Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/17/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík 310, 082 13 Tulčík, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, 040 01 Košice, zapísaná v zozname SAK pod č. 0456, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, za účasti ďalších účastníkov: 1. Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Slovenská Ľupča, so sídlom Lichardova 52, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 038 351, 2. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, adresa pre doručovanie: Námestie SNP 13, 850 00 Bratislava, P.O. Box 218, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 9185/2017-9.2 (53/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 9185/2017-9.2 (53/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 6716/2017-6.3 zo dňa 04.10.2017 z r u š u j e .

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Krajský súd v Bratislave ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej len „prvostupňový orgán“), svojím rozhodnutím Číslo: 6716/2017-6.3 zo dňa 04.10.2017, ako príslušný orgán štátnej správy podľa o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na základe žiadosti Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod Slovenská Ľupča, zo dňa 30.06.2017, v súlade s a a a o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

A. povolilo výnimku

zo zákazov ustanovených v a , výnimkou sa povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého. Jedného v poľovom revíri Sopotnica a jedného v poľovnom revíri Čelno, držať ich a prepravovať.

B. nepovolilo výnimku

zo zákazu ustanoveného , čiže sa nepovolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť

- jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Jasenie.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.10.2017 rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR, ktorý svojím rozhodnutím Číslo: 9185/2017-9.2 (53/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017, zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou zo dňa 29.01.2018, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 30.01.2018, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím ako nezákonné zrušiť z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce na posúdenie veci a nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

4. Žalobca poukázal na skutočnosti, že listom zo dňa 13.06.2017 Lesy Slovenskej republiky, š. p. (ďalej len „žiadateľ") požiadali žalovaného o udelenie výnimky zo zákazov ustanovených v spočívajúcej v usmrtení troch jedincov medveďa hnedého, jedného v pol'ovnom revíri Čelno, jedného v poľovnom revíri Spotnica a jedného v pol'ovnom revíri Jasenie z dôvodu prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídel v daných revíroch a s tým súvisiacich vzrastajúcich nebezpečných stretov ľudí s medveďmi v rámci predmetných lokalít. K predmetnej žiadosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 22.09.2017, v ktorom nesúhlasil s udelením výnimky s odôvodnením, že za jedinú možnosť povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu považuje iba usmrcovanie medveďov ôsobujúcich opakované škody alebo usmrcovanie medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinné. Podmienkou však musí byť komisionálne zhodnotenie škôd za prítomnosti ŠOP SR a odmeranie parametrov stôp, na ktoré sa bude výnimka vzťahovať. Žalobca tiež uviedol, že zásadne nesúhlasí s umožnením lovu na vnadisku, pretože pri vnadení sa môžu do blízkosti zastaveného územia a miest s výskytom ľudí schádzať medvede zo širšieho okolia a zvyšovať tak riziko vzniku konfliktných situácií. Tiež uviedol, že prikrmovanie a vnadenie atraktívnou potravou podporuje závislosť medveďov na antropických zdrojoch potravy a umelo zvyšuje úživnosť prostredia.

5. Žalobca namieta, že medzi podkladmi rozhodnutia absentujú údaje o realizovaných preventívnych opatreniach zameraných na zníženie rizika vzniku konfliktných situácií. A tiež uviedol, že žiadateľ opakovane žiada usmrcovanie medveďov vo svojich revíroch, pričom tieto žiadosti opakovane zdôvodňuje škodami a ohrozovaním ľudí.

6. Žalobca namieta, že v podkladoch rozhodnutia nie sú žiadne konkrétne informácie o preventívnych opatreniach.

7. Žalobca žiada doplniť podklady o zistenie vnadísk a krmovísk v predmetných revíroch, keďže ich zlikvidovanie je jedným z preventívnych opatrení na predchádzanie vzniku konfliktných situácií, zníženie populačnej hustoty medveďov a ich závislosti na antropických zdrojoch potravy.

8. Žalobca tiež poukazuje na to, že podklady rozhodnutia - výzvy obcí Jasenie a Brusno, sú adresované žiadateľovi a nie ŠOP SR a k ich vyhotoveniu došlo krátko pred podaním žiadosti o udelenie výnimky na odstrel 3 medveďov. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že už v roku 2009 predložil žiadateľ vyjadrenie obce Jasenie, v ktorom sa poukazuje na návštevy medveďov v záhradách obce, ničenie úrody a ohrozovanie občanov vo večerných hodinách, a že tento problém celkom zjavne nevyrieši usmrtenie náhodne vybraných jedincov, ku ktorému opakovane dochádzalo už predtým.

9. Žalobca zdôrazňuje, že zatiaľ čo Správa NP Nízke Tatry navrhuje lov bez vnadenia v problémových lokalitách pri prenikaní, alebo priamom ôsobovaní škody na poľnohospodárskych lokalitách, Správa CHKO Poľana uviedla, že nemá vedomosť o hlásených škodách, tieto neboli ŠOP SR ani hlásené, ani preverované. Poukázal, že „Správa TANAPu disponuje množstvom preukázateľných faktov o

tom, že takéto vnadiská, zriadené napríklad vo vegetačnom období, majú presne opačný efekt, ako uvádza žiadateľ. Nielen priamo na nich, ale aj v ich bezprostrednom okolí, približne do 3 až 5 kilometrov ôsobujú veľmi nevhodnú a zároveň nebezpečnú koncentráciu medveďov do blízkosti ľudských obydlí a ostatných zariadení turistického ruchu. Všetky vnadiská, na ktorých sa koncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie predstavujú významný medzičlánok smerujúci k postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov. Táto skutočnosť následne niekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom.“

10. Žalobca namieta, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktoré umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje. Žalobca v priebehu konania uvádzal, že nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetnom pol'ovnom revíri je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, ked'že existencia vnadísk zásadne ovplyvňuje synantropizáciu medveďa hnedého a jeho závislost' na antropických zdrojoch potravy. Žalobca tiež zdôraznil, že žiadateľovi bola udelená výnimka na usmrtenie medveďa hnedého v rámci regulačného lovu, pričom prvostupňovým rozhodnutím nebol identifikovaný konkrétny jedinec, ktorého usmrtením by sa naplnil cieľ udelenia výnimky, pričom usmrtený môže byť náhodný jedinec a tak k vylúčeniu synantropného medveďa z populácie nedôjde. K stanovisku odbornej organizácie ochrany prírody, vyhodnocujúce efekt vnadenia na migráciu medveďov ako veľmi významný, sa žalovaný v svojom rozhodnutí vysporiadal tak, že uvedené stanovisko ŠOP SR sa týkalo inej lokality, pričom výskyt škôd ôsobený medveďmi a ohrozenie obyvateľov medveďmi, nie sú na oboch lokalitách totožné.

11. Žalobca namieta, že v konaní nebolo zistené, či a v akom rozsahu sa nachádzajú v predmetnom území umelé zdroje potravy v blízkosti ľudských sídel, a či tieto umelé zdroje potravy nie sú hlavnou príčinou pohybu medveďov v blízkosti ľudských sídel, koľko medveďov z celkového počtu, nachádzajúceho sa v poľovnom revíri sa pohybuje v blízkosti ľudských sídel, koncentrovanie medveďov v okolí krmovísk a priestorové rozmiestnenie a pohyb medveďov v poľovnom revíri, resp. širšom území. V nadväznosti na uvedené, prvostupňový správny orgán nemohol vyhodnotiť, či pobyt medveďov v blízkosti ľudských sídel je ôsobený nárastom populácie, alebo že sa nachádzajú v blízkosti ľudí ľahko dostupné zdroje potravy, čomu prispôsobujú svoje správanie a priestorové rozmiestnenie.

12. Žalobca namieta, že žalovaný v svojom rozhodnutí nereagoval na závery ŠOP SR, odbornej organizácie ochrany prírody vo vzťahu k vplyvu vnadísk na synantropizáciu medveďov a k námietke, že prvostupňový orgán medzi podklady rozhodnutia nezahrnul zoznam preventívnych opatrení a zoznam krmovísk len skonštatoval, že správny poriadok nevyžaduje, aby správny orgán v priebehu správneho konania sám vytváral rozsiahle podklady rozhodnutia a zároveň dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by prenikanie medveďov malo súvislosť s prítomnosťou krmísk či vnadísk, pričom návrh žalobcu na vykonanie tohto dokazovania odmietol.

13. Žalobca namieta absenciu akýchkoľvek preventívnych opatrení, čo nie je v súlade s povinnosťou žalovaného, zistiť úplne a spoľahlivo skutočný stav veci. Platné znenie jednoznačne umožňuje povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, len ak neexistuje iná, ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva. Na druhej strane z a vyplývajú taxatívne podmienky - zákonom pripustené ciele na splnenie ktorých možno výnimku povoliť. Z uvedeného vyplýva záver, že spoľahlivým zistením skutočného stavu veci je z podkladu vyplývajúci záver o neexistencii inej alternatívy, ako aj rovnako spoľahlivý záver, že povolením výnimky možno dosiahnuť ňou sledovaný cieľ.

14. Žalobca namieta splnenie povinnosti žalovaného vyplývajúcej z , a , keď žalovaný v svojom rozhodnutí vysvetlil, že povinnosťou správnych orgánov nie je vykonávať dokazovanie a zhromažďovať podklady pre rozhodnutie podľa „pokynov" účastníkov konania, t.j. neobstaranie údajov o počte a lokalizácii vnadísk a krmovísk v predmetnom poľovnom revíri, avšak na druhej strane tvrdí, že súvislosť medzi počtom a lokalizáciou vnadísk a krmovísk a prenikaním medveďov za potravou, nebola preukázaná.

15. Žalobca poukazuje na absurdnú argumentáciu žalovaného o tom, že medveďov do blízkosti ľudských sídel neprilákalo krmovisko, či vnadisko, a ani nerealizácia preventívnych opatrení, pričom žalovanému

je nesporne známe z jeho činnosti (o.i. z konania týkajúceho sa povolenia výnimky v poľovnom revíri Očová), že v roku 2016 boli uskutočnené Správou CHKO Poľana dve pracovné stretnutia, na ktorých boli zástupcovia poľovníckych subjektov, zástupcovia poľnohospodárskych subjektov a zástupcovia miest a obcí upozornení na preventívne opatrenia, aby sa tieto konflikty minimalizovali. Medzi preventívnymi opatreniami, teda činnosťami, ktoré by nemali byť vykonávané je uvedené, okrem iného, prikrmovanie medveďov neprirodzenou potravou, vylúčenie prikrmovania zveri mimo potrebné obdobie núdze, umiestňovanie lokalít prikrmovania do väčšej vzdialenosti. Na základe uvedeného je potom nevysvetliteľné, na základe akých skutočností dospel žalovaný k stanovisku, že prikrmovanie zveri a medveďov nie je činnosťou, majúcou vplyv na prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel ak ŠOP SR, ako odborná organizácia ochrany prírody, explicitne vo svojich odporúčaniach zástupcom poľovníckych subjektov a poľnohospodárskych subjektov identifikuje práve prikrmovanie ako významný faktor, vyvolávajúci prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídel a uvádza ich v rámci preventívnych opatrení na zabránenie takémuto prenikaniu.

16. V závere žalobca zdôraznil, že jedným a prakticky jediným dôvodom na povolenie výnimky v poľovnom revíri Sopotnica, je riziko nebezpečných stretov pri lesohospodárskych prácach; preto nie je možné považovať výskyt medveďa hnedého v jeho prirodzenom prostredí za dôvod na udelenie výnimky v poľovnom revíri, kde je medveď predmetom ochrany v území európskeho významu (SKUEV 0302 Ďumbierske Tatry). V predmetnom poľovnom revíri neboli v roku 2015, 2016 a ani v prvom polroku roku 2017 hlásené okresnému úradu ani Správe NAPANTu žiadne škody. Rovnako neboli žiadne škody hlásené v poľovnom revíri Čelno. Za tohto stavu, vyplývajúci zo stanovísk ŠOP SR, nie je daný zákonný dôvod na udelenie výnimky.

III. Vyjadrenie žalovaného.

17. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 25.06.2018, doručeným súdu dňa 27.06.2018 s tým, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup žalovaného v správnom konaní sú v súlade so ako aj a preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

18. K žalobe vo veci samej žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkrétne skutočnosti ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov ustanovených v a v súlade s podmienkami ustanovenými v a a . Správny orgán mal z údajov poskytnutých ŠOP SR ako aj z informácií predložených žiadateľom preukázané, že populácia medveďa hnedého v územiach európskeho významu, v blízkosti ktorých bolo usmrtenie navrhnuté (lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo tohto územia európskeho významu), nie je ohrozená a všetko nasvedčuje tomu, že tento chránený druh živočícha v predmetnom území prosperuje a jeho populácia narastá. Rozširovanie areálu medveďa hnedého a postup do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, častejšie vyrušovanie medveďom, ako aj hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu a škodách na majetku ôsobených medveďom hnedým, nesporne nasvedčujú, že v poľovnom revíri Sopotnica a Čelno je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR preverila fakty uvádzané v žiadosti žiadateľa a skonštatovala, že navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého za účelom eliminácie vzniku škôd na majetku, ako aj predchádzania náhodných nebezpečných stretnutí medveďa hnedého s ľuďmi. Žalovaný uviedol, že pokiaľ dochádza k synantropizácii veľkých šeliem, ako je medveď hnedý a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti obyvateľov, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie tohto živočícha. Zmierňujúce opatrenia za danej situácie vec neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu k povoleniu výnimky. Žalovaný sa v súvislosti s posúdením existencie možných alternatív k povoleniu výnimky zaoberal možnosťou odchytu medveďov, ich umiestnenia do zoologických záhrad a vypustenia do iných lokalít. Zoologické záhrady v Slovenskej republike ani v Českej republike však nemajú záujem o umiestnenie týchto živočíchov do ich zariadení a nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach, čím by sa problém preniesol na iné miesto.

19. Žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie ust. a z dôvodu predchádzania závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a v záujme ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. V zmysle uvedených ustanovení sa

nevyžaduje vznik škody na majetku alebo škodlivého následku na verejnom zdraví alebo na verejnej bezpečnosti ľudí, ale sa preferuje ochrana týchto záujmov pred vznikom škody alebo takéhoto škodlivého následku, pretože ak následok na majetku, zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má predovšetkým preventívny charakter a jej realizáciou sa má predchádzať vzniku škôd na majetku a nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu. ŠOP SR a Správa CHKO Poľana posúdili vplyv povolenia výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa v lokalitách blízkych územiam európskeho významu. ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v týchto lokalitách. Teda napadnuté rozhodnutie bolo vydané v záujme predchádzania škôd na majetku a v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku následku na zdraví, živote osôb alebo na ich majetku.

20. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade s , a ani s , a žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa opieral o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania od žiadateľa zo dňa 13.06.2017, účastníkov konania a ŠOP SR č. ŠOPSR/1131-006/2017 zo dňa 18.08.2017, ktorá v zmysle ako odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa a osobitných predpisov, vrátane spracúvania odborných stanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. V stanovisku ŠOP SR č. ŠOPSR/1131-006/2017 zo dňa 18.08.2017 sa uvádza: „... Na základe preverenia žiadosti, súčasného stavu a stanovísk“ ... „navrhujeme nepovoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Jašenie a zároveň povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v poľovných revíroch Sopotnica a Čelno. Správa CHKO Poľana a Správa NAPANTu posúdila vplyv povolenia výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v území európskeho významu (SKÚEV 0302 Ďumbierske Tatry, SKÚEV1303 Alúvium Hrona - medveď tu nepredstavuje predmet ochrany) v blízkosti ktorého usmrtenie navrhujeme. Po zhodnotení žiadosti a súčasného stavu môžeme konštatovať, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde navrhujeme usmrtenie. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo ÚEV. ...“ Z uvedeného vyplýva, že ministerstvo výnimku spočívajúcu v odstrele dvoch jedincov medveďa hnedého povolilo na základe skutočnosti, že v správnom konaní bolo jednoznačne preukázané splnenie podmienok na povolenie výnimky podľa a . Zároveň žalovaný uviedol, že výnimka bola udelená aj v súlade s , t. j. pri neexistencii inej alternatívy, pričom výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli.

21. K námietke žalobcu, že správny orgán nerozhodoval na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, keď v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky, ktorá umožňuje usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého, povedie k naplneniu cieľa, pre ktorý sa výnimka udeľuje, žalovaný sa nezaoberal preventívnymi opatreniami a nevyžiadal si informácie o krmoviskách/vnadiskách s potravou atraktívnou pre medvede, žalovaný uviedol, že Správa CHKO NAPANT určila, že usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého realizovaný do 15.12.2017 postriežkou na lokalitách Vážnica (k. ú. Hiadeľ), Roveň - Krieková (k. ú. Brusno) alebo Lazy - Úboč (k. ú. Ráztoka), alebo posliedkou iba v území ochranného pásma národného parku vo vyznačenej zóne nad intravilánom obcí Hiadeľ, Medzibrod, Brusno, Pohronský Bukovec a Ráztoka, mimo územia SKÚEV 0302 Ďumbierske Tatry, SKÚEV 1303 Alúvium Hrona, a v jeho bezprostrednej blízkosti má byť vykonané cielene v problémových lokalitách a v presne stanovenom navrhovanom období. Týmto postupom bolo zabezpečené, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalším škodám ôsobených medveďom hnedým a súčasne sa zabezpečí adresnosť odstrelu problematického jedinca medveďa hnedého, ktorý vykazuje známky straty plachosti pred ľuďmi.

22. K námietke žalobcu, že neboli dostatočne vyhodnotené preventívne opatrenia na zamedzenie vzniku škôd a nebola posúdená účinnosť týchto preventívnych opatrení a ich uplatňovanie, žalovaný uviedol, že v správnych konaniach o povoľovaní výnimiek z podmienok ochrany medveďa hnedého, ministerstvo posudzuje žiadosti každoročne z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania stavu populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch vrátane populačného a areálového trendu tohto druhu, ako aj na základe vyhodnocovania evidovaných

škôd ôsobených týmto živočíchom, aj možného ohrozenia obyvateľov. Správy národných parkov a správy chránených krajinných oblastí, ktoré sú organizačnou zložkou ŠOP SR, hodnotia každú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti a s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v a .

23. Žalovaný uviedol, že za daných okolností, v danom území pretrvávalo riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách. ŠOP SR a Správa NAPANT v rámci predložených odborných stanovísk jednoznačne odporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené podmienky v zmysle . Žalovaný mal tak preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle a a povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v a a uvedené prvostupňový správny orgán na strane 3 a 4 svojho rozhodnutia podrobne a náležitým ôsobom zdôvodnil. Žalovaný poukázal na správu NAPANT, v ktorej odporučila, aby bol zásah do populácie medveďa hnedého vykonaný cielene v problémových lokalitách v presne stanovenom navrhovanom období, a ako podmienku odstrelu medveďa určila, že usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého je možné zrealizovať postriežkou alebo posliedkou v navrhnutých lokalitách lovu, a to v blízkosti prenikania jedincov medveďa hnedého do ľudských sídel. Týmto postupom bola zabezpečená adresnosť odstrelu problematických jedincov medveďa hnedého, ktorí vykazujú známky straty plachosti pred ľuďmi. Žalovaný tiež poukázal na správu ŠOP SR o oprávnenosti povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v danej lokalite a to vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetného poľovného revíru a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok. ŠOP SR žiadosť vyhodnotila ako oprávnenú, a jej závery ministerstvo riadne odôvodnilo v napadnutom prvostupňovom a druhostupňovom rozhodnutí.

IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka 2. Združenie domových samospráv, o.z..

24. Ďalší účastník 2. sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu elektronicky dňa 29.05.2018 s tým, aby súd žalobe vyhovel. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný opakovane pri žiadostiach o povolenie odstrelu medveďa koná rovnako, hoci Najvyšší súd SR svojimi rozsudkami takéto konanie žalovaného označuje za nezákonné a napadnuté rozhodnutia ruší a vracia na nové konanie. V tejto súvislosti ďalší účastník poukázal na rozhodnutia NS SR .zn. zo dňa 21.08.2013 alebo .zn. zo dňa 30.10.2014, v ktorých najvyšší súd vytkol žalovanému nedostatočné zdôvodnenie povolenia odstrelu medveďa len všeobecnými tvrdeniami bez toho, aby sa správny orgán zaoberal alternatívami a procesné úkony označil ako príliš formalistické, ktoré svojou povahou neumožňovali žalobcovi uplatňovanie svojich práv a záujmov. V predmetných konaniach je žalobcom LZ VLK a žalovaným je MŽP SR v ktorých sa rieši rovnaký predmet konania s totožnou argumentáciou, takže žalovaný nerešpektuje nielen znenie zákona ale nerešpektuje ani interpretačnú zásadu NS SR podľa , čím žalovaný porušuje SR konať v súlade s a zákonmi.

V. Administratívne konanie.

25. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 30.06.2017 doručil ďalší účastník Lesy Slovenskej republiky, š. p., žiadosť pod č. 350/2017 zo dňa 13.06.2017 o povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v ) , spočívajúcej v usmrtení troch jedincov medveďa hnedého, jedného v poľovnom revíri Čelno, jedného v poľovnom revíri Sopotnica a jedného v poľovnom revíri Jašenie. O povolenie výnimky žiadateľ požiadal v záujme ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov

- z dôvodu prenikania medveďov do blízkosti ľudských sídiel v daných revíroch a s tým súvisiacich vzrastajúcich nebezpečných stretov ľudí s medveďmi v rámci predmetných lokalít.

26. Listom zo dňa 05.07.2017, doručeným žalovanému dňa 10.07.2017, oznámilo Lesoochranárske zoskupenie VLK, 082 13 Tulčík 310 svoju účasť v predmetnom konaní.

27. Elektronickým podaním zo dňa 09.07.2017, sa do predmetného konania ako účastník konania prihlásilo Združenie domových samospráv, Námestie SNP 13, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava.

28. Žalovaný listom č. 6716/2017-6.3 zo dňa 03.07.2017 požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) o stanovisko k žiadosti o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha - usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého.

29. ŠOP SR listom č. ŠOPSR/1131-006/2017 zo dňa 18.08.2017 zaslala žalovanému formulár vypracovaný Správou Chránenej krajinnej oblasti Poľana (ďalej len „Správa CHKO Poľana") a Správou Národného parku Nízke Tatry (ďalej len „Správa NAPANT") a súčasne v svojom stanovisku uviedla, že navrhuje nepovoliť výnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Jašenie a súčasne navrhuje povoliť výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého (jedného v poľovnom revíri Sopotnica a jedného v poľovnom revíri Čelno). ŠOP SR v stanovisku uviedla, že posúdila vplyv povolenia výnimky aj z hľadiska dopadu na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKÚEV 0302 -Ďumbierske Tatry, SKÚEV 1303 Alúvium Hrona) a že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalitách, v ktorých odporúča povolenie požadovanej výnimky. V rámci poľovného revíru Jašenie navrhuje monitoring predmetnej lokality za účasti zástupcov miestnej samosprávy, poľovníckeho subjektu a zamestnancov ŠOP SR. Správa NAPANT ako organizačná zložka ŠOP SR v svojom stanovisku navrhla nepovoliť v poľovnom revíri Jašenie výnimku v zmysle a v súvislosti s na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého.

30. Žalovaný listom č. 6716/2017-6.3 zo dňa 11.09.2017 v zmysle oboznámilo účastníkov konania, že v predmetnom konaní bolo ukončené zisťovanie stavu veci, obstarávanie podkladov a poučilo účastníkov o práve oboznámiť sa s podkladmi, vyjadriť sa k nim, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

31. Žiadateľ t.j. ďalší účastník 1. a ZDS ako ďalší účastník 2. sa k podkladom na vydanie rozhodnutia v stanovenej lehote nevyjadrili.

32. Žalobca sa listom zo dňa 22.9.2017, doručeným žalovanému dňa 27.9.2017, vyjadril s tým, že povolením výnimky na usmrtenie jedincov medveďa hnedého nesúhlasí. Za jedinú možnosť povolenia výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu považuje iba usmrcovanie medveďov ôsobujúcich opakované škody alebo usmrcovanie medveďov synantropných, ohrozujúcich svojim správaním zdravie ľudí v lokalitách, v ktorých uplatňované preventívne opatrenia nie sú účinne. Ďalej navrhol komplexné riešenie, ktoré bude plniť úlohu prevencie pred vznikom konfliktov s medveďmi a ich synatropizácie. Za základné opatrenia na elimináciu problémov, škôd a zníženie vzniku nebezpečných situácií považuje zákaz prikrmovania a vnadenia zvierat poľovníkmi minimálne 5 km od obývaných sídiel, dôkladné zabezpečenie hospodárskych zvierat, včelínov a poľnohospodárskych kultúr, audit nakladania s odpadmi a zabezpečenie nádob s komunálnym odpadom. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť ochranu biotopov medveďa.

33. Následne žalovaný pod Číslom: 6716/2017-6.3 zo dňa 04.10.2017, vydal rozhodnutie špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia.

34. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.10.2017 rozklad, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR, ktorý svojím rozhodnutím Číslo: 9185/2017-9.2 (53/2017-rozkl.) zo dňa 27.11.2017, zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

VI. Právne posúdenie žaloby.

35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, , ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

36. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

37. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

39. Podľa o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ “) na, tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.

40. Podľa , ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

41. Podľa , na účely tohto zákona sa považuje za druh aj poddruh alebo nižšia taxonomická jednotka rastlín alebo živočíchov.

42. Podľa , každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

43. Podľa , každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.

44. Podľa , ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len "orgán ochrany prírody") túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.

45. Podľa , zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy 17) alebo tretia časť tohto zákona.

46. Podľa a , chráneného živočícha je zakázané b) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli, držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

47. Podľa , orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

48. Podľa a , výnimku podľa odseku 2 možno povoliť: b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie.

49. Podľa , ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide druhy podľa .

50. Podľa , Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov.

51. Podľa o ochrane prírody a krajiny, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability.

52. Podľa , Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody.

53. Podľa ) , orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu, odborné stanovisko alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú. Ak orgán ochrany prírody nevydá vyjadrenie podľa v lehote podľa osobitného predpisu, predpokladá sa, že súhlasí.

54. Podľa čl. 16 ods. 1 Smernice rady 92/43/EHS z 21. 05.1992, za predpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b) a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov, b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku, c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, oživovania a obnovy týchto druhov a pre operácie rozmnožovania potrebné na tieto účely, vrátane umelého pestovania rastlín, e) aby sa za podmienok prísneho dohľadu, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu, umožnil odber alebo držanie určitých vzoriek uvedených v prílohe IV v obmedzenom množstve stanovenom príslušnými vnútroštátnymi orgánmi.

VII. Závery správneho súdu.

55. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí ministra životného prostredia Slovenskej republiky Číslo: 9185/2017-9.2 (53/2017- rozkl.) zo dňa 27.11.2017 ako aj prvostupňové rozhodnutie Číslo: 6716/2017-6.3 zo dňa 04.10.2017,

v zmysle ktorých bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v a ktorou sa povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - dvoch jedincov medveďa hnedého. Jedného v poľovom revíri Sopotnica a jedného v poľovnom revíri Čelno, držať ich a prepravovať. Zároveň nebola povolená výnimka zo zákazu ustanoveného , ktorou sa nepovolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Jasenie.

56. Pred samotným posúdením žaloby, správny súd upriamuje pozornosť na . Podľa , každý má právo na priaznivé životné prostredie. Podľa , každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Podľa , nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. Podľa , štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.

57. Pre aplikáciu požiadaviek ustanovených v Smernici Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, správny súd konštatuje, že predmetná smernica bola transponovaná do a tak jej znenie čl. 16 ods. 1 citované v odseku 61. tohto rozhodnutia, korešponduje s obsahom ustanovenia a .

58. Námietky žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení výnimky povedie k naplneniu cieľa pre ktorý sa udelila, nezistenie početnosti a lokalizácie existujúcich vnadísk v predmetných revíroch čo je zásadným nedostatkom zisťovania skutočného stavu veci, súd vyhodnotil ako dôvodné. Správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý sa zaoberal a vyhodnotil takmer rovnakú skutkovú a právnu situáciu v obdobných veciach a to napr. v konaní pod . zn. zo dňa 18.06.2020, .zn. zo dňa 30.03.2021, .zn. zo dňa 30.03.2022, .zn. zo dňa 27.08.2022.

59. Správny súd vychádza zo skutkovej situácie, že dôvodom pre výnimku požadovanú v zmysle v spojení s za účelom usmrtenia troch jedincov medveďa hnedého v roku 2017, povolenú vo vzťahu k dvom jedincom medveďa hnedého z dôvodov ustanovených v a , bola podľa rozhodnutia žalovaného skutočnosť, že v danom území pretrváva vysoké riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a vzniku závažných škôd na poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch, keď ŠOP SR v poľovných revíroch Sopotnica a Čelno, v odbornom stanovisku číslo: ŠOPSR/1131-006/2017 zo dňa 18.08.2017, odporučila povoliť požadovanú výnimku na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v týchto poľovných revíroch. Pri povolení výnimky ŠOP SR zohľadnila stanovisko CHKO Poľana a stanovisko NAPANT, v ktorých bol posúdený vplyv povolenia výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach európskeho významu (SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, SKUEV1303 Alúvium Hrona - tu medveď nie je predmetom ochrany), v blízkosti ktorých sa usmrtenie navrhuje. Po zhodnotení žiadosti a súčasného stavu ŠOP SR konštatovala, že zhodnotením kumulatívneho vplyvu výnimky, nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách. Lokality usmrtenia sa nachádzajú mimo ÚEV. V časti žiadosti poľovného revíru Jasenie, pri nepovolení výnimky ŠOP SR v svojom stanovisku navrhla monitoring predmetnej lokality za účasti zástupcov miestnej samosprávy, poľovníckeho subjektu a pracovníkov ŠOP SR.

60. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky a povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého z dôvodu uvedeného v a je náležite v rozhodnutí zdôvodnené. Na základe podkladov predložených ŠOP SR a správou NP Nízke Tatry mal žalovaný za preukázané, že v danej lokalite boli opakovane ôsobované závažné škody na ovocných stromoch, ľudskom zdraví, včelstvách, hospodárskych zvieratách a z toho vyplývajúce ohrozovanie obyvateľov danej lokality, kde sa škody a útoky medveďov na ľudí vyskytli.

61. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že existujúca právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátu (bod 19. Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky .zn. -45 zo dňa 13.11.2018).

62. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja a .

63. K preskúmavanej veci treba uviesť, že udelená výnimka zo zákazov ustanovených v a bola poľovníckym združením počas obmedzenej časovej platnosti rozhodnutia ministerstva realizovaná, a k usmrteniu - odstrelu dvoch jedincov medveďa hnedého došlo do dňa 15.12.2017. S poukazom na uvedenú skutkovú situáciu, že už k usmrteniu došlo, správny súd poukazuje na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu v konaniach týkajúcich sa povoľovania výnimiek podľa (napr. rozhodnutia .zn. zo dňa 30.11.2016, .zn. zo dňa 27.07.2016, .zn. zo dňa 26.11.2013, .zn. zo dňa 26.04.2017), striktne aplikoval publikované Stanovisko správneho kolégia NS SR .zn. zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého „ ...neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha

- medveďa hnedého, ôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Správny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania.“ Aktuálne však treba uviesť, že v ďalšom vývoji rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu došlo k odklonu od tohto právneho názoru a to rozhodnutím NS SR .zn. zo dňa 13.05.2019, ktorým najvyšší súd zrušil uznesenie krajského súdu v Bratislave .zn. - 90 zo dňa 29.03.2018 o zastavení konania vo veci súdneho prieskumu totožného napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzalo z vyššie uvedeného stanoviska ŠOP SR. Najvyšší súd SR argumentoval aktuálnou judikatúrou Ústavného súdu SR a to nálezom .zn. -45 zo dňa 13.11.2018 a nálezom .zn. -41 zo dňa 29.01.2019. Správnosť zmeny judikatúry v tomto ohľade potvrdzuje nález Ústavného súdu SR .zn. -83 zo dňa 13.07.2021, v ktorom ústavný súd konštatoval porušenie práva totožného žalobcu na súdnu ochranu v zmysle a ods. 2 SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, keď v odsekoch 34. a 35. predmetného nálezu uviedol: „ ... 34. Ústavný súd v zásade akceptuje argumentáciu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti z toho hľadiska, že záujem na ochrane životného prostredia nezaniká nevyhnutne uplynutím lehoty, na ktorú bolo príslušné rozhodnutie vydané. Záujem na ochrane životného prostredia okrem iných spočíva v tom, aby rozhodnutia, ktoré môžu porušovať tento záujem, neboli vydané a ak boli vydané, aby boli predmetom preskúmania súdom. Ústavný súd ale dodáva, že takáto ochrana na druhej strane nemôže byť paušalizovaná a zovšeobecňovaná, ale musí ĺňať aj podmienku účinnosti v kontexte konkrétneho prípadu, ktorý je predmetom konkrétneho (správneho) konania so zreteľnou subjektívno-právnou pozíciou zainteresovanej verejnosti k predmetu tohto konania, inak by takéto konanie logicky nebolo vo sfére jej záujmu (pozri bod 23 odôvodnenia). 35. Verejný záujem na preskúmaní špecifikovanej výnimky, teda preskúmaní potenciálne negatívneho zásahu do životného prostredia, bezpochyby existuje a pretrváva v okolnostiach danej veci aj po časovom uplynutí výnimky (bez ohľadu na to, či bola zrealizovaná výnimka zo zakázaných činností). Záujmom každého, teda verejným záujmom, je, aby dôvodnosť a zákonnosť takejto výnimky - výnimka zo zakázaných činností podľa a (povolenie usmrtiť zákonom chráneného živočícha) - bola preskúmaná nezávislým súdom, a to bez ohľadu na uplynutie jej platnosti. Potrebné je ale dodať, že pokiaľ je možné účinné prostriedky na ochranu uplatniť na súde v reálnom čase (počas platnosti výnimky), poskytnutá ochrana súdu reálnymi prostriedkami v takom čase môže byť zjavne účinnejšia ako jeho následné závery po meritórnom prieskume nasledujúcom až po realizácii (ale aj nerealizácii) výnimky. V takom prípade je potrebné mať na zreteli vyváženie nevyhnutnosti potreby na vydanie výnimky s argumentáciou na jej nevydanie v kontexte dôsledkov s takýmto postupom

spojených, nielen v kontexte ochrany samotného životného prostredia, ale aj ochrany iných ľudských práv (ochrana života a zdravia, ochrana majetku. ...“ (nález bol vydaný v konaní o námietke porušenia ústavných práv žalobcu postupom NS SR v konaní .zn. , v ktorom uznesením zo dňa 27.03.2019 zamietol kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania vo veci preskúmania rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazu odstrelu medveďa hnedého podľa s poukazom na odpadnutie dôvodov ďalšieho vedenia konania tým, že zanikli účinky napadnutého rozhodnutia).

64. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podaných námietok a z administratívneho spisu zistil, že žiadosť o udelenie výnimky, doručená žalovanému dňa 30.06.2017 ďalším účastníkom 1., bola odôvodnená skutočnosťami, že v poľovnom revíri Čelno od marca 2017 sa v daných lokalitách jedince pohybujú už aj v intraviláne obcí a tieto sa prezentujú ako nebezpečné, agresívne pri strete s človekom. V žiadosti je uvedené, že odlov medveďa hnedého bol naposledy zrealizovaný v roku 2005. V poľovnom revíri Sopotnica, kde sa realizuje výkon práva poľovníctva, sa už viac po sebe nasledujúcich rokov eviduje zvyšujúci nárast populácie medveďa hnedého. V poslednom období sa situácia zhoršila, nakoľko pohyb týchto jedincov je už pravidelný. Odlov medveďa hnedého bol naposledy zrealizovaný v roku 2010. V poľovnom revíri Jasenie, kde sa realizuje výkon práva poľovníctva, sa v poslednom období situácia zhoršuje, nakoľko pohyb týchto jedincov je už pravidelný. Odlov medveďa hnedého bol naposledy zrealizovaný v roku 2010 a v roku 2013 bol vykonaný sanitárny odstrel poraneného medveďa.

65. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z dostupných informácií žiadateľa, ŠOP SR je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v daných revíroch nie je ohrozená, že populácia medveďa hnedého v daných revíroch nie je ohrozená, že tento chránený druh živočícha v týchto revíroch prosperuje a jeho populácia narastá, z čoho vyplýva, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto druhu. Tento živočíšny druh si rozširuje areál a postupuje do oblastí zasiahnutých ľudskou činnosťou, preukázané sú hlásenia o zvýšenom počte medveďov aj v pôvodných miestach výskytu, zábery z fotopascí nasvedčujú tomu, že v poľovných revíroch Sopotnica a Čelno je zvýšený stav populácie medveďa hnedého. ŠOP SR v predchádzajúcich obdobiach priebežne evidovala a preverovala škody ôsobené medveďom ako aj strety s človekom. K otázke existencie inej alternatívy k povoleniu výnimky vykonávať iné opatrenia je síce žiadúce a mali by mať prednosť pred usmrcovaním chránených druhov živočíchov, avšak pokiaľ dochádza k synatropizácii chránených šeliem a s tým spojenému ohrozeniu zdravia a bezpečnosti človeka, nemožno v reálnom čase situáciu riešiť inak, ako povolením výnimky na usmrtenie takéhoto živočícha. Žalovaný tiež uviedol, že sa zaoberal možnosťou odchytu a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo iných lokalít, avšak takáto možnosť ostala bez odozvy, keďže všetky ZOO zaslali odpoveď, že majú plné stavy a taktiež je nerealizovateľné premiestňovanie do iných lokalít z dôvodu, že odchytené synantropné medvede sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach a tým by sa problém len preniesol na iné miesto. Žalovaný tiež poukázal na vznik škodného účinku, ktorý je podľa jeho názoru irelevantný, pretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, ust. a stráca na význame. Na to aby sa predišlo k stretu medveďov s človekom, je potrebné udržiavať populáciu medveďa v takom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu tam, kde nie je dostatok prirodzenej potravy. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu žalovaný potvrdil a s jeho odôvodnením sa stotožnil. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ŠOP SR oprávnenosť povolenia výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého v daných lokalitách vyhodnocovala vzhľadom na znalosť aktuálnej situácie na území predmetných poľovných revírov a znalosť etológie medveďa hnedého za daných podmienok.

66. Správny súd si je vedomý významu ochrany životného prostredia, súčasťou ktorého je aj ochrana chránených druhov zvierat, rovnako rešpektuje legitímnu požiadavku štátu, zodpovedného nielen za ochranu prírody a krajiny, ale aj za ochranu iných hodnôt, ktorými sú život a zdravie ľudí, ako aj majetok. Právna úprava ochrany životného prostredia v Slovenskej republike je, ako už bolo vyššie uvedené, súladná s požiadavkami práva Európskej únie, ale jej obsahom sú aj záväzky z iných medzinárodných zmlúv a dohovorov. Nemožno však vylúčiť, že v odôvodnených prípadoch, kedy iný chránený záujem prevyšuje záujmy na ochrane životného prostredia (konkrétne chránených druhov zvierat), je dôvodná požiadavka na úpravu výnimky zo všeobecných pravidiel ochrany životného prostredia, ktorá však musí byť vydaná vo forme rozhodnutia o výnimke, na základe štandardizovaného konania správneho orgánu upraveného v .

S poukazom na význam záujmu na ochrane prírody, je potrebné vyžadovať od konajúcich správnych orgánov dôsledné dodržiavanie zákonom kladených požiadaviek jak na priebeh správneho konania, ako aj na kvalitu vydaného rozhodnutia. Povoľovanie výnimiek v zmysle a nepochybne vyžaduje vyhodnotenie dôvodnosti udelenej výnimky v nadväznosti na vyhodnotenie, či vykonaním povolenej výnimky dôjde k naplneniu zákonom predvídaného a žiadateľom predpokladaného účelu. Správny orgán má zákonnú povinnosť vyhodnotiť všetky dôležité skutočnosti obsiahnuté v administratívnom spise a dostatočne odôvodniť závery tvoriace podklad jeho rozhodnutia. Nie je akceptovateľné, aby odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu obsahovalo iba konštatovanie tvrdení ako napr. len všeobecné informácie alebo všeobecne známe skutočnosti bez toho, aby tieto boli dôsledne vyhodnotené s poukazom na danú skutkovú situáciu s odkazom na relevantnú právnu normu. Z rozhodnutia o povolení výnimky na odstrel chráneného živočícha musí byť nepochybne vyhodnotená situácia, že o preukázaní konkrétneho dôvodu povolenia výnimky podľa a , z podmienok ochrany chránených druhov neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva v zmysle a že výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v obdobnej veci .zn. zo dňa 18.06.2020 v ktorom uviedol: „ ... ,,úspešnosť“ žiadateľa o výnimku nastáva len za predpokladu, že je splnená každá z podmienok uvedená v , pričom po splnení týchto je možné povoliť činnosti a zásahy, ktoré sú zákonom a priori zakázané“ ...“

67. V preskúmavanej veci absentovalo vyhodnotenie tvrdení žiadateľa o výnimku a zabezpečených podkladov vo vzťahu k preukázaniu dôvodnosti výnimky požadovanej na základe tvrdeného nepochybne legitímneho záujmu na predchádzaní škôd a záujmu verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí. Aj keď z vyjadrenia ŠOP SR vyplýva, že požadovaný odstrel nebude mať zásadný vplyv na stav populácie medveďa hnedého v danej lokalite, v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje reálne prepojenie vyjadrenia ŠOP SR s konkrétnou situáciou posudzovaných žiadostí. V tomto ohľade sú rozhodnutia veľmi všeobecné, paušálne.

68. Rovnako je nedostatočne odôvodnené posudzovanie existencie alternatívy k povoleniu výnimky na odstrel, keď správny orgán len všeobecne uviedol k možnosti odchytu medveďa hnedého a jeho prípadného umiestnenia do ZOO, alebo iných lokalít. V rozhodnutí je uvedené, že boli oslovené ZOO, avšak v rozhodnutí toto tvrdenie nemá reálnu oporu a tieto skutočnosti nie sú ani obsahom administratívneho spisu (výzva konkrétnym ZOO a ich odpovede). Rovnako nie je v rozhodnutí uvedené reálne osvedčenie tvrdenia, že žalovaný vedie zoznam zoologických záhrad a priebežne sa telefonicky informuje, či by v niektorej z nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého (spracovanie zoznamu zoologických záhrad, úradný záznam o zisťovaní možnosti umiestnenia medveďa hnedého a pod.).

69. Správnemu súdu neunikla ani skutočnosť, že v prípade, ak by prichádzalo do úvahy povolenie usmrtenia zvieraťa, z uvedeného nepochybne vyplýva požiadavka na dostatočnú identifikáciu jedinca, odstrel ktorého bol povolený. Je logické, že nevyhnutná miera identifikácie bude závisieť aj od dôvodu povolenia výnimky v zmysle (ochranný alebo preventívny odstrel). Správny súd si je vedomý náročnosti požiadavky na zabezpečenie identifikácie jedinca medveďa hnedého, ktorého usmrtenie by malo byť povolené, avšak tu treba zohľadniť aj dôvod udelenia výnimky (napr. ochrana života a zdravia pred prípadnými útokmi konkrétneho identifikovateľného jedinca alebo ochrana úrody a hospodárskych zvierat) a zvážiť, či účel požadovanej výnimky, ktorý nemožno dosiahnuť alternatívnym riešením bude naplnený povolením odstrelu konkrétneho zvieraťa, alebo postačuje odstrel jedného zo zvierat s konkrétnymi charakteristikami vyskytujúcich sa v danej lokalite. V tomto ohľade je potrebné rozhodnutie dôsledne odôvodniť, čo v napadnutom rozhodnutí úplne absentuje, t.j. nebol jedinec identifikovaný tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že výnimka - povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho alebo konkrétnych problematických jedincov.

70. V závere správny súd už len dodáva, že síce v odôvodnených prípadoch pripúšťa povolenie odstrelu chráneného zvieraťa, avšak treba zdôrazniť, že sa jedná o krajné riešenie, a preto oprávnenosť a dôvodnosť takéhoto povolenia musí vyplývať z úvahy správnych orgánov ktorá je výsledkom vyhodnotenia podkladov zabezpečených v administratívnom konaní. Takéto ultimatívne riešenie musí byť vyjadrené v dôvodoch rozhodnutia, musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam, musí mať

oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení na základe aplikácie zákonných ustanovení, podľa ktorých správny orgán rozhodol.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd nepovažuje za preukázané, že boli naplnené požiadavky a , v spojení s a na udelenie požadovanej výnimky z ochrany chránených živočíchov v tom zmysle, že by povolený odstrel jedinca medveďa hnedého za podmienok, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, potvrdené odvolacím správnym orgánom, bol dostatočne odôvodnený a adresný vo vzťahu na obsah žiadosti, a že by povoleniu výnimky preukázateľne predchádzala dostatočná snaha o nájdenie uspokojivej alternatívy tak, ako to predpokladá .

72. Námietku žalovaného vo vzťahu k procesnému postaveniu ďalšieho účastníka 2. Združenie domových samospráv, o.z. a jeho zastúpenie Marcelom Slávikom, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko z výpisu registra občianskych združení vedený Ministerstvom vnútra SR zistil, že predmetné občianske združenie má v predmete činnosti o.i. aj životné prostredie a jeho štatutárnym zástupcom - predsedom od 16.04.2011 je Marcel Slávik.

73. Krajský súd v Bratislave po vyhodnotení priebehu administratívneho konania uzatvára, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutia nie sú dostatočne odôvodnené a zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo je dôvodom na ich zrušenie podľa , , . Nakoľko sa jedná o meritórne preskúmavanie veci bez ohľadu na to, že povolená výnimka - odstrel dvoch kusov medveďa hnedého, bola v rámci stanovenej lehoty realizovaná, nebolo dôvodné vracať vec na ďalšie konanie správnemu orgánu a preto je postačujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí.

VIII. Trovy konania.

74. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu bol tento nárok priznaný v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Ďalším účastníkom konania, Lesy Slovenskej republiky, š.p. a Združenie domových samospráv, o.z. súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pre taký postup neboli splnené zákonné podmienky ( ).

75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť ísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).