Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_24CoE-48-2021.pdf
PDF · 103.76 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/48/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Anton Jaček a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Eva Behranová, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa K., I. cesta XXXX/XXX, pre vymoženie 46,92 Eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 2905/15, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 9Er/774/2015-29, zo dňa 9. novembra 2018, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 9Er/774/2015-58, zo dňa 28. októbra 2021, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 2, § 3, § 4, § 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej aj „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017 ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a vecne tým, že v rámci rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistil, že súdny exekútor, ktorý požiadal o udelenie poverenia je v zmysle § 30 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017 vylúčený z jej vykonávania, pretože predtým, ako bol vymenovaný do funkcie súdneho exekútora, bol zamestnancom oprávneného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa názoru oprávneného prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Exekučný súd totiž nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale len rozhodcovský rozsudok, pričom musí ísť o zjavné nedostatky a v tejto súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 5/2000. K neúplnému zisteniu skutkového stavu uviedol, že oprávnený uzatváral rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval. Dôvodil, že nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané. Poukazoval pritom na rozhodnutia okresných súdov SR (uznesenie Okresného súdu Martin zo dňa 21.4.2010, č.k. 22Er/29/2009-44, uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 22.9.2010, č. k. 15Er/2014/2009-43 a iné), ktoré konštatovali, že JUDr. Rudolf Krutý
nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Skutočnosť, že súdny exekútor bol v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Jednalo sa iba o radového zamestnanca, ktorý nemohol ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 227/99 zo dňa 23.9.1999 a Najvyššieho správneho súdu ČR č. 1882 publikované v č. 8/2009 Zb. NSS, zaoberajúce sa otázkou zaujatosti sudcu/zamestnanca správneho orgánu v prípade, ak bol v minulosti zamestnancom účastníka konania. Oprávnený zároveň uviedol, že odstraňuje vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá a to tým, že oznamuje meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor, so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
5. Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Er/774/2015 bolo vymoženie 46,92 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, sp.zn. SR 02992/14 zo dňa 12.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2014 a vykonateľnosť dňa 25.9.2014. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti zamietol. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
6. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav, pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na (výstižné, správne a presvedčivé) odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
7. Exekučné konanie predstavuje postup súdu, súdneho exekútora, účastníkov konania pri nútenom výkone judikovaného práva vyjadreného exekučným titulom. Exekučný súd v rámci rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 preskúmava súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak zistí ich rozpor so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
8. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
11. Podľa § 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.
12. Podľa § 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej a publicistickej činnosti.
13. Podľa § 5 ods. 1, 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (1). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (2).
14. Podľa § 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 EP v znení účinnom do 31.3.2017, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (1). Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada (2). Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad (3). Účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora (4). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok (5). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel (6).
15. Súd prvej inštancie v rámci preskúmavania žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.1.2015 dospel k záveru, že tento je v zmysle ust. § 30 ods. 1 EP v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vylúčený z vykonávania exekúcie, pretože bol v minulosti zamestnancom oprávneného. Vzhľadom na túto skutočnosť jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie bol oprávnený v rámci skúmania zákonnosti žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017), zaoberať sa aj otázkou vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania predmetnej exekúcie.
17. Inštitút vylúčenia súdneho exekútora vychádza zo zásady nestrannosti zakotvenej v § 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017. Vylúčenie nastáva, ak určité okolnosti sú spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je vylúčený, aj keď nie je zaujatý, postačí, že daná okolnosť je spôsobilá vyvolať objektívnu pochybnosť (dojem), že je zaujatý.
18. V náleze sp. zn. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011 Ústavný súd SR konštatuje, že nezlučiteľnosť činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom (a inými) vyplývajúca z § 4 EP predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Uvedené konanie nevylučuje ani disciplinárnu, resp. trestnú zodpovednosť súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania (v danom prípade oprávneného), je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 EP, ktorú je v zmysle § 30 ods. 3 Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. Ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd (§ 30 ods. 11 EP). V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a
používanie ustanovení § 30 EP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 CSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. ..... Ústavný súd zdôrazňuje, že záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
19. Hoci nález Ústavného súdu SR nie je všeobecne záväzným, je potrebné ho vziať v tomto konkrétnom prípade do úvahy, pretože sa jednoznačne a výslovne týka exekútora JUDr. Rudolfa Krutého a spája sa s jeho predchádzajúcim zamestnaním a zamestnávateľom, ktorým je v tomto konaní oprávnený. V posudzovanom prípade sa exekučné konanie začalo v čase, keď súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý už nebol zamestnancom oprávneného. Avšak skutočnosť, že tento súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, je potrebné považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov danej exekúcie, a to predovšetkým z dôvodu, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci.
20. V spojení s uvedeným konštatovaním odvolací súd je toho názoru, že je potrebné dbať na ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu, exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie. Skutočnosť, že existovali vzťahy medzi súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a oprávneným, narušuje záruku nezávislosti, čo sa vzťahuje aj na orgány, ktoré vykonávajú právomoci všeobecného súdu, čím je narušená tzv. teória zdania, i keby neexistoval dôvod na subjektívnu zaujatosť. Pokiaľ ide o názory iných súdov SR, na ktoré poukazoval oprávnený, odvolací súd nimi nie je viazaný, preto sa k rozhodnutiam týchto súdov nevyjadruje.
21. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď otázku vylúčenia súdneho exekútora riešil už v štádiu rozhodovania o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôvodu hospodárnosti konania by totiž bolo nadbytočným exekútorovi najprv udeliť poverenie a až potom, keď poverený exekútor môže začať vykonávať úkony exekučnej činnosti, rozhodovať o jeho vylúčení. Keďže dôvody vylúčenia súdneho exekútora boli súdu známe už pri rozhodovaní o udelení poverenia, bol správny postup súdu prvej inštancie, keď v rámci skúmania zákonnosti žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia, jeho žiadosť z dôvodu vylúčenia pre zaujatosť zamietol.
22. Oprávnený v odvolaní v poslednom odseku čl. II. uviedol, že: „...odstraňujeme vadu konania, pre ktorú bola žiadosť o udelenie poverenia exekútorovi zamietnutá a to tým, že oznamujeme súdu meno nového exekútora, ktorým je JUDr. Ivan Nestor...“. Keďže odvolateľ tento nie jasný procesný úkon bližšie nevymedzil, odvolací súd ho posúdil podľa nižšie uvedených hľadísk prichádzajúcich do úvahy:
23. V tejto fáze exekučného konania nie je možné postupovať podľa § 30 ods. 11 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ktorý upravuje postup po vylúčení súdom už povereného súdneho exekútora. V predmetnej veci sa súd prvej inštancie otázkou zaujatosti súdneho exekútora zaoberal ako otázkou predbežnou, v rámci skúmania zákonnosti žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Postup podľa § 30 ods. 11 EP v znení účinnom do 31.3.2017 prichádza do úvahy v prípade, že súd poverí súdneho exekútora vykonávaním exekúcie a tento bude následným rozhodnutím súdu vylúčený z jej vykonávania, potom je oprávnený povinný navrhnúť iného exekútora, ktorého súd poverí ďalším vykonávaním exekúcie.
24. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.
25. Z citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017 jednoznačne vyplýva, že súd posudzuje súlad so zákonom troch základných dokumentov, a to žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Hoci oprávnený v odvolaní oznámil meno nového exekútora JUDr. Ivana Nestora, tento jeho úkon nemožno v predmetnom konaní považovať za relevantný, pretože v danom prípade chýbajú základné listiny, ktoré súd posudzuje pri rozhodovaní o udelení poverenia podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, a to je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora o udelenie poverenia v predmetnej veci v zmysle § 44 EP v znení účinnom do 31.3.2017 a tiež návrh oprávneného na vykonanie exekúcie adresovaný tomuto súdnemu exekútorovi v zmysle § 38 a nasl. EP v znení účinnom do 31.3.2017. Bez existencie žiadosti tohto súdneho exekútora, ani návrhu oprávneného, nie je možné o jeho poverení rozhodovať. V predmetnom konaní je rozhodované o žiadosti o udelenie poverenia podanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, preto oprávneným navrhnutého iného súdneho exekútora nemožno vykonaním exekúcie v tomto konaní poveriť.
26. Rovnako nie je možné navrhnutie nového exekútora oprávneným považovať ani za návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle § 44 ods. 10 EP v znení účinnom do 31.3.2017. Predmetné ustanovenie síce hovorí, že oprávnený môže navrhnúť zmenu súdneho exekútora kedykoľvek v priebehu exekučného konania, avšak z ustanovenia § 44 ods. 11 EP v znení účinnom do 31.3.2017 jednoznačne vyplýva, že zmeniť exekútora možno len za predpokladu, že tento už bol poverený. V predmetnej veci však súdny exekútor nebol dosiaľ poverený, preto oznámenie mena nového súdneho exekútora nemožno považovať ani za návrh na zmenu exekútora.
27. Predmetné odvolanie v záverečnom odseku časti II. nie je možné (ani podľa obsahu) považovať ani za návrh novooznačenému súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, keďže neobsahuje samotný dispozitívny úkon oprávneného smerujúci k navrhnutiu tomuto exekútorovi vykonať danú exekúciu. O tom, že návrhom na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 EP v znení účinnom do 31.3.2017 táto časť odvolania nie je, svedčí i to, že ani nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 39 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ani nie je adresovaný označenému exekútorovi. Ani výkladom prejavu vôle totiž nemožno nahradiť alebo doplňovať vôľu, ktorú účastník nemal, alebo ktorú síce mal, ale ju objektívne pochopiteľným spôsobom neprejavil. Nebol preto dôvod pre postupovanie podania novooznačenému súdnemu exekútorovi.
28. Pokiaľ ide o námietky oprávneného ohľadom prekročenia právomoci exekučného súdu pri preskúmavaní rozhodcovského konania a nedostatočného zistenia skutkového stavu, tieto sú celkom zjavne nedôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo založené na dôvodoch, ktoré oprávnený v odvolaní namietal (exekučný súd nepreskúmaval platnosť rozhodcovskej doložky a právomoc rozhodcovského súdu). Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený podáva obdobné odvolania v konaniach, v ktorých exekučné súdy po preskúmaní exekučného titulu dospeli k záveru, že tento je pre neplatnosť rozhodcovskej doložky nulitný a ako exekučný titul nespôsobilý, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tento prípad však v preskúmavanej veci nešlo.
29. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
30. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté ex offo v súdnom rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, v exekučnom konaní použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).
31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).