Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-37-2022.pdf
PDF · 74.18 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe trvale bytom u matky, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúce z rodičov D. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX a G. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., E. XXX/X, zastúpeného v konaní JUDr. Stanislavom Bovanom, CIBERE & BOVAN Advokátska kancelária so sídlom M. R. Štefánika 1161/184, Trebišov, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/272/2019-217 zo dňa 25.1.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch IV. a V.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom na začatie konania žiadala zvýšiť výživné na mal. A. a C. B. zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne. Žiadala zvýšiť výživné na sumu 300 Eur mesačne na každé dieťa na tvorbu úspor.
Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25.01.2022 zvýšil výživné pre obe deti zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 250 Eur mesačne za obdobie od 4.11.2019 do 30.11.2020 Eur mesačne vopred k rukám matky. Súd zároveň rozhodol o dlžnom výživnom, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Matka proti rozsudku podala odvolanie, navrhujúc napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle svojho návrhu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že otec v čase rozhodovania súdu žil v Nemecku, od 1.12.2020 je nezamestnaný, je poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške 1080 až 1290 Eur mesačne. Predtým pracoval u zamestnávateľa, kde jeho priemerný príjem predstavoval sumu 1600 až 1700 Eur mesačne v čistom. Súd dospel k záveru, že v čase, kedy otec bol zamestnaný, je namieste zvýšenie výživného na sumu 250 Eur mesačne a potom, čo u neho došlo k zníženiu príjmu v dôsledku, že od zamestnávateľa dostal výpoveď je namieste ponechať pôvodnú úpravu výživného.
Matka v odvolaní namieta, že otec je zdravý a nič mu nebráni dosahovať príjem. Má za to, že sa dobrovoľne vzdal príjmu na úkor výživného, čo súd nezobral do úvahy. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, k ukončeniu pracovného pomeru medzi otcom a jeho zamestnávateľom došlo výpoveďou zo strany zamestnávateľa bez uvedenia dôvodu ( čl.175). Nie je možné preto túto skutočnosť pripisovať na ťarchu otca, ako jeho účelové konania v snahe znížiť si príjem na úkor výživného, tak ako to uvádza matka. Odvolací súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradé a povinný rodič má povinnosť urobiť všetko preto, aby si túto povinnosť mohol plniť. Ak sa takýto rodič bez vážneho dôvodu vzdá výhodnejšieho zamestnania, zárobku, súd vychádza z jeho možností a schopností ( § 75, ods. 1 Zákona o rodine). Nie je tomu inak ani v prejednávanom prípade. V čase rozhodovania súdu bol otec nezamestnaný, nie z vlastného zavinenia, ale z dôvodu, že s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer výpoveďou. Súd pri určení výživného vychádzal z príjmu zo zamestnania otca v čase, kedy pracoval a po jeho prepustení z podpory v nezamestnanosti, ktorú dostával. Výška výživného určená súdom zodpovedá zákonným kritériám pre jeho určenie v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom k tomu, že na strane otca neboli v konaní zistené žiadne prekážky, ktoré by mu bránili dosahovať príjem. Otec uviedol, že v zamestnaní nebol spokojný s finančným ohodnotením. Je predpoklad, že si otec nájde prácu, možno aj s vyšším platom. Ak k tomu dôjde, bude táto skutočnosť dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia v budúcnosti, keďže dôjde k zmene pomerov na jeho strane.
Matka v odvolaní poukazuje na to, že otec zvýšil svoj príjem z predaja rodinného domu, ktorý bol v jeho vlastníctve, pričom k zveľadeniu tohto domu došlo počas trvania BSM z prostriedkov patriacich do BSM, resp. do výlučného vlastníctva matky, čo otec nereflektoval a matke žiadne peniaze nevyplatil. Matka z tohto dôvodu požaduje určenie výživného na tvorbu úspor. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že medzi matkou a otcom došlo u zavretiu dohody o vyporiadaní BSM. V prípade, ak otec previedol nehnuteľnosť, ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve bez zohľadnenia jej zhodnotenia z prostriedkov BSM, alebo výlučných prostriedkov matky, zakladá takého konanie bezdôvodné obohatenie na strane otca. Vydania bezdôvodného obohatenia sa možno domáhať súdnou cestou, čo však nie je predmetom konania o výživnom. Otec v konaní uviedol, že peniaze z predaja domu vo výške 94.000 Eur v roku 2016 minul. Otec v súčasnosti nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani žiadneho iného majetku. Pri rozhodnutí o určení výživného na tvorbu úspor sa vychádza rovnako ako pri bežnom výživnom zo zárobkových schopnosti ma majetkových pomerov povinného rodiča v čase rozhodovania súdu. V tomto čase majetkové pomery na strane otca odôvodňujúce priznanie výživného na tvorbu úspor zistené neboli.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).