Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
84a/399853.62e7f7.pdf
PDF · 133.01 KB
No categories available
2Cdo/128/2016
Najvyšší súd 2 Cdo 128/2016
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu M. S., bývajúceho v P.,
zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Plzenská 2, proti
ţalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2,
zastúpenej JUDr. G. Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Boţeny Nemcovej 22,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 11 C
130/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. decembra
2014 sp.zn. 12 Co 21/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
1. Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. novembra 2013 č.k. 11 C 130/2013-236 zrušil
rozsudky rozhodcovského súdu, ktorý bliţšie špecifikoval vo svojom rozhodnutí (ďalej len
„označené rozhodcovské rozsudky“) a rozhodol o trovách konania. Konštatoval, ţe v danom
prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba povaţovať za spotrebiteľskú zmluvu
(v zmysle § 52 a 53 Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy bol vyhotovený dodávateľkou
(ţalovanou) na vopred pripravenom tlačive tak, ţe spotrebiteľ (ţalobca) nemal moţnosť
zmeniť jej obsah. Súčasťou zmluvného dojednania bola tieţ rozhodcovská doloţka, podľa
ktorej všetky vzájomné spory z poistenia budú prejednávané v rozhodcovskom konaní.
Ţalobca nebol oboznámený s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienil
a nijako nemohol meniť jeho obsah. Rozhodcovská doloţka nebola individuálne dojednaná
a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Táto doloţka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Ţalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej
lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel
a označené rozhodcovské rozsudky zrušil.
2. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Prešove rozsudkom z 11. decembra 2014
sp.zn. 12 Co 21/2014 napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny
a ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
predstavuje neprijateľnú (neplatnú) zmluvnú podmienku dojednanie v spotrebiteľskej zmluve
obsiahnuté v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá s poukazom na § 53 ods. 2 a § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná (pretoţe rozhodcovská
doloţka sa nemôţe uzavrieť len s odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
bez písomnosti ako prejavu vôle medzi účastníkmi) a vyţaduje od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doloţku si ţalobca
osobitne nevyjednal a zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej podrobiť.
Dokazovaním bolo preukázané, ţe ţalobcovi neboli poskytnuté ţiadne informácie
o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej
rozhodcovskej doloţky. Dodal, ţe rozhodcovské rozsudky vydané rozhodcom bez platnej –
písomnej rozhodcovskej zmluvy sú právne neúčinné a účastníkov nezaväzujú. O trovách
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie s tým, ţe
v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. v spojení s § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p. a ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bolo
odopreté právo na zákonného sudcu a v dôsledku toho jej bola odňatá moţnosť pred súdom
konať. Poukázala na nepredloţenie prejudiciálnej otázky ESD k výkladu ustanovenia § 53
ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a na výklad ustanovenie prílohy 1 písmena q/ smernice
93/13/EHS samotným odvolacím súdom. S poukazom na vedenie súdneho konania ex offo
a vyšetrovacej zásady uviedla, ţe účastníci konania neboli oboznámení so závermi,
ku ktorým súd dospel a tak bolo porušené právo strán kontradiktórne sa k nim vyjadriť. Toto
tvrdenie podporil rozsudkom ESD vo veci C-472/11 a rozšíril dovolaciu námietku o porušenie
práva na spravodlivý súdny proces. S odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR
II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 410/06, I. ÚS 265/05, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03,
III. ÚS 209/04 tvrdila, ţe v odôvodnení rozsudku odvolací súd bliţšie nevysvetlil, z akých
skutkových zistení vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich právnom posudzovaní,
nevyrovnal sa s jej odvolacími námietkami, ktoré mohli spôsobiť odlišné rozhodnutie v merite
veci, jeho rozhodnutie je preto arbitrárne, svojvoľné. Namietala nedostatočne vykonané
dokazovanie. Ďalej dovolateľka konštatovala nesprávne zistený skutkový stav, ku ktorému
prišli okresný i krajský súd. Súdy nesprávne interpretovali všeobecné poistné podmienky,
osobitné zmluvné dojednania, rozhodcovskú doloţku a záznam sprostredkovateľa poistenia
o poţiadavkách a potrebách klientov. Podľa jej názoru bola rozhodcovská doloţka
formulovaná tak, ţe poistencovi priznávala aj moţnosť neprijať navrhované zmluvné
dojednanie. V rámci neprávneho právneho posúdenia uviedla, ţe súd neaplikoval nesprávnu
právnu normu zákon č. 340/2005 Z.z. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok odvolacieho
aj prvostupňového súdu a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalobca sa
k dovolaniu písomne nevyjadril.
4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku
č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, ţe ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalovaná, ďalej aj ako
„dovolateľka“), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 443 CSP), skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6. Dovolací súd listom z 22. apríla 2016 sp.zn. 2 Cdo 737/2015 vrátil spis súdu
prvého stupňa ako predčasne predloţený s tým, ţe podľa § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.
dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo
jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú
podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti
dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je
splnená. V danom prípade bol do spisu (č.l. 285) zaloţená písomnosť, ktorou ţalovaná
poverila JUDr. J. Š., aby za ňu v tejto veci konal ako jej zamestnanec s právnickým
vzdelaním. Príloha uvedeného poverenia (pracovná zmluva č. 04/2007) ale preukazuje
zamestnanecký vzťah JUDr. Š. k ţalovanej len do 30. septembra 2007 (viď č.l. 286 spisu).
Nepreukazuje teda, ţe v čase podania dovolania (16. marca 2015) a v začatom dovolacom
konaní je JUDr. Š. oprávnený konať za ţalovanú. K dovolaniu je pripojený tieţ doklad
o tom, ţe JUDr. Š. zloţil advokátsku skúšku, podľa všetkého ale nie je advokát (viď
www.sak.sk). Navyše, v súdom spise sa na č.l. 48 nachádza plná moc z 11. júna 2013,
udelená dovolateľkou advokátovi JUDr. G. G., ktorou ho splnomocnila „na konanie v prvom
stupni, odvolacie konanie aj prípadne dovolacie konanie pred Najvyšším súdom SR.“
Dovolací súd tak vo svojom pokyne určenom okresnému súdu prikázal, aby súd súčasne
vyzval ţalovanú na vyjadrenie k plnomocenstvu udelenému JUDr. G..
7. Okresný súd Prešov uznesením zo 4. mája 2016 č.k. 11 C 130/2013-320 ţalovanú
vyzval, aby v lehote 10 dní preukázala splnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania
vyplývajúcej z ustanovenia § 241 ods. 1 O.s.p., zároveň ju poučil o následkoch
nerešpektovania tejto výzvy. Zo spisu vyplýva, ţe ţalovaná, ktorá uvedenú výzvu a poučenie
prevzala 13. mája 2016, na tento úkon súdu nereagovala. Dňa 26. mája 2016 (č.l. 322 spisu)
bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie dovolania podpísané JUDr. Š..
8. Dovolací súd v súvislosti s doručeným späťvzatím dovolania podpísaným
JUDr. Š. uvádza, ţe toto akceptovať nemohol vzhľadom na nepreukázanie podmienky
kvalifikovaného právneho zastúpenia JUDr. Š. v dovolacom konaní (viď vyššie hore bod 6
a 7), preto ním podpísané späťvzatie dovolania nemôţe vyvolať právne účinky zastavenia
dovolacieho konania v zmysle § 446 CSP. Vzhľadom
na nedôsledné splnenie pokynu dovolacieho súdu súdom prvej inštancie dovolací súd sám
vyzval JUDr. G. na vyjadrenie sa k plnomocenstvu, resp. parafovaniu dovolania podaného
ţalovanou. V podaní doručenom najvyššiemu súdu elektronickými prostriedkami 9. augusta
2016 (poštou 11. augusta 2016) JUDr. G. uviedol, ţe súhlasí s dovolaním podaným
ţalovanou.
9. Podľa § 452 ods. 1 CSP ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci,
ktorá uţ bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom
na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môţe v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázať uţ len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotoţňuje
s ich odôvodnením, ďalšie dôvody uţ neuvádzať.
10. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká uţ bola v počte
väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania
tej istej dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 5 Cdo 460/2014,
3 Cdo 102/2014, 3 Cdo 260/2014, 3 Cdo 332/2014, 3 Cdo 368/2014, 3 Cdo 474/2014,
3 Cdo 99/2015, 3 Cdo 224/2015, 3 Cdo 265/2015). Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje, poukazuje
na ne a ďalšie dôvody uţ neuvádza.
11. Z dôvodov vyššie uvedených Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
ţalovanej v súlade s § 447 písm. c/ CSP odmietol ako procesne neprípustné.
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle
§ 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania ţalobcu rozhodne
súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2016
JUDr. Viera Petríková, v.r.
predsedníčka senátu
JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r.
členka senátu
JUDr. Jozef Kolcun, v.r.
člen senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová