Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27P-272-2019.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/272/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Sylviou Szabadošovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z rodičov D. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX a G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., E. XXX/X, zastúpeného v konaní JUDr. Stanislavom Bovanom, CIBERE & BOVAN Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. m e n í rozsudok Okresného súdu Trebišov, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2014 tak, že:
II. z v y š u j e výživné zo strany otca za obdobie od 4.11.2019 do 30.11.2020 pre mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne a pre mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,
III. dlžné výživné za obdobie od 4.11.2019 do 30.11.2020 pre mal. A. vo výške 1 289,91 Eur a mal. C. vo výške 1 289,91 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
IV. v prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a ,
V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.11.2019 žiadala zvýšiť výživné zo strany otca pre maloletú A. a maloletú Karinu každej zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna. Zároveň žiadala určiť výživné vo výške 300 Eur mesačne na každé dieťa na tvorbu úspor na účet, ktorý matka je povinná v prospech maloletých detí zriadiť, do 15- tého dňa v mesiaci vopred.
2. Na pojednávaní dňa 25.5.2021 žiadala zvýšiť výživné na každé z maloletých detí počnúc dňom 1.9.2018 do budúcna a tvorbu úspor na každé dieťa v sume 300 Eur mesačne žiadala určiť počnúc dňom podania návrhu na súd.
3. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, keďže od posledného rozhodnutia súdu uplynuli 4 roky, ako aj na strane otca, ktorý pracuje v zahraničí, dosahuje vyššie príjmy ako pri poslednej úprave výživného a tiež
speňažil nehnuteľnosť zveľadenú z finančných prostriedkov matky bez toho, že by bol ochotný prispieť maloletým deťom na tvorbu úspor.
4. Otec nesúhlasil s návrhom na zvýšenie výživného s poukazom na to, že jeho príjem je iba 1 000 Eur mesačne a len suma, ktorú matka žiada na tvorbu úspor, presahuje tento jeho mesačný príjem.
5. Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné zo strany otca, nakoľko došlo k zmene pomerov na strane matky aj maloletých detí, ktoré nastúpili na základnú školu, čím sa zvýšili ich výdavky. Výšku výživného ponechal na zvážení súdu.
6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.10.2014, potvrdením o čistom mesačnom príjme a opismi mzdových listov matky, záznamom z prvého stretnutia rodičov v rámci multidisciplinárnej pomoci zo dňa 3.3.2021, potvrdeniami o návšteve školy maloletých detí, správami o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a Trebišov, prehľadom výdavkov maloletých detí, preukázanými dokladmi o výdavkoch matky, zápisnicou o výsluchu otca zo dňa 7.9.2021, nájomnou zmluvou uzatvorenou medzi otcom ako nájomcom a prenajímateľom zo dňa 1.1.2017, prehľadom výdavkov otca, potvrdením o poberaní dávok otca v Nemecku od 1.12.2020, potvrdením o ukončení pracovného pomeru s otcom zo dňa 30.9.2020, mzdovými listami otca za mesiace september, október, november 2020, výpisom z účtu otca za mesiace jún, júl, august 2021, obsahom spisu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 29Pc/81/2019, z toho uznesenie Okresného súdu Prešov, č.k. 29Pc 81/2019-67 zo dňa 20.11.2020, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
7. Maloletá A. a maloletá C. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č.k. 15P/325/2013-208 zo dňa 27.10.2014. Na čas po rozvode boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každej z nich sumou 150 Eur mesačne. Zároveň bolo určené, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi bez časového obmedzenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.2.2015.
8. V tom čase poberala matka rodičovský príspevok vo výške 254 Eur mesačne a prídavky na 3 deti v sume 70,56 Eur mesačne. Otec bol naposledy zamestnaný ako taxikár, pracoval príležitostne, avšak od septembra 2014 mal veľmi dobrú prácu v Nemecku, kde slušne zarábal. Predtým počas výkonu práce v zahraničí dosahoval príjem okolo 2 500 Eur mesačne.
9. Obe maloleté deti boli v tomto období v celodennej opatere a starostlivosti matky, ktorá s nimi bola na rodičovskej dovolenke.
10. V súčasnej dobe žije matka s maloletými dievčatami a so synom z predchádzajúceho manželstva v nájomnom byte, za ktorý platí mesačne nájom a vodu v sume 175 Eur, inkaso platí v sume 68 Eur. Zároveň spláca pôžičku z bývalého manželstva po 78 Eur mesačne. Platí poistky každému z maloletých detí po 25 Eur mesačne, čo je spolu suma 70,31 Eur mesačne. Okrem toho platí Digi TV v sume 11,10 Eur mesačne a internet 10 Eur mesačne. Matka uviedla, že po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM v lehote troch rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku, z tohto dôvodu sa finančne nevysporiadala s bývalým manželom ohľadom finančných prostriedkov, ktoré investovala do rodinného domu, ktorý spolu následne s otcom maloletých detí rekonštruovali.
11. Matka je toho času zamestnaná vo firme JAF HOLZ Slovakia, s.r.o., kde za rok 2020 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 826,90 Eur a za rok 2021 obdobie január až november vo výške 974,28 Eur.
12. V roku 2019 bola matka zamestnaná vo firme KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., kde za obdobie júl až september 2019 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 616,68 Eur. V uvedenej firme pracovala od roku 2018, pričom za rok 2017 bol jej priemerný čistý mesačný príjem 472,64 Eur, za rok 2018 624,96 Eur a za celý rok 2019 650 Eur. Okrem uvedeného nemá matka žiaden ďalší príjem. Má vyživovaciu povinnosť k synovi z predchádzajúceho manželstva, ktorý má 17 rokov a ktorému jeho otec na výživu prispieva sumou 150 Eur mesačne. Okrem toho sa s ním pravidelne stretáva a prispieva mu aj nad rámec bežného výživného.
13. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že došlo medzi ňou a bývalým manželom k vyporiadaniu BSM dohodou mimo súdu. Bývalý manžel jej vyplatil sumu 2 000 Eur titulom vyporiadania hnuteľných vecí. Keďže otec maloletých detí predal dom, ktorý spolu postavili za trvania manželstva, podala návrh na zvýšenie výživného, keďže došlo uňho k zmene majetkových pomerov.
14. Otec maloletých detí v súčasnej dobe žije v Nemecku, kde bol vypočutý dožiadaným súdom. Uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného, rovnako nesúhlasil ani so sporením na tvorbu úspor po 300 Eur mesačne na každé dieťa, pričom žiadal určiť výživné len v sume 75 Eur mesačne na každé dieťa.
15. V Nemecku žije v nájomnom byte, ide o starší rodinný dom, kde využíva jednu izbu, kuchyňu a toaletu. V tomto byte žije sám. Mesačne platí nájomné v tomto byte vo výške 600 Eur, prevádzkové náklady sú v sume 300 Eur mesačne a spočívajú v odpadovej vode v sume 85 Eur mesačne, odpade 92,90 Eur mesačne, vykurovací olej 1 282 Eur, voda 145,45 Eur, elektrina 1 357,07 Eur, amplus 562,20 Eur, pričom ide o náklady za rok 2020.
16. Otec je od 1.12.2020 nezamestnaný, pričom v decembri 2020 dostával denne sumu 35,72 Eur a od januára do februára 36,08 Eur denne. Podľa vypovedania pracovnej zmluvy zo dňa 18.10.2018 bol s otcom ukončený pracovný pomer ku dňu 30.11.2020, čo mal súd preukázané potvrdením od jeho zamestnávateľa ak ammer&kaduk. Uviedol, že dostal výpoveď z dôvodu, že v tejto firme pracoval dlho, nikdy mu nebol zvýšený plat, došlo k nezhodám medzi ním a šéfom. Spočiatku tam pracoval ako obyčajný robotník, neskôr sa stal vedúcim zmeny, výpoveď dostal od zamestnávateľa. Okrem dávok v nezamestnanosti v súčasnej dobe nepoberá žiadne ďalšie sociálne dávky. Nespláca žiadne pôžičky ani hypotéky. Na Slovensku má životné poistenie vo firme Kooperativa, ktoré platí po 45 Eur mesačne. Okrem toho má mesačné náklady na pohonné hmoty vo výške 70 Eur, bolo to v čase, keď ešte pracoval. Aj v súčasnej dobe má náklady na pohonné hmoty, keďže musí chodiť pravidelne na úrad práce. U posledného zamestnávateľa zarobil v mesiaci september 2020 1 669,59 Eur, v októbri 2020 1 753,64 Eur a v mesiaci november 2020 2 241,44 Eur netto. V mesiaci november mal vyššiu výplatu, pretože mu bola preplatená časť dovolenky, ako aj nadčasy. Jeho priemerný mesačný príjem u tohto zamestnávateľa bol vo výške 1 600 až 1 700 Eur mesačne netto.
17. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že na Slovensku vlastnil nehnuteľnosť, a to rodinný dom, ktorý v roku 2016 musel predať za 94 000 Eur. Peniaze boli na slovenskom účte, tieto sa minuli, z ktorých má ešte 400 Eur, ináč nevlastní žiaden hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Rovnako nevlastní žiadne motorové vozidlo, auto si len požičiava. Okrem maloletých detí nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. S deťmi nie je v kontakte osobne, telefonicky ani písomne. Od roku 2013 s nimi nebol v kontakte, stretli sa iba raz na súde, kedy následne boli na detskom ihrisku a v nákupnom centre. V súčasnej dobe neplatí žiadne úvery, ani nemá žiadne dlhy, rovnako nemá zdravotné problémy.
18. Maloletá A. a maloletá C. navštevujú 3. ročník základnej školy. Stravujú sa v škole, kde matka platí každej za obedy po 20 Eur mesačne. Tiež navštevujú školský klub, kde matka každej platí po 6 Eur mesačne. Okrem toho navštevujú hudobný krúžok, kde sa platí 10 Eur mesačne každej a každej tiež platí hudobný nástroj, pričom je to spolu 9 Eur mesačne. Okrem toho navštevujú Základnú umeleckú školu, odbor tanečný, kde sa platí 7 Eur mesačne. Dievčatá chodia jazdiť na kone, jedna hodina stojí 30 Eur. Okrem toho každej zakupuje kredit na mobilný telefón od 5 do 7 Eur mesačne, oblečenie a obuv každej zakupuje v sume okolo 50 Eur mesačne, poistku každej platí po 25 Eur mesačne a kozmetiku každej po 10 Eur mesačne.
19. Obe maloleté dievčatá sú alergičky, navštevujú alergologickú ambulanciu, kde každej dopláca za lieky po 20 Eur mesačne. Zakupuje im aj zdravotné prípravky podľa svojich finančných možností. Okrem toho navštevujú ortopedickú ambulanciu, pričom C. má zakúpené ortopedické vložky za 5 Eur, mala by pravidelne chodiť na rehabilitácie, na ktoré doposiaľ kvôli epidémii nechodila. Zároveň má matka ďalšie výdavky pre maloleté deti, napríklad na kúpu zošitov na anglický jazyk, ktorý budú navštevovať budúci rok, každej zakúpila tento zošit za 7 Eur. Tiež im zakúpila učebnice na angličtinu každej po 25 Eur. Tiež majú nepredvídateľné výdavky, napríklad mali by absolvovať výlet do Tatier po 10 Eur, ktorý potrebuje zaplatiť každej po 10 Eur. V čase, keď maloleté dievčatá nastúpili na základnú školu, im musela zakúpiť aktovky za 80 až 90 Eur, tiež im zakúpila zošity, cvičiace úbory, všetky pomôcky, ktoré potrebovali do školy.
20. Otec sa s maloletými dievčatami nestretáva, naposledy ich videl, keď mali rok a 3 mesiace, nezúčastňuje sa pojednávaní, naposledy ho matka videla, keď sa viedlo na tunajšom súde konanie o zapretie otcovstva, kedy sa stretli na testoch DNA. Toto konanie následne bolo zastavené, keďže otec svoj návrh zobral späť.
21. Z výpisu z účtu otca bolo zistené, že 29.6.2021 mal prijatú platbu na účte zo Spolkového úradu práce servis vo výške 1 082,40 Eur, dňa 29.7.2021 vo výške 1 082,40 Eur.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 77 ods. 2 Zákona o rodine, práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
32. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
33. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
34. V predmetnom konaní vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá prebehla v roku 2014, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ale aj ich rodičov. V čase poslednej úpravy výživného maloleté dievčatá boli v celodennej opatere a starostlivosti matky, ktorá s nimi bola na materskej dovolenke, pričom poberala matka iba rodičovský
príspevok spolu s rodinnými prídavkami v sume 300 Eur mesačne. Otec v tom čase odišiel do zahraničia, do Nemecka, kde si našiel novú prácu, pričom predtým vykonával iba prácu taxikára príležitostne. V tom čase podával daňové priznanie, kde za rok 2013 mal základ dane 2 555,32 Eur, bol tiež vlastníkom rodinného domu v obci Bačkov a mal vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére I. B., nar. XX.X.XXXX, ktorej prispieval na výživu sumou 35 Eur mesačne.
35. V súčasnej dobe mal súd preukázané, že výdavky na strane maloletých detí sa zvýšili, najmä tým, že už navštevujú 3. ročník základnej školy a zvýšili sa najmä v súvislosti s nákupom učebných pomôcok a školských potrieb, ale tiež ošatenia, obuvi, stravy, potrieb súvisiacich s ich mimoškolskými aktivitami, keďže obe navštevujú tanečný krúžok, hudobný krúžok, jazdia na koni a tiež sa zúčastňujú rôznych mimoškolských aktivít, ako je škola v prírode a rôznych výletov, pričom ide o nepredvídateľné výdavky, ktoré matka nikdy vopred nevie vyčísliť.
36. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, u ktorej od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu príjmu, keďže naposledy pri úprave výživného v rozvodovom konaní poberala iba rodičovský príspevok, v súčasnej dobe je zamestnaná, jej príjem sa pohybuje v sume okolo 970 Eur, pričom postupne v priebehu rokov si zvyšuje kvalifikáciu, z tohto dôvodu sa aj jej príjem od roku 2019 postupne zvyšoval.
37. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorý žije v Nemecku, kde bol riadne zamestnaný a kde jeho príjem bol vo výške od 1 600 do 1 700 Eur mesačne. Takýto príjem mal súd potvrdený z jeho predložených mzdových listov za september, október a november 2020, pričom sám uviedol vo svojej výpovedi, že takýto príjem mal u posledného zamestnávateľa aj v predchádzajúcom období. Od 1.12.2020 je však nezamestnaný, keďže dostal výpoveď od zamestnávateľa, čo súdu preukázal ukončením pracovného pomeru zo dňa 30.9.2020, kde je uvedené, že jeho pracovný pomer končí dňa 30.11.2020. Následne začal otec poberať dávky v nezamestnanosti v Nemecku, o čom tiež súdu predložil potvrdenie, ktoré je vo výške 1 082,40 Eur mesačne. V súčasnej dobe otec nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, nespláca žiadne pôžičky ani poistky, má výdavky v súvislosti s bývaním, ktoré sú podstatne vyššie ako na Slovensku, a to nájom 600 Eur mesačne, prevádzkové náklady 300 Eur mesačne. Uvedené preukázal nájomnou zmluvou.
38. Súd v priebehu konania mal preukázané listinnými dôkazmi, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu príjmu na strane matky, rovnako k navýšeniu príjmu na strane otca, a to do 30.11.2020, kedy sa stal nezamestnaným z dôvodu výpovede zo strany zamestnávateľa. Zároveň je nepochybné, že u oboch maloletých detí došlo k zvýšeniu výdavkov, keďže značne podrástli, navštevujú školu a doposiaľ všetky tieto zvýšené výdavky hradila matka zo svojho príjmu sama, pričom otec sa s maloletými deťmi nestretáva, prispieva len určeným výživným a nad rámec bežného výživného im doposiaľ ničím neprispel. Keďže mal súd preukázané, že v období od podania návrhu na súd až do 1.12.2020 bol otec riadne zamestnaný v Nemecku, jeho príjem bol podstatne vyšší ako pri poslednej úprave výživného, okrem toho mal príjem z predaja nehnuteľnosti na Slovensku, pričom z tohto predaja neposkytol matke žiadne finančné prostriedky na výživu a starostlivosť o maloleté deti, napriek tomu, že týmto predajom došlo k zvýšeniu jeho príjmu, považoval súd za dôvodné navýšiť výživné z jeho strany od podania návrhu, t.j. od 4.11.2019 do obdobia, kedy bol riadne zamestnaný v zahraničí, t.j. do 30.11.2020.
39. Napriek tomu, že otec uviedol, že jeho príjem bol 1 600 až 1 700 Eur mesačne a predložil súdu aj potvrdenie o príjme za posledné 3 mesiace, kedy bol zamestnaný, súd vychádzal aj z iných finančných pomerov na strane otca, keďže došlo uňho k predaju nehnuteľnosti na Slovensku, z čoho jeho príjem bol navýšený.
40. Súd zistil, že v roku 2020 bola minimálna mzda v Nemecku 1 571 Eur, v roku 2019 1 544 Eur, v roku 2021 1 596 Eur, čo znamená, že otec v tom čase dosahoval vyšší príjem ako minimálnu mzdu. Z tohto pohľadu je zrejmé, že bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich detí vyšším výživným, než bolo určené v rozvodovom konaní, kedy len do zahraničia odišiel a začal v zahraničí pracovať. Keďže od tejto doby ubehlo 7 rokov, je nepochybné, že došlo k navýšeniu jeho príjmu, pričom súd vychádzal z príjmu v roku 2020, ktoré súdu preukázal s tým, že v predchádzajúcom období musel zarábať minimálne tak, ako v posledných mesiacoch ukončenia pracovného pomeru.
41. Keďže matka preukázala zvýšené výdavky maloletých detí, ktoré zodpovedajú ich veku a potrebám, pričom súd nemal pochybnosti o týchto výdavkoch, považoval súd výživné vo výške 250 Eur mesačne
na každú z nich za primerané a také, ktoré bol otec schopný v rozhodnom období platiť. Toto výživné súd zvýšil v čase od podania návrhu matkou na súd až do obdobia, kedy bol otec zamestnaný. Takto vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 4.11.2019 do 30.11.2020 pre každú z maloletých detí vo výške 1 289,91 Eur (t.j. 27 dní x 3,33 Eur v mesiaci november 2019 + 12 mesiacov x 100 Eur), ktoré súd povolil otcovi splatiť na každé z maloletých detí po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu. Keďže je v súčasnej dobe otec nezamestnaný, súd mu povolil splatiť dlžné výživné v splátkach, a to po 50 Eur mesačne na každé dieťa, keďže nemal preukázané, že by v súčasnej dobe vlastnil nejaký nehnuteľný majetok, ktorý by mohol speňažiť a splatiť dlžné výživné naraz každej z maloletých dievčat.
42. Keďže matka žiadala zvýšiť výživné do budúcna, súd jej v tejto časti návrh zamietol ako nedôvodný, keďže mal preukázané, že od 1.12.2020 je otec v Nemecku nezamestnaný, pracovný pomer bol ukončený výpoveďou, čo mal preukázané zamestnávateľom otca v Nemecku vypovedaním pracovnej zmluvy. Keďže následne začal poberať iba dávku v nezamestnanosti vo výške 1 080 až 1 290 Eur mesačne, došlo tak uňho k zníženiu príjmu. Z tohto dôvodu nebolo možné navýšiť výživné od obdobia, kedy sa stal nezamestnaným. Z pohľadu súdu však v tomto období bolo v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať výživným, aké platil pri poslednej úprave výživného.
43. Matka žiadala určiť výživné aj na tvorbu úspor, avšak z pohľadu súdu nebolo možné určiť takéto výživné od podania návrhu na súd, keďže v tomto období súd navýšil výživné zo strany otca pre maloleté deti predovšetkým na bežné potreby, tak ako žiadala matka. Z preukázaného otcovho príjmu už nebolo možné určiť výživné aj na tvorbu úspor, nakoľko by takéto výživné presahovalo jeho čistý mesačný príjem po odpočítaní jeho výdavkov. Zároveň jej zamietol návrh na zvýšenie výživného od 1.9.2018, nakoľko matka nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné zvyšovať výživné od doby, kedy dievčatá nastúpili na základnú školu. Súd má za to, že už v tomto období sa matka mohla obrátiť na súd a požiadať o vyššie výživné, keďže už v tom čase vedela, že výdavky maloletých detí budú navýšené, keďže nastupovali na základnú školu.
44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.