Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Csp-32-2021.pdf
PDF · 102.45 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, právne zastúpený Remedium Legal, s.r.o. Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: O. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXX/XX, T., právne zastúpený JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie 20.000,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.158,34 EUR od 25.6.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 20.000,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.158,34 EUR od 25.6.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca (právny predchodca žalobcu) uzatvoril so žalovaným dňa 26.10.2016 Zmluvu číslo XXXXXXXXXX., ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek písomným výzvam neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 6.3.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 4.3.2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 20.992,83 EUR, ktorá pozostávala z istiny 16.158,34 EUR, z riadneho úroku 4.285,89 EUR, z úroku z omeškania 473,20 EUR, z poplatkov vo výške 75,40 EUR. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa vyhotovenia podania žaloby neuhradil žiadnu sumu. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 20.000 EUR pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 16.158,34 EUR a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 3.841,66 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 992,83 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 444,237 EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 473,20 EUR a z neuhradených poplatkov vo výške 75,40 EUR si žalobca neuplatňuje. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania počnúc dňom 25.6.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 11.1.2021 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobcovi uhradil žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že dňa 26.10.2016 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 17.000,-EUR a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami. V zmysle Zmluvy bolo účelom úveru uhradenie záväzkov voči týmto spoločnostiam: 1. Slovenská sporiteľňa, 5072156648, výška záväzku 1.500 EUR, 2. Slovenská sporiteľňa, XXXXXXXXXX, výška záväzku 1.660 EUR, 3. Splátkový úver v inej banke, výška záväzku 1.969 EUR, 4. Splátkový úver v inej banke, výška záväzku 3.667 EUR a 5. Splátkový úver v inej banke, výška záväzku 3.029 EUR. Toto zmluvné dojednanie o účele použitia pôžičky považuje žalovaný za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Účel poskytnutia úveru na prefinancovanie iných záväzkov - predošlých záväzkov, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a to z dôvodu, že nie je možné a najmä vhodné, aby bol poskytnutý úver na vyplatenie predošlých záväzkov voči žalobcovi a to najmä z dôvodu netransparentnosti použitia predmetného úveru. Za ďalšiu neprijateľnú podmienku v zmluve žalovaný považuje skutočnosť, že nemal možnosť oboznámiť sa s ustanoveniami jednotlivých zmlúv pred uzavretím samotnej zmluvy. Žalovaný nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný o predošlých záväzkoch, na základe čoho v zmysle §52a ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva nevznikla, nakoľko žalobca nepreukázal ani vznik ani existenciu predošlých záväzkov, ktoré sú jej predmetom. Samotnú zmluvu považuje žalovaný za neplatnú pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť - nie sú uvedené podmienky a náležitosti týchto ostatných zmluvných vzťahov. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu predošlých záväzkov, teda zmluvný základ, na základe ktorého by uvedené prostriedky predošlý veriteľ poskytol. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že zmluva nikdy platne nevznikla. V danom prípade by medzi stranami sporu nastal právny režim bezdôvodného obohatenia, avšak v zmysle § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, je nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia premlčaný. Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je ďalej toho názoru, že samotná zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a to z dôvodu, že predošlé záväzky, ktoré majú byť zmluvou prefinancované, sú premlčané a nepreukázané. Nerovnosť v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa vznikla tým, že žalobca si chcel premlčané záväzky nahradiť novým záväzkom, ktorý by vyplynul zo zmluvy. Právny predchodca žalobcu si zvýhodnil svoje postavenie na úkor žalovaného - spotrebiteľa (nahradenie predošlých záväzkov možno z právneho hľadiska brať ako obdobu uznaniu dlhu, čo by v danom prípade bolo považované za neplatný právny úkon). Žalovaný si uzatvorením zmluvy, ktorá sa týka predošlých záväzkov, zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo je v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázané. Zároveň v zmysle § 7 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, sa toto konanie žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti. V neposlednom rade možno považovať konanie žalobcu, ktorý premlčané záväzky žalovaného nahradí novým záväzkom, za obchádzanie zákona čo je neplatný právny úkon. Žalovaný z uvedeného dôvodu vzniesol námietku premlčania. Zmluva je pre jej rozpor so zákonom neplatná (ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 39 Občianskeho zákonníka), na základe toho je nárok uplatnený žalobou nedôvodný v celom rozsahu. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že Zmluva o úvere zo dňa 26.10.2016 bola uzatvorená ako „Spotrebný úver na Čokoľvek“. Je zrejmé, že záujem o uzavretie zmluvy mal v prvom rade samotný žalovaný, keďže predložil požadované doklady a súhlasil s vypísaním predpísaného tlačiva a prijatím a schválením jeho žiadosti zo strany banky došlo k uzavretiu zmluvy. Z tohto dôvodu je irelevantná argumentácia žalovaného spočívajúca v tom, že sa pred uzatvorením zmluvy neoboznámil s ustanoveniami, podmienkami a náležitosťami jednotlivých zmlúv k predošlým záväzkom, a taktiež že žalobca nepreukázal ani vznik ani existenciu predošlých záväzkov. Z označenia druhu zmluvy „Spotrebný úver na Čokoľvek“ vyplýva, že o tom, na aký účel budú použité poskytnuté finančné prostriedky rozhoduje dlžník, a pre platnosť a vznik zmluvy je irelevantné, ako poskytnuté finančné prostriedky dlžník použije, resp. na aký účel ich od banky žiada. V tomto prípade to bolo slobodné rozhodnutie dlžníka, ktorý určil, že časť poskytnutých prostriedkov bude použitá na vyplatenie predošlých záväzkov. Nemôže byť teda na ujmu žalobcu (veriteľa), že žalovaný ako spotrebiteľ požiadal o poskytnutie finančných prostriedkov na vyplatenie svojich záväzkov, o ktorých existencii má pochybnosť. Nie je úlohou veriteľa skúmať či účel, na ktorý dlžník finančné prostriedky použije je v prospech dlžníka, alebo či mu môže privodiť ujmu. K uzavretiu zmluvy zo strany žalobcu nebol nijako nútený. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu spotrebiteľovi, a to takému konaniu, ktoré možno
hodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne, a to len preto, že má postavenie spotrebiteľa. Úlohou súdov v spotrebiteľských sporoch je poskytnúť spravodlivú ochranu primeranému spotrebiteľovi a primeraný jedinec musí a má byť obozretný vo svojom konaní, pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého.
4. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil vec tunajšiemu súdu v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní
5. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávania. Strany sa na pojednávaniach nezúčastnili, boli prítomní právni zástupcovia strán, ktorí zotrvali na svojich písomných podaniach.
6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: Zmluva o zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2019 + príloha k zmluve, Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 26.10.2016, príloha k zmluve + súhlas s poistením úveru, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia o RPMN, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.3.2019, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., sadzobník Slovenskej sporiteľne, a.s., výzva zo dňa 1.2.2019 č.l. 46, výzva zo dňa 26.3.2019 č.l. 47, výpis z úverového účtu č.l. 48, pokus o zmier + podací hárok, oznámenie o postúpení pohľadávky, kópia obálky nedoručenej zásielky č.l. 134, doručenka č.l. 135, plán splátok - amortizačná tabuľka č.l. 141, výpis z registra úverov č.l. 142, podací hárok č.l. 143.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 502 ods. 1 ObZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
20. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (26.10.2016) ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
21. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
22. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právny predchodca žalobcu v postavení banky uzatvoril so žalovaným dňa 26.10.2016 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej sa zviazal poskytnúť žalovanému splátkový úver číslo 5120871698 a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť z neho úroky. Výška úveru bola 17.000,- EUR, výška úrokovej sadzby bola 11,90% ročne. Úver mal žalovaný splatiť v mesačných splátkach po 292,23 EUR mesačne, pri počte splátok 96. Splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.12.2016, splatnosť poslednej splátky bola určená na 20.11.2024. Ročná percentuálne miera nákladov bola podľa zmluvy 14,26% a celková čiastka spojená s úverom bola 28.051,81 EUR.
24. Keďže právny predchodca žalobcu bol v postavení banky a žalovaný v postavení dlžníka, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. vystupoval
ako spotrebiteľ, zmluva ktorú uzatvorili je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené je možné konštatovať teda nielen s prihliadnutím na povahu účastníkov, ale aj s ohľadom na obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári. Na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaný) je preto potrebné aplikovať aj ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.
25. Žalovaný nesplnil riadne a včas svoju povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Nesplnil ju ani po tom, čo právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu uvedeného úveru. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil právny predchodca žalobcu ku dňu 4.3.2019. Písomná informácia o zosplatnení bola doručená žalovanému dňa 11.3.2019 (doručenka sa nachádza v spise na č.l. 135). Zosplatnenie uskutočnil právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve adresovanej žalovanému zo dňa 1.2.2019. Odoslanie tejto predchádzajúcej výzvy žalovanému dňa 4.2.2019 je preukázané poštovým podacím hárkom (v spise na č.l. 143). Súd teda mal za preukázané, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Na základe zmluvy zo dňa 24.6.2019 postúpil právny predchodca žalobcu žalobcovi pohľadávku voči žalovanému.
26. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu riadne skúmal pred uzatvorením zmluvy aj schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver (bonitu žalovaného). Žalobca to doložil odpoveďou na dopyt z úverového registra ohľadom osoby žalovaného. Zároveň uviedol aj skutkové tvrdenia, z ktorých vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy mala Slovenská sporiteľňa, a.s. ako právny predchodca žalobcu informácie o osobných pomeroch žalovaného. V tejto súvislosti preto nemožno konštatovať, že by bola hrubo porušila svoju povinnosť podľa § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, a že by bolo preto možné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu upraveného v ustanovení § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
27. Žalovaný v konaní namietal, že účelom úveru, ktorý mu bol poskytnutý malo byť uhradenie záväzkov voči Slovenskej sporiteľni, a.s. a iným bankám. Podľa žalovaného je toto zmluvné ustanovenie neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd konštatuje, že nenašiel rozpor medzi Článkom II. Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu a zákonným ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu refinancovanie predchádzajúcich úverov žalovaného bolo v záujme žalovaného a samotná skutočnosť, že sa staršie úvery refinancujú novými je bežnou vecou v bankovej praxi. Podľa zmluvy boli refinancované aj tri úvery (resp. záväzky žalovaného) z iných bánk. Podľa názoru súdu je ťažké si predstaviť, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla prinútiť žalovaného k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorým by vyplácal svoje záväzky z úveru poskytnutého inou bankou prípadne, že by sama iniciatívne vnútila žalovanému zmluvnú podmienku, na základe ktorej by museli byť splatené úvery poskytnuté žalovanému inou bankou. Súd v procese uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere nevidí ani nič netransparentné. Za dôvodnú nepovažuje súd ani námietku žalovaného, že sa pred uzavretím samotnej zmluvy nemal možnosť oboznámiť s ustanoveniami jednotlivých zmlúv o predchádzajúcich úveroch, ktoré mali byť novým úverom refinancované. Podľa názoru súdu nebol dôvod sa s týmito zmluvami oboznamovať pri uzatváraní zmluvy zo dňa 26.10.2016, keďže tieto boli uzatvorené ešte predtým a žalovaný bol zmluvnou stranou týchto zmlúv. Je logické, že musel mať o týchto úveroch vedomosť a oboznámil sa s nimi ešte v čase, keď jednotlivé zmluvy uzatváral (podpisoval). Zmluva o úvere, ktorá je predmetom tohto sporu podľa názoru súdu ani nemusela obsahovať zmluvné podmienky týchto predchádzajúcich úverov, nebol na to žiaden dôvod. Podľa názoru súdu sa v tomto prípade nejedná ani o situáciu upravenú v ustanovení § 52a Občianskeho zákonníka. Zmluva o splátkovom úvere číslo 5120871698 zo dňa 26.10.2016 je samostatnou zmluvou a nie je závislá od zmlúv o úveroch, na základe ktorých boli žalovanému poskytnuté predchádzajúce úvery.
28. V zmysle uvedeného považoval súd žalobu za dôvodnú. Preto žalobe vyhovel a priznal žalobcovi žalovanú sumu 20.000 EUR, ktorá pozostáva zo zvyšnej istiny úveru vo výške 16.158,34 EUR a z neuhradeného zmluvného úroku z úveru v rozsahu, v akom si ho uplatnil žalobca t.j. v sume 3.841,66 EUR.
29. Porušením povinnosti žalovaného vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky riadne a včas, vznikol žalobcovi zároveň nárok na úrok z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej sadzbe 5 % ročne zo sumy 16.158,34 EUR od 25.6.2019, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia žalovanej pohľadávky až do zaplatenia.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
33. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.