Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ObdoV/9/2016

Najvyšší súd 2

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Viery

Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej, JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Eleny

Krajčovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu S., a. s., R., IČO: X., zást. JUDr.

J. H., advokátka so sídlom v B., proti ţalovanému E., skrátene E., G., zást. Advokátska

kancelária I. Š., s. r. o., N., IČO: X., o zaplatenie 1 813 217,32 Eur (54 625 000,-- Sk)

s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 25. marca 2014 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovaný má voči ţalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31. 01. 2013 č. k. -966 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 813 217,82 Eur so 17,6% úrokom z omeškania

p. a. od 15. 09. 1999 do zaplatenia a uznesením zo dňa 11. 02. 2013 č. k.

-970 priznal ţalobcovi trovy konania vo výške 82 174,60 Eur.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, ţe ţalobca si uplatnil právo

na zaplatenie sumy 54 625 000,-- Sk s príslušenstvom titulom nároku zo Zmluvy

o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28. 11. 1977 v znení dodatkov 1, 2, 3.

Na základe uvedenej zmluvy bol podnájom dohodnutý na dobu určitú 10 rokov. Súd mal

za preukázané, ţe zmluva o nájme budovy na D. v B. mohla byť uzavretá aţ

po 25. 11. 1997 vzhľadom na zápis ţalobcu v obchodnom registri a bola uzavretá platne.

Tvrdenie ţalovaného, ţe nebol udelený súhlas k nájmu, vyhodnotil súd ako nedôvodné,

pretoţe priestory boli prenajaté na administratívne účely a súhlas na prenájom nebol podľa

potrebný, keďţe sa jednalo o nebytové priestory.

Námietku, týkajúcu sa nejasnosti dohody o nájomnom a jeho platenia, súd vyhodnotil ako

nedôvodnú, keďţe výška nájomného, jeho platby, sú presne špecifikované v čl. III bod 2,

5, 6, v dodatku č. 2 bod 1 a v dodatku č. 3 zmluvy, z ktorých vyplýva povinnosť

ţalovaného zaplatiť nájom vo výške 55 575 000,-- Sk, čo predstavuje 25% dohodnutého

nájmu, a to od 05. 08. 1998. Námietku ţalovaného o neurčitosti splatnosti nájmu

vyhodnotil súd ako neopodstatnenú. S tvrdením ţalovaného o neplatnosti čl. VIII bod 2

zmluvy z dôvodu, ţe sa prieči dobrým mravom, sa súd nestotoţnil, pretoţe dohodnutá

zmluvná pokuta neposkytovala a ani neposkytuje nájomcovi neprimeranú a neodôvodnenú

výhodu.

3. Súd mal za to, ţe ţalobca neúčtoval a nevymáhal od ţalovaného zaplatenie zmluvnej

pokuty podľa čl. VIII bod 2 veta prvá, ale podľa čl. VIII bod 2 veta druhá, podľa ktorej je

nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške podľa čl. VIII ods. 2, aj v prípade, ak

poruší svoje povinnosti podľa nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho bude prenajímateľ

nútený jednostranne ukončiť nájomnú zmluvu. V konkrétnom prípade bol nájomca

v omeškaní s platením nájmu za II. štvrťrok 1999 po dobu viac neţ mesiac, preto ţalobca

vyuţil svoje právo podľa čl. IX ods. 2 od zmluvy odstúpiť, a to písomnou výpoveďou

z 29. 04. 1999 a následne vyúčtoval zmluvnú pokutu podľa čl. VIII bod 2 veta druhá.

Ţalobca v priebehu konania trval na tom, ţe nárok vymáha v znení podanej ţaloby a nie

podľa podania zo dňa 06. 10. 2003. Súd preto rozhodol, ţe nárok ţalobcu je oprávnený

v zmysle ţaloby z 20. 12. 1999.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd na odvolanie ţalovaného rozsudkom

zo dňa 25. 03. 2014 sp. zn. , rozhodol tak, ţe zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie a ţalobu zamietol. Uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe

ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového konania vo výške

150 113,57 Eur na účet jeho právneho zástupcu a súčasne uloţil ţalobcovi povinnosť

nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania súdny poplatok 19 916,35 Eur na účet

ţalovaného v Štátnej pokladnici, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 10 334,40 Eur

na účet právneho zástupcu.

5. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd

na dovolanie generálneho prokurátora rozhodnutím z 31. 07. 2008 sp. zn.

rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bolo ţalobe vyhovené, ako

aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené,

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil právny

názor, ţe v podaní ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 nedošlo k doplneniu skutočností, ktorými

bola odôvodnená podaná ţaloba, doručená súdu 27. 12. 1999, ale v tomto podaní ţalobca

uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil uţ uplatnený nárok, pričom ide

o rovnaké finančné vyčíslenie. Porovnávajúc znenie skutkového základu uvedeného

v ţalobe doručenej súdu 27. 12. 1999 a skutkového základu, uvedeného v podaní

z 06. 10. 2003 jednoznačne moţno konštatovať, ţe sa jedná o úplne iný skutkový dej,

z ktorého sa nárok odvodzuje. Za zmenu ţaloby je potrebné povaţovať aj procesný úkon,

ktorým ţalobca, hoci poţaduje rovnaké plnenie, avšak na základe iných právnych

skutočností neţ tých, ktoré uviedol v ţalobe. Dovolací súd vyslovil, ţe bolo povinnosťou

súdu sa s takouto zmenou vysporiadať podľa ustanovenia

6. V novom konaní súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 24. 02. 2009 pripustil

zmenu ţaloby v zmysle podania zo dňa 06. 10. 2003, proti ktorému podal ţalobca

odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté ako neprípustné. Ţalovaný vzniesol

námietku premlčania uplatneného nároku. Na pojednávaní dňa 04. 03. 2010 za prítomnosti

zástupcov obidvoch účastníkov konania okrem iného zástupca ţalobcu navrhol zmenu

ţaloby v znení „ţalobca poţaduje zaplatiť 1 813 051,80 Eur spolu s 18% úrokom p. a.

od 01. 04. 1990 do zaplatenia istiny spolu s trovami konania, z titulu odstúpenia ţalobcu

od predmetných zmlúv“. Uviedol, ţe zmena je na základe titulu odstúpenia ţalovaného,

jednostranného odstúpenia ţalovaného od zmluvy v zmysle znenia ţaloby zo dňa

27. 12. 1999 (správne má byť z 20. 12. 1999, 27. 12.1999 došla ţaloba súdu) s tým, ţe

ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďţe odstúpil od nájomnej

zmluvy. Navrhol, aby súd pripustil túto zmenu ţaloby. Súd zmenu ţaloby zo dňa

04. 03. 2010 nepripustil, o prevyšujúcom návrhu zmeny ţaloby nerozhodol.

7. V novom konaní odvolací súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi,

výsluchom zástupcov účastníkov konania a zistil, ţe súd prvej inštancie sa v napadnutom

rozsudku zaoberal predmetom konania na skutkovom základe, ako vyplýva z podanej

ţaloby zo dňa 20. 12. 1999, teda o inom nároku, neţ o nároku na skutkovom základe podľa

podania zo dňa 06. 10. 2003, na podklade ktorého súd pripustil zmenu ţaloby. Súd teda

rozhodoval o návrhu na inom skutkovom podklade, neţ z akého vychádzal v predošlom

rozhodnutí o základe pripustenej zmeny ţaloby, ale o zmene nerozhodol. Odvolací súd

tento procesný nedostatok odstránil na pojednávaní 25. 03. 2014 tým, ţe zmenu ţaloby

pripustil v znení podaného návrhu z 20. 12. 1999 (za prítomnosti zástupcov účastníkov),

čím bolo odstránené procesné pochybenie, ktoré však nemá vplyv na napadnuté

rozhodnutie, pretoţe súd prvej inštancie uţ o takto zmenenom návrhu konal a rozhodol.

8. Ţalobca poţadoval zaplatenie sumy 54 625 000,.- Sk (1 813 217,32 Eur) s 18% úrokom

ročne od 01. 04. 1999. Nárok odôvodňoval tým, ţe na základe zmluvy o podnájme

nebytových priestorov a plôch v znení jej dodatkov sa ţalobca zaviazal poskytnúť

ţalovanému nehnuteľnosť pre účely zriadenia administratívnych priestorov v súlade

s dohodnutými podmienkami na dobu 10 rokov. Ţalovaný podľa názoru ţalobcu, v rozpore

s článkom IX zmluvy o podnájme a jednostranne o zmluvy

odstúpil výpoveďou z 28. 11. 1997, a to pre uplynutím 10-ročnej doby nájmu.

9. Na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny ţaloby v znení podania

zo dňa 06. 10. 2003 ţalovaný vzniesol námietku premlčania nároku a na vznesenej

námietke premlčania aj zotrval.

10. Odvolací súd mal za preukázané, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa čl.

VIII bod 2 zmluvy o podnájme z dôvodu výpovede zmluvy pred uplynutím dohodnutej

lehoty. Trval na tom, ţe vyúčtovanie zmluvnej pokuty bolo prílohou listu z 24. 04. 1999.

Ţalobca v priebehu konania (po rozhodnutí dovolacieho súdu) uviedol, ţe na podaní

zo dňa 06. 10. 2003 netrvá, avšak na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa

24. 02. 2010 si uplatnil zmenu ţaloby, o ktorej súd rozhodol len v časti istiny a úroku

(zmenu nepripustil), pokiaľ ide o návrh zaloţený na inom skutkovom podklade (v znení

ţaloby z 20. 12. 1999), o tomto nerozhodol. Skutočnosť, ţe ţalobca po pripustení zmeny

ţaloby v znení podania zo 06. 10. 2003 a po rozhodnutí dovolacieho súdu navrhol zmenu

ţaloby v znení podaného návrhu z 20. 12. 1999, odvolací súd vyhodnotil ako ďalšiu

zmenu ţaloby vzhľadom na právoplatné uznesenie zo dňa 24. 02. 2009 o zmene ţaloby

(v znení podania zo dňa 06. 10. 2003), pretoţe uplatnil svoj nárok na inom skutkovom

základe, neţ ako vyplýva z takto zmenenej ţaloby a aj súd prvého stupňa o tomto

zmenenom návrhu konal a rozhodol. V tejto súvislosti súd poukázal na obsah ustanovenia

11. Pokiaľ sa jedná o ţalovaným vznesenú námietku premlčania, odvolací súd konštatoval jej

dôvodnosť. V nadväznosti na zmeny ţaloby v priebehu konania s účinkami, ktoré

nastávajú od daného úkonu účastníka, odvolací súd dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu sa

premlčal. Všeobecná premlčacia lehota je 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo

uplatniť prvý raz. Prvá objektívna moţnosť vykonania tohto práva je daná, keď veriteľ

mohol najskôr o plnenie poţiadať, t. j. deň, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku

práva na uplatnenie. Ţalovaný zmluvu vypovedal 27. 12. 1997 a výpovedná lehota 3

mesiace začala plynúť 01. 01. 1998, skončila 31. 03. 1998 a deň 01. 04. 1998 bol prvým

dňom po uplynutí výpovednej lehoty, kedy mohol ţalobca právo na zaplatenie zmluvnej

pokuty uplatniť, v dôsledku čoho lehota uplynula 01. 04. 2001. Ţalobca si pôvodnou

ţalobou právo síce uplatnil včas, ale následné zmeny uplatneného práva spôsobili, ţe

nárok sa premlčal.

12. Odvolací súd k námietke ţalobcu vznesenej v konaní, ţe sa jedná o právny vzťah riadiaci

sa , ustálil, ţe nájomné zmluvy všeobecne upravujú ustanovenia

a nasl. . Predmetná zmluva je zmluvou podľa zákona č.

vzhľadom na subjekty a predmet nájmu. o nájme

a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je vo vzťahu

k ( a nasl.) špeciálnym zákonom. Z toho vyplýva, ţe

premlčacia doba z práv a povinností podľa uvedeného zákona je trojročná podľa

všeobecných ustanovení (zákon nemá osobitnú úpravu

o premlčacej dobe).

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý rozsudok

zmenil podľa tak, ţe ţalobu zamietol. Napadnuté uznesenie o trovách

konania podľa zmenil tak, ţe úspešnému ţalobcovi (správne má byť

uvedené ţalovanému) priznal trovy konania pred súdom prvej a druhej inštancie.

14. Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu podal

ţalobca dovolanie s poukazom na existenciu dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2

písm. a/ v spojitosti s a a

15. Uviedol, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek tomu, ţe tento

súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, postupoval v zmysle

ustanovenia , pričom sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu

SR (uznesenie zo dňa 31. 10. 2012, rozsudok zo dňa

07. 11. 2006).

16. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku ţalobcu, ktorý si uplatnil prvýkrát riadne a včas

na základe návrhu zo dňa 20. 12. 1999, nie na základe písomného vyjadrenia v spore

zo dňa 06. 10. 2003, ako účelovo tvrdí ţalovaný. Z tohto dôvodu súd v odvolaní

napadnutom rozsudku výslovne uviedol, ţe na základe vykonaného dokazovania

a v zmysle usmernenia odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený

v zmysle ţaloby zo dňa 20. 12. 1999, doručenej súdu dňa 27. 12. 1999 a vyúčtovania

zo dňa 29. 04. 1999 podľa čl. VIII bod 2 zmluvy o podnájme, v dôsledku porušenia

zmluvnej povinnosti.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu v dôkazoch, zaloţených v súdnom spise a ani

vo výsledkoch vykonaného dokazovania, práve naopak je v rozpore s listinnými

dôkazmi, pričom je nejasné, nezrozumiteľné a nesprávne odôvodnené. Odvolací súd

v odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný zmluvu vypovedal dňa 27. 11. 1997, výpoveď bola

ţalobcovi doručená v decembri 1997 a výpovedná lehota začala plynúť 01. 01. 1998,

skončila 31. 03. 1998, a preto deň 01. 04. 1998 bol dňom, kedy mal ţalobca právo

zmluvnú pokutu uplatniť prvý raz a lehota uplynula 01. 04. 2001. S týmto záverom

nemoţno súhlasiť, pretoţe ţalovaný zmluvu vypovedal na základe výpovede zo dňa

20. 12. 1998. To znamená, ţe ak by ţalovaný zmluvu platne vypovedal, výpovedná

lehota začala plynúť 01. 01. 1999 a skončila by 31. 01. 1999 a deň 01. 04. 1999 by bol

prvým dňom na uplatnenie práva. Trojročná premlčacia lehota by uplynula 01. 04. 2002

a nie 01. 01. 2001, ako to uviedol odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Podľa názoru ţalobcu však premlčacia lehota začala plynúť aţ po doručení výpovede

ţalobcu zo dňa 29. 04. 1999 ţalovanému, t. j. dňa 01. 05. 1999, pretoţe aţ na základe

tejto výpovede došlo k zániku nájomnej zmluvy a ţalobcovi zároveň vzniklo právo

poţadovať zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa 29. 04. 1999. Ak

by odvolací súd riadne vyhodnotil všetky listinné dôkazy priloţené k ţalobe zo dňa

20. 12. 1999, nemohol by dospieť k nesprávnemu záveru ohľadom začiatku a konca

plynutia premlčacej doby a ani k záveru, ţe ţalobca síce podal ţalobu včas, ale následné

zmeny uplatneného práva spôsobili, ţe nárok sa premlčal.

18. Záver odvolacieho súdu ohľadom zmeny ţaloby zo strany ţalobcu nie je správny a je

v rozpore s dôkazmi priloţenými k ţalobe zo dňa 20. 12. 1999, ako aj v rozpore

s výsledkami dokazovania vykonaného v spore, a to odo dňa podania ţaloby, pretoţe

s týmito sa odvolací súd riadne nezaoberal, nevyhodnotil ich ani skutkovo a ani právne,

z ktorého dôvodu preto odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne

neodôvodnil a vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami ţalobcu, ţe nikdy svoj návrh zo dňa

20. 12. 1999 nezmenil a rovnako ani listinné dôkazy, ktoré k ţalobe priloţil a ktorými

odôvodňoval uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty čo do dôvodu a výšky, a to

uţ pri podaní ţaloby zo dňa 20. 12. 1999, ktorou ţalobca uplatnil svoje právo ešte

pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.

19. Odvolací súd sa nezaoberal právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

uvedeným v rozsudku sp. zn. zo dňa 07. 11. 2006, ktorým súd potvrdil,

ţe nárok ţalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa 19. 04. 1999

a uplatnil ţalobou zo dňa 20. 12. 1999, je oprávnený a zároveň odmietol všetky námietky

ţalovaného ohľadom zmeny návrhu vzhľadom na podanie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003,

ako aj premlčanie nároku.

20. Ţalovaný podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, čomu bolo

vyhovené a následne dovolací súd rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn.

zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , ako

aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

21. Podľa názoru dovolacieho súdu malo byť vyjadrenie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003

posudzované podľa , pričom v závere odôvodnenia dovolací súd konštatoval,

ţe ak by sa súd zmenou návrhu zaoberal a zmenu ţaloby by pripustil, následne by musel

zaujať aj názor vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, prihliadajúc na takto

uplatnený nárok. Dovolací súd nikdy jednoznačne vo svojom rozhodnutí neuviedol, ţe

vyjadrenie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 má byť posudzované ako zmena návrhu a uţ

vôbec nie, ţe nárok ţalobcu je premlčaný. Ţalobca opakovane vo svojich vyjadreniach

uvádzal, ţe netrvá na svojom vyjadrení zo dňa 06. 10. 2003, pretoţe pre posúdenie

nároku ţalobcu nie je relevantné, keďţe všetky skutočnosti boli uvedené v ţalobe zo dňa

20. 12. 1999.

22. Napriek týmto skutočnostiam Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 24. 02. 2009

vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil v spore vedenom pod sp. zn. zmenu

návrhu v zmysle podania ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003. Proti tomuto uzneseniu ţalobca

podal odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté. Dovolací súd namiesto

odstránenia vytýkaných nedostatkov ohľadom pripustenia zmeny návrhu nedostatok

a nesprávny postup súdu zhoršil tým, ţe dňa 25. 03. 2014 bez návrhu ţalobcu pripustil

ďalšiu zmenu návrhu, a to v zmysle ţaloby zo dňa 20. 12. 1999.

23. Ţalobca má za to, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.

Dôvody napadnutého rozhodnutia nevysvetľujú, prečo odvolací súd ţalobu zamietol.

Odvolací súd nevysvetlil a ani riadne neodôvodnil, na základe akých skutkových

a právnych skutočností dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je premlčaný. Odvolací súd

nevydal napadnuté rozhodnutie na základe podrobne vykonaného dokazovania, pretoţe

pred vydaním napadnutého rozhodnutia uţ boli vykonané všetky dôkazy. Rozhodol iba

o zmene návrhu, a to v rozpore s ustanovením , v dôsledku čoho

následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe vymáhaný nárok sa premlčal, a to

napriek tomu, ţe ţalobca ţalobou zo dňa 20. 12. 1999 uplatnil nárok včas, ale následné

zmeny uplatneného práva spôsobili, ţe nárok sa premlčal.

24. Odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia , vydal rozhodnutie

na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a následne jeho nesprávneho právneho

posúdenia. Z týchto dôvodov preto nebol schopný jasne a zrozumiteľne napadnuté

rozhodnutie odôvodniť, čím došlo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok

dôvodov a základné právo ţalobcu na súdnu ochranu nebolo naplnené reálnym obsahom.

Ţalobcovi bolo preto odňaté právo na spravodlivý proces, ktoré mu okrem ustanovení

zaručuje aj .

25. Ţalobca ďalej v dovolaní opätovne poukazuje na nesprávne posúdenie skutočností,

súvisiacich s jeho podaním zo dňa 06. 10. 2003. Zdôrazňuje, ţe v konaní trval na ţalobe

zo dňa 20. 12. 1999, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zmenu ţaloby.

Procesný úkon súdu zo dňa 24. 02. 2009 a 25. 03. 2014 preto nemôţe byť v neprospech

ţalobcu, dispozičné oprávnenie ktorého vyplýva z ustanovenia Zmena

právoplatných rozhodnutí, ku ktorej v priebehu konania došlo, je aj v rozpore s princípom

právnej istoty, vyjadreným v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj článku

6 ods. 1 Dohovoru.

26. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zo dňa 25. 03. 2014 sp. zn. zrušil a vec vrátil

príslušnému súdu na nové konanie.

27. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

povaţuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Vychádza z podrobne zisteného

skutkového stavu a opiera sa o relevantné rozhodnutia súdov prejednávajúcich predmetnú

vec. Za vecne správne moţno povaţovať rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

27. 07. 2011, ktorým bola ţaloba zamietnutá, pretoţe vychádzalo z riadne zisteného

skutkového stavu v nadväznosti na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.

zo dňa 31. 07. 2008. Pokiaľ ţalobca poukazuje na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 01. 2013 je potrebné uviesť, ţe toto rozhodnutie

bolo v príkrom rozpore s jeho skorším rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2011, aj keď medzi

vydaním oboch rozhodnutí nedošlo k ţiadnej zmene skutkového a právneho stavu, ktorá

by odôvodňovala moţnosť rozhodnúť rozdielnym spôsobom. Aj keď podľa názoru

ţalovaného neboli splnené dôvody pre zrušenie rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2011

odvolacím súdom, súd prvej inštancie vydal následne rozhodnutie, ktorým nerešpektoval

rozhodnutie odvolacieho súdu a ignoroval rozhodnutie dovolacieho súdu, pričom

z rozhodnutia nevyplývalo, ako dospel k úplne opačným záverom, neţ aké vyvodil

vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 27. 07. 2011. Súd prvej inštancie sa

v rozhodnutí zo dňa 31. 03. 2013 dopustil aj pochybení hmotnoprávnej povahy, keď

v rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu neposúdil nárok ţalobcu podľa § 100 a nasl.

a rozhodol o priznaní nároku, ktorý v zmysle záväzného

rozhodnutia dovolacieho súdu bol prvýkrát zákonným spôsobom uplatnený aţ v podaní

zo dňa 06. 10. 2003, teda v čase, keď uţ bol premlčaný, pričom priznal nárok z absolútne

neplatnej zmluvy o podnájme nebytových priestorov. K otázke neplatnosti zmluvy

poukazuje ţalovaný na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Dovolanie ţalobcu navrhuje

zamietnuť.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (

ďalej aj ) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana

sporu ( ) zastúpená advokátom ( ), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.

29. Dovolanie ţalobcu bolo podané dňa 25. 06. 2014. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť

, ktorý upravuje postup súdu

pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. bol zrušený

.

30. Podľa od. 1 a 2 , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle

uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného

dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa zákona účinného v čase

podania dovolania ( a nasl. ).

31. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

32. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvej inštancie. Dovolanie ţalobcu je preto prípustné v zmysle

33. Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacích dôvodov, uvedených v ustanovení

v spojitosti s a ,

34. Odňatie moţnosti konať pred súdom namieta ţalobca v súvislosti s nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu.

35. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/

rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia

tých jeho procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom

ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

36. Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd

dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

37. Je nepochybné, ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami a návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam

pre rozhodnutie. Je potrebné zdôrazniť, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom

konaní nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,

ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (). Podľa

názoru dovolacieho súdu odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne

rozviedol dôvody pre zmenu rozhodnutia, pokiaľ ide o zistený skutkový stav, ako aj

právne posúdenie veci, uviedol podstatný obsah odvolania ţalovaného, vrátane toho, ako

sa k nemu vyjadril ţalobca, označil právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval

a z ktorých vyvodil svoje závery. Odlišnosť právneho názoru ţalobcu na právne

posúdenie veci bez ďalšieho nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/

38. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ).

39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny

predpis, alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V predmetnej veci ţalobca namieta nesprávne právne posúdenie obsahu jeho vyjadrenia

zo dňa 06. 10. 2003 v súvislosti so ţalovaným uplatnenou námietkou premlčania.

40. Ţalobou zo dňa 20. 12. 1999, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. 12. 1999,

sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 54 625 000,-- Sk s 18% úrokom p. a.

od 01. 04. 1999 do zaplatenia. V ţalobe uviedol, ţe na základe Zmluvy o podnájme

nebytových priestorov a plôch zo dňa 28. 11. 1997 a jej dodatkov č. 1, 2, 3 sa ţalovaný

zaviazal zaplatiť ţalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. VIII ods. 2 zmluvy

v prípade, ak jednostranne odstúpi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby trvania

nájmu 10 rokov, a to vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný uhradiť

odo dňa odstúpenia od zmluvy aţ do doby uplynutia dohodnutej 10-ročnej lehoty.

41. Sporové strany uzavreli dňa 28. 11. 1997 zmluvu o podnájme nebytových priestorov

a plôch podľa a nasl. o nájme

a podnájme nebytových priestorov, podľa čl. VIII ktorej v prípade, ak nájomca

jednostranne odstúpi od nájomnej zmluvy pred uplynutím termínu dohodnutého v čl. III

bod 1, je povinný zaplatiť prenajímateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 50%

z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný ešte uhradiť odo dňa odstúpenia od zmluvy

aţ do doby uplynutia dohodnutej desaťročnej lehoty podľa čl. III bod 1 zmluvy. Nájomca

je povinný zaplatiť túto zmluvnú pokutu aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti uvedené

v čl. IX bod 2 zmluvy. V tomto prípade bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď

bol prenajímateľ donútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť.

42. Z obsahu ţaloby zo dňa 20. 12. 1999 jednoznačne vyplýva, ţe nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty si ţalobca uplatnil podľa prvej vety čl. VIII, t. j. pre predčasné

odstúpenie ţalovaného od zmluvy.

43. V podaní zo dňa 06. 10. 2003 ţalobca oznámil súdu prvej inštancie, ţe v dôsledku

porušenia a nesplnenia povinností ţalovaného zaplatiť nájomné v dohodnutej výške

a lehote, vyuţil svoje právo podľa čl. IX bod 2 a dňa 29. 04. 1999 od zmluvy odstúpil

na základe výpovede podľa čl. IX bod 2, pretoţe ţalovaný bol v omeškaní so zaplatením

nájomného po dobu viac ako jeden mesiac. Zároveň vyúčtoval ţalovanému zmluvnú

pokutu podľa čl. VIII bod 2 zmluvy vo výške 54 625 000,-- Sk.

44. Dôvodu, uvedenému v podaní zo dňa 06. 10. 2003, ako porušenie zmluvnej povinnosti

ţalovaného, zodpovedá aj obsah výpovede ţalobcu zo dňa 29. 04. 1999, v ktorej je

uvedená skutočnosť, ţe ţalovaný ako nájomca mešká viac ako jeden mesiac

so zaplatením nájomného vyúčtovaného účtovným dokladom č. 020299 zo dňa

15. 02. 1999, splatným dňa 01. 03. 1999. Faktúrou č. 020299 zo dňa 15. 02. 1999 bolo

vyúčtované nájomné za II. štvrťrok 1999 v dohodnutej výške 4 789 734,-- Sk.

Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť dňom 01. 05. 1999.

45. Keďţe v podaní zo dňa 06. 10. 2003 poţadoval ţalobca zaplatenie uplatnenej pohľadávky

na základe iných, neţ v ţalobe uvedených skutkových okolností, ţalovaný vzniesol

námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na zmenu ţaloby v zmysle § 95

46. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 07. 2005 po predchádzajúcom zrušení jeho

rozhodnutia opätovne ţalobe vyhovel a odvolací súd rozsudkom zo dňa 07. 11. 2006 jeho

rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ ide o podanie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 odvolací súd

konštatoval, ţe nie je moţné ho kvalifikovať ako zmenu návrhu, pretoţe nárok

na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť v dvoch prípadoch, pričom skutkovým, ale aj

právnym základom vzniku nároku bolo ktorékoľvek porušenie v zmluve dohodnutých

skutočností zakladajúcich nárokovateľnosť na tento druh postihu. Námietka premlčania

preto nie je relevantná.

47. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie,

v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k námietke ţalovaného

ohľadom zmeny petitu a následne námietke premlčania, vznesenej ţalovaným.

48. Rozsudkom zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho

súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, ţe

v danej veci nedošlo podaním ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 k doplneniu skutočností,

ktorými bola ţaloba, došlá súdu 27. 12. 1999 odôvodnená, ale v ňom ţalobca uviedol

úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil uţ uplatnený nárok, pričom v oboch

prípadoch ide o to isté finančné vyčíslenie. Ţalobca bez akýchkoľvek pochybností

v ţalobe z 27. 12. 1999 zmluvnú pokutu neuplatňoval na tom skutkovom základe, ţe

ţalovaný riadne a včas nezaplatil fakturované nájomné. V takto podanej ţalobe bola

zmluvná pokuta výslovne uplatnená iba na tom skutkovom základe, ţe ţalovaný porušil

zmluvu o podnájme tým, ţe od nej odstúpil pred uplynutím doby trvania nájmu 10 rokov.

V texte ţaloby nie je ţiadna zmienka o tom, ţe ţalovaný nezaplatil riadne a včas

nájomné. Uvedené znenie ţaloby je určité, zrozumiteľné, majúce všetky náleţitosti

uvedené v ustanovení Pri porovnaní znenia skutkového základu,

uvedeného v ţalobe došlej súdu 27. 12. 1999 a skutkového základu uvedeného v podaní

ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 jednoznačne moţno konštatovať, ţe ide o úplne rozdielny

skutkový dej, z ktorého sa uplatnený nárok odvodzuje. Bolo preto povinnosťou súdu sa

s touto zmenou ţaloby vyporiadať v zmysle

49. Po rozhodnutí dovolacieho súdu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24. 02. 2009

za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán pripustil zmenu ţaloby v zmysle

podania ţalovaného zo dňa 06. 10. 2003. Odvolanie ţalobcu proti tomuto uzneseniu ako

aj jeho ústavná sťaţnosť boli odmietnuté.

50. Rozsudkom zo dňa 27. 07. 2011 súd prvej inštancie ţalobu zamietol s poukazom

na premlčanie uplatneného nároku, ako aj neplatnosť zmluvy, na základe ktorej je

pohľadávka uplatnená. Odvolací súd uvedený rozsudok ako nepreskúmateľný zrušil a súd

prvého stupňa následne rozsudkom zo dňa 11. 02. 2013 za existencie tých istých

skutkových okolností ţalobe vyhovel.

51. Podľa navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

52. Zmluva o podnájme nebytových priestorov a plôch uzavretá medzi stranami sporu dňa

28. 11. 1997 v čl. VIII bod 2 upravovala dva prípady, kedy ţalobcovi vznikol nárok

na zmluvnú pokutu, a to pre prípad jednostranného odstúpenia od zmluvy pred uplynutím

dohodnutej doby nájmu a pre prípad porušenia povinností ţalovaného, uvedených v čl.

IX bod 2 zmluvy. Ţalobca v ţalobe zo dňa 20. 12. 1999 vymedzil skutkový a právny

základ uplatneného nároku tak, ţe poţaduje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, ţe

ţalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy pred uplynutím dohodnutej 10-ročnej lehoty, t.

j. podľa prvej vety čl. VIII bod 2 zmluvy. V podaní zo dňa 06. 10. 2003 si uplatnil právo

na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa druhej a tretej vety čl. VIII bod 2 zmluvy z dôvodu,

ţe ţalovaný nezaplatil nájomné za II. štvrťrok 1999. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca

v podaní zo dňa 06. 10. 2003 uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil

ţalobou uplatnený nárok, aj keď sa jednalo o rovnaké plnenie vyplývajúce z tej istej

zmluvy. Takýto procesný úkon ţalobcu preto odvolací súd vzhľadom na zmenu

rozhodujúcich skutkových okolností dôvodne vyhodnotil ako zmenu návrhu, ktorú súd

prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 25. 03. 2014.

53. V dovolaní ţalobca tieţ namieta, ţe odvolací súd nesprávne určil začiatok plynutia

premlčacej doby, a to dňom 01. 01. 1998 (uplynutie dňom 01. 04. 2001). Ako vyplýva

z obsahu spisu, predmetnú zmluvu vypovedali obidve strany, ţalobca podaním zo dňa

29. 04. 1999 a ţalovaný podaním zo dňa 30. 12. 1998. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy

v prípade odstúpenia prenajímateľa od zmluvy z dôvodu, uvedeného v druhej a tretej vete

tohto ustanovenia, bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď bol prenajímateľ

donútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť. Aj v prípade, ak by premlčacia lehota

začala plynúť, ako to namieta ţalobca, aţ po doručení jeho výpovede, t. j. dňa

01. 05. 1999, vzhľadom na zmenu ţaloby zo dňa 06. 10. 2003 by v zmysle § 101

nárok zanikol uplynutým premlčacej doby. Uvedená nesprávnosť

preto nemá vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací súd tieţ nepochybil,

keď na pojednávaní dňa 25. marca 2014 v zmysle návrhu ţalobcu pripustil zmenu ţaloby

v znení podania zo dňa 20. 12. 1999, keďţe sa jednalo o ďalší návrh na zmenu

po pripustení zmeny pôvodnej ţaloby na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa

22. 04. 2009. K namietanej dôvodnosti podania mimoriadneho dovolania dovolací súd

poznamenáva, ţe táto bola posudzovaná v právoplatnom rozhodnutí dovolacieho súdu

zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. .

54. Keďţe v dovolacom konaní nebola zistená existencia ţalobcom namietaných dovolacích

dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa

zamietol.

55. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania má ţalovaný nárok na náhradu jeho trov voči

ţalobcovi ( ). O výške náhrady trov konania ţalovaného rozhodne súd prvej

inštancie ( ).

56. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2016

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová