Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
317/434610.401122.pdf
PDF · 165.86 KB
No categories available
2ObdoV/9/2016
Najvyšší súd 2 ObdoV/9/2016
Slovenskej republiky 2 ObdoV/10/2016
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky JUDr. Viery
Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej, JUDr. Gabriely Mederovej, JUDr. Eleny
Krajčovičovej a JUDr. Jany Hullovej, v právnej veci ţalobcu S., a. s., R., IČO: X., zást. JUDr.
J. H., advokátka so sídlom v B., proti ţalovanému E., skrátene E., G., zást. Advokátska
kancelária I. Š., s. r. o., N., IČO: X., o zaplatenie 1 813 217,32 Eur (54 625 000,-- Sk)
s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25. marca 2014 sp. zn. 3Obo/32/2013, 3Obo/33/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovaný má voči ţalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 31. 01. 2013 č. k. 58Cb/58/1999-966 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 813 217,82 Eur so 17,6% úrokom z omeškania
p. a. od 15. 09. 1999 do zaplatenia a uznesením zo dňa 11. 02. 2013 č. k.
58Cb/58/1999-970 priznal ţalobcovi trovy konania vo výške 82 174,60 Eur.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, ţe ţalobca si uplatnil právo
na zaplatenie sumy 54 625 000,-- Sk s príslušenstvom titulom nároku zo Zmluvy
o podnájme nebytových priestorov zo dňa 28. 11. 1977 v znení dodatkov 1, 2, 3.
Na základe uvedenej zmluvy bol podnájom dohodnutý na dobu určitú 10 rokov. Súd mal
za preukázané, ţe zmluva o nájme budovy na D. v B. mohla byť uzavretá aţ
po 25. 11. 1997 vzhľadom na zápis ţalobcu v obchodnom registri a bola uzavretá platne.
Tvrdenie ţalovaného, ţe nebol udelený súhlas k nájmu, vyhodnotil súd ako nedôvodné,
pretoţe priestory boli prenajaté na administratívne účely a súhlas na prenájom nebol podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. potrebný, keďţe sa jednalo o nebytové priestory.
Námietku, týkajúcu sa nejasnosti dohody o nájomnom a jeho platenia, súd vyhodnotil ako
nedôvodnú, keďţe výška nájomného, jeho platby, sú presne špecifikované v čl. III bod 2,
5, 6, v dodatku č. 2 bod 1 a v dodatku č. 3 zmluvy, z ktorých vyplýva povinnosť
ţalovaného zaplatiť nájom vo výške 55 575 000,-- Sk, čo predstavuje 25% dohodnutého
nájmu, a to od 05. 08. 1998. Námietku ţalovaného o neurčitosti splatnosti nájmu
vyhodnotil súd ako neopodstatnenú. S tvrdením ţalovaného o neplatnosti čl. VIII bod 2
zmluvy z dôvodu, ţe sa prieči dobrým mravom, sa súd nestotoţnil, pretoţe dohodnutá
zmluvná pokuta neposkytovala a ani neposkytuje nájomcovi neprimeranú a neodôvodnenú
výhodu.
3. Súd mal za to, ţe ţalobca neúčtoval a nevymáhal od ţalovaného zaplatenie zmluvnej
pokuty podľa čl. VIII bod 2 veta prvá, ale podľa čl. VIII bod 2 veta druhá, podľa ktorej je
nájomca povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške podľa čl. VIII ods. 2, aj v prípade, ak
poruší svoje povinnosti podľa nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho bude prenajímateľ
nútený jednostranne ukončiť nájomnú zmluvu. V konkrétnom prípade bol nájomca
v omeškaní s platením nájmu za II. štvrťrok 1999 po dobu viac neţ mesiac, preto ţalobca
vyuţil svoje právo podľa čl. IX ods. 2 od zmluvy odstúpiť, a to písomnou výpoveďou
z 29. 04. 1999 a následne vyúčtoval zmluvnú pokutu podľa čl. VIII bod 2 veta druhá.
Ţalobca v priebehu konania trval na tom, ţe nárok vymáha v znení podanej ţaloby a nie
podľa podania zo dňa 06. 10. 2003. Súd preto rozhodol, ţe nárok ţalobcu je oprávnený
v zmysle ţaloby z 20. 12. 1999.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd na odvolanie ţalovaného rozsudkom
zo dňa 25. 03. 2014 sp. zn. 3Obo/32/2014, 3Obo/33/2014 rozhodol tak, ţe zmenil rozsudok
súdu prvej inštancie a ţalobu zamietol. Uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe
ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy prvostupňového konania vo výške
150 113,57 Eur na účet jeho právneho zástupcu a súčasne uloţil ţalobcovi povinnosť
nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania súdny poplatok 19 916,35 Eur na účet
ţalovaného v Štátnej pokladnici, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 10 334,40 Eur
na účet právneho zástupcu.
5. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd
na dovolanie generálneho prokurátora rozhodnutím z 31. 07. 2008 sp. zn.
1MObdoV/19/2007 rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým bolo ţalobe vyhovené, ako
aj rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené,
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil právny
názor, ţe v podaní ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 nedošlo k doplneniu skutočností, ktorými
bola odôvodnená podaná ţaloba, doručená súdu 27. 12. 1999, ale v tomto podaní ţalobca
uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil uţ uplatnený nárok, pričom ide
o rovnaké finančné vyčíslenie. Porovnávajúc znenie skutkového základu uvedeného
v ţalobe doručenej súdu 27. 12. 1999 a skutkového základu, uvedeného v podaní
z 06. 10. 2003 jednoznačne moţno konštatovať, ţe sa jedná o úplne iný skutkový dej,
z ktorého sa nárok odvodzuje. Za zmenu ţaloby je potrebné povaţovať aj procesný úkon,
ktorým ţalobca, hoci poţaduje rovnaké plnenie, avšak na základe iných právnych
skutočností neţ tých, ktoré uviedol v ţalobe. Dovolací súd vyslovil, ţe bolo povinnosťou
súdu sa s takouto zmenou vysporiadať podľa ustanovenia § 95 ods. 2 O. s. p.
6. V novom konaní súd prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 24. 02. 2009 pripustil
zmenu ţaloby v zmysle podania zo dňa 06. 10. 2003, proti ktorému podal ţalobca
odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté ako neprípustné. Ţalovaný vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku. Na pojednávaní dňa 04. 03. 2010 za prítomnosti
zástupcov obidvoch účastníkov konania okrem iného zástupca ţalobcu navrhol zmenu
ţaloby v znení „ţalobca poţaduje zaplatiť 1 813 051,80 Eur spolu s 18% úrokom p. a.
od 01. 04. 1990 do zaplatenia istiny spolu s trovami konania, z titulu odstúpenia ţalobcu
od predmetných zmlúv“. Uviedol, ţe zmena je na základe titulu odstúpenia ţalovaného,
jednostranného odstúpenia ţalovaného od zmluvy v zmysle znenia ţaloby zo dňa
27. 12. 1999 (správne má byť z 20. 12. 1999, 27. 12.1999 došla ţaloba súdu) s tým, ţe
ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďţe odstúpil od nájomnej
zmluvy. Navrhol, aby súd pripustil túto zmenu ţaloby. Súd zmenu ţaloby zo dňa
04. 03. 2010 nepripustil, o prevyšujúcom návrhu zmeny ţaloby nerozhodol.
7. V novom konaní odvolací súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi,
výsluchom zástupcov účastníkov konania a zistil, ţe súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku zaoberal predmetom konania na skutkovom základe, ako vyplýva z podanej
ţaloby zo dňa 20. 12. 1999, teda o inom nároku, neţ o nároku na skutkovom základe podľa
podania zo dňa 06. 10. 2003, na podklade ktorého súd pripustil zmenu ţaloby. Súd teda
rozhodoval o návrhu na inom skutkovom podklade, neţ z akého vychádzal v predošlom
rozhodnutí o základe pripustenej zmeny ţaloby, ale o zmene nerozhodol. Odvolací súd
tento procesný nedostatok odstránil na pojednávaní 25. 03. 2014 tým, ţe zmenu ţaloby
pripustil v znení podaného návrhu z 20. 12. 1999 (za prítomnosti zástupcov účastníkov),
čím bolo odstránené procesné pochybenie, ktoré však nemá vplyv na napadnuté
rozhodnutie, pretoţe súd prvej inštancie uţ o takto zmenenom návrhu konal a rozhodol.
8. Ţalobca poţadoval zaplatenie sumy 54 625 000,.- Sk (1 813 217,32 Eur) s 18% úrokom
ročne od 01. 04. 1999. Nárok odôvodňoval tým, ţe na základe zmluvy o podnájme
nebytových priestorov a plôch v znení jej dodatkov sa ţalobca zaviazal poskytnúť
ţalovanému nehnuteľnosť pre účely zriadenia administratívnych priestorov v súlade
s dohodnutými podmienkami na dobu 10 rokov. Ţalovaný podľa názoru ţalobcu, v rozpore
s článkom IX zmluvy o podnájme a zákonom č. 116/1990 Zb. jednostranne o zmluvy
odstúpil výpoveďou z 28. 11. 1997, a to pre uplynutím 10-ročnej doby nájmu.
9. Na základe rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení zmeny ţaloby v znení podania
zo dňa 06. 10. 2003 ţalovaný vzniesol námietku premlčania nároku a na vznesenej
námietke premlčania aj zotrval.
10. Odvolací súd mal za preukázané, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu podľa čl.
VIII bod 2 zmluvy o podnájme z dôvodu výpovede zmluvy pred uplynutím dohodnutej
lehoty. Trval na tom, ţe vyúčtovanie zmluvnej pokuty bolo prílohou listu z 24. 04. 1999.
Ţalobca v priebehu konania (po rozhodnutí dovolacieho súdu) uviedol, ţe na podaní
zo dňa 06. 10. 2003 netrvá, avšak na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
24. 02. 2010 si uplatnil zmenu ţaloby, o ktorej súd rozhodol len v časti istiny a úroku
(zmenu nepripustil), pokiaľ ide o návrh zaloţený na inom skutkovom podklade (v znení
ţaloby z 20. 12. 1999), o tomto nerozhodol. Skutočnosť, ţe ţalobca po pripustení zmeny
ţaloby v znení podania zo 06. 10. 2003 a po rozhodnutí dovolacieho súdu navrhol zmenu
ţaloby v znení podaného návrhu z 20. 12. 1999, odvolací súd vyhodnotil ako ďalšiu
zmenu ţaloby vzhľadom na právoplatné uznesenie zo dňa 24. 02. 2009 o zmene ţaloby
(v znení podania zo dňa 06. 10. 2003), pretoţe uplatnil svoj nárok na inom skutkovom
základe, neţ ako vyplýva z takto zmenenej ţaloby a aj súd prvého stupňa o tomto
zmenenom návrhu konal a rozhodol. V tejto súvislosti súd poukázal na obsah ustanovenia
11. Pokiaľ sa jedná o ţalovaným vznesenú námietku premlčania, odvolací súd konštatoval jej
dôvodnosť. V nadväznosti na zmeny ţaloby v priebehu konania s účinkami, ktoré
nastávajú od daného úkonu účastníka, odvolací súd dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu sa
premlčal. Všeobecná premlčacia lehota je 3 roky a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
uplatniť prvý raz. Prvá objektívna moţnosť vykonania tohto práva je daná, keď veriteľ
mohol najskôr o plnenie poţiadať, t. j. deň, ktorý nasleduje po dni, keď došlo k vzniku
práva na uplatnenie. Ţalovaný zmluvu vypovedal 27. 12. 1997 a výpovedná lehota 3
mesiace začala plynúť 01. 01. 1998, skončila 31. 03. 1998 a deň 01. 04. 1998 bol prvým
dňom po uplynutí výpovednej lehoty, kedy mohol ţalobca právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty uplatniť, v dôsledku čoho lehota uplynula 01. 04. 2001. Ţalobca si pôvodnou
ţalobou právo síce uplatnil včas, ale následné zmeny uplatneného práva spôsobili, ţe
nárok sa premlčal.
12. Odvolací súd k námietke ţalobcu vznesenej v konaní, ţe sa jedná o právny vzťah riadiaci
sa Obchodným zákonníkom, ustálil, ţe nájomné zmluvy všeobecne upravujú ustanovenia
§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je zmluvou podľa zákona č.
116/1990 Zb. vzhľadom na subjekty a predmet nájmu. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku (§ 663 a nasl.) špeciálnym zákonom. Z toho vyplýva, ţe
premlčacia doba z práv a povinností podľa uvedeného zákona je trojročná podľa
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka (zákon nemá osobitnú úpravu
o premlčacej dobe).
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností napadnutý rozsudok
zmenil podľa § 220 O. s. p. tak, ţe ţalobu zamietol. Napadnuté uznesenie o trovách
konania podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, ţe úspešnému ţalobcovi (správne má byť
uvedené ţalovanému) priznal trovy konania pred súdom prvej a druhej inštancie.
14. Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu podal
ţalobca dovolanie s poukazom na existenciu dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2
písm. a/ v spojitosti s § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.
15. Uviedol, ţe odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie napriek tomu, ţe tento
súd rozhodol na základe riadne vykonaného dokazovania, postupoval v zmysle
ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., pričom sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu
SR (uznesenie 3Obo/91/2011 zo dňa 31. 10. 2012, rozsudok 4Obo/304/2005 zo dňa
07. 11. 2006).
16. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku ţalobcu, ktorý si uplatnil prvýkrát riadne a včas
na základe návrhu zo dňa 20. 12. 1999, nie na základe písomného vyjadrenia v spore
zo dňa 06. 10. 2003, ako účelovo tvrdí ţalovaný. Z tohto dôvodu súd v odvolaní
napadnutom rozsudku výslovne uviedol, ţe na základe vykonaného dokazovania
a v zmysle usmernenia odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený
v zmysle ţaloby zo dňa 20. 12. 1999, doručenej súdu dňa 27. 12. 1999 a vyúčtovania
zo dňa 29. 04. 1999 podľa čl. VIII bod 2 zmluvy o podnájme, v dôsledku porušenia
zmluvnej povinnosti.
17. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemá oporu v dôkazoch, zaloţených v súdnom spise a ani
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, práve naopak je v rozpore s listinnými
dôkazmi, pričom je nejasné, nezrozumiteľné a nesprávne odôvodnené. Odvolací súd
v odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný zmluvu vypovedal dňa 27. 11. 1997, výpoveď bola
ţalobcovi doručená v decembri 1997 a výpovedná lehota začala plynúť 01. 01. 1998,
skončila 31. 03. 1998, a preto deň 01. 04. 1998 bol dňom, kedy mal ţalobca právo
zmluvnú pokutu uplatniť prvý raz a lehota uplynula 01. 04. 2001. S týmto záverom
nemoţno súhlasiť, pretoţe ţalovaný zmluvu vypovedal na základe výpovede zo dňa
20. 12. 1998. To znamená, ţe ak by ţalovaný zmluvu platne vypovedal, výpovedná
lehota začala plynúť 01. 01. 1999 a skončila by 31. 01. 1999 a deň 01. 04. 1999 by bol
prvým dňom na uplatnenie práva. Trojročná premlčacia lehota by uplynula 01. 04. 2002
a nie 01. 01. 2001, ako to uviedol odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Podľa názoru ţalobcu však premlčacia lehota začala plynúť aţ po doručení výpovede
ţalobcu zo dňa 29. 04. 1999 ţalovanému, t. j. dňa 01. 05. 1999, pretoţe aţ na základe
tejto výpovede došlo k zániku nájomnej zmluvy a ţalobcovi zároveň vzniklo právo
poţadovať zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa 29. 04. 1999. Ak
by odvolací súd riadne vyhodnotil všetky listinné dôkazy priloţené k ţalobe zo dňa
20. 12. 1999, nemohol by dospieť k nesprávnemu záveru ohľadom začiatku a konca
plynutia premlčacej doby a ani k záveru, ţe ţalobca síce podal ţalobu včas, ale následné
zmeny uplatneného práva spôsobili, ţe nárok sa premlčal.
18. Záver odvolacieho súdu ohľadom zmeny ţaloby zo strany ţalobcu nie je správny a je
v rozpore s dôkazmi priloţenými k ţalobe zo dňa 20. 12. 1999, ako aj v rozpore
s výsledkami dokazovania vykonaného v spore, a to odo dňa podania ţaloby, pretoţe
s týmito sa odvolací súd riadne nezaoberal, nevyhodnotil ich ani skutkovo a ani právne,
z ktorého dôvodu preto odvolací súd svoje rozhodnutie riadne a zrozumiteľne
neodôvodnil a vôbec sa nevysporiadal s tvrdeniami ţalobcu, ţe nikdy svoj návrh zo dňa
20. 12. 1999 nezmenil a rovnako ani listinné dôkazy, ktoré k ţalobe priloţil a ktorými
odôvodňoval uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty čo do dôvodu a výšky, a to
uţ pri podaní ţaloby zo dňa 20. 12. 1999, ktorou ţalobca uplatnil svoje právo ešte
pred uplynutím trojročnej premlčacej doby.
19. Odvolací súd sa nezaoberal právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
uvedeným v rozsudku sp. zn. 4Obo/304/2005 zo dňa 07. 11. 2006, ktorým súd potvrdil,
ţe nárok ţalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú vyúčtoval dňa 19. 04. 1999
a uplatnil ţalobou zo dňa 20. 12. 1999, je oprávnený a zároveň odmietol všetky námietky
ţalovaného ohľadom zmeny návrhu vzhľadom na podanie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003,
ako aj premlčanie nároku.
20. Ţalovaný podal podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, čomu bolo
vyhovené a následne dovolací súd rozhodnutím zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn.
1MObdoV/19/2007 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 58Cb/58/99, ako
aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/304/2005 a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
21. Podľa názoru dovolacieho súdu malo byť vyjadrenie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003
posudzované podľa § 95 O. s. p., pričom v závere odôvodnenia dovolací súd konštatoval,
ţe ak by sa súd zmenou návrhu zaoberal a zmenu ţaloby by pripustil, následne by musel
zaujať aj názor vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, prihliadajúc na takto
uplatnený nárok. Dovolací súd nikdy jednoznačne vo svojom rozhodnutí neuviedol, ţe
vyjadrenie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 má byť posudzované ako zmena návrhu a uţ
vôbec nie, ţe nárok ţalobcu je premlčaný. Ţalobca opakovane vo svojich vyjadreniach
uvádzal, ţe netrvá na svojom vyjadrení zo dňa 06. 10. 2003, pretoţe pre posúdenie
nároku ţalobcu nie je relevantné, keďţe všetky skutočnosti boli uvedené v ţalobe zo dňa
20. 12. 1999.
22. Napriek týmto skutočnostiam Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 24. 02. 2009
vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil v spore vedenom pod sp. zn. 58Cb/58/99 zmenu
návrhu v zmysle podania ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003. Proti tomuto uzneseniu ţalobca
podal odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté. Dovolací súd namiesto
odstránenia vytýkaných nedostatkov ohľadom pripustenia zmeny návrhu nedostatok
a nesprávny postup súdu zhoršil tým, ţe dňa 25. 03. 2014 bez návrhu ţalobcu pripustil
ďalšiu zmenu návrhu, a to v zmysle ţaloby zo dňa 20. 12. 1999.
23. Ţalobca má za to, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.
Dôvody napadnutého rozhodnutia nevysvetľujú, prečo odvolací súd ţalobu zamietol.
Odvolací súd nevysvetlil a ani riadne neodôvodnil, na základe akých skutkových
a právnych skutočností dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je premlčaný. Odvolací súd
nevydal napadnuté rozhodnutie na základe podrobne vykonaného dokazovania, pretoţe
pred vydaním napadnutého rozhodnutia uţ boli vykonané všetky dôkazy. Rozhodol iba
o zmene návrhu, a to v rozpore s ustanovením § 95 ods. 1 O. s. p., v dôsledku čoho
následne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ţe vymáhaný nárok sa premlčal, a to
napriek tomu, ţe ţalobca ţalobou zo dňa 20. 12. 1999 uplatnil nárok včas, ale následné
zmeny uplatneného práva spôsobili, ţe nárok sa premlčal.
24. Odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., vydal rozhodnutie
na základe nesprávne zisteného skutkového stavu a následne jeho nesprávneho právneho
posúdenia. Z týchto dôvodov preto nebol schopný jasne a zrozumiteľne napadnuté
rozhodnutie odôvodniť, čím došlo k nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok
dôvodov a základné právo ţalobcu na súdnu ochranu nebolo naplnené reálnym obsahom.
Ţalobcovi bolo preto odňaté právo na spravodlivý proces, ktoré mu okrem ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku zaručuje aj Ústava Slovenskej republiky.
25. Ţalobca ďalej v dovolaní opätovne poukazuje na nesprávne posúdenie skutočností,
súvisiacich s jeho podaním zo dňa 06. 10. 2003. Zdôrazňuje, ţe v konaní trval na ţalobe
zo dňa 20. 12. 1999, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky pre zmenu ţaloby.
Procesný úkon súdu zo dňa 24. 02. 2009 a 25. 03. 2014 preto nemôţe byť v neprospech
ţalobcu, dispozičné oprávnenie ktorého vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 1 O. s. p. Zmena
právoplatných rozhodnutí, ku ktorej v priebehu konania došlo, je aj v rozpore s princípom
právnej istoty, vyjadreným v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj článku
6 ods. 1 Dohovoru.
26. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zo dňa 25. 03. 2014 sp. zn. 3Obo/32/2013 zrušil a vec vrátil
príslušnému súdu na nové konanie.
27. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
povaţuje za vecne správne a riadne odôvodnené. Vychádza z podrobne zisteného
skutkového stavu a opiera sa o relevantné rozhodnutia súdov prejednávajúcich predmetnú
vec. Za vecne správne moţno povaţovať rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27. 07. 2011, ktorým bola ţaloba zamietnutá, pretoţe vychádzalo z riadne zisteného
skutkového stavu v nadväznosti na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn.
1MObdoV/19/2007 zo dňa 31. 07. 2008. Pokiaľ ţalobca poukazuje na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 01. 2013 je potrebné uviesť, ţe toto rozhodnutie
bolo v príkrom rozpore s jeho skorším rozhodnutím zo dňa 27. 07. 2011, aj keď medzi
vydaním oboch rozhodnutí nedošlo k ţiadnej zmene skutkového a právneho stavu, ktorá
by odôvodňovala moţnosť rozhodnúť rozdielnym spôsobom. Aj keď podľa názoru
ţalovaného neboli splnené dôvody pre zrušenie rozhodnutia zo dňa 27. 07. 2011
odvolacím súdom, súd prvej inštancie vydal následne rozhodnutie, ktorým nerešpektoval
rozhodnutie odvolacieho súdu a ignoroval rozhodnutie dovolacieho súdu, pričom
z rozhodnutia nevyplývalo, ako dospel k úplne opačným záverom, neţ aké vyvodil
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 27. 07. 2011. Súd prvej inštancie sa
v rozhodnutí zo dňa 31. 03. 2013 dopustil aj pochybení hmotnoprávnej povahy, keď
v rozpore s rozhodnutím dovolacieho súdu neposúdil nárok ţalobcu podľa § 100 a nasl.
Občianskeho zákonníka a rozhodol o priznaní nároku, ktorý v zmysle záväzného
rozhodnutia dovolacieho súdu bol prvýkrát zákonným spôsobom uplatnený aţ v podaní
zo dňa 06. 10. 2003, teda v čase, keď uţ bol premlčaný, pričom priznal nárok z absolútne
neplatnej zmluvy o podnájme nebytových priestorov. K otázke neplatnosti zmluvy
poukazuje ţalovaný na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Dovolanie ţalobcu navrhuje
zamietnuť.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok ďalej aj C. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana
sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, voči ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný.
29. Dovolanie ţalobcu bolo podané dňa 25. 06. 2014. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu
pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
30. Podľa § 470 od. 1 a 2 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného
dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody podľa zákona účinného v čase
podania dovolania (§ 236 a nasl. O. s. p.).
31. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
32. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvej inštancie. Dovolanie ţalobcu je preto prípustné v zmysle
33. Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacích dôvodov, uvedených v ustanovení
§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojitosti s § 237 ods.1 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.
34. Odňatie moţnosti konať pred súdom namieta ţalobca v súvislosti s nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu.
35. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/
O. s. p. rozumie taký procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia
tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
36. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
37. Je nepochybné, ţe jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami a návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam
pre rozhodnutie. Je potrebné zdôrazniť, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemusí odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku,
ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie (II. ÚS 78/05). Podľa
názoru dovolacieho súdu odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne
rozviedol dôvody pre zmenu rozhodnutia, pokiaľ ide o zistený skutkový stav, ako aj
právne posúdenie veci, uviedol podstatný obsah odvolania ţalovaného, vrátane toho, ako
sa k nemu vyjadril ţalobca, označil právne predpisy, na základe ktorých vec prerokoval
a z ktorých vyvodil svoje závery. Odlišnosť právneho názoru ţalobcu na právne
posúdenie veci bez ďalšieho nezakladá ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/
38. Podľa dovolateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
39. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny
predpis, alebo ak aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval,
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
V predmetnej veci ţalobca namieta nesprávne právne posúdenie obsahu jeho vyjadrenia
zo dňa 06. 10. 2003 v súvislosti so ţalovaným uplatnenou námietkou premlčania.
40. Ţalobou zo dňa 20. 12. 1999, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 27. 12. 1999,
sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 54 625 000,-- Sk s 18% úrokom p. a.
od 01. 04. 1999 do zaplatenia. V ţalobe uviedol, ţe na základe Zmluvy o podnájme
nebytových priestorov a plôch zo dňa 28. 11. 1997 a jej dodatkov č. 1, 2, 3 sa ţalovaný
zaviazal zaplatiť ţalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v čl. VIII ods. 2 zmluvy
v prípade, ak jednostranne odstúpi od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby trvania
nájmu 10 rokov, a to vo výške 50% z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný uhradiť
odo dňa odstúpenia od zmluvy aţ do doby uplynutia dohodnutej 10-ročnej lehoty.
41. Sporové strany uzavreli dňa 28. 11. 1997 zmluvu o podnájme nebytových priestorov
a plôch podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov, podľa čl. VIII ktorej v prípade, ak nájomca
jednostranne odstúpi od nájomnej zmluvy pred uplynutím termínu dohodnutého v čl. III
bod 1, je povinný zaplatiť prenajímateľovi dohodnutú zmluvnú pokutu vo výške 50%
z hodnoty ceny nájmu, ktorú by bol povinný ešte uhradiť odo dňa odstúpenia od zmluvy
aţ do doby uplynutia dohodnutej desaťročnej lehoty podľa čl. III bod 1 zmluvy. Nájomca
je povinný zaplatiť túto zmluvnú pokutu aj v prípade, ak poruší svoje povinnosti uvedené
v čl. IX bod 2 zmluvy. V tomto prípade bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď
bol prenajímateľ donútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť.
42. Z obsahu ţaloby zo dňa 20. 12. 1999 jednoznačne vyplýva, ţe nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty si ţalobca uplatnil podľa prvej vety čl. VIII, t. j. pre predčasné
odstúpenie ţalovaného od zmluvy.
43. V podaní zo dňa 06. 10. 2003 ţalobca oznámil súdu prvej inštancie, ţe v dôsledku
porušenia a nesplnenia povinností ţalovaného zaplatiť nájomné v dohodnutej výške
a lehote, vyuţil svoje právo podľa čl. IX bod 2 a dňa 29. 04. 1999 od zmluvy odstúpil
na základe výpovede podľa čl. IX bod 2, pretoţe ţalovaný bol v omeškaní so zaplatením
nájomného po dobu viac ako jeden mesiac. Zároveň vyúčtoval ţalovanému zmluvnú
pokutu podľa čl. VIII bod 2 zmluvy vo výške 54 625 000,-- Sk.
44. Dôvodu, uvedenému v podaní zo dňa 06. 10. 2003, ako porušenie zmluvnej povinnosti
ţalovaného, zodpovedá aj obsah výpovede ţalobcu zo dňa 29. 04. 1999, v ktorej je
uvedená skutočnosť, ţe ţalovaný ako nájomca mešká viac ako jeden mesiac
so zaplatením nájomného vyúčtovaného účtovným dokladom č. 020299 zo dňa
15. 02. 1999, splatným dňa 01. 03. 1999. Faktúrou č. 020299 zo dňa 15. 02. 1999 bolo
vyúčtované nájomné za II. štvrťrok 1999 v dohodnutej výške 4 789 734,-- Sk.
Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť dňom 01. 05. 1999.
45. Keďţe v podaní zo dňa 06. 10. 2003 poţadoval ţalobca zaplatenie uplatnenej pohľadávky
na základe iných, neţ v ţalobe uvedených skutkových okolností, ţalovaný vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na zmenu ţaloby v zmysle § 95
46. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18. 07. 2005 po predchádzajúcom zrušení jeho
rozhodnutia opätovne ţalobe vyhovel a odvolací súd rozsudkom zo dňa 07. 11. 2006 jeho
rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ ide o podanie ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 odvolací súd
konštatoval, ţe nie je moţné ho kvalifikovať ako zmenu návrhu, pretoţe nárok
na zmluvnú pokutu mohol vzniknúť v dvoch prípadoch, pričom skutkovým, ale aj
právnym základom vzniku nároku bolo ktorékoľvek porušenie v zmluve dohodnutých
skutočností zakladajúcich nárokovateľnosť na tento druh postihu. Námietka premlčania
preto nie je relevantná.
47. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal generálny prokurátor mimoriadne dovolanie,
v ktorom namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k námietke ţalovaného
ohľadom zmeny petitu a následne námietke premlčania, vznesenej ţalovaným.
48. Rozsudkom zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007 Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako dovolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, ţe
v danej veci nedošlo podaním ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 k doplneniu skutočností,
ktorými bola ţaloba, došlá súdu 27. 12. 1999 odôvodnená, ale v ňom ţalobca uviedol
úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých odvodil uţ uplatnený nárok, pričom v oboch
prípadoch ide o to isté finančné vyčíslenie. Ţalobca bez akýchkoľvek pochybností
v ţalobe z 27. 12. 1999 zmluvnú pokutu neuplatňoval na tom skutkovom základe, ţe
ţalovaný riadne a včas nezaplatil fakturované nájomné. V takto podanej ţalobe bola
zmluvná pokuta výslovne uplatnená iba na tom skutkovom základe, ţe ţalovaný porušil
zmluvu o podnájme tým, ţe od nej odstúpil pred uplynutím doby trvania nájmu 10 rokov.
V texte ţaloby nie je ţiadna zmienka o tom, ţe ţalovaný nezaplatil riadne a včas
nájomné. Uvedené znenie ţaloby je určité, zrozumiteľné, majúce všetky náleţitosti
uvedené v ustanovení § 78 ods. 1 O. s. p. Pri porovnaní znenia skutkového základu,
uvedeného v ţalobe došlej súdu 27. 12. 1999 a skutkového základu uvedeného v podaní
ţalobcu zo dňa 06. 10. 2003 jednoznačne moţno konštatovať, ţe ide o úplne rozdielny
skutkový dej, z ktorého sa uplatnený nárok odvodzuje. Bolo preto povinnosťou súdu sa
s touto zmenou ţaloby vyporiadať v zmysle § 95 ods. 2 O. s. p.
49. Po rozhodnutí dovolacieho súdu súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 24. 02. 2009
za prítomnosti právnych zástupcov sporových strán pripustil zmenu ţaloby v zmysle
podania ţalovaného zo dňa 06. 10. 2003. Odvolanie ţalobcu proti tomuto uzneseniu ako
aj jeho ústavná sťaţnosť boli odmietnuté.
50. Rozsudkom zo dňa 27. 07. 2011 súd prvej inštancie ţalobu zamietol s poukazom
na premlčanie uplatneného nároku, ako aj neplatnosť zmluvy, na základe ktorej je
pohľadávka uplatnená. Odvolací súd uvedený rozsudok ako nepreskúmateľný zrušil a súd
prvého stupňa následne rozsudkom zo dňa 11. 02. 2013 za existencie tých istých
skutkových okolností ţalobe vyhovel.
51. Podľa § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môţe za konania so súhlasom súdu meniť návrh
na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
52. Zmluva o podnájme nebytových priestorov a plôch uzavretá medzi stranami sporu dňa
28. 11. 1997 v čl. VIII bod 2 upravovala dva prípady, kedy ţalobcovi vznikol nárok
na zmluvnú pokutu, a to pre prípad jednostranného odstúpenia od zmluvy pred uplynutím
dohodnutej doby nájmu a pre prípad porušenia povinností ţalovaného, uvedených v čl.
IX bod 2 zmluvy. Ţalobca v ţalobe zo dňa 20. 12. 1999 vymedzil skutkový a právny
základ uplatneného nároku tak, ţe poţaduje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, ţe
ţalovaný jednostranne odstúpil od zmluvy pred uplynutím dohodnutej 10-ročnej lehoty, t.
j. podľa prvej vety čl. VIII bod 2 zmluvy. V podaní zo dňa 06. 10. 2003 si uplatnil právo
na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa druhej a tretej vety čl. VIII bod 2 zmluvy z dôvodu,
ţe ţalovaný nezaplatil nájomné za II. štvrťrok 1999. Z uvedeného je zrejmé, ţe ţalobca
v podaní zo dňa 06. 10. 2003 uviedol úplne iné skutkové okolnosti, z ktorých vyvodil
ţalobou uplatnený nárok, aj keď sa jednalo o rovnaké plnenie vyplývajúce z tej istej
zmluvy. Takýto procesný úkon ţalobcu preto odvolací súd vzhľadom na zmenu
rozhodujúcich skutkových okolností dôvodne vyhodnotil ako zmenu návrhu, ktorú súd
prvej inštancie pripustil uznesením zo dňa 25. 03. 2014.
53. V dovolaní ţalobca tieţ namieta, ţe odvolací súd nesprávne určil začiatok plynutia
premlčacej doby, a to dňom 01. 01. 1998 (uplynutie dňom 01. 04. 2001). Ako vyplýva
z obsahu spisu, predmetnú zmluvu vypovedali obidve strany, ţalobca podaním zo dňa
29. 04. 1999 a ţalovaný podaním zo dňa 30. 12. 1998. Podľa čl. VIII bod 2 zmluvy
v prípade odstúpenia prenajímateľa od zmluvy z dôvodu, uvedeného v druhej a tretej vete
tohto ustanovenia, bude zmluvná pokuta vypočítaná odo dňa, keď bol prenajímateľ
donútený konaním nájomcu od zmluvy odstúpiť. Aj v prípade, ak by premlčacia lehota
začala plynúť, ako to namieta ţalobca, aţ po doručení jeho výpovede, t. j. dňa
01. 05. 1999, vzhľadom na zmenu ţaloby zo dňa 06. 10. 2003 by v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka nárok zanikol uplynutým premlčacej doby. Uvedená nesprávnosť
preto nemá vplyv na rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací súd tieţ nepochybil,
keď na pojednávaní dňa 25. marca 2014 v zmysle návrhu ţalobcu pripustil zmenu ţaloby
v znení podania zo dňa 20. 12. 1999, keďţe sa jednalo o ďalší návrh na zmenu
po pripustení zmeny pôvodnej ţaloby na základe uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa
22. 04. 2009. K namietanej dôvodnosti podania mimoriadneho dovolania dovolací súd
poznamenáva, ţe táto bola posudzovaná v právoplatnom rozhodnutí dovolacieho súdu
zo dňa 31. 07. 2008 sp. zn. 1MObdoV/19/2007.
54. Keďţe v dovolacom konaní nebola zistená existencia ţalobcom namietaných dovolacích
dôvodov, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 448 C. s. p.
zamietol.
55. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania má ţalovaný nárok na náhradu jeho trov voči
ţalobcovi (§ 255 C. s. p.). O výške náhrady trov konania ţalovaného rozhodne súd prvej
inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
56. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 5:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2016
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová