Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/105/2015

Identifikačné číslo spisu: 1013200245 Dátum vydania rozhodnutia: 29.09.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200245.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Prvá Slovensko-Česká, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Škultétyho 16, zastúpený JUDr. Jozefom Holíčom, advokátom so sídlom v Bernolákove, Poľovnícka ul. č. 4, s pracoviskom a adresou na doručovanie v Bratislave, Lužická ul. č. 7, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Čunovo, so sídlom v Bratislave, Hraničiarska ul. č. 144, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovanej zo 7. decembra 2012, č. 1192/2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2015, č. k. -118, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. januára 2015, č. k. -118 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie z dôvodu, že list žalovanej zo 7. decembra 2012, číslo 1192/2012 nemá charakter správneho rozhodnutia a preto nemôže byť preskúmateľný súdom. Taktiež nemôže ním dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko má informatívny charakter a neboli ním porušené jeho subjektívne práva, nakoľko žalobca vopred vedel, že žalovaná žiadanými informáciami nedisponuje. Krajský súd dospel k záveru, že ide o taký nedostatok podmienky konania, který nemožno odstrániť a preto podľa konanie zastavil.

Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne definície rozhodnutia. S poukazom na uviedol, že rozhodnutie - list obce o nevydaní oznámenia podľa vyhlášky ku katastrálnemu zákonu je rozhodnutím, ktoré významným spôsobom zasahuje do práv a povinností žalobcu, nakoľko jeho vydaním obec znemožňuje realizovať práva žalobcu z kúpnej zmluvy, najmä jeho právo nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva v prebiehajúcom katastrálnom konaní. Podľa názoru žalobcu je možné analogicky aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. aj na prejednávaný prípad. Poukázal, že prvostupňový súd sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že nemohol vydať požadované oznámenie, a to z dôvodu, že nedisponuje v súlade s ustanovením vyhlášky s informáciami, ktoré sú potrebné pre vydanie oznámenia, na druhej

strane sa nezaoberal otázkou ako je možné, že s navrhovateľom jednal žalovaný ako s vlastníkom nehnuteľnosti v konaní o odstránení stavby, a teda za vlastníka ho považuje. Žalobca bol toho názoru, že tvrdenie žalovaného, že nevie a nemá vedomosť, kedy bola stavba postavená a kto bol jej stavebníkom, je v priamom rozpore s jeho postupom v rámci správneho konania o odstránenie stavby, ktoré žalovaný v postavení stavebného úradu inicioval z vlastného podnetu Oznámením o začatí konania o nariadení odstránenia stavby z 10. októbra 2012, pod č. k. /C-Ba.

Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdiť. Podľa názoru žalovaného krajský súd dospel k správnym záverom, že list žalovaného o tom, že nedisponuje údajmi potrebnými na vydanie oznámenia o neexistujúcich informáciách, má len informatívny charakter, nemá charakter správneho rozhodnutia, neboli ním porušené subjektívne práva žalobcu, preto nemôže byť predmetom prieskumu súdu podľa druhej hlavy piatej časti

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( - ďalej len „S.s.p.“ a ) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu ( S.s.p., a veta prvá ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( S.s.p. a veta prvá ) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie podľa z dôvodu, že list žalovaného zo 7. decembra 2012, číslo 1192/2012 nemá charakter správneho rozhodnutia a preto nemôže byť preskúmateľný súdom a taktiež z dôvodu, že nemôže ním dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu, nakoľko má informatívny charakter a neboli ním porušené jeho subjektívne práva.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v odvolacom konaní preto prináležalo posúdiť právnu otázku, či list žalovaného zo 7. decembra 2012, číslo 1192/2012 podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 3 ods. 7 správneho poriadku ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.

V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly ( ) s negatívnou enumeráciou ( ), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Pritom treba pri výklade postupovať extenzívne a pri výklade negatívnej enumerácie ustanovenej v reštriktívne.

Pri posudzovaní otázky, či je možné list žalovaného zo 7. decembra 2012, číslo 1192/2012 považovať za

rozhodnutie a či je možné ho preskúmať, treba vychádzať zo skutočnosti, že pojem „rozhodnutie“ je označením technickým a je potrebné k nemu pristupovať vždy z hľadiska jeho obsahu a nie formy. Nie je rozhodujúce, ako správny orgán svoj akt označil alebo či vec vybavil neformálnym prípisom (či formálne nedokonalým rozhodnutím, napr. bez odôvodnenia, či poučenia o opravnom prostriedku) v domnienke, že nie je jeho povinnosťou vydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. Takýto akt môže byť tiež podrobený súdnemu prieskumu. (Bureš, Drápal, Mazanec, Občanský soudní řád, Komentář, 5. vydání, s. 1042).

Za spôsobilý predmet prieskumu sa podľa ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 7 Správneho poriadku.

Zo spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplýva, že žalobca listom zo 6. novembra 2012 označeným ako „Žiadosť o vydanie oznámenia“ požiadal žalovaného, aby vydal oznámenie podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva katastrálny zákon ohľadom stavby (maštale), ktorú v žiadosti špecifikoval, a aby priamo žalovaný oznámil príslušnej správe katastra alebo písomne na adresu právneho zástupcu žalobcu údaje týkajúce sa v žiadosti špecifikovanej stavby, a to konkrétne, údaje kedy bola stavba postavená, či bolo stavbe pridelené súpisné číslo a ak áno, aké súpisné číslo jej bolo pridelené a kto bol stavebníkom stavby. Oznámenie žiadal vystaviť z dôvodu, že doterajší vlastník, Podielové družstvo DUNAJ, so sídlom Vývojová 852, Rusovce, zmluvne previedol vlastnícke právo k uvedenej stavbe na žalobcu a na vykonanie zápisu zmeny vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je potrebné najskôr uskutočniť zápis vlastníckeho práva pôvodného vlastníka podľa uvedeného ustanovenia vyhlášky. Tieto skutočnosti ani neboli sporné, pričom v spise sa okrem iného nachádza aj kúpna zmluva zo 16. decembra 2008 uzatvorená medzi žalobcom a Podielnickým družstvom DUNAJ so sídlom v Rusovciach, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - budova (maštaľ) bez súpisného čísla, postavená na parc. č. 571/17 v k. ú. E., ako aj Návrh na vklad vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnostiam zo 6. marca 2012 a rozhodnutie správy katastra zo 4. apríla 2012, ktorým bolo konanie o návrhu na vklad prerušené, nakoľko v podaní boli zistené nedostatky, ktoré bolo potrebné odstrániť, aby bolo možné povoliť vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (konkrétne k návrhu na vklad neboli doručené listiny preukazujúce vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom prevodu, a ktorá nebola evidovaná v operáte katastra nehnuteľnosti). Správa katastra vyzvala účastníkov konania na odstránenie uvedených nedostatkov pod hrozbou zastavenia katastrálneho konania. Žalobca preto požiadal žiadosťou zo 6. novembra 2012 žalovaného o vydanie oznámenia podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, na ktorú žalovaný odpovedal napadnutým listom zo 7. decembra 2012, číslo 1192/2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že uvedený list ako administratívny akt podľa správneho poriadku vydaný na základe žiadosti žalobcu súdnemu prieskumu podlieha, lebo žalobca mal priamy záujem na vydaní oznámenia podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, a preto odpoveď žalovaného zo 7. decembra 2012, k. č. 1192/2012 na list žalobcu, treba považovať za „ďalšie rozhodnutie“ v zmysle , ktorým môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa S.s.p., v spojení s ,

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách názoru odvolacieho súdu uvedeného vyššie, a teda krajský súd preskúma zákonnosť napadnutého správneho aktu žalovaného v medziach žaloby žalobcu a rozhodne vo veci samej. Súčasne prvostupňový súd rozhodne o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 492 ods. 2 S.s.p., § 246c ods.1

v spojení s Bude pritom potrebné prihliadnuť aj na zmeny procesných noriem od 1. júla 2016 v súvislosti s nadobudnutím účinnosti .

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.