Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/32/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice

Filovej v právnej veci ţalobcu: V., právne zastúpeným: JUDr. Ondrejom Krempaským,

advokátom, Račianska 66, Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej

republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného zo dňa 24. septembra 2012, číslo: MF/021467/2012-23-21, o

odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19. marca 2015, č. k.

-40, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo

dňa 19. marca 2015, č. k. -40 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou

sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného z 24. septembra 2012, číslo:

MF/021467/2012-23-21, ktorým bolo zamietnuté odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) a bolo potvrdené

napadnuté rozhodnutie FRSR značka 3180/2012-SZ zo dňa 4. júla 2012, ktorým podľa § 105

ods. 7 v spojení s a

o štátnom rozpočte na rok 2012 zníţilo menovanému výsluhový dôchodok na sumu

893,43 eur mesačne.

Krajský súd preskúmaval zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho

orgánu v rámci ţalobných dôvodov ( ) postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti . Z vykonaného dokazovania mal

za preukázané, ţe FR SR rozhodnutím č. 3180/2012-SZ zo dňa 4. júla 2012 podľa § 105

ods. 7 v spojení s a zákona o štátnom

rozpočte od 1. júla 2012 znížilo žalobcovi výsluhový dôchodok na sumu 893,43 eur mesačne.

Prvostupňový správny orgán dôvodil tým, ţe 30. júna 2012 nadobudol účinnosť článok IV.

, ktorým sa mení a dopĺňa o zdravotnom

poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým bolo doplnené ustanovenie § 68

odsekom 13. Proti predmetnému rozhodnutiu podal ţalobca

odvolanie. Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. MF/021467/2012-23-21 zo dňa

24. septembra 2012 zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu. V odôvodnení uviedol, ţe prvostupňové rozhodnutie bolo vydané

na základe ustanovenia , ktoré nadobudlo účinnosť dňa

30. júna 2012, teda ešte pred účinkami predchádzajúceho rozhodnutia. Konštatoval,

ţe prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a zohľadnil skutočnosti

rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci zníţenia výsluhového dôchodku. Pre posúdenie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou

3

podmienok valorizácie vykonanej (účinným od 30. júna 2012)

bolo moţné zníţiť uţ priznané zvýšenie dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1

Z. z (účinného do 29. júna 2012). V tejto súvislosti krajský súd poukázal

na súvisiacu judikatúru napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -51

z 27. októbra 2010, na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 29. októbra 2013 v obdobnej veci. Pri rozhodovaní vychádzal

z predpokladu, ţe právo na vyplácanie zvýšeného výsluhového dôchodku deklarovaného

rozhodnutím o zvýšení výsluhovej dávky zo dňa 24. mája 2012 by vzniklo ţalobcovi

na základe zákona aţ dňom 1. júl 2012. Keďţe zmenou právnej úpravy ku dňu 30. jún 2012

sa zvýšenie výsluhového dôchodku neviazalo na zvýšenie funkčných platov, ţalobcovi dňom

1. júl 2012 nevzniklo právo na určené zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Vzhľadom

na existujúce rozhodnutie zo dňa 24. máj 2012 o zvýšení výsluhového dôchodku odo dňa

1. júl 2012, ktoré bolo v rozpore s neskôr prijatou právnou úpravou, bolo potrebné predmetný

rozpor odstrániť, čo ţalovaný urobil vydaním napadnutého rozhodnutia. Krajský súd

konštatoval, ţe nakoľko rozhodnutím zo dňa 24. máj 2012 bola ţalobcovi priznaná vyššia

suma výsluhového dôchodku ako mu patrila v zmysle účinného

od 30. júna 2012, ţalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď uţ priznanú dávku

ţalobcovi zníţil. Vyhodnotením zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu krajský

súd nezistil ţiadne vecné ani právne pochybenia.

Rozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1

. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Neúspešnému ţalobcovi právo na ich

náhradu nepriznal, rovnako ako ţalovanému, ktorý z povahy veci nemá v konaní

o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia správnym súdom právo na náhradu trov konania.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť podal

v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Poukázal na odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa krajský

súd zameral na otázku retroaktivity a do svojho rozsudku premietol výlučne závery NS SR

uvedené v rozsudkoch sp. zn. , , a tieţ ústavného

súdu. V tejto súvislosti poukázal a analyzoval na dva závery dvoch senátoch NS SR,

a to senátu 10Sţso a 4Sţso. Senát 4Sţso sa vo svojich rozsudkoch v podstate zaoberal

otázkou retroaktivity, kde dospel k záveru, ţe ide o retroaktivitu nepriamu a preto prípustnú.

Poukázal na to, ţe rozhodnutie, ktorým bol zníţený výsluhový dôchodok má len deklaratórnu

4

povahu, a ţe tieto rozhodnutia pôsobia ex tunc, teda od okamţiku, keď tým to aktom

potvrdené právo vznikli, resp. v tomto prípade zanikli. Senát 10Sţso v skutkovo aj právne

totoţných veciach otázku retroaktivity posudzoval rovnako ako senátu 4Sţso. Tento senát

k otázke nepreskúmateľnosti rozhodnutí zaujal všeobecné stanovisko, ţe prvostupňový orgán

jednoznačne uviedol, prečo a na základe akého právneho predpisu rozhodol. Tento senát tieţ

uviedol, ţe krajský súd povaţoval ustanovenie

za protiústavné, mal v prerokovanej veci postupovať podľa .

Povaţoval za potrebné zdôrazniť aj to, ţe zákon upravuje právne vzťahy pre neurčitý počet

subjektov rovnakého druhu, v danom prípade výsluhových dôchodcov. Individuálny právny

akt je výsledok činnosti štátneho orgánu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia prípade

sa autoritatívne zisťujú oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určitých subjektov.

Individuálny právny akt sa vţdy vzťahuje na konkrétny prípad. V rozhodnutí,

ako individuálnom správnom akte, ktorým bol ţalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok

o sumu, ktorá bola určená v súlade s v znení neskorších

predpisov, správny orgán autoritatívnym spôsobom potvrdil vznik nároku na zvýšenie,

potvrdil splnenie zákonných podmienok a priznal ţalobcovi konkrétnu sumu zvýšenia a určil

aj začiatok obdobia od 1. júla 2012, v ktorom má byť ţalobcovi vyplácaný dôchodok

poberaný do 30. júna 2012 spolu so zvýšením. Podľa názoru ţalobcu správny orgán tak konal

v súlade so zákonom, nebol povinný sa zaoberať otázkou, či nedôjde niekedy v budúcnosti

k zmene právneho predpisu. Ústavný súd SR pravú retroaktivitu vymedzil ako stav, v ktorom

nová právna úprava nenachádza oprávnenia a povinnosti zaloţené právnymi vzťahmi

lex priori, alebo stav, keď zákon dodatočne zasahuje do uţ právne uzavretých skutkových

a právnych vzťahov.

Zo skutkového stavu tak vyplýva, ţe o valorizačnom príplatku, resp. o zvýšení

výsluhového dôchodku na rok 2012, ktorý mal byť vyplácaný od 1. júla 2012, bolo

právoplatne rozhodnuté ešte pred tým, ako nadobudol účinnosť čl. IV.

Z. z., na základe ktorého boli nanovo upravené podmienky pre vznik nároku. Z uvedeného

vyplýva, ţe neboli akceptované uţ splnené podmienky za akých sa valorizujú platy

na obdobie od 1. júla 2012 do 30. júna 2013 a o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, ale boli

stanovené nové podmienky na to isté obdobie. Z rozhodnutia vyplýva, ţe sa ním odníma to,

o čom uţ raz bolo právoplatne rozhodnuté. Tvrdil, ţe pri zníţení výsluhového dôchodku

nebolo moţné postupovať podľa , pretoţe priznaná

5

valorizácia bola v súlade so zákonom ale aj to, ţe ak sa v rozhodnutiach, v ktoré sú napadnuté

ţalobou argumentuje , tak to svedčí o tom, ţe v danom prípade

ide o priamu retroaktivitu, pretoţe rozhodnutím bolo zasiahnuté do uţ uzavretých právnych

vzťahov. Námietka retroaktivity zakladala dostatočný dôvod na to, aby krajský súd

rozhodnutia zrušil postupom podľa . Navrhol preto zmeniť

rozsudok krajského súdu a zrušiť rozhodnutia ţalovaného a prvostupňového správneho

orgánu a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. Ţalobca si uplatnil náhradu trov právneho

zastúpenia v celkovej sume 501,36 eur.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s - ďalej len „SSP“) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach

podaného odvolania ţalobcu ( veta prvá a ,

), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ,

), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

, ) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom konania bolo preskúmanie rozhodnutí ţalovaného a prvostupňového

správneho orgánu o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu od 1. júla 2012.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil

od relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu

úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku

krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku

napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej

veci krajským súdom v zásade za správne a súladné so zákonom.

6

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského

súdu vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých

v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje

a súčasne na ne poukazuje. Vzhľadom k tomu, aby neopakoval pre účastníkov známe

skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho záveru súdu prvého stupňa

uvádza.

Podľa 68 ods. 1 v znení účinnom do 29. júna 2012

Výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky,

vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané

do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného

kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien

a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných

Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové

dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej

polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta

medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného

za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa v znení (v znení

platnom od 30. júna 2012 výsluhové dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské

výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky a sirotské výsluhové dôchodky priznané

a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od 1. júla príslušného

kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien

a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných

Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému

kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové

dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej

polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta

medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného

za predchádzajúci kalendárny rok, ak v odseku 13 nie je ustanovené inak.

7

Podľa v znení (v znení

platnom od 30. júna 2012) zvýšenie výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového

dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku

a sirotského výsluhového dôchodku sa zlučuje s tou dávkou, ku ktorej toto zvýšenie patrí.

Podľa o štátnom rozpočte a rok 2012 funkčné platy

príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru

väzenskej a justičnej stráţe, ţelezničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov

sa v roku 2012 zvyšujú o 0% od 1. januára 2012.

Nebolo sporné, ţe rozhodnutím FR SR, útvaru sociálneho zabezpečenia, značka

180/2012-SZ zo dňa 24. mája 2012 bol ţalobcovi podľa

zvýšený výsluhový dôchodok od 1. júla 2012 na sumu 920,68 eur mesačne. Výsluhový

dôchodok sa zvýšil o 3,05% mesačnej sumy dávky, t.j. o 27,25 eur mesačne.

Rozhodnutie FR SR bolo vydané v čase, kedy podľa vtedy platného znenia zákona

č. nárok poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia na ich zvýšenie

od 1. júla príslušného kalendárneho roka, teda v roku 2012 od 1. júla 2012 bol výsluhový

dôchodok zvýšený rozhodnutím zo dňa 24. mája 2012. V zmysle § 68 ods. 1 zákona

č. nárok na zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia vzniká aţ dňom

1. júla príslušného kalendárneho roka, a to za splnenia podmienok ustanovených zákonom

znení účinnom k tomuto dňu.

Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí v danom prípade bolo rozhodujúce znenie

zákona platné k 1. júlu 2012, t.j. ku dňu, od ktorého by sa pri splnení ustanovených

podmienok dávka mala/ mohla zvýšiť. V dôsledku novelizácie

účinnej od 30. júna 2012 bol nárok na valorizáciu priznanej

a vyplácanej dávky výsluhového zabezpečenia od 1. júla 2012 podmienený zvýšením

funkčných platov príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráţe,

Slovenskej informačnej sluţby, Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf

príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej sluţby a funkčných platov

colníkov na základe zákona o štátnom rozpočte o viac ako 0%. V zmysle §5 ods. 3 zákona

č. o štátnom rozpočte na rok 2012 sa tieto funkčné platy zvýšia o viac ako 0%

8

od 1. januára 2012.

Podľa zvýšenie dávok výsluhového zabezpečenia

od 1. júla 2012 vylúčilo.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa , štátne orgány môţu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa , výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Z posledne zmieňovaného článku vyplýva, ţe výklad a uplatňovanie všeobecne

záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Vplyvom dochádza

k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol

zabezpečený ústavne konformný výklad. Poţiadavka na ústavne konformnú aplikáciu

a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

Práve tu je ťaţisko činnosti orgánov verejnej správy a správneho súdnictva, pretoţe dikcia

zákona nemôţe byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej

regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc

sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na

to, ţe súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách,

ktorými je Slovenská republika viazaná ( ) a po vstupe Slovenskej republiky

do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tieţ v súlade s právne záväznými

predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci odvolací súd zastáva zhodný názor

ako krajský súd, ţe ţalovaný vydaním napadnutého rozhodnutia postupoval v konaní v súlade

9

s ustanoveniami keď dávku výsluhového zabezpečenia

zníţil, lebo zistil, ţe sa táto dávka priznala rozhodnutím z 24. mája 2012 vo vyššej sume

ako patrila od 1. júla 2012.

Ak ţalovaný správny orgán postupoval v súlade s uvedeným zákonným ustanovením,

postupoval zákonným spôsobom a krajský súd nemá inú moţnosť ako ţalobu zamietnuť.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 1. júla 2008, sp. zn. , v ktorom ústavný súd (okrem iného)

tieţ konštatoval, ţe v aplikačnej činnosti štátnych orgánov treba zohľadniť účel zákona,

keď uviedol: „nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu

abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie

obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy

o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu

prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť

k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle totiž neznamená výlučnú

a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných

ustanovení. Ustanovenie nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov

textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovaţoval námietky ţalobcu vznesené

v odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu za relevantné na vyhovenie jeho odvolacieho

návrhu, a preto pokiaľ krajský súd ţalobu zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa veta druhá v spojení s veta prvá

a , a potvrdil.

Odvolací súd ţalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c

ods. 1 veta prvá v spojení s a s a ,

pretoţe v tomto konaní úspech nemal.

10

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0

( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková