Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-2381-2021.pdf
PDF · 93 KB
Case nature
Subarea
21Ek/2381/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. E., nar: X.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX G. nad M., v konaní zastúpený: Advokátskou kanceláriou POTOMA & Co., s. r. o., Panenská 5, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 898, proti povinnému: H. Z., nar: XX.X.XXXX, V. XXX/XX, XXX XX L.-K., o vymoženie 0,- EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2381/2021 zo dňa 28. decembra 2021, takto
rozhodol:
Súd m e n í výrok I. Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/2381/2021 zo dňa 28. decembra 2021 tak, že
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 45,82 Eur z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 28.12.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 21Ek/2381/2021, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia s DPH vo výške 45,86 Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.06.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 525,62 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k. 31C/40/2020 - 115 zo dňa 25.02.2021, ktoré sa stalo právoplatným dňa 07.04.2021 a vykonateľným dňa 11.04.2021 (ďalej aj ako „exekučný titul“). Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby vo výške 79,78 Eur (1 úkon právnej služby- písomné podanie na súd - návrh na vykonanie exekúcie vo výške 55,61 Eur + 1x 10,87 Eur režijný paušál za rok 2021 + 20% DPH). Predmet sporu a následne ako tarifnú hodnotu veci sporu stanovil zo sumy 2.979,72 Eur s prísl., teda zo sumy uplatňovanej v základnom konaní ako istiny uplatňovaného nároku. Súd sa v napadnutom uznesení nestotožnil s návrhom na vykonanie exekúcie ako aj s právnym názorom oprávneného ohľadom takto stanovenej tarifnej hodnoty veci. Súd akceptoval argumentáciu len ohľadom uplatnenia si jedného úkonu právnej služby, ktorý sa týkal písomného podania na súd za vypracovanie návrhu na vykonanie exekúcie. Stotožnil sa aj s právnym názorom o tom, že úkon - prevzatie a príprava právneho zastúpenia nemožno duplikovať, a teda že ho právny zástupca oprávneného nemôže opätovne žiadať, keďže ho už žiadal v základnom konaní. K určeniu tarifnej hodnoty veci uviedol, že tá je definovaná ustanoveniami § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. 10. novembra 2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Tarifnou hodnotou veci je výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka. Za tarifnú hodnotu veci je možné považovať len hodnotu spornej pohľadávky bez príslušenstva. Pričom základom na výpočet odmeny advokáta je príslušenstvo uplatneného nároku len vtedy, ak je samostatným predmetom konania. Exekučné
konanie je samostatným návrhovým konaním, ktoré nastupuje až po skončení základného konania. Posúdením veci, ktorá je predmetom tohto exekučného konania súd dospel k záveru, že oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie neuplatňoval nárok na vymoženie sumy vo výške 2.979,72 Eur, ale na vymoženie peňažného plnenia, ktoré bolo dostatočne určitým spôsobom vyjadrené vo výroku exekučného titulu spolu vo výške 525,62 Eur. Opätovne uviedol, že predmet exekúcie určuje samotný oprávnený svojim dispozitívnym úkonom - návrhom na vykonanie exekúcie. Čiže oprávneným bol jednoznačne vymedzený vymáhaný nárok v zmysle exekučného titulu sumou 89,- Eur (Iný vymáhaný nárok, ktorý predstavuje súdny poplatok priznaný exekučným titulom) a 436,62 Eur (trovy právneho zastúpenia priznané exekučným titulom), spolu teda 525,62 Eur. Pričom pod termín vymáhaný nárok, ktorý je vymáhaný v exekučnom konaní sa chápe buď nárok na peňažné plnenie alebo nárok na nepeňažné plnenie. Nárok na peňažné plnenie sa v zmysle § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku rozdeľuje na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného. Vymáhaný peňažný nárok je preto širším pojmom ako istina. A v danom prípade zahŕňa súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia priznané exekučným titulom. Vychádzajúc z takéhoto právneho posúdenia tarifnej hodnoty veci následne súd dospel k záveru, že odmena za polovičný úkon právnej služby - podanie návrhu na vykonanie exekúcie predstavuje v tomto exekučnom konaní 17,43 Eur, režijný paušál za rok 2021 je vo výške 10,87 Eur a prislúchajúca daň z pridanej hodnoty je vo výške 5,65 Eur. Celková výška odmeny za poskytnutie právnych služieb je 33,92 Eur. Oprávnenému preto náhrada trov právneho zastúpenia prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 79,78 Eur, je tento nárok v časti sumy 45,86 Eur (79,78 Eur - 33,92 Eur) uplatnený v rozpore so zákonom.Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie bol zistený rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, preto ho v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 Exekučného poriadku v časti trov právneho zastúpenia vo výške 45,86 Eur zamietol. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 prvej vety, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanoveniami § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2, písm. c) vyhlášky.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej žiadal napadnuté uznesenie zrušiť. Sťažnosť odôvodnil tým, že za tarifnú hodnotu pre výpočet odmeny advokáta sa považuje výška peňažného plnenia alebo hodnota veci alebo práva, ktorých sa týka právna služba, a to v stave ich hodnoty resp. v sume, ktorú vec alebo právo má v čase pri začatí poskytovania právnej služby. Keďže plnomocenstvo na poskytovanie právnej služby mu bolo udelené dňa 18.09.2019, kedy výška resp. cena veci alebo práva predstavovala sumu 2.972,72 Eur, za tarifnú hodnotu pre výpočet odmeny advokáta je nutné vychádzať z tejto sumy a nie z uplatnenej sumy vo výške 525,62 Eur. Rovnako poukazuje na to, že uvedené nároky sú príslušenstvom nároku uplatneného v základnom konaní a nemožno ich považovať za istinu. Opätovne zopakoval, že v potvrdení o pridelení veci je vymáhaný nárok definovaný sumou 0,- Eur. Záverom poukazoval na rozhodovaciu činnosť exekučného súdu, konkrétne poukázal na konania vedené Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 1Ek/784/2020, sp.zn. 75Ek/938/2021 a sp. zn. 62Ek/4161/2021, kde vyšší súdny úradníci vydali poverenie na takto špecifikované trovy právneho zastúpenia.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
13. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
15. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
16. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
17. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť, pretože v dôsledku matematickej chyby vo výpočte DPH nastala chyba pri stanovení dane z pridanej hodnoty a zároveň na strane súdu nastala chyba pri sčítavaní jednotlivých zložiek odmeny za poskytovanie právnych služieb, konkrétne za jeden úkon právnej služby, ktorý sa týkal vypracovania návrhu na vykonanie exekúcie. Keďže celkový výsledok po správnom sčítaní jednotlivých položiek je pre oprávneného priaznivejší, sudca rozhodol, že napadnuté uznesene vyššieho súdneho úradníka zmení a návrh na vykonanie exekúcie zamietne v časti vo výške 45,82 Eur a nie vo výške 45,86 Eur tak ako sa to uvádza vo výroku napadnutého uznesenia. Sudca navyše musí uviesť, že rešpektoval názor oprávneného v tom, že si uplatnil odmenu len za jeden úkon právnej služby týkajúci sa podania návrhu na vykonanie exekúcie.
18. K právnemu a skutkovému posúdeniu veci sudca uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom odôvodnil. Sudca sa teda stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
19. Súd považuje argumentáciu oprávneného za nesprávnu v tom ponímaní, že v danom prípade sa jedná o trovy konania, ktoré vznikli na strane oprávneného v rámci exekučného konania. Exekučný poriadok upravuje problematiku náhrady trov osobitne v Exekučnom poriadku tak, ako je to uvedené v napadnutom a aj v tomto uznesení. Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Medzi tieto trovy patrí aj odmena advokáta za právne zastúpenie oprávneného. V exekučnom konaní je nárok na náhradu trov konania limitovaný na dva úkony právnej služby. Ich výška sa určuje podľa ustanovení o tarifnej odmene v zmysle vyhlášky. Čiže na jednej strane máme nárok advokáta na odmenu za poskytnutie právnych služieb a na druhej strane máme inštitút nároku na náhradu trov konania. Je dôležité si uvedomiť, že v prípade exekučného konania sa nejedná o pokračovanie základného konania. To sa ukončilo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia v základnom konaní. Nadobudnutím vykonateľnosti rozhodnutia v základnom konaní sa toto stalo exekučným titulom a pokiaľ nárok v ňom judikovaný nebol zo strany povinnej osoby splnený v stanovenej lehote, môže byť uplatnený v exekučnom konaní. Tým, že sa oprávnený subjekt rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie, začne sa nové samostatné konanie. Keďže sa jedná o návrhové konanie, je v dispozícii oprávneného, aký nárok si vo svojom podaní uplatní. Pričom sa vychádza z toho, že to tvorí predmet konania a z toho sa odvodzuje aj tarifná hodnota veci, ktorá tvorí podklad pre výpočet trov právneho zastúpenia v konaní. Pokiaľ sa uplatňuje istina a príslušenstvo, tarifná hodnota veci sa odvodzuje od istiny uplatňovaného nároku. Súdy pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného vychádzajú zo skutočnosti, že tarifnou hodnotou pre jej výpočet je len hodnota uplatnenej a súdom priznanej istiny a nie aj hodnota vyčísleného príslušenstva pohľadávky. K uvedenému záveru dospel z dôvodu, že ak sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha účastník konania vymoženia istiny pohľadávky spoločne s príslušenstvom, tak za tarifnú hodnotu sa podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky považuje len istina a nie aj hodnota príslušenstva pohľadávky (hoci je vyčíslené). Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky upravuje tarifnú odmenu len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. Príslušenstvo sa zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je samostatným predmetom poskytovania právnej služby. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Uvedený záver súdu podporuje aj právna veda (pozri: Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, C.H.BECK 2015, str. 62), ale aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (pozri napr.: uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8ECdo 238/2014 zo dňa 28. 04. 2015, sp. zn. 3 Oboer 134/2015 zo dňa 09. 05. 2016). Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s názorom žalobcu prezentovaným v sťažnosti.
20. Súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu č.k. I. ÚS 387/2018-21 zo dňa 14. 11. 2018, v ktorom bolo jednoznačne určené, že hodnota príslušenstva by predstavovala tarifnú hodnotu pre určenie odmeny advokáta iba v tom prípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna služba advokáta. Ďalej súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru slovenských súdov prevzatú z Českej republiky, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 5406/2007 zo dňa 25.08.2008, v ktorom uviedol: „Je-li pohledávka uplatněna u soudu (za takové uplatnění pak lze nepochybně považovat též vymáhání pohledávky cestou soudního výkonu rozhodnutí nebo exekuce podle zákona č. 120/2001 Sb.) považuje se nárok na náhradu nákladů řízení za její příslušenství.“ Právny záver oprávneného uvedený v sťažnosti, nemá oporu jednak vo všeobecne záväzných právnych normách ale ani v rozhodovacej činnosti súdov. To, čo v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky je obsahom právneho pojmu peňažné plnenie, platí aj pre exekučné konanie.
21. Pokiaľ je v exekučnom konaní uplatnené samostatne peňažné plnenie z titulu judikovaného príslušenstva, uvedené bude tvoriť tarifnú hodnotu sporu, z ktorej sa bude vypočítavať tarifná odmena advokáta a nie hodnota istiny pri začatí poskytovania právnych služieb ku dňu udelenia plnej moci advokáta. Predmetom konania totižto bude uvedené judikované príslušenstvo a teda náhrada trov právneho zastúpenia sa bude pohybovať len vo vzťahu k hodnote uplatneného nároku. Keďže z vyhlášky nemožno vyvodiť rozdielny postup pri určovaní základu tarifnej odmeny medzi základným a exekučným
konaním a vzhľadom na vyššie uvedené, musí exekučný súd skonštatovať, že pri výpočte odmeny právnej služby je potrebné vychádzať len z rozsahu, ktorý je stanovený samotným oprávneným.
22. Súd argument oprávneného týkajúci sa postupu exekučného súdu pri posudzovaní trov právneho zastúpenia vykonal pripojením spisov, sp.zn. 1Ek/784/2020, sp. zn. 75Ek/938/2021 a sp.zn. 62Ek/4161/2021. Zistil, že v konaní sp.zn. 1Ek/784/2020 boli trovy právneho zastúpenia uplatnené správnym spôsobom v zmysle vyhlášky. V konaniach vedených pod sp. zn. 75Ek/938/2021 a sp.zn. 62Ek/4161/2021 boli podľa názoru súdu uplatnené trovy nesprávnym spôsobom. Oprávnený môže dať podnet súdu na preverenie ich správnosti a v prípade, že celková suma prevyšuje výšku stanovenú v zmysle vyhlášky, môže dať podnet na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie v prevyšujúcej časti, alebo vziať návrh v prevyšujúcej časti späť. V prípade zexekvovania prevyšujúcej časti by sa totižto oprávnený bezdôvodne obohatil.
23. Vzhľadom na uvedené sudca konštatuje, že oprávneným tvrdené dôvody neboli založené na správnom právnom posúdení veci. Tým, že si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia z istiny, ktorá nie je predmetom konania, uplatnil si ich nesprávne. V dôsledku uvedeného keďže pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil rozpor návrhu v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom a vyhláškou musel v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie vzhľadom na matematické pochybenie zmeniť tak, že zamietol návrh na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie vo výške 45,82 Eur. Súd uvádza, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie v nezamietnutej časti.
24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd nerozhodoval, keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). V danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov tohto konania. Z týchto dôvodov súd výrok o trovách sťažnostného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. 02. 2017, sp. zn. 17Co/38/2017).
25. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).