Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/70/2015

Identifikačné číslo spisu: 1510010960 Dátum vydania rozhodnutia: 16.08.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1510010960.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. augusta 2016 v Bratislave v trestnej veci obvineného K. D., pre pokračovací zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. októbra 2014, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného K. D. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo 14. apríla 2014 bol obvinenému K. D. na nezmenenom skutkovom základe uvedenom v rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 21. januára 2011, po predchádzajúcom zrušení tohto rozsudku vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu na základe povolenej obnovy konania, v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. z 28. novembra 2012, uložený trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. n/, l/, § 37 písm. m/, h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, 3, § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a spoločný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, 8 (osem) mesiacov a 1 (jeden) deň a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Bol mu uložený aj trest prepadnutia vecí použitých na spáchanie trestného činu a vyrobených pri páchaní trestného činu, ktorých vlastníkom sa stal štát a bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. júna 2009 vo výroku o treste.

Odvolanie obvineného K. D. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. z 9. októbra 2014 podľa zamietol ako nedôvodné.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený K. D. prostredníctvom obhajcu dňa 19. októbra 2015 dovolanie, uplatňujúc dovolací dôvod uvedený v

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videl v podstate v tom, že Okresný súd Bratislava V v obnovenom konaní pod sp. zn. ho odsúdil v bode 1 aj v bode 2 rozsudku za zločin podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák. aj napriek tomu, že sa dvoch zločinov nedopustil. V bode 2 rozsudku ho súd odsúdil za zločin podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák. aj napriek tomu, že samotný skutok nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. a teda nemôže byť právne kvalifikovaný ako zločin a ani v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20. januára 2011 pred povolením obnovy konania sa nikde neuvádza, že daný skutok by mu bol prekvalifikovaný z prečinu na zločin. Podľa názoru obvineného K. D. Okresný súd Bratislava V pri vynášaní rozsudku sp. zn. zo dňa 14. apríla 2014 pochybil a uznal ho vinným z dvoch zločinov podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák. aj napriek tomu, že sa spáchania dvoch zločinov nedopustil, čiže tento súd mu neoprávnene prekvalifikoval trestný čin v bode 2 rozsudku sp. zn. zo dňa 14. apríla 2014 z prečinu na zločin a tým mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces a bol mu uložený prísny trest.

Navrhol, aby podľa z dôvodov uvedených v dovolací súd vyslovil, že napadnutým uznesením bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanovení , Tr. zák. a podľa zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 14. apríla 2014 a uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 9. októbra 2014 a podľa prikázal vec Okresnému súdu Bratislava V, aby ju znovu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu.

Prokurátor sa k dovolaniu vyjadril tak, že považoval napadnuté uznesenie za vydané v súlade so zákonom, ako aj jemu predchádzajúci prvostupňový rozsudok a navrhol dovolanie obvineného K. D. odmietnuť podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (, ), bolo podané osobou oprávnenou ( ), prostredníctvom obhajcu ( ), v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (, ), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (, ) a obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie je naplnený dovolací dôvod uvedený v

K dovolaciemu dôvodu uvedenému v ustanovení dovolací súd uvádza, že Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 20. januára 2011, sp. zn. zrušil v celom rozsahu (vo výrokoch o vine, treste a ochrannom opatrení) rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 21. apríla 2009, ktorým bol obvinený K. D. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , Tr. zák. (v období od augusta do septembra 2008). Zrušil i výrok o treste a ochrannom opatrení, ktoré boli uložené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. júna 2009.

Tým istým rozsudkom Okresný súd Bratislava V z 20. januára 2011, sp. zn. uznal obvineného vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a/, d/ Tr. zák. (v období od augusta do septembra 2008), ale aj zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1, písm. a/, d/ Tr. zák. (ktorý mal obvinený K. D. podľa obžaloby Okresného prokurátora Bratislava V, sp. zn. spáchať 30. júna 2008). Napriek tomu, že skutok z 30. júna 2008 kvalifikoval pôvodne v obžalobe sp. zn. prokurátor ako prečin podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (viď č. l. 55 spisu Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. ), Okresný súd Bratislava V kvalifikoval tento skutok v rozsudku z

20. januára 2011, sp. zn. , ako čiastkový útok pokračovacieho zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, d/ Tr. zák. (viď č. l. 66 spisu).

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Tým, že okresný súd uvedeným rozsudkom neakceptoval právnu kvalifikáciu skutku uvedenú v obžalobe a ako súčasť pokračovacieho trestného činu ho kvalifikoval podľa , Tr. zák. nepochybil, pretože podľa súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe. A napokon okresný súd by pochybil, ak by čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu právne posúdil odlišne od hlavného činu, ktorého bol čiastkový útok súčasťou.

V prerokúvanej veci však dovolací súd zistil, že dovolanie bolo podané proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 9. októbra 2014, ktorým nebolo rozhodované o vine, pretože výrok o vine zostal právoplatný od 22. januára 2011, pretože proti výroku o vine uvedenom v rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 21. januára 2011 nikto z oprávnených osôb odvolanie nepodal. Napadnuté rozhodnutie tak nemohlo byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia skutku uvedeného v rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 21. januára 2011.

Pokiaľ ide o dovolaciu námietku obvineného týkajúcu sa skutočnosti, že ani odvolací súd a pred ním okresný súd sa neriadili zásadou „zákazu zmeny k horšiemu“ - reformatio in peius - dovolací súd jednak uvádza, že tento dôvod nezakladá naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu a teda ani dovolacieho dôvodu podľa a jednak poukazuje na časť odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. novembra 2012, z ktorého vyplýva, že pri vyslovení nesúladu slovného spojenia „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ uvedeného v Tr. zák. s sa riadil i nasledujúcou právnou úvahou:

„Ústavný súd pritom nenamieta, že v prípade viacčinného súbehu úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, dochádza k obligatórnemu zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného o jednu tretinu, ale namieta, že striktne upravuje ďalší postup súdu pri určení konkrétnej výšky trestu, že jej určenie neponecháva na voľnej úvahe súdu, keďže pri ukladaní konkrétneho trestu mu ukladá povinnosť uložiť trest v konkrétnej časti upravenej (sprísnenej) trestnej sadzby.“

Zo žiadnej z úvah uvedenej v citovanom náleze nevyplýva následne, so zreteľom na citované, povinnosť súdov vo veciach, kde sa pred vydaním citovaného nálezu riadili asperačnou zásadou, aby po povolení obnovy konania automaticky ukladali miernejšie tresty.

Okresný i krajský súd v prerokúvanej veci v napadnutých rozhodnutiach náležite odôvodnili z akého dôvodu obvinenému po povolení obnovy konania, ku ktorej museli so zreteľom na uvedený nález a použitie asperačnej zásady v prerokúvanej veci pristúpiť obligatórne, neuložili obvinenému K. D. miernejší, ale rovnaký trest ako v pôvodnom konaní. Odôvodnenie opreli najmä o kriminálnu minulosť a bohatý trestný register obvineného, z ktorého vyplýva v podstate jeho neprevychovateľnosť a teda slabý individuálny vplyv ukladaných trestov na obvineného. Súhrnný a spoločný trest bol uložený vo výmere len o deň dlhšej ako trest uložený pôvodným (zrušeným) rozsudkom z roku 2009 vo výmere osem rokov a osem mesiacov.

Navyše dovolací súd doplňuje, že nie je v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu, ak je

páchateľovi v novom konaní uložený rovnaký, ale nie prísnejší trest ako v pôvodnom konaní. Porušením tejto zásady by bolo uloženie prísnejšieho trestu, čo sa však v prerokúvanej trestnej veci nestalo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením , preto dovolanie obvineného K. D. odmietol podľa

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.