencie a vykonania terénnej ohliadky s jednoznačným záverom, a to, že neboli zistené rozdiely medzi lesnou hospodárskou evidenciou a vykonanou ťažbou v preverovaných dieloch na lesných pozemkoch na Z. Č.. X C. Z. Č.. XXX, výška ťažobnej a pestovnej činnosti bola v súlade s lesným hospodárskym plánom ( ako v období LHP 2008 - 2017, tak aj v doterajšom období LHP 2018- 2027 ), pričom Ing. Butkovič preverením evidencie a ohliadkou identifikoval aj zásadné pochybenia OP Ing. Cengela a Ing. Štofánika ( ktoré viedli k ich nesprávnym zisteniam o údajnom nepriznaní ťažby v rozsahu 88,58 %) spočívajúce v tom, že do celkového množstva ťažby pojali všetky v lese nájdené pne bez ohľadu na dobu vyrúbania, vrátane tých, ktoré boli pozostatkom ťažby vykonávanej predchádzajúcim obhospodarovateľom lesa Lesy SR Š. p. do roku 2005. Vykonávanie ťažby v dielcoch 84, 85, 149 a 152 na pozemkoch s piatym stupňom ochrany "NPR Červene skaly" spoločnosťou FAGUS s. r. o. nebolo zistené, žalovaný rešpektoval pôvodne vyznačené hranice území s 5. stupňom ochrany a pozostatky po výrube v dielcoch 84 a 85 sú staré pne staršie viac ako 15 rokov v značnom štádiu rozkladu, resp. pochádzajú z krádeží dreva riadne zaevidovaných odborným lesným hospodárom. V teréne vyznačené hranice dielcov sú pôvodné a nik ich nemenil. Znalecký posudok Ing. Lieskovského rovnako mechanicky prevzal kvantitatívne
stanovenie množstva dreva vyplývajúceho aj z nesprávnych zistení OP Ing. Cengela a Ing. Štofánika
- teda vrátane starej ťažby z obdobia pred začatím obhospodarovania lesa žalovaným a tak dospel k nesprávnym zisteniam o údajnej spoločenskej škode a jej výške. Napokon, záverom Ing. Butkoviča zodpovedajú aj závery všetkých kontrol, ktoré u žalovaného zo strany oprávnených orgánov prebehli a znalec Ing. Butkovič ich preskúmal a zosumarizoval v prílohe Odborného stanoviska. Tieto hĺbkové kontroly rovnako nikdy počas celého obdobia činnosti žalovaného na dotknutých pozemkoch nezistili žiadne zo skutočností zavádzajúco tvrdených žalobkyňou na podklade OP Ing. Cengela a Ing. Štofánika o údajne enormnom rozsahu údajnej neoprávnenej ťažby a ZP Ing. Lieskovského o údajnej spoločenskej škode. Žalovaný má za to, že tvrdenia žalobkyne o údajnej ťažbe nad rámec deklarovanej ťažby, údajnej ťažbe v 5. ochrannom stupni a údajnej spoločenskej škode a pokračovaní v tomto konaní teda nielenže neboli žalobkyňou osvedčené, ale sú navyše aj nepravdivé a túto skutočnosť nepochybne preukáže aj v začatých trestných stíhaniach.
47. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu z dôvodu potreby vyriešiť procesnú otázku námietky litispendencie vznesenú žalovaným ako aj za účelom výzvy žalobkyne podľa § 138 CSP, a teda, či na podanej žalobe trvá z dôvodu, že súdu sa javí táto určovacia žaloba podaná ako zjavne nedôvodná s tým, že na jej podaní nie je daný naliehavý právny záujem. Po tom, čo sa súd oboznámil s obsahom žaloby a priloženými dôkazmi s poukazom na to, že medzi stranami sporu prebieha na tunajšom súde pred rovnakou zákonnou sudkyňou konanie o vypratanie nehnuteľnosti pod sp. zn. 13Cb/58/2020 ( žaloba o vypratanie nehnuteľností bola súdu doručená skôr ako žaloba určovacia), je zrejmé, že súd bude povinný v konaní o vypratanie nehnuteľností skúmať, či je daný dôvod na vypratanie, pričom predmetom skúmania budú otázky totožné ako v tomto konaní, a teda či zápisnicou strán zo dňa 01.10.2020 došlo medzi stranami k dohode o ukončení nájomného vzťahu a k ukončeniu zmluvy o výkone správy.
48. Žalobkyňa k výzve súdu uviedla, že si je vedomá toho, že najprv podali žalobu na plnenie a následne žalobu na určenie, avšak žalobu na určenie podali z dôvodu, že došlo k zmene situácie, pretože Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov prerušil svoje konanie do doby, kým nebude rozhodnuté o platnosti nájmu a rovnako tak Okresný úrad katastrálny nevykonal zmeny v katastri z dôvodu, že mu nebola predložená dohoda o ukončení nájmu. Z uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že je preukázaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby s tým, že bez rozhodnutia o určení platnosti dohody o skončení nájmu nevykonajú uvedené štátne orgány požadované zmeny, pričom aj keď súd v žalobe o vyprataní nehnuteľnosti bude posudzovať túto otázku predbežne, má za to, že pre tieto úrady nie je záväzné posúdenie vyjadrené v predbežnej otázke a v odôvodnení rozsudku, ale je potrebné, aby o tom rozhodol súd výrokom rozhodnutia. Poukázala tiež na § 3 CSP, v zmysle ktorého ak iný orgán vo veci nerozhodne, musí rozhodnúť súd o tom, či nájomný vzťah trvá alebo nie. Rovnako tak mala za to, že rozhodnutiu vo veci nebráni otázka litispendencie, pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Košice v rozhodnutí o odvolaní voči neodkladnému opatreniu, ktorý uviedol, že v tomto konaní musí byť posúdené, či nájomný vzťah trvá alebo nie. Rozhodnutie vo veci v tomto spore o určenie je pre žalobkyňu zásadné, preto aj v konaní o vypratanie nehnuteľnosti navrhuje, aby súd prerušil konanie o vypranie nehnuteľnosti do skončenia konania o určenie vedeného na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 13Cb/2/2021.
49. Žalobkyňa teda na výzvu súdu podľa § 138 CSP, či podanú žalobu berie späť uviedla, že nie a na podanej žalobe trvala.
50. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobkyňa odôvodňuje svoj naliehavý právny záujem na podanej žalobe na tom, že tak katastrálny odbor ako aj Okresnú úrad Košice odbor opravných prostriedkov jej uložili povinnosť predložiť takéto rozhodnutie, s tým sa nestotožňuje, pretože výsledkom námietky žalovaného podanej v odvolania konaných pred týmito úradmi mohlo byť jedine to, že tieto konania sú prerušené s tým, že jedine v konaní o vypratanie nehnuteľnosti dostane žalobkyňa odpoveď na otázku platnosti ukončenia nájomnej zmluvy, pričom to, že žaloba na plnenie má prednosť pred žalobou na určenie je už ustálené najvyššími súdnymi autoritami. Rovnako tak podľa názoru žalovaného nie je zákonný postup prerušiť konanie o vypratanie nehnuteľnosti podľa § 162 ods. 1 písm. a ) CSP tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nakoľko na to neexistuje zákonný dôvod, pretože podľa tohto ustanovenia súd konanie preruší, ak nemá právomoc posudzovať otázku, pričom v konaní o vypratanie nehnuteľnosti je súd doslova povinný posúdiť otázku platnosti ukončenia nájomného vzťahu, preto neexistuje zákonný dôvod na prerušenie. Tým, že žalobkyňa podávala najprv žalobu na plnenie a následne žalobu na
určenie, sama založila prekážku litispendencie, čo je dôvod na zastavenie tohto konania. Rovnako tak žalovaný nesúhlasil ani s interpretáciou žalobkyne ohľadom § 3 CSP, ide podľa neho o zavádzajúci výklad, pretože z tohto ustanovenia nevyplýva súdu povinnosť rozhodnúť, ale určuje, ktoré spory súdy prejednávajú, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. K odkazu žalobkyne na citáciu rozhodnutia krajského súdu uviedol, že má za to, že v tomto konaní vo veci samej súd nie je viazaný stanoviskami vyjadrenými v rozhodnutí krajského súdu ohľadom neodkladného opatrenia.
51. Podľa § 159 Civilného sporového poriadku, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré začalo neskôr.
52. Keďže námietka listispendencie je námietka, týkajúca sa podmienok konania a za predpokladu splnenia jej podmienok musí súd konanie zastaviť, zaoberal sa súd v prvom rade touto námietkou.
53. Na tunajšom súde prebieha medzi totožnými stranami v rovnakom procesnom postavení konanie sp. zn. 13Cb/58/2020 o vypratanie nehnuteľností, kde žalobkyňa doručila žalobu súdu dňa 30.11.2020 a ktorou sa žalobkyňa domáha vypratania nehnuteľností z dôvodu, že nájomný vzťah so žalovaným pokladá za ukončený, pričom k ukončeniu vzťahu malo dôjsť k 15.10.2020 dohodou na stretnutí dňa 01.10.2020, čoho dôkazom má byť zápisnica z tohto stretnutia.
54. Súd dospel k záveru, že v prípade konaní vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 13Cb/58/2020 a sp. zn. 13Cb/2/2021 nie je daná prekážka listispendencie z dôvodu, že aj keď konanie prebieha medzi totožnými stranami, nejde o totožný predmet sporu, pretože v konaní sp. zn. 13Cb/58/2020 je predmetom sporu žaloba na plnenie podľa § 137 písmeno a/ CSP a v konaní sp. zn. 13Cb/2/2021 je predmetom sporu žaloba na určenie podľa § 137 písmeno c/ CSP. Rozdiel je aj v procesnoprávnych účinkoch podaných žalôb, kedy právoplatný rozsudok žaloby na určenie má deklaratórny charakter, zaväzuje len strany sporu a nie je exekučným titulom, ale právoplatný rozsudok na plnenie má konštitutívne účinky, pretože zakladá nový právny nárok - nárok na vypratanie a je exekučným titulom. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel návrhu žalovaného a konanie nezastavil, nakoľko dospel k záveru, že tomuto konaniu nebráni prekážka litispendencie.
55. Keďže z postoja strán bolo zrejmé, že vec nie je možné vyriešiť zmierom, následne súd podľa § 171 ods. 1 CSP na predbežnom prejednaní sporu konštatoval, že sporné je, či je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe a vzhľadom na uvedené súd vykonal dokazovanie k preukazovaniu tohto naliehavého právneho záujmu. Súd považoval za prvoradé vyriešiť otázku naliehavého právneho záujmu, lebo len po vyriešení tejto spornej otázky môže dôjsť následne k prejednaniu veci samej, pričom neexistencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Po vykonanom dokazovaní ohľadom naliehavého právneho záujmu pokladal súd za možné a účelné, aby už na predbežnom prejednaní sporu rozhodol vo veci samej v zmysle § 171 ods. 2 CSP .
56. Ako dôkazy preukazujúce naliehavý právny záujem označila žalobkyňa listinné dôkazy, a to rozhodnutie Okresného úradu Košice odbor opravných prostriedkov a oznámenie Okresného úradu odbor katastrálny.
57. Okrem dôkazov označených žalobkyňou, ktoré boli predložené spolu so žalobou , požiadala žalobkyňa súd o dodatočnú lehotu na doplnenie dokazovania tak, že by doložila listinné dôkazy dotknutých orgánov k tomu, prečo nie je možné vykonať ňou požadované zápisy bez určovacieho rozsudku súdu.
58. Žalovaný namietol toto doplnenie dokazovania z dôvodu, že uvedené je v rozpore so zásadou koncentrácie konania, pretože žalobkyňa mala dostatok času na to, aby predložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, keďže ide o otázku podstatnú od začiatku tohto sporu. Rovnako tak nepovažoval okresné úrady, či už katastrálny alebo odvolací, za oprávnené vyjadrovať sa k tomu, aké povinnosti ma mať súd uložené pri rozhodovaní.
59. Súd zamietol žiadosť žalobkyne o doplnenie dokazovania predložením doplňujúcich správ z dôvodu, že takýto návrh bol podaný oneskorene, keďže žalovaný namieta neexistenciu naliehavého právneho záujmu od svojho prvého vyjadrenia k žalobe a rovnako tak mal súd za to, že ide o dôkazy nadbytočné,
keďže dotknuté úrady sa vo svojich rozhodnutiach zreteľne vyjadrili, prečo o žiadosti žalobkyne nerozhodli a čo k rozhodnutiu potrebujú.
60. Žalobkyňa trvala na tom, že žaloba je dôvodná a je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby. Trvala na tom, že naliehavý právny záujem preukazujú ňou predložené listiny, a to rozhodnutie Okresného úradu Košice odbor opravných prostriedkov ako aj oznámenie katastrálneho úradu. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice jednoznačne vyplýva, že konanie bolo prerušené z dôvodu, že úrad nemôže posudzovať platnosť nájomnej zmluvy a z oznámenia katastrálneho odboru vyplýva, že predložená zápisnica o rokovaní nebola úradom vôbec akceptovaná s tým, že úrad sa nezaoberal ani obsahom podanej zápisnice. Keďže išlo o rozhodnutie vo forme oznámenia, voči ktorému nebol prípustný opravný prostriedok, neostalo žalobkyni nič iné, len podať žalobu o určenie.
61. Žalovaný mal za to, že z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa označila na preukázanie svojho naliehavého právneho záujmu jednoznačne vyplýva, prečo dotknuté úrady nerozhodli, keďže katastrálny úrad žiadal jednoznačne dohodu o ukončení nájmu, ktorú mu žalobkyňa nepredložila, pretože ňou nedisponuje. Žalobkyňa predložila len zápisnicu, ktorá nenahrádza takúto dohodu. Pokiaľ ide o prerušenie konania lesným úradom, je zrejmé, že lesný úrad neprerušil konanie z dôvodu, aby žalobkyňa predložila určujúci rozsudok, ale prerušil konanie do odstránenia sporu medzi stranami, pričom tento spor sa odstráni len v konaní o vyprataní nehnuteľností, nakoľko je evidentné, že pokiaľ súd vyhovie žalobe o vypratanie nehnuteľností, tak žalovaný ako obhospodarovateľ lesa nemá právo vykonávať túto činnosť a ani nemôže bez lesa vykonávať, a naopak, ak súd nevyhovie žalobe o vyprataní, bude medzi stranami vyriešený spor o nájomnom vzťahu. Trval na tom, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe neexistuje, na základe čoho navrhoval žalobu zamietnuť a podľa § 335 ods. 1 CSP zároveň zrušiť uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia.
62. Z rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov, referát lesného hospodárstva zo dňa 11.12.2020 , právoplatného dňa 31.12.2020 súd zistil, že úrad prerušil konanie začaté na návrh žalobkyne do odstránenia sporu medzi navrhovateľom a vlastníkom predmetných lesných pozemkov - žalobkyňou s nájomcom - žalovaným, na odstránenie ktorého boli vyzvaní listom č. OÚ-KE- OOP4-2020/052442-001 zo dňa 11.12.2020. Z odôvodnenia rozhodnutia Okresného úradu Košice súd zistil, že žalobkyňa podala návrh o zápis ako obhospodarovateľa lesa do evidencie lesných pozemkov. Žalobkyňa podala návrh na zápis odvolávajúc sa na zápisnicu o rokovaní zmluvných strán zo dňa 01.10.2020, podľa ktorej malo dôjsť k dohode o ukončení nájomného vzťahu k 15.10.2020. Tomuto návrhu na zápis OÚ Spišská Nová Ves, pozemkový a lesný odbor vyhovel, avšak voči rozhodnutiu podal odolanie žalovaný. Predmetné rozhodnutie žalovaný napáda z dôvodu, že má k lesným pozemkom platný nájomný vzťah s tým, že k zániku tohto nájomného vzťahu ako aj k zániku zmluvy o výkone správy nedošlo, že zápisnica nepredstavuje dohodu a že k podpisu takejto dohody nikdy nedošlo. Odvolací orgán uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať o platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko to prináleží len súdu a keďže úrad zistil, že na tých istých lesných pozemkoch si viac osôb uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa, prerušil konanie o zápise a zároveň listom vyzval účastníkov na odstránenie tohto sporu s tým, že v konaní bude pokračovať až potom, keď pominú prekážky pre ktoré sa konanie prerušilo.
63. Z obsahu výzvy Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov súd zistil, že vo veci preskúmavania rozhodnutia o zápise žalobkyne ( navrhovateľky v správnom konaní ) do evidencie lesných pozemkov vyzýva žalobkyňu a žalovaného na odstránenie sporu, ktorým je vzájomné uplatňovanie si práva na obhospodarovanie lesa k lesným pozemkom z dôvodu, že viac osôb si uplatňuje právo na obhospodarovanie lesa s poukazom na znenie § 4a ods. 8 zákona o lesoch.
64. Z oznámenia Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor zo dňa 18.12.2020 súd zistil, že úrad po preskúmaní žiadosti žalobkyne zo dňa 22.10.2020 o vykonanie zápisu záznamom do katastra nehnuteľností vyzval žalobkyňu k doloženiu listiny - Dohody o ukončení zmluvy o nájme nehnuteľností zo dňa 01.02.2001 s poznámkou, že doložená Zápisnica o rokovaní zmluvných strán zo dňa 01.10.2020 nenahrádza Dohodu o ukončení nájmu. Uvedené nedostatky žiadal úrad odstrániť v 30 lehote od doručenia výzvy.
65. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
66. Predpokladom podania určovacej žaloby je to, že na požadovanom určení je naliehaný právny záujem. Naliehavosť je teda právna kvalifikácia , ktorá musí byť splnená a preukázať naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe je povinný žalobca. Účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre strany. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti naliehavý právny záujem nie je daný spravidla tam, kde je možné žalovať priamo žalobou na splnenie povinnosti a naopak, naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené , žalobcove právne postavenie neisté. Účelom určovacej žaloby je teda eliminovať stav ohrozenia právneho postavenia žalobcu, vniesť istotu do neistých právnych vzťahov ak k náprave nie je možné dospieť inak. Určovacia žaloba spravidla nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.
67. V konaní bol naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní tejto určovacej žaloby sporný z dôvodu, že žalobkyňa podala na tunajší súd skôr žalobu na plnenie - vypratanie nehnuteľnosti, pričom dôvodom vypratania má byť to, že žalovaný nerešpektuje dohodu o ukončení zmluvných vzťahov a nehnuteľnosti vypratať odmieta. Z uvedeného je nepochybne zrejmé, že k porušeniu práva žalobkyne už malo dôjsť, pretože inak by nepodávala žalobu o vypratanie. Keďže dôvodom vypratania má byť ukončenie zmluvného vzťahu nájmu, bude musieť súd v konaní o vypratanie nevyhnutne skúmať, či je daný právny dôvod vypratania, a teda či skutočne došlo k platnej dohode o ukončení nájmu a k platnej dohode o ukončení zmluvy o výkone správy, pretože vzhľadom na sporný postoj strán ohľadom výkladu záverov stretnutia podľa zápisnice zo dňa 01.10.2020 vyriešenie tejto otázky je nevyhnutným podkladom rozhodnutia súdu. V prípade, ak súd žalobe o vypratanie vyhovie, bude zrejmé, že zápisnicu zo dňa 01.10.2020 vyhodnotil ako platnú dohodu o ukončení zmluvných vzťahov a naopak, pokiaľ súd žalobe o vypratanie nevyhovie, bude zrejmé, že zápisnicu zo dňa 01.10.2020 vyhodnotil ako neplatnú dohodu o ukončení zmluvných vzťahov. Právoplatným rozsudkom vydaným v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sa tak odstráni hlavný spor medzi stranami, čo bude mať vplyv aj na konanie pred Okresným úradom Košice, ktoré bolo prerušené ako aj na zápis v katastri nehnuteľnosti. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že práve konania na týchto úradoch odôvodňujú naliehavosť právneho záujmu, nakoľko z rozhodnutia Okresného úradu Košice je zrejmé, že žiada odstránenie sporu medzi stranami a ten spor bude odstránený rozhodnutím vo veci vypratania nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o požiadavku katastrálneho odboru, z ich oznámenie jednoznačne vyplýva, že predloženú zápisnicu nepovažujú za dohodu, pričom je zrejmé, že žalobkyňa žiadnou osobitnou dohodou nedisponuje a že za dohodu považuje práve zápisnicu z rokovania. Preto aj v danom prípade rozhodnutie v žalobe o vyprataní vyrieši spor medzi stranami, pretože v prípade vyhovenia žalobe o vypratanie bude nepochybné, že nájomný vzťah zanikol.
68. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto určovacej žaloby, preto žalobu zamietol.
69. Podľa § 335 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
70. Vzhľadom k tomu, že po začatí konania bolo vo veci vydané neodkladné opatrenie a súd žalobu vo veci samej zamietol, boli splnené podmienky na zrušenie tohto neodkladného opatrenia v zmysle § 335 ods. 1 CSP.
71. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
72. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
73. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
74. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
75. O trovách konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v spore. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, bol to žalovaný, ktorý mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania.
76. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.