Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5S-25-2019.pdf
PDF · 182.73 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/25/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. k. 3704/2018 zo dňa 12.12.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Č.k.: 3704/2018 zo dňa 12.12.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 09.03.2017 vykonala Regionálna, veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto (ďalej len „RVPS“ alebo „prvostupňový orgán“) úradnú kontrolu v prevádzke žalobcu - Supermarket BILLA č. 108, Muchovo námestie, 851 01 Bratislava. O výkone kontroly bol spísaný Záznam o úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ, LB, MP, SP/13. Následne dňa 19.04.2017 bola vykonaná v prevádzke dodatočná úradná kontrola potravín a po výkone tejto úradnej kontroly bol dňa 19.4.2017 spísaný Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín.
2. Dňa 12.02.2018 bolo žalobcovi doručené upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 07.02.2018, ktorým RVPS upovedomila žalobcu, že voči nemu začína správne konanie vo veci uloženia pokuty pre podozrenie zo spáchania iných správnych deliktov, ktorých sa mal žalobca dopustiť v čase výkonu úradnej kontroly dňa 09.03.2017. Žalobca sa k upovedomeniu vyjadril listom zo dňa 13.02.2018.
3. Dňa 12.03.2018 vydala RVPS rozhodnutie č. k. /104/799/2018-163, ktorým žalobcovi za porušenie povinnosti ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti potravinárstva podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj len „Zákon o potravinách“ alebo „Zákon 152/1995 Z. z.“) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách bola uložená pokuta vo výške 100.000,- euro (ďalej aj len „pôvodné prvostupňové rozhodnutie“).
4. Žalobca podal voči rozhodnutiu odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že dňa 31.05.2018 rozhodnutím č. k. 1462/2018 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil RVPS na nové prejednanie a rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť. V ďalšom konaní uložil prvostupňovému orgánu v súvislosti s výškou pokuty odôvodniť ako bolo prihliadnuté na každé zo zákonných kritérií ustanovených v zákone o potravinách (závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a či ide o protiprávne konanie) a vyhodnotiť ich vplyv na výšku pokuty a zároveň poskytnúť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k porušeniu § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách (umiestňovanie na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby, alebo po uplynutí DMT).
5. Dňa 31.07.2018 bol žalobcovi doručený list označený ako „Doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania“ zo dňa 24.07.2018, č. k. 104/2025/25/2018-163, ktorým RVPS doplnila pôvodné upovedomenie o začatí správneho konania o podozrenie zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že mal porušiť zákaz umiestňovať na trh výrobky po uplynutí DMT. K doplneniu upovedomenia o začatí správneho konania sa vyjadril žalobca tak, že namietal nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín a zároveň poprel porušenie zákona.
6. Dňa 25.09.2018 RVPS vydala nové rozhodnutie č. k./104/3312/2018-163, ktorým žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona uložila opätovne pokutu vo výške XXX.XXX,- eur („prvostupňové rozhodnutie“). RVPS svoje rozhodnutie založila na závere, že žalobca porušil predpisy na úseku potravinového práva tým, že dňa 09.03.2017 v čase od 08:30 hod. do 14:30 hod. v prevádzkarni žalobcu - filiálka 108, Muchovo námestie, Bratislava a/ nezabezpečil vyhovujúci stav hygieny skladovacích priestorov tak, aby chránili potraviny pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné pre ľudskú spotrebu a nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov a týmto konaním, ktoré bližšie definovala, sa žalobca dopustil tzv. iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách;
- neudržiaval manipulačné priestory a priestranstvo patriace k prevádzkarni v čistote, a to výskytom nedostatkov špecifikovaných v rozhodnutí, čím sa žalobca dopustil tzv. iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách;
- nezabezpečil oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu tým, že skladoval výrobky bližšie definované v rozhodnutí a tým sa dopustil tzv. iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách; b/ porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom DMT tým, že umiestňoval na trh tri druhy výrobkov po uplynutí DMT
- Geras medové pláty (polotovar na výrobu zákuskov - cukrársky korpus), á240g, pôvod: SK, množstvo: 8 ks, DMT: 07.03.2017,
- Fit nature müsli NM tyčinka s višňami, á25g, pôvod: CZ, množstvo: 26ks, DMT: 03.03.2017,
- Dianella fit tyčinka DFT s orieškovou príchuťou, á40g, pôvod: CZ, množstvo: 9 ks, DMT: 02.2017, čím sa žalobca dopustil tzv. iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách.
7. Pri ukladaní trestu RVPS použila tzv. absorpčnú zásadu a pokutu uložila podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, teda za delikt najprísnejšie postihnuteľný, za ktorý je možné uložiť pokutu v sadzbe od X.XXX,- eur - do XXX.XXX,- eur. Pri určovaní výšky pokuty bola zohľadnená dĺžka protiprávneho stavu, minulosť prevádzkovateľa a pokuty udelené v rokoch 2015, 2016, 2017. S ohľadom na tieto kritériá považovala pokutu uloženú vo výške XXX.XXX,- eur za primeranú.
8. Žalobca podal voči rozhodnutiu zo dňa 25.09.2018 odvolanie, v ktorom namietal, že skutok tak ako bol kvalifikovaný prvostupňovým orgánom (§ 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách) sa nestal, ďalej namietal absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly potravín, neprimerane široko vymedzený účel úradnej kontroly potravín porušujúci princíp zákazu tzv. “fishing expeditions“, nerešpektovanie zásady „ne bis in idem“, zásady zahladenia správnych deliktov a neprimeranosť uloženej sankcie.
9. Žalovaný o odvolaní rozhodol dňa 12.12.2018 tak, že rozhodnutím č. k.: 3704/2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) odvolaním napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že doplnil špecifikáciu množstva potravín a ich DMT, ohľadom ktorých sa žalobca dopustil správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm.
o/ zákona o potravinách. V ostatnom sa stotožnil s právnym posúdením veci tak ako toto vykonal prvostupňový správny orgán.
II.
Žaloba
10. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému dňa 18.02.2019 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. k.: 3704/2018 zo dňa 12.12.2018 v spojení s rozhodnutím RVPS Bratislava-mesto, č. 104/3312/2018-163 zo dňa 25.09.2018 s návrhom na ich zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného žalobca odvodzuje od nezákonnosti výkonu samotnej úradnej kontroly potravín, pretože úradná kontrola potravín, bola vykonaná nezákonným spôsobom, keďže inšpektori RVPS vykonali kontrolu tak, že ju žalobcovi oznámili až potom ako identifikovali údajné porušenia zákona o potravinách. Uvedené potvrdzuje záznam o úradnej kontrole potravín, ktorý neobsahuje žiadnu zmienku o tom, že inšpektori oznámili začiatok úradnej kontroly potravín zamestnancom žalobcu ihneď ako vstúpili do filiálky. Žalovaný sa v rozhodnutí s touto námietkou nevysporiadal riadne, pričom v zázname o úradnej kontrole potravín sa konštatuje, že táto mala prebiehať v čase od 08:30 hod. do 14:30 hod., avšak žalobca nevie verifikovať, či tomu tak naozaj bolo, nakoľko výkon úradnej kontroly potravín mu bol oznámený až potom ako inšpektori identifikovali údajné porušenia zákona o potravinách.
11. Žalobca ďalej namieta, že inšpektori na začiatku úradnej kontroly potravín neoznámili ani účel kontroly, a nepredložili poverenie, z ktorého by účel úradnej kontroly vyplýval. Poverenie je pritom základným dokumentom, ktorý by mal vymedzovať rozsah (účel) úradnej kontroly potravín. Kontrolovaný subjekt má preto právo byť upovedomený o účele kontroly ihneď na jej začiatku, nakoľko účelom kontroly je determinovaný aj rozsah povinností kontrolovaného subjektu poskytovať správnemu orgánu súčinnosť. Žalobca sa o účele úradnej kontroly potravín dozvedel až na konci kontroly, keď bol jeho zamestnancovi predložený záznam o úradnej kontrole na podpis. Žalobca zastáva právny názor, že výkon kontroly bez toho, aby sa správny orgán na úvod prezentoval určitým dokladom s jasne vymedzeným účelom kontroly, je neakceptovateľný, pretože tým sa stáva kontrola pre kontrolovaný subjekt nepredvídateľná čo do rozsahu a je netransparentná, pretože nie je možné vylúčiť, že účel kontroly sa bude s ohľadom na zistenia na mieste dodatočne meniť.
12. V tomto smere žalobca poukazuje na identický právny stav, ktorý existoval v prípade kontrol vykonávaných Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v rámci jeho inšpekčnej činnosti vykonávanej podľa § 22a zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 30.06.2014. Tento zákon v danom čase bližšie neupravoval, kedy má byť poverenie kontrolovanému subjektu predložené a ani náležitosti poverenia. Súčasné znenie zákona už povinnosť preukázať sa poverením s vymedzeným účelom na začiatku kontroly upravuje, a to aj vďaka rozhodovacej činnosti súdov, ktoré uznali aplikovateľnosť argumentácie zákazu tzv. „fishing expeditions“ na postup úradu pri výkone kontrol. Tento zákon dnes definuje povinnosť preukázať sa poverením tak, že zamestnanec úradu sa pri výkone inšpekcie preukazuje poverením podľa odseku 2, ktorého rovnopis predloží pri začatí inšpekcie podnikateľovi, alebo akémukoľvek zamestnancovi podnikateľa, v ktorého priestoroch a v dopravných prostriedkoch sa má inšpekcia vykonať. Podľa žalobcu analogický postup by mal byť volený aj v prípade kontroly vykonávanej podľa zákona o potravinách. Žalobca preto nesúhlasí s právnym posúdením žalovaného vyjadreným v rozhodnutí. Argumentuje, že aj keď sú v danom prípade objekty chránené normami práva hospodárskej súťaže odlišne od objektov chránených normami potravinového práva, v oboch prípadoch ide o neohlásené úradné kontroly, preto je nutné závery formulované poukázanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR aplikovať aj na postupy orgánom úradnej kontroly potravín. Navyše žalovaný sa s touto námietkou žalobcu ani v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, neuviedol žiadne ustanovenia relevantných právnych predpisov alebo dôkazy, ktoré by námietky žalobcu vyvracali. Rozhodnutie o odvolaní je tak pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti namieta aj príliš široko vymedzený účel úradnej kontroly potravín.
13. Žalobca namieta nezákonnosť výkonu úradnej kontroly potravín vykonnej dňa 09.03.2017 tiež z dôvodu, že zo strany RVPS nebol kontrolovaný subjekt poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu počas výkonu úradnej kontroly potravín a osobitne o možnosti podať námietky proti uloženým opatreniam v zmysle § 20 ods. 11 zákona o potravinách a o možnosti podať žalobu voči inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 1 zákona 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok (ďalej len “SSP“). Žalovaný na predmetnú námietku žalobcu nereflektoval žiadnou právnou argumentáciou, len v článku III. svojho rozhodnutia cituje pasáž vyjadrenia prvostupňového orgánu, podľa ktorého inšpektori upovedomia o práve podať námietky kontrolovaný subjekt ústne. Žalovaný v obrane ďalej uvádza, že žalobcovi bola v upovedomení o začatí správneho konania stanovená lehota 5 dní na vyjadrenie sa k podkladu rozhodnutia. Žalobca, ale pripomína, že poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k začatiu správneho konania nesúvisí so zanedbaním povinnosti správneho orgánu poskytnúť účastníkovi konania poučenie o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu a poučenie o práve podať námietky voči uloženým opatreniam. Konanie o námietkach voči uloženému opatreniu je zavŕšené vydaním samostatného rozhodnutia, ktoré je následne preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva.
14. V súvislosti s týmto žalobca pripomína, že s výnimkou ustanovení zákona o potravinách sa na úradnú kontrolu potravín priamo aplikujú i ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení (ďalej aj len „Nariadenie č. 882/2004“). Podľa článku 54 ods. 3 cit. nariadenia príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo zástupcovi a/ písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b/ informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Aj v zmysle uvedených ustanovení nariadenia č. 882/2004 žalobca mal právo dostať písomné oznámenie o uloženom opatrení, ktoré by malo byť dokonca odôvodnené (písm. a/) a taktiež byť upovedomený o práve odvolať sa voči takémuto opatreniu (písm. c/). Žalobcovi boli tieto práva odňaté tým, že o nich nebol zo strany správneho orgánu riadne poučený. Dôkazom o absencii poučenia je samotný obsah záznamu o úradnej kontrole potravín, ktorý neobsahuje ani zmienku o tom, či žalobca podal voči uloženým opatreniam ústne námietky.
15. Žalobca rozporuje samotnú podstatu protiprávneho konania a tvrdí, že správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách sa tým, že mal umiestňovať na trh potraviny po uplynutí DMT, nedopustil. Naplnenie skutkovej podstaty predmetného správneho deliktu považuje zo strany správneho orgánu za nepreukázané. Žalovaný sa s námietkou žalobcu nestotožnil. Podľa jeho názoru umiestňovanie predmetných potravín na trh je dostatočne preukázané už samotným záznamom o úradnej kontrole potravín, a preto inšpektori nepovažovali za potrebné vyhotoviť fotodokumentáciu predmetných nedostatkov. Naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu má preukazovať aj podpis zamestnanca žalobcu na zázname o úradnej kontrole potravín.
16. Toto žalobca nepovažuje za dostatočný podklad pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči kontrolovanému subjektu. Záznam o úradnej kontrole potravín je dokument spisovaný jednostranne zo strany správneho orgánu, pričom zamestnanec kontrolovaného subjektu sa na jeho koncipovaní žiadnym spôsobom nepodieľa. Žalobca preto nepovažuje skutkový stav za dostatočne zistený len tým, že správny orgán uvedie určité zistenia subjektívneho charakteru do záznamu o úradnej kontrole potravín. Správny orgán musí vedieť skutkový stav následne i hodnoverne preukázať tak, aby o ňom nevznikli žiadne pochybnosti. Na preukázanie spáchania správneho deliktu by mal správny orgán zvoliť také metódy, postupy a dôkazné prostriedky, vďaka ktorým dôkazné bremeno unesie, čo sa mu v tomto prípade nepodarilo. Tvrdenie žalovaného o údajnom umiestňovaní potravín na trh po uplynutí DMT žalobca považuje preto za nepreukázané. V podkladoch k rozhodnutiu sa nenachádza ani jeden dôkaz, ktorý by umiestňovanie potravín na trh po uplynutí DMT preukazoval. Keď RVPS nepovažovala za potrebné vyhotoviť o údajne spáchanom správnom delikte fotodokumentáciu, žalobcovi potom nie je zrejmé, čím spáchanie správneho deliktu preukazuje. Žalobca preto zotrváva na svojich tvrdeniach, že na predajnej ploche sa nenachádzali žiadne potraviny po uplynutí DMT. Všetky
potraviny sa nachádzali mimo predajnej plochy, mimo regálov nachádzajúcich sa v predajnej časti prevádzkarne a neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj. Boli umiestnené v časti vyhradenenej a riadne označenej na umiestnenie potravín po uplynutí dátumu spotreby, DMT, reklamovaných potravín alebo potravín inak poškodených. Táto časť bola označená okrem iného aj červenou ceduľkou, na ktorej bol nasledovný biely nápis: „NEDOTÝKAŤ SA!!! POTRAVINY PO UPLYNUTÍ DÁTUMU SPOTREBY, ALEBO MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI, REKLAMOVANÉ, ALEBO INAK POŠKODENÉ“. Existenciu predmetného odpisového regálu potvrdila i RVPS a žalovaný, ktorý v rozhodnutí o odvolaní potvrdil, že takýto regál sa v skladových priestoroch žalobcu nachádzal, avšak považuje za sporný výskyt potravín po uplynutom DMT v predmetnom regály. Za absurdné považuje žalobca preto tvrdenie, že správnosť obsahu záznamu o úradnej kontrole potravín potvrdil zamestnanec žalobcu svojím podpisom na zázname. Podpis zamestnanca žalobcu na poslednej strane záznamu o úradnej kontrole potravín vyjadruje len prevzatie tohto dokumentu, ktorý bol spísaný jednostranne zo strany RVPS, nie súhlas zamestnanca s jeho obsahom. Následne bol záznam z úradnej kontroly potravín delegovaný vedeniu žalobcu, ktorý je kompetentný sa k nemu vyjadriť. Nie je možné konštatovať, že vyjadrením zamestnanca žalobcu v znení o „vykonanej kontrole budem informovať vedenie“ je vyjadrením súhlasu s obsahom záznamu.
17. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.06.2018 vo veci sp. zn. 2S 36/2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2SŽo 81/2007 zo dňa 16.04.2008. Obdobne ako v prípade trestania za spáchanie trestného činu i v prípade vyvodenia administratívneho trestania platia zásady trestného práva. Jednou zo zásad je i zásada „in dubiu pro reo“ alebo „v pochybnostiach v prospech obvineného“, ktorú by mal správny orgán aplikovať vždy v takom prípade, ak nie je spáchanie správneho deliktu hodnoverne preukázané. Fotodokumentácia je hlavným dôkazom na preukázanie údajne oprávneného skutku. Žalovaný v podstate nepoprel tvrdenie žalobcu, že fotodokumentácia ako rozhodujúci dôkaz mu nebola poskytnutá pri výkone úradnej kontroly potravín a ani bezprostredne po nej, ale až dňa 12.02.2018, pričom úradná kontrola potravín prebehla 09.03.2017. Žalobca považuje za neprípustnú argumentáciu žalovaného, podľa ktorej správny orgán nemohol žalobcovi fotodokumentáciu poskytnúť na mieste. Fotodokumentácia bola v dispozícii výlučne RVPS po dobu takmer jedného kalendárneho roka, počas ktorého mohlo dôjsť k manipulácii s fotodokumentáciou. Takúto fotodokumentáciu považuje žalobca za neakceptovateľný dôkaz a namieta jej prípustnosť ako dôkazu.
18. Žalobca ďalšie pochybenia pri výkone úradnej kontroly vidí aj v tom, že záznam o úradnej kontrole potravín neobsahuje dostatočné opísanie skutočnosti o priebehu úradnej kontroly potravín a z neho je zrejmé, že kontrola prebiehala dňa 09.03.2017 od 08:30 hod. do 14:30 hod., t. j. 5 hodín, avšak záznam o úradnej kontrole potravín nezachytáva celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby ho bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať. RVPS sa v zázname o úradnej kontrole potravín k jednotlivým porušeniam vyjadruje len okrajovo, pričom z neho nie je zrejmé, čo všetko inšpektori RVPS kontrolovali, ako dlho trvala kontrola, ako kontrola prebiehala, ani to, aké metódy boli počas kontroly použité pri zistení údajných porušení. Žalobca má za to, že záznam o úradnej kontrole potravín nepredstavuje spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom bol vyhotovený jednostranne s úmyslom udeliť žalobcovi pokutu a zjavne nezachytáva skutočný priebeh kontroly.
19. Žalobca v odvolaní voči rozhodnutiu zo dňa 25.09.2018 namietal aj, že výkonom úradnej kontroly potravín dňa 09.03.2017 bolo porušené právo žalobcu na súkromie, ku ktorému došlo v dôsledku neoznámenia začatia výkonu úradnej kontroly potravín na jeho začiatku. V súvislosti s týmto poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.decembra 2005, sp. zn. II.US 259/05-16 a má za to, že judikatúra, na ktorú poukazuje žalovaný je prekonaná novšími rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky rovnakej právnej sily. Ide napr. o rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 304/2017-86 zo dňa 27.06.2018 či 2S 200/2017 zo dňa 02.05.2018.
20. Námietky žaloby smerujú i voči výške pokuty. Žalobca tvrdí, že uložená pokuta v rozhodnutí nie je dostatočne odôvodnená a zároveň pokuta bola žalobcovi uložená nezákonne. RVPS uložila pokutu vo výške XXX.XXX,- eur za porušenie § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, pričom naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa tohto zákonného ustanovenia nebolo zo strany RVPS preukázané. Povinnosťou orgánu úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách je prihliadať na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný uvedeným
kritériám nevenoval náležitú pozornosť a tieto uviedol len všeobecne, iba k minulosti prevádzkovateľa o opakovanosti protiprávneho konania. Žalovaný vyhodnotenie tohto kritéria spojil do jednej pasáže, v ktorej poukázal na porušenie potravinového práva, ku ktorému došlo zo strany žalobcu od roku 2016. Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v roku 2016 bola žalobcovi za porušenie § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách uložená pokuta vo výške X.XXX,- eur a následne tzv. X.XXX.XXX,- pokuta podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách, pričom súlad predmetného ustanovenia zákona o potravinách je v súčasnosti predmetom konania na Ústavnom súde SR v tzv. konaní o súlade právnych predpisov. Za porušenie § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách bola žalobcovi uložená pokuta rozhodnutím len v jednom prípade, na ktorý žalovaný prihliadal. Uvedené nepovažuje žalobca za takú minulosť prevádzkovateľa, ktorá by mala rapídne zvýšiť sadzbu pokuty. Podľa rozpätia sadzby pokút v zmysle § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách bolo možné uložiť žalobcovi pokutu vo výške X.XXX, - až XXX.XXX,- eur. Žalovaný nedostatočne, resp. vôbec nevysvetlil akými myšlienkovými postupmi dospel k sadzbe pokuty XXX.XXX,- eur, ak mu zákon o potravinách umožňuje uložiť pokutu v najnižšej sadzbe X.XXX,- eur. Správny orgán nezohľadnil požiadavku primeranosti proporcionality trestu k povahe skutku a jeho dôsledkom ani fakt, že sankcia má predovšetkým prihliadať na závažnosť protiprávneho konania, za ktoré sa rozhodnutím ukladá pokuta a minulosť prevádzkovateľa potravinového podniku má slúžiť len ako priťažujúca okolnosť. Ukladaná pokuta teda má primerane sankcionovať dotknuté identifikované správne delikty. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že rozhodnutie o odvolaní je potrebné zrušiť, nakoľko je nedostatočne odôvodnená a zmätočne uložená sankcia je neprimeraná a pri ukladaní pokuty bola porušená zásada zahľadenia správnych deliktov a zásada „ne bis in idem“ tým, že správny delikt opakovane prihliada na predchádzajúce porušenia predpisov na úseku potravinového práva, pričom na dané porušenia už RVPS prihliadala pri výmere pokuty uloženej v predchádzajúcich rozhodnutiach.
21. Nakoľko pri ukladaní trestov za spáchanie správneho deliktu sa aplikujú rovnaké zásady ako pri ukladaní trestu podľa Trestného zákona, na daný prípad je potrebné aplikovať zásadu vyjadrenú v § 38 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého „Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby“. Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 25.09.2018 vyplýva, že RVPS prihliadala na minulosť prevádzkovateľa opakovane, hoci minulosť prevádzkovateľa zohľadnila ako priťažujúcu okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby pokuty už v týchto predchádzajúcich rozhodnutiach. Žalovaný prihliadal okrem rozhodnutia č. k. 105/2016-163 s právoplatnosťou dňa 22.04.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,- euro, na rozhodnutie zo dňa 11.10.2016 č.k. 238/2134/2016-163 a rozhodnutie zo dňa 10.03.2017, č. k. 222/16/497/2017/163, pričom oboma týmito rozhodnutiami bola žalobcovi uložená tzv. J. podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách. Všetky predmetné rozhodnutia už priťažili žalobcovi čo sa týka výšky použitej sadzby pokuty, nakoľko pokuta bola uložená v sprísnenej sadzbe buď podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách, alebo § 28 ods. 8 zákona o potravinách, ktoré už obsahujú požiadavku na zdvojnásobenie pôvodne koncipovanej sadzby pokuty. V tomto smere vidí žalobca porušenie zásady „ne bis in idem“ (t.j. zákazu dvojitého pričítania), nakoľko správny orgán opätovne sprísňuje kontrolovanému subjektu sankciu za predchádzajúce protiprávne konanie, za ktoré mu už aj sankcia v sprísnenej sadzbe uložená bola a taktiež porušenie zásady zahľadenia správnych deliktov.
22. Za podstatné žalobca považuje zdôrazniť i fakt, že žalovaný prihliada ako na priťažujúcu okolnosť na rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré ešte nie sú konečné v zmysle ich nezmeniteľnosti, čo je vzhľadom na prebiehajúci súdny prieskum zrejmé. Uvedený postup je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, nakoľko konanie o týchto pokutách ešte nie je skončené, súd v konečnom dôsledku môže rozhodnúť i tak, že k spáchaniu správnych deliktov nedošlo. Pre úplnosť uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty vo výške X.XXX.XXX,- eur podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách č. k. 238/2134/2016-163, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie žalovaného č. 41/25/2016, boli rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.06.2018, právoplatné dňom 21.08.2018 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie o uložení pokuty vo výške X.XXX.XXX,- euro podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona o potravinách v spojení s § 28 ods. 8 zákona o potravinách č. k. 222/16/497/2017-163 bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.05.2018 zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.
23. Na základe žalovaného žalobca navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím RVPS Bratislava-mesto zo dňa 25.09.2018 zrušil. Žalovaný zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.05.2019. Po oboznámení sa s obsahom žaloby, po posúdení prvostupňového rozhodnutia a oboznámení sa s odvolacími námietkami žalobcu dospel k záverom zhodným so záverom prvostupňového orgánu o tom, že bolo bezpečne a nad akúkoľvek pochybnosť preukázané, že žalobca svojím konaním tak ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách ako ho bližšie v rozhodnutí identifikoval čo do času, miesta a spôsobu. S poukazom na skoršie rozhodnutia RVPS Bratislava - mesto č. k.: 105/613/2016-163 zo dňa 29.03.2016, právoplatné dňa 22.04.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta X.XXX,- eur podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za opakované porušenie povinností, mal tiež za to, že vo veci sú splnené podmienky pre uplatnenie vyššej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Zároveň prvostupňový orgán svoje rozhodnutie riadne a dostatočným spôsobom v tomto smere zdôvodnil.
25. Bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozhodnutí popísaným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách a uvedené protiprávne konanie žalobcu bolo posúdené prvostupňovým správnym orgánom po skutkovej stránke správne. Žalobca zistené protiprávne konanie nenamietal a vo svojom odvolaní sa k zisteným nedostatkom žiadnym spôsobom konkrétne ani nevyjadril.
26. Ďalej bolo bezpečne preukázané, že žalobca porušil povinnosť na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, porušil povinnosť dodržiavať požiadavky upravené zákonom o potravinách a osobitnými predpismi podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách s poukázaním na zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti (DMT) podľa § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách, a to tým, že dňa 09.03.2017 v čase výkonu úradnej kontroly potravín od 08:30 hod. do času ich stiahnutia v prevádzkarni Billa s.r.o., filiálka 108 Muchovo námestie, 851 01 Bratislava umiestňoval na trh tri druhy potravín po uplynutí dátumu DMT popísané v rozhodnutí, a uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, keď umiestňoval na trh tri druhy potravín po DMT, ktoré predával 2, 6 a 9 dní po uplynutí ich DMT.
27. K námietke žalobcu o nezákonnosti výkonu úradnej kontroly potravín žalovaný uviedol, že úradné kontroly potravín sa vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom, alebo poverovacím dokladom (ak vykonávajú kontrolu na základe poverenia v inom územnom obvode) a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku, alebo jeho zamestnancovi účel úradnej kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu, a to preto, aby nedošlo k zmareniu kontroly. Inšpektori sa pri začatí úradnej kontroly nepreukazujú poverením, ale služobným preukazom, v ktorom je jasne uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého vykonávajú úradnú kontrolu potravín, čo si prevádzkovateľ môže overiť nahliadnutím do tohto preukazu a porovnaním príslušných právnych predpisov. Inšpektori sú oprávnený v každom čase vstupovať do potravinárskych prevádzok, pričom tieto kontroly sa uskutočňujú bez predchádzajúceho ohlásenia a tak, aby nebol zmarený ich účel.
28. K námietkam žalobcu uvedeným v časti III. bod 2 žaloby, t.j. k absencii poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu žalovaný uviedol, že úradná kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, že kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom o potravinách a príslušnými predpismi. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie a informácie. Keďže úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie, ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 Správneho poriadku. V prejednávanom
prípade úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa § 18 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon a o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých účastníkov konania. Za takýto úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá obsahuje upovedomenie o začatí konania. Čo v danom prípade bolo splnené.
29. K námietke žalobcu o absencii protiprávneho konania vo vzťahu k umiestňovaniu na trh potravín po uplynutí DMT žalovaný uviedol, že toto bolo dostatočne zdokumentované písomne v Zázname o úradnej kontrole potravín č.BA/2017/KZ, LB, MP, SP/13 zo dňa 09.03.2017 v časti III. Preukázané kontrolné zistenia, na str. 4 v bode „C“ Predaj potravín“, o.i., že „uvedené výrobky boli v čase kontroly stiahnuté z predaja“. Voči tomuto zisteniu zodpovedný zamestnanec žalobcu nič nenamietal. Úradná kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu - vedúceho servisu, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne. Tento zamestnanec overil svojím podpisom priebeh úradnej kontroly tak, ako je uvedené v zázname a zaviazal sa o výsledkoch kontroly a uložených opatreniach informovať vedenie spoločnosti. Tvrdenie žalobcu, že samotná RVPS si uvedomuje, že spáchanie daného deliktu nie je zo strany RVPS preukázané, sa preto nezakladá na pravde, ale ide o účelovú fabuláciu žalobcu. Keďže v upovedomení o začatí správneho konania č. k.104/369/2018-163 zo dňa 07.02.2018 RVPS vymedzila rozsah konania, ktorý nezodpovedal zisteniam uvedeným v zázname o úradnej kontrole, v dôsledku čoho žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k porušeniu všetkých právnych povinností a toto procesné pochybenie namietal sám žalobca, preto RVPS po zrušení pôvodného prvostupňového rozhodnutia a vrátení veci žalovaným doplnila upovedomenie o začatí správneho konania č. 104/369/2018-163 zo dňa 07.02.2018 o skutkovú podstatu podozrenia zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, t. j. umiestňovanie na trh potraviny po uplynutí DMT a žalobcovi dala možnosť sa k nemu vyjadriť. Žalobca túto možnosť aj využil. Podľa názoru žalovaného bolo dostatočne zdokumentované, že potraviny boli v predaji a nie v skladových priestoroch vo vyhradenej a označenej časti, ako to tvrdí žalobca.
30. Žalobca mal možnosť zúčastniť sa úradnej kontroly, zúčastniť sa fyzicky pri zaobstarávaní dôkazov, teda aj fotodokumentácie ako dôkazu v rámci správneho konania. Fotodokumentácia jednoznačne potvrdzuje skutkový stav tak, ako bol zachytený v písomnej podobe. Inšpektori majú právo a nie povinnosť vyhotoviť fotodokumentáciu a samostatne rozhodujú aj o jej rozsahu. Zo všetkých nedostatkov teda nemusela byť vyhotovená fotodokumentácia. Žalovaný sa odvoláva na ustanovenie § 20 ods. 8 písm. b/ zákona o potravinách, podľa ktorého zamestnanci orgánov úradnej kontroly sú o. i. oprávnení vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné. Fotodokumentácia v počte 159 snímok zo dňa 09.03.2017 vyhotovená na CD nosiči bola žalobcovi doručená spolu s upovedomením o začatí správneho konania dňa 12.02.2018 a žalobca mal teda možnosť oboznámiť sa s vyhotovenými dôkaznými materiálmi. Už prvostupňový orgán sa k námietke žalobcu vyjadril v tom smere, že fotodokumentáciu nie je možné v čase úradnej kontroly v žiadnej z prevádzok účastníka konania odovzdať, nakoľko to technicky nie je možné pre blokovanie softwaru pre zamestnancov z dôvodu nevyužívania pre súkromné účely. Keďže prevádzkovateľ nepožiadal o jej zaslanie, i keď tak mohol, až pri upovedomení o začatí správneho konania táto bola žalobcovi poskytnutá. Na základe uvedeného žalovaný konštatuje, že dostatočným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol uvedený úradný záznam z kontroly a nie fotodokumentácia, ktorá je len podporou popísaných zistení a samotná nemôže byť podkladom pre vydanie rozhodnutia.
31. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť zhromaždených dôkazov a výkon úradnej kontroly potravín. Žalovaný uvádza, že inšpektori nie sú povinní zaznamenať priebeh úradnej kontroly vo forme zápisnice podľa a§ 22 Správneho poriadku ako argumentoval žalobca v námietkach. Úradná kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka konania je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení
pokuty. Keďže úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie, ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami podľa § 22 Správneho priadku.
32. Za nedôvodnú považuje žalovaný i námietku žaloby spočívajúcu v tvrdení porušenia práva žalobcu na súkromie. Kontrolný orgán pri výkone úradnej kontroly dňa 09.03.2017 svojimi aktivitami nijako nezasahoval do súkromnej sféry žalobcu, ale len vykonával úradnú kontrolu potravín podľa zákona o potravinách a osobitných predpisov, rešpektujúc už spomínané ustanovenia právnych predpisov. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Tvrdenie žalobcu, že kontrolou potravín (tovaru) zasahoval do jeho súkromnej sféry, je preto zavádzajúce a účelové. Úradné kontroly sú vykonávané v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Výkon úradnej kontroly prvostupňovým správnym orgánom bol teda v súlade s právom, sledoval legitímny ciel a bol nevyhnutný. Je zrejmé a nesporné, že sa o nezákonný zásah nejedná.
33. K námietkam žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia o odvolaní a neprimeranosti uloženej pokuty a v tejto súvislosti i porušenia zásady „ne bis in idem“ žalovaný uvádza, že jedným zo zákonných kritérií pri ukladaní pokút stanovených v § 28 ods. 9 zákona o potravinách je aj minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť protiprávneho konania. Čiže pri určení výšky pokuty musí správny orgán prihliadať aj na tieto kritéria. Prvostupňový správny orgán v odvolaní napadnutom rozhodnutí vyhodnotil nedostatky v prevádzkovej hygiene s poukázaním na rozhodnutia RVPS č. k.: 238/21/34/2016-163 zo dňa 11.10.2016, právoplatné dňa 02.01.2017 a č. k.: 105/2016-163 zo dňa 29.03.2016, právoplatné 22.04.2016. Tým, že RVPS posúdila zistené nedostatky v prevádzkovej hygiene v nadväznosti na rozhodnutie č. k. 105/2016-163 zo dňa 29.03.2016, nijakým spôsobom nepochybila. Rozhodnutím, kde prvostupňový orgán posúdil konanie žalobcu ako opakované konanie, bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách vo výške X.XXX,- eur za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, ktoré bolo zistené pri úradnej kontrole potravín dňa 20.03.2015. Toto konanie bolo vyhodnotené oprávnene ako opakované vzhľadom na rozhodnutie o odvolaní ŠVPS SR č. k.: 3017/2014 zo dňa 07.10.2014, právoplatné dňa 10.10.2014.
34. Prvostupňovým rozhodnutím č. k. 104/3312/2018-163 zo dňa 25.09.2018 bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách vo výške XXX.XXX,- eur za porušenie povinnosti a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, zistených pri úradnej kontrole potravín dňa 09.03.2017. To znamená, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. k.: 105/2016-163 zo dňa 29.03.2016 došlo k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta podľa ods. 2, čím sú splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách.
35. V konaní mal prvostupňový správny orgán za preukázané spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách viacerými skutkami opakovane a podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, pričom v prípade správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ uvedeného zákona bola preukázaná postupná dvojnásobná opakovanosť. Uvedené správne delikty sú v zákone sankcionované rôznou sankciou - podľa § 28 ods. 2 v spojení s ods. 6 v sadzbe od XXX,- euro do XXX.XXX,- eur, podľa ods. 4 v sadzbe od X.XXX,- do XXX.XXX,- euro. Nakoľko Správny poriadok neupravuje postup správnych orgánom pri postihu za súbeh viacerých správnych deliktov, správny orgán mal pri ukladaní pokuty uplatniť na základe analogie legis tzv. absorbčnú zásadu, ktorej podstata tkvie v absorbcii sadzieb a uložení pokuty podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na iný správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Skutočnosť, že bola uložená úhrnná pokuta podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najzávažnejší neznamená, že ostatné konania neboli posudzované a sankcionované. Spáchanie ďalších správnych deliktov bolo ako priťažujúca okolnosť zohľadnená pri určení pokuty v rámci sadzby pre najzávažnejší správny delikt, pričom správny orgán vzal do úvahy ich počet, závažnosť a okolnosti ich spáchania. Prvostupňový správny orgán teda nepochybil, keď okrem najzávažnejšieho správneho deliktu posúdil aj okolnosti opakovaného spáchania ďalšieho správneho deliktu viacerými skutkami, vrátane ich závažnosti a zahrnul ich ako priťažujúcu okolnosť pri posúdení sankcie.
36. Žalovaný preto posúdiac okolnosti prípadu, návrhy a argumenty uvedené v odvolaní, nezistil pochybenie v postupe prvostupňového orgánu a preto ponechal pokutu v pôvodnej výške tak ako bola uložená prvostupňovým orgánom. Prvostupňový správny orgán svoju diskrečnú právomoc použil v rámci zákonného rámca, z tohto rámca nijakým spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil a svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnil - teda správna úvaha pri výške a druhu pokuty bola použitá v súlade so zákonom.
37. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný má za to, že jeho rozhodnutie bolo vydané oprávnene a vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý zakladá administratívno právnu zodpovednosť žalobcu, je zákonné, pretože žalovaný postupoval v súlade so zákonom o potravinách, Správnym poriadkom a právnymi predpismi Európskej únie, vydal ho orgán na to príslušný, čím boli splnené hmotnoprávne i procesnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia. Toto rozhodnutie je zrozumiteľné a obsahuje všetky predpísané náležitosti.
38. Na základe uvedenej skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu v celom rozsahu zamietol.
IV.
Replika
39. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou zo dňa 21.06.2019, v ktorej k jednotlivým bodom žaloby zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v samotnej žalobe a skoršie v administratívnom konaní a na tejto argumentácii a dôvodoch v celom rozsahu zotrval, odkazujúc pritom aj na niektoré rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne také argumenty, ktorými by bol spôsobilý spochybniť argumentáciu žalobcu uvedenú v správnej žalobe, žalobca vo veci samej na žalobe zotrval a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a zároveň si uplatnil náhradu trov konania.
V.
Relevantné právne predpisy
40. Podľa § 3 ods. 3 zákona o potravinách požiadavky na bezpečnosť potravín a ich kvalitu, hygienu, požiadavky na zloženie potravín, zložky, ako aj technologické postupy používané pri ich výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín, rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu a inú manipuláciu s nimi, ich umiestňovanie na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a metódy ich skúšania a postupy ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa odsekov 1 a 2 je povinný dodržiavať každý, kto potraviny vyrába, manipuluje s nimi a umiestňuje ich na trh.
41. Podľa § 4 ods. 1 zákona o potravinách sú prevádzkovatelia povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi.
42. Podľa § 18 ods. 2 zákona o potravinách sa úradnou kontrolou overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených zákonom o potravinách a osobitnými predpismi na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie.
43. Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu (Nariadenie (ES) č. 882/2004 v platnom znení).
44. Podľa § 20 ods. 9 zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa ods. 12, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov (čl. 54 ods. 2 písm. a) až e) nariadenia (ES) č. 882/2004 v platnom znení).
45. Podľa čl. 54 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných za účelom zabezpečenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a pohode zvierat v platnom znení (ďalej „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.
46. Podľa § 20 ods. 10, 11 zákona o potravinách, opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín. Ak prevádzkovateľ nesúhlasí s uloženým opatrením, môže proti nemu podať ústne námietky, ktoré orgán úradnej kontroly potravín uvedie v zázname podľa odseku 10 alebo ich môže podať písomne do piatich pracovných dní. Podané námietky nemajú vo vzťahu k uloženým opatreniam odkladný účinok. O podaných námietkach rozhodne vedúci zamestnanec príslušného orgánu úradnej kontroly potravín do piatich pracovných dní odo dňa ich podania. Písomné vyhotovenie rozhodnutia o námietkach sa doručuje prevádzkovateľovi a je konečné.
47. Podľa § 23 ods. 5 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty.
48. Podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe, alebo fyzickej osobe-podnikateľovi pokutu od XXXX,- euro do XXXXXX,- eur, ak v rozpore s týmto zákonom, alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti.
49. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
50. Podľa § 28 ods. 12 zákona o potravinách sa na konanie o uložení pokuty vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
51. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
52. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
53. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej
54. Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
55. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
VI.
Konanie pred správnym súdom
56. Predmetom súdneho prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovaného Č. k.: 3704/2018 zo dňa 12.12.2018, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie RVPS Bratislava mesto č. k.:/104/3312/2018-163 zo dňa 25.09.2018.
57. Zo zistení súdu oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, pripojeného CD nosiča a obsahom podania účastníkov konania vyplynulo, že dňa 09.03.2017 bola vykonaná v čase od 08:30 hod. do 14:30 hod. v prevádzkarni Billa s.r.o., filiálka 108, Muchovo námestie, Bratislava, úradná kontrola potravín, ktorej výsledok bol deklarovaný nasledovne: 1. nedostatky v prevádzkovej hygiene, v hygiene skladovania a v stave údržby: Príjem potravín, Suchý sklad, Oddelenie lahôdok; 2. na trh boli umiestňované tri druhy potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti; 3. nedostatky v oddelení dopekania pekárenských polotovarov a zistené dva uhynuté hlodavce v pastičkách. Na základe kontrolných zistení inšpektori v zmysle § 20 ods. 9 zákona o potravinách uložili štyri opatrenia na mieste. Zistenia boli zdokumentované v zázname o úradnej kontrole potravín č. BA/2017/KZ, LB, MP, SP/13 zo dňa 09.03.2017 s ktorým bol oboznámený vedúci servisu p. K., ktorý záznam podpísal a k podpisu pripojil: „o vykonanej kontrole budem informovať vedenie“. Prílohou záznamu bol záznam o vykonanej DDD akcii (deratizácii) zo dňa 09.03.2017 od firmy DDD STAR, s.r.o. Zeleneč. Na základe týchto zistení začala príslušná RVPS Bratislava - mesto správne konanie č. k.: 104/369/2018-163 vo veci podozrenia porušenia zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov a žalobcovi dala možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia v lehote 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 07.02.2018 vyjadril k skutočnostiam zisteným pri výkone úradnej kontroly dňa 09.03.2017 tak ako boli uvedené v zázname o úradnej kontrole a prípadne, aby vo veci navrhol dôkazy. S upovedomením bola žalobcovi na CD nosiči zaslaná fotodokumentácia vyhotovená počas úradnej kontroly dňa 09.03.2017. Žalobca prevzal upovedomenie o začatí správneho konania dňa 12.02.2018, v určenej lehote sa k nemu vyjadril listom zo dňa 13.02.2018 doručeným RVPS dňa 16.02.2018. Dňa 12.03.2018 RVPS vydala rozhodnutie č. k.: 104/799/2018-163, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách viacerými skutkami a uložila mu úhrnnú pokutu vo výške XXX.XXX,- eur podľa § 28 ods. 2 písm. o/ v spojení s § 28 ods. 6 zákona za to, že opakovane nedodržiaval povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulácii s potravinami aj pri ich umiestňovaní na trh. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. k.: 1462/2018 zo dňa 31.05.2018 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.
58. Po vrátení veci dňa 24.07.2018 RVPS vydala pod č. k. 104/2525/2018-163 „Doplnenie upovedomenia o začatí správneho konania“, ktoré žalobca prevzal dňa 31.07.2018 a v predĺženej lehote sa k nemu listom zo dňa 06.08.2018 vyjadril.
59. Dňa 25.09.2018 RVPS vydala nové rozhodnutie č. k.: 104/3312/2018-163, ktorým žalobcu uznala zodpovedným za spáchanie viacerých správnych deliktov podľa § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách, a v niektorých prípadoch opakovane a podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách a žalobcovi uložila úhrnnú pokutu vo výške XXX.XXX,- eur. Rozhodnutie žalobca prevzal dňa 03.10.2018, ktoré napadol v zákonnej lehote odvolaním. RVPS po tom čo odvolaniu nevyhovela, predložila dňa 12.11.2018 odvolanie spolu so spisovým materiálom žalovanému (14.11.2018) a o postúpení odvolania informovala žalobcu listom zo dňa 13.11.2018. Žalovaný po oboznámení sa s odvolaním, napadnutým rozhodnutím a žalobnými námietkami odvolaním napadnuté rozhodnutie RVPS č. k.: 104/3312/2018-163 zo dňa 25..09.2018 zmenil tak, že vo výroku v súvislosti so skladovaním nezlučiteľných druhov potravín doplnil aj množstvo jednotlivých druhov chladeného spotrebiteľsky baleného hydinového mäsa a ich dátum spotreby, porušenie požiadaviek a povinností pri umiestňovaní potravín na trh posúdil ako opakované konanie len vzhľadom na rozhodnutie RVPS Bratislava - mesto č. k.: 105/613/2016-163 zo dňa 29.03.2016 a pokutu ponechal v pôvodnej výške, čo odôvodnil všetkými určenými hľadiskami a správnosťou postupu prvostupňového orgánu.
60. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby správny súd za podstatné považoval vyhodnotenie námietok žaloby smerujúcich voči nedostatočne zistenému skutkovému stavu v rozsahu porušenia povinnosti
umiestňovať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a v tejto súvislosti aj porušenie zásady „in dubio pro reo“, posúdiť, či žalovaný svoj záver v rozhodnutí dostatočne preskúmateľne zdôvodnil a či preskúmateľne čo do dostatku dôvodov zdôvodnil aj výšku uloženej pokuty osobitne so zreteľom na skôr uložené pokuty a v tej súvislosti či obstojí tvrdenie o porušení zásady „ne bis in idem“ vzhľadom na opakované započítanie skôr uloženej pokuty a či sa tak stalo v zákonnom postupe.
61. Na základe zistení, ktoré súdu vyplynuli z obsahu administratívneho spisu, priloženej dokumentácie žalovaného, CD nosiča a podaní účastníkov konania, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná primárne už z dôvodu, že medzi účastníkmi konania zostalo naďalej sporné, resp. že nie je nad akúkoľvek pochybnosť preukázané porušenie povinnosti zákazu umiestňovať na trh potraviny po uplynutom DMT tak ako boli uvedené v rozhodnutí, o ktorý skutok bolo rozšírené správne konanie doplnením upovedomenia o začatí správneho konania zo dňa 24.07.2018, č. k.: 104/2025/25/2018-163, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 31.07.2018, a ktorým RVPS doplnila pôvodné upovedomenie o začatí správneho konania o podozrenie zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách.
62. Medzi účastníkmi zostalo teda sporné, či sa označené produkty nachádzali v priestoroch predajne na predajnej ploche, alebo na odpisovom regály, ktorého existenciu pripúšťa aj RVPS a žalovaný. Sporné je, kde sa tento nachádzal. Žalobca tvrdí, že označené potraviny sa nenachádzali na predajnej ploche, ale boli mimo regálov nachádzajúcich sa v predajnej časti prevádzkarne a neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj, ale boli umiestnené v časti vyhradenej a riadne označenej na umiestnenie potravín po uplynutí dátumu spotreby, DMT, reklamovaných potravín, alebo potravín inak poškodených a táto časť bola označená o.i. aj červenou ceduľou, na ktorej bol viditeľný biely nápis „NEDOTÝKAŤ SA!!! POTRAVINY PO UPLYNUTÍ DÁTUMU SPOTREBY, ALEBO MINIMÁLNEJ TRVANLIVOSTI, REKLAMOVANÉ, ALEBO INAK POŠKODENÉ“. V tejto súvislosti žalobca rozporuje názoru žalovaného, že zamestnanec žalobcu tým, že podpísal úradný záznam, mal sa stotožniť so zisteniami a nedostatkami, ktoré boli inšpektormi vykonávajúcimi kontrolu zistené. Žalobca spáchanie tohto správneho deliktu preto spochybňuje a v správnom konaní namieta, avšak žalovaný sa dostatočne zrozumiteľne s touto námietkou žalobcu nevysporiadal, a pritom nespochybniteľne ničím spáchanie tohto deliktu nepreukázal.
63. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať na zásadu materiálnej pravdy prejavujúcu sa v povinnosti orgánu verejnej správy presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Uvedená zásada sa v správnom trestaní premieta do podoby povinnosti trestajúceho orgánu dokázať páchateľovi vinu, čo súčasne znamená, že osoba, voči ktorej sa správne trestné konanie vedie, nemá povinnosť preukazovať svoju nevinu. Je preto na konajúcom orgáne verejnej správy, aby dokazovaním zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre riadne rozhodnutie vo veci. Procesná situácia pri preverovaní skutkového stavu, kedy proti sebe stoja dve rozdielne tvrdenia, tzn. tvrdenie páchateľa o tom, že pričítaný skutok (tu správny delikt) sa nestal a naopak tvrdenie konajúceho orgánu, že osoba voči ktorej sa vyvodzuje administratívna zodpovednosť zisteným spôsobom konala, so sebou prináša konajúcemu orgánu povinnosť zistiť hodnoverne, že skutok sa stal a že ho zavinila osoba, voči ktorej sa v danom konaní vyvodzuje zodpovednosť. Možnosť osoby označenej za páchateľa od počiatku spochybňovať tvrdenie konajúceho orgánu je dôkazovým nástrojom, ktorý nie len spochybňuje tvrdenie príslušného orgánu, ale ho zároveň zaťažuje povinnosťou logické argumenty uvedené v obrane páchateľa vyhodnotiť a uviesť dôvody ich relevantnosti.
64. Prenesené na daný posudzovaný prípad, obrana žalobcu od momentu, kedy mu bolo doručené upovedomenie o začatí správneho konania vo vzťahu k umiestňovaniu na trh potravín po uplynutom DMT spočívala v tvrdení, že označené produkty sa nenachádzali na ploche určenej na predaj, ale boli mimo regálov nachádzajúcich sa v predanej časti prevádzkarne v časti vyhradenej a riadne označenej na umiestnenie potravín po uplynutí dátumu spotreby a iné (bod 62 a vyššie), a teda neboli ponúkané spotrebiteľom na predaj a ďalej, že podpis zodpovedného zamestnanca žalobcu v závere záznamu z úradnej kontroly neznamená potvrdenie správnosti v zázname uvedených zistení ako tvrdí žalovaný, ale len potvrdzuje, že záznam z úradnej kontroly prevzal, čomu má nasvädčiť aj jeho vyjadrenie, že „o vykonanej kontrole budem informovať vedenie“. Teda nesporne nemožno hovoriť o súhlase s obsahom záznamu.
65. Za dôkaz preukazujúci nad akúkoľvek pochybnosť, že správny delikt sa stal tak ako ho prvostupňový orgán v rozhodnutí čo do času miesta a spôsobu definoval vo svojom rozhodnutí nemožno považovať ani fotodokumentáciu, ktorú RVPS doručila žalobcovi dňa 17.02.2018, teda po takmer roku od vykonania úradnej kontroly (09.03.2017), po ktorú sa táto nachádzala vo výlučnej dispozícii kontrolujúceho orgánu. Uvedený dôkaz napokon spochybňuje i sám žalovaný keď tvrdí, že táto je napokon i irelevantná a pre vyvodenie záveru o tom, že daný správny delikt sa stal a za tento je zodpovedný žalobca, postačuje záznam z úradnej kontroly podpísaný zodpovedným zamestnancom žalobcu. Na odstránenie rozporov v tvrdeniach účastníkov neboli konajúcim orgánom vykonané žiadne ďalšie dôkazy ako napr. výsluch zodpovedného zamestnanca žalobcu, či inšpektorov vykonávajúcich úradnú kontrolu dňa 09.03.2017.
66. Ako nelogická sa v tomto smere javí argumentácia žalovaného, ktorý tvrdí, že nič nebránilo žalobcovi, aby si po ukončení úradnej kontroly fotodokumentáciu od žalovaného vyžiadal. Vyžiadanie si fotodokumentácie pokiaľ kontrolovanému subjektu nie je zrejmé, aká bude ďalšia správna úvaha orgánu t.j. či vôbec správne konanie vo veci začne, nemá racionálne odôvodnenie. Začatie správneho konania osobitne vo vzťahu k umiestňovaniu potravín po uplynutí DMT bolo žalobcovi doručené až po zrušení pôvodného rozhodnutia žalovaným. V nadväznosti na toto upovedomenie žalobca okamžite reagoval námietkou k fotodokumentácii.
67. Za daných skutkových zistení správny súd musí preto prisvedčiť argumentácii žalobcu, že ak žalovaný uznal žalobcu vinným zo spáchania tohto správneho deliktu tým, že umiestňoval na trh tri druhy výrobkov po uplynutom DMT, konkrétne Geras medové pláty (polotovar na výrobu zákuskov - cukrárenský korpus), á240g, pôvod: SK, množstvo: 8 ks, DMT: 07.03.2017, Fit nature müsli NM tyčinka s višňami, á25g, pôvod: CZ, množstvo: 26ks, DMT: 03.03.2017, Dianella fit tyčinka DFT s orieškovou príchuťou, á40g, pôvod: CZ, množstvo: 9 ks, DMT: 02.2017, čím sa mal dopustiť tzv. iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, o ktorý bolo upovedomenie o začatí správneho konania dňa 24.07.2018 rozšírené, že porušil zásadu „in dubio pro reo“, t. j. v pochybnostiach v prospech osoby podozrivej zo spáchania správneho deliktu. Ide o takú vadu trestania, ktorá privodzuje nezákonnosť rozhodnutia, na ktorú súd musí prihliadať i keby nebola namietaná v žalobe (§ 195 SSP)
68. Už toto pochybenie žalovaného zakladalo dôvod, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napriek tomu sa súd stručne vyjadrí k ďalším dvom zásadným námietkam žaloby, ktoré považuje za relevantné i pre budúce rozhodnutie žalovaného.
69. Žalovaný nielen, že vyvodil administratívnu zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k porušeniu povinnosti umiestňovať na trh potraviny po uplynutom DMT predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu v ponímaní presnosti a plnosti zistení, ale svoj záver ani dostatočne preskúmateľne čo do dostatku dôvodov nezdôvodnil. Nepreskúmateľné zostáva potom zdôvodnenie výšky uloženej pokuty XXX.XXX,- euro, ktorú žalovaný v rámci zákonného limitu ponechal napriek tomu, že porušenie povinnosti pri umiestňovaní potravín na trh v svojom pozmeňujúcom rozhodnutí posúdil ako opakované konanie len vo vzťahu k rozhodnutiu RVPS Bratislava - mesto č. k.: 105/613/2016-163 zo dňa 29.03.2016. Žalovaný teda ničím adresne nezdôvodnil, prečo pokutu uloženú v rovnakej výške považuje za primeranú a odôvodnenú k všetkým určeným hľadiskám/kritériám, ktoré je povinný zohľadniť.
70. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, že vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Keďže rozhodnutie predstavuje aplikáciu hmotnoprávnej normy, základnou podmienkou je súhlas s predpismi hmotného práva, na základe ktorých je vydané. Obdobne musí byť rozhodnutie aj v súlade s predpismi procesného práva, ktoré zabezpečujú uplatnenie zásady zákonnosti a vecnej správnosti v procese rozhodovania. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové a formálne náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odvodnenie rozhodnutia ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantne otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodoval, treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavov garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný či, čiastočný
nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnne zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
71. Prenesené na daný posudzovaný prípad, žalovaný v pozmeňujúcom rozhodnutí zo dňa 12.12.2018 bližšie nezdôvodnil, prečo považoval pokutu vo výške 100.000,- eur naďalej za primeranú a vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu resp. konkrétnym kritériám a okolnostiam. Žalovaný zákonným kritérium vymedzeným v § 20 ods. 9 zákona o potravinách, podľa ktorých je orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty povinný prihliadať na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie napriek tomu, že skôr vydané prvostupňové rozhodnutie práve pre tento dôvod zrušil, nevenoval náležitú pozornosť a tieto s výnimkou minulosti žalobcu vo vzťahu k opakovanosti protiprávneho konania, zdôvodnil len všeobecne. Nedostatočne preskúmateľne sa žalobca vysporiadal aj so žalobcovým tvrdením o porušení zásady „ne bis in idem“ t.j. opakovane prihliada na predchádzajúce porušenia predpisov na úseku potravinového práva, pričom na dané porušenie už bolo prihliadnuté pri výmere pokuty v podobe zdvojnásobnenia sadzby pokuty. V tejto súvislosti správny súd sa zároveň stotožňuje s námietkou žaloby o porušení zákazu dvojitého pričítania tým, že správny orgán opätovne sprísnil žalobcovi sankciu za predchádzajúce protiprávne konanie, za ktorú mu už uložil sankciu v sprísnenej sadzbe . Inak povedané v takomto postupe žalovaného je treba vidieť porušenie zásady „ne bis in idem“ z dôvodov ako argumentov v žalobe žalobca.
72. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie žalovaného je postihnuté vadou podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ a g/ SSP a preto ho zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia správny súd v tomto rozhodnutí nevykonáva ďalšie hmotnoprávne posúdenie veci ani nepodáva relevantný vklad právnych noriem aplikujúc ich na skutkový stav zistený v administratívnom konaní.
73. Žalovaný je viazaný vysloveným záverom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci opätovne konať ako súd už vyššie uviedol. Teda pokiaľ odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie nezruší, bude povinný doplniť dokazovanie vo vzťahu k tvrdenému umiestňovaniu na trh potravín po DMT a na základe doplnených zistení znovu vo veci rozhodne plne rešpektujúc zásadu „in dubio pro reo“ a zásadu „ne bis in idem“ a svoje nové rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosť odôvodní.
74. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím.
75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.