Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/136/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske

zoskupenie VLK, občianske zdruţenie so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862,

právne zastúpeným: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,

Štúrova č. 20, proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

so sídlom v Bratislave, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného zo 17. septembra 2013, číslo: 7032/2013-1.10 (43/2013 - rozkl.),

o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2015,

č. k. -126, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

z 20. februára 2015, č. k. -126 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením

z 20. februára 2015, č. k. -126 zastavil konanie. Preskúmavaným rozhodnutím

zo 17. septembra 2013, číslo: 7032/2013-1.10 (43/2013 - rozkl.) ţalovaný zamietol rozklad

ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej

republiky, Odboru výkonu štátnej správy z 27. júna 2013, č. 5537/2013-2.2, ktorým povolil

výnimku zo zakázaných činností uvedených v ustanovení § 35 ods. 1, písm. a/ a f/ zákona

č. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) na usmrtenie - odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom

2

revíri Slovenská , drţať ho a prepravovať. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená

do 15. decembra 2013 a za podmienok uvedených vo výrokovej časti prvostupňového

rozhodnutia pod bodom 1 aţ 8.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na ustálený právny názor, podľa

ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného

ţivočícha - medveďa hnedého podľa stratilo platnosť

uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto

výnimky. Z predmetného dôvodu, keďţe výnimka bola ţiadateľovi udelená do 15. decembra

2013, súd nepribral do konania ţiadateľa Poľovnícke zdruţenie Slovenská ,

pretoţe v čase vydania rozhodnutia súdu o ţalobe stratilo povolenie ţalovaného platnosť

a jeho zrušením po tejto lehote, nebudú jeho práva a povinnosti dotknuté. Krajský súd

ďalej s poukazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. júna 2014, č. Snj 72/2013 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. novembra 2014, sp. zn. , uviedol, ţe neplatnosť povolenej výnimky

o povolení na odstrel chráneného ţivočícha medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času,

na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka,

ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Z toho dôvodu správny orgán,

prípadne súd, musí konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Záverom krajský súd dodal, ţe v čase rozhodovania, čas, do ktorého bola povolená realizácia

výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul, nastali

okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1,

v spojení s (ďalej

len „OSP“) tak, ţe účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie

ţalobca. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnuté

uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodnutie krajského súdu povaţoval za nesprávne z dôvodov uvedených

v ustanovení

- v spojení s ustanovením

(žalobcovi bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom),

3

- (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam) a

- (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci).

V podanom odvolaní v prvom rade poukázal na jeho postavenie v správnom

konaní a v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. marca 2011,

sp. zn. C-240/09, ktorý sa týkal výkladu článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám,

účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jeho prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach

ţivotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady

zo 17. februára 2005, č. 2005/370/ES (ďalej len „Aarhuský dohovor“). V tejto súvislosti ďalej

uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalších konaniach rozhodol v otázkach ţalôb

ţalobcu týkajúcich sa jeho postavenia v konaniach podľa zákona o ochrane prírody tak,

ţe jeho ţalobám vyhovel a bezvýnimočne identickým spôsobom rozhodli aj krajské súdy,

ktoré o ţalobách ţalobcu týkajúcich sa jeho postavenia v uvedenom konaní rozhodovali.

Ďalej uviedol, ţe krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie o zastavení konania o ţalobe

ţalobcu odkazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. júna 2014, č. Snj 72/2013, obsah ktorého nepovaţuje za reflektujúci platnú právnu

úpravu, vrátane práva ţalobcu na účinnú účasť v konaniach týkajúcich sa ochrany ţivotného

prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v konaní, na ktoré

nedopadá ani uvedené stanovisko.

Ţalobca tvrdí, ţe uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva uvedené

v , , 2 , ako aj práva uvedené v

ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

S poukazom na ustanovenia , ,

uviedol, ţe citované zákonné ustanovenia jednoznačne svedčia v prospech záveru, ţe pokiaľ

krajský súd zastavil konanie bez toho, aby na to existoval zákonom predvídaný

dôvod, odňal tým ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Konanie o udelenie výnimky

je konaním, ktoré začína na ţiadosť ţiadateľa tak ako aj v predmetnom konaní, ktoré začalo

na ţiadosť ţiadateľa, ktorým sa domáhal udelenia výnimky zo zákazov v § 35 ods. 1 zákona

č. . Ţalobcovi nie je známe a ani z rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu

4

nevyplýva skutočnosť, ţe by ţiadateľ zobral svoju ţiadosť na udelenie výnimky späť.

Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 24. septembra 2013, sp. zn. a z 13. mája 2014, sp. zn. .

Postup krajského súdu podľa ţalobcu v skutočnosti znamená, ţe nie len v tomto konaní,

ale aj v mnohých ďalších konaniach o ţalobách ţalobcu, by tento bol zbavený moţnosti

reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti rozhodnutí v oblasti ochrany prírody.

Záverom ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe tak článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru

ako aj články 46 ods. 1, 2 a 44 ods. 1 (zmyslom účasti ţalobcu

v konaniach pred správnymi orgánmi a súdmi je realizovať právo verejnosti na zdravé ţivotné

prostredie) nezaručujú ţalobcovi abstraktné, imaginárne a formálne práva, ale práva skutočné,

o ktorých ţalobca oprávnene predpokladá, ţe ich výkon povedie k efektu, ktorý s vyuţitím

týchto práv oprávnene spája, teda dosiahnutie zákonných rozhodnutí v oblasti ochrany prírody

a ţivotného prostredia vôbec.

Ţalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s - ďalej len „SSP“) preskúmal

napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného

odvolania ( veta prvá a , ), odvolanie

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( , )

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Podľa , odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa , rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť

5

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd

rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže

vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa , orgán ochrany prírody konanie

podľa tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol;

Podľa , rozhodnutie vydané podľa tohto

zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané;

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského

súdu, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného zo 17. septembra 2013, číslo: 7032/2013-1.10 (43/2013 - rozkl.).

Ţalovaný predmetným rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, Odboru výkonu štátnej

správy z 27. júna 2013, č. 5537/2013-2.2.

Prvostupňový správny orgán (Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky,

Odbor výkonu štátnej správy) ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c/

o štátnej správe starostlivosti o ţivotné prostredie a o zmene

a doplnení niektorých zákonov a na základe

ţiadosti Poľovníckeho zdruţenia Slovenská a doručenej prvostupňovému správnemu

orgánu dňa 6. mája 2013, v súlade s a a

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

menovaným rozhodnutím z 27. júna 2013 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35

ods. 1 písm. a/ a f/ Výnimkou sa ţiadateľovi povolilo usmrtiť -

odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Slovenská ,

a to od 1. júna 2013 do 30. novembra 2013 posliedkou a postrieţkou na lokalitách Biela voda,

v k. ú. P. a P., k. ú. S., alebo do 15. decembra 2013 len postrieţkou na uvedených lokalitách,

držať ho a prepravovať. Zároveň prvostupňový správny orgán v rozhodnutí stanovil

6

podrobnejšie podmienky v zmysle (ďalšie body 2 - 8).

Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonným predpokladom podania správnej ţaloby

v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím,

ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným

rozhodnutím skúmať ex offo. Najvyšší súd má za to, ţe ţalobca nepreukázal ukrátenie

na svojich právach, ktoré mu vzniklo rozhodnutím o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2

a ods. 3, písm. c/ , keďţe v danom prípade, v priebehu súdneho

konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť a ţalobcova účasť v tomto štádiu konania

nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t. j. realizácia jeho práv bola teda výlučne formálneho

charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší resp. priaznivejší výsledok. V tejto

súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa,

ktorý však nepoţiadal o predĺţenie výnimky v zmysle

Najvyšší súd vychádzajúc zo stanoviska Najvyššieho súdu zo 4. júna 2014,

č. Snj 72/2013, uverejneného webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-

snj-72-2013.pdf a aj napriek argumentácii ţalobcu zastáva názor, ţe uplynutie platnosti

časovo limitovaného rozhodnutia má za následok, ţe odpadol predmet konania. Správny

orgán preto môţe (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu

správneho konania. Za daných okolností „odpadnutím dôvodu na konanie“ treba rozumieť

v prípade časovo limitovaného rozhodnutia aj stratu „platnosti rozhodnutia“ ako právny

dôvod, ktorý má za následok odpadnutie predmetu konania v dôsledku uplynutia času,

na ktorý bolo vydané. Ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody a krajiny o vydaní súhlasu na

odstrel jedného jedinca medveďa hnedého, ktorým bola povolená výnimka podľa § 40 ods. 2

a ods. 3, písm. c/ stratilo platnosť uplynutím času, na ktorý bolo

vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Rozhodnutie orgánu

ochrany prírody potom nemá predmet konania, lebo takýmto predmetom konania nie je

povolenie na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého. Ak zanikla platnosť rozhodnutia,

potom súčasne odpadol aj predmet správneho konania. Uplynutie času, na ktorý bolo vydané

rozhodnutie, teda spôsobuje nevyhnutnosť zastavenia konania.

Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe prípadné zrušenie rozhodnutia ţalovaného v danom

prípade by nepredstavovalo pre účastníka konania reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie

v jeho prospech a bolo by v rozpore so zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou

7

hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán musia pritom zásadu zisťovania skutočného

stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti tak, aby nedochádzalo k zbytočnému

predlţovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady konania. Iný výklad zákona

by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby umoţňovalo

účastníkovi konania reálnu moţnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech

a bolo by v rozpore aj so zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3

ods. 3 správneho poriadku.

Pokiaľ ţalobca poukazoval na závery plynúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 24. septembra 2013, č. k. a z 13. mája 2014,

č. k. , najvyšší súd k tomu dodáva, ţe uvedené rozhodnutia boli prijaté ešte

pred prijatím zjednocujúceho stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky k zjednoteniu výkladu § 82 ods. 9 písm. a/ a § 89 ods. 3 písm. b/ zákona

č. o dôsledkoch neplatnosti povolenia na usmrtenie chráneného ţivočícha

na priebeh súdneho konania (Stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 24. júna 2014, Snj 72/2013), a preto najvyšší súd nemal dôvod sa týmito

rozhodnutiami podrobnejšie zaoberať.

Najvyšší súd z týchto dôvodov stotoţniac sa pritom s dôvodmi uvedenými

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1

v spojení s a veta prvá tak, ţe účastníkom

ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca nemal úspech a ţalovanému náhrada trov konania

nepatrí zo zákona.

Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

8

V Bratislave, dňa 30. novembra 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková