Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžo/120/2015

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Ľubice

Filovej v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske zdruţenie

so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpeným: JUDr. Ivetou Rajtákovou,

advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti ţalovanému: Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,

Dobrovičova č. 12, za účasti: 1/ LESPOL-OLH, s.r.o. Bardejov, so sídlom v Bardejove,

Duklianska č. 14, IČO: 36 478 016 a 2/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., odštepný závod

Prešov, so sídlom v Prešove, Obrancov mieru č. 6, v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného z 2. septembra 2013, číslo: -720, o odvolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. februára 2015, č. k. -71, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 20. februára 2015, č. k. -71 p o t v r d z u j e .

2

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom

z 20. februára 2015, č. k. -71 ţalobu postupom podľa § 250 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu

preskúmal v intenciách ustanovení o lesoch v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a súčasne v intenciách ustanovení zákona

č. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len „Správny

poriadok“), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 13 ods. 1, 2, § 16 ods. 1, 2, § 36, § 37

ods. 1, § 40 ods. 1 § 41 ods. 8, 9, 10, 11, 13, 14, 15 a § 67 ods. 1, 2, 4, 5, 6 zákona

č. a súčasne v intenciách Správneho poriadu, postupom v zmysle právnej

úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti , upravujúcej

rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe prvostupňový

správny orgán (toho času Krajský lesný úrad v Prešove) oznámením z 3. mája 2012

na základe schváleného časového harmonogramu obnovy programov starostlivosti o lesy

(ďalej len „PSoL“) oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým a fyzickým

osobám, ktorých práva môţu byť vyhotovením PSoL dotknuté, ţe vyhotovovateľ plánu

vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL pre lesné

celky: Lesy Bardejov, Neštátne lesy na Lesnom hospodárskom celku (LHC) Bardejov

a Mestské lesy na LHC Bardejov. Súčasne ich upozornil, ţe správa o hospodárení a určení

zásad na vyhotovenie plánu bude prerokovaná dňa 5. júna 2012, kedy sa vyhotoví protokol,

ktorý bude obsahovať pokyny na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy ako aj o tom,

ţe na pripomienky a poţiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa nebude prihliadať.

Krajský súd mal ďalej preukázané, ţe dňa 5. júna 2012 bolo zhotovený Protokol o výsledku

prerokovania Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu

starostlivosti o lesy a stanovení pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti o lesy

pre obhospodarovateľov lesa v rámci Lesného celku Mestské lesy na LHC Bardejov

na obdobie rokov 2013 - 2022. Z obsahu uvedeného protokolu krajský súd ďalej zistil,

3

ţe zhotoviteľ programu starostlivosti o lesy v jeho rámci predloţil aj návrh na vyhlásenie

ochranných lesov na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov, čím sa zároveň začalo

konanie o kategorizácii lesov. Krajský lesný úrad po jeho preštudovaní predbeţne súhlasil

s kategorizáciou. Zo strany ţalobcu neboli v rámci predmetného konania vznesené ţiadne

pripomienky ani návrhy k podkladom pre rozhodnutie. Krajský súd mal preukázané,

ţe ţalobca oznámil svoju účasť vo veci vyhotovenia programu starostlivosti o lesy

po uplynutí lehoty podľa . Účasť v konaní mu nebola

odopretá. Podaním z 22. apríla 2013 bol ţalobca vyzvaný na podanie vyjadrenia vo veci

schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov na predmetných lesných

celkoch. Dňa 27. mája 2013 prvostupňový správny orgán obdrţal zo strany ţalobcu

vyjadrenie, z obsahu ktorého vyplýva, ţe svoje poţiadavky vo veci kategorizácie lesov

na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov smeroval len na spôsob hospodárenia

na predmetných lesných pozemkoch. Jednalo sa o poţiadavky týkajúce sa výberu drevín,

obnovy porastov, výrubov stromov, výchovných zásahov, vylúčenia pesticídov, vytvorenia

ochranného pásu okolo lesných tokov za účelom zmiernenia vplyvu ťaţby na zachovanie

vodu zádrţnej funkcie lesov. Vyjadrenie ţalobcu sa však netýkalo kategorizácie lesov, pričom

ţalobca rovnako nevzniesol ţiadne námietky voči vyhláseniu ochranného lesa na príslušnom

lesnom celku. Taktieţ ţalobca v podanom vyjadrení (a rovnako aj v podanom odvolaní

a ţalobe) neuviedol v čom okrem nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí vidí

ich nezákonnosť a aký hmotnoprávny predpis správne orgány porušili vyhlásením

predmetného lesného celku za ochranné lesy. Krajský súd poukázal na to, ţe nebolo potrebné

v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadanie sa s námietkami a pripomienkami účastníkov,

nakoľko zo strany ţiadneho z účastníkov konania, dotknutej osoby ani ţalobcu neboli

vznesené ţiadne námietky voči vyhláseniu ochranných lesov na príslušnom lesnom celku.

Obe rozhodnutia správnych orgánov povaţoval za riadne zdôvodnené spĺňajúce tak formálne

ako aj obsahové náleţitosti. Odôvodnenie obsahovalo popis priebehu konania, správny orgán

poukázal na vyjadrenia dotknutých orgánov, ktoré nemali námietky voči zvolenej

kategorizácií lesa v zmysle návrhu vyhotovovateľa programu starostlivosti o les. Záverom

krajský súd uviedol, ţe nezistil dôvod, pre ktorý by bolo dotknuté lesné celky vhodnejšie

zaradiť do kategórie lesov osobitného určenia alebo hospodárskych lesov, pričom takýto

návrh na zaradenie lesa do inej kategórie nevzniesol ani ţalobca.

Nakoľko krajský súd v konaní nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutých rozhodnutí, ţalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

4

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, ţe v konaní

neúspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca.

Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná

ţalobcovi náhradu trov celého konania.

Ţalobca v dôvodoch odvolania namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu z dôvodov

nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle .

Poukazom na dôleţitosť náleţitostí odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu

ţalobca uviedol, ţe nemôţe identifikovať, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď

povaţoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za také, ktoré spĺňa ním samým

artikulované kritéria na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Dôvodil, ţe vychádzajúc

z obsahu tohto rozhodnutia, podrobne sa oboznámiac s celým jeho obsahom, nemôţe dospieť

k inému záveru ako k takému, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa nemôţe dostatočné

odôvodnenie skutočností, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, nájsť.

Poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval, ustanovenú v § 13 ods. 1,

Z. z., v § 2 ods. 1, 2, § 3, § 4, § 5 a § 6 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej

republiky č. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa uviedol,

ţe z citovaných ustanovení právnych predpisov vyplýva, ţe ochranné lesy sú lesy, ktoré musia

spĺňať charakteristiky týmito predpismi ustanovené a naopak, ak určitá časť lesov spĺňa tieto

charakteristiky má byť príslušným správnym orgánom vyhlásená za ochranné. Ďalej uviedol,

ţe ak teda namietal a naďalej namieta nedostatok odôvodnenia správnych rozhodnutí,

nerobil a nerobí to samoúčelné ale z dôvodu, ţe pri takom nedostatku odôvodnenia,

akým sa vyznačujú obe správne rozhodnutia, nie je moţné ani len zistiť, na základe

akých úvah boli na príslušnom lesnom celku niektoré lesy vyhlásené za ochranné a iné nie.

Za takéhoto stavu ani nebolo môţe podrobiť kritike úvahy prvostupňového

(ani druhostupňového) správneho orgánu, keďţe ţiadne napadnuté rozhodnutie neobsahovalo.

Ţalobca nepovaţoval za nepodstatné, ţe ţalovaným jeho odvolaniam proti obsahovo

identickým rozhodnutiam týkajúcim sa ochranných lesov na iných lesných celkoch, vyhovel

práve z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia.

5

Ţalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhoval, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

Uviedol, ţe ţalobca ani v odvolaní neuviedol nové právne skutočnosti ani nové

dôkazy, ktorými by preukázal, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám,

ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Zastával právny názor, ţe krajský súd

dostatočne zistil skutkový stav veci, vysporiadal sa so všetkými dôkazmi, oboznámil

sa s celým spisovým materiálom a vyvodil správny právny záver.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s - ďalej len „SSP“) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach

podaného odvolania ţalobcu ( veta prvá a ,

), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ,

), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk ( a v spojení s veta prvá a

, ) a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského

súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca proti ţalovanému

správnemu orgánu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 2. septembra 2013,

číslo: -720, ţiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci ţalovanému správnemu orgánu

na ďalšie konanie.

Preskúmavaným rozhodnutím z 2. septembra 2013, číslo: -720 ţalovaný

správny orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil

rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Prešove zo 6. júna 2013, číslo 2013/0004/5-MZ.

Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Obvodný lesný úrad v Prešove, vyhlásil

v zmysle , na Lesnom celku Mestské lesy Bardejov,

ochranné lesy, podľa na obdobie platnosti programu

starostlivosti o lesy (PSoL) na roky 2013 - 2022, podľa § 13 ods. 2 písm. b/ zákona

č. na výmere 16,74 ha v dielcoch č. 58, podľa zákona

6

č. na výmere 70,98 ha v dielcoch č. 17, 24, 57, 258 - 259, 386 - 387, 421, 423,

2025 - 2400. Celková výmera ochranných lesov je 87,72 ha.

Odvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal

aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce

v rozsahu ţalobných dôvodov, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal

so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho

orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného

správneho orgánu, ktorým ţalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vyhlásení na Lesnom

celku Mestské lesy Bardejov za ochranné lesy v určenej výmere a dielcoch.

Podľa , odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

Podľa veta prvá , pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené

v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle

ustanovenia v spojení s veta prvá konštatuje, ţe nezistil dôvod

na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov

vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu

konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú

7

dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát

odvolacieho súdu povaţuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne

a súladné so zákonom.

Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal najvyšší súd nesporne preukázané,

ţe prvostupňový správny orgán (Obvodný lesný úrad v Prešove) svojim rozhodnutím vyhlásil

ochranné lesy na Lesnom celku Mestské lesy Bardejov. Vyhláseniu ochranných lesov

na lesnom celku predchádzal postup správneho orgánu, kedy v zmysle § 41 ods. 8 a § 59

ods. 2 písm. i/ bývalý Krajský lesný úrad v Prešove listom

z 3. mája 2012, číslo 12/00071-MZ oznámil dotknutým orgánom štátnej správy, právnickým

a fyzickým osobám, ktorých práva môţu byť vyhotovením PSoL dotknuté, ţe vyhotovovateľ

plánu vypracoval Správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie PSoL

pre lesný celok (okrem iných) Mestské lesy na LHC Bardejov. Zároveň tieto vyzval

na predloţenie pripomienok k správam o hospodárení a poţiadaviek na vypracovanie

pokynov na vyhotovenie PSoL do 15 dní od doručenia tohto oznamu, na pripomienky

a poţiadavky uplatnené po vyhotovení protokolu sa neprihliada. Predmetné oznámenie bolo

doručované aj verejnou vyhláškou zverejnením na Internetovej stránke Krajského lesného

úradu v Prešove. Oznámenie bolo rovnako zverejnené na úradnej tabuli Krajského lesného

úradu v Prešove, na úradnej tabuli Obvodného lesného úradu v Bardejove a na úradnej tabuli

Obvodného lesného úradu v Stropkove.

Bývalý Krajský lesný úrad v Prešove v Protokole o výsledku prerokovania Správy

o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie PSoL a stanovení pokynov

na vyhotovenie PSoL pre obhospodarovateľov lesa v rámci Lesného celku Mestské lesy

na LHC Bardejov, na obdobie rokov 2012-2022, zo dňa 05. júna 2012, č. 2012/00071/2-MZ,

schválil Zásady pre vypracovanie programu na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov,

na obdobie rokov 2013 - 2022 a na základe predloţeného návrhu na vyhlásenie ochranných

lesov na príslušnom lesnom celku dal predbeţný súhlas na ich vyhlásenie.

Ţalobca sa „Oznámením o účasti Lesoochranárskeho zoskupenia VLK v správnom

konaní“ zo 14. februára 2013 prihlásil za účastníka konania v predmetnom správnom konaní.

Obvodný lesný úrad v Prešove výzvou na vyjadrenie č. 13/00004/1-MZ

z 22. apríla 2013 vyzval účastníkov konania (vrátane ţalobcu), aby sa vyjadrili k podkladom

8

rozhodnutia vo veci schválenia programu starostlivosti o lesy a kategorizácie lesov

na Lesnom celku, ako aj k spôsobu zistenia podkladu rozhodnutí, prípadne navrhli doplnenie

podkladu rozhodnutia do 22. mája 2013. Do stanoveného termínu boli OLÚ v Prešove

doručené vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p., odštepný závod Košice

zo 6. mája 2013, č. CZ 8606/7994-49210/13, Obvodného úradu životného prostredia Prešov

z 10. mája 2013, č. 2013/1711-8014 a žalobcu z 22. mája 2013, v ktorých neboli uvedené

ţiadne výhrady proti návrhu kategorizácie na Lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov.

Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 6. júna 2013,

číslo 2013/0004/5-MZ, príslušný na konanie v zmysle § 56 ods. 1 písm. b/ a § 59 ods. 2

písm. d/ v súlade s Správneho poriadku, podľa

vyhlásil na lesnom celku Mestské lesy na LHC Bardejov ochranné

lesy.

Ţalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu dňa 1. júla 2013 odvolanie,

ktoré dňa 31. júla 2013 dodatočne doplnil. Dôvodil, ţe napadnuté rozhodnutie nemalo

náleţitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, z rozhodnutia nebolo moţné zistiť,

ako správny orgán posúdil pripomienky ţalobcu, ako sa s nimi vysporiadal, a prečo im

vyhovel. Z rozhodnutia tieţ nebolo moţné zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal

so stanoviskami ostatných účastníkov konania a taktieţ, ţe správny orgán odňal účastníkom

konania, vrátane ţalobcu moţnosť predniesť proti skutkovým a právnym záverom

prvostupňového správneho orgánu akékoľvek skutkové a právne argumenty.

Ţalovaný ako príslušný správny orgán podľa

Z. z. rozhodnutím z 2. septembra 2013, číslo: -720 rozhodol o odvolaní ţalobcu

tak, ţe ho zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Najvyšší súd dáva do pozornosti, ţe súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti

nie je súdom skutkovým. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu

správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (upravujúcej

rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 247 a nasl.

) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti

9

s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho

orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu je určený rozsahom

dôvodov uvedených v ţalobe, ktorými ţalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu, tvrdiac, ţe nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu

predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho

orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou

vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia ( ).

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav,

ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Odvolací súd mal preukázané, ţe v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho

prieskumu napadnutého rozhodnutia ţalovaného náleţite postupoval v zmysle procesných

pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku citovaných vyššie.

Zistil, ţe základné námietky ţalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu

spočívajú v jeho tvrdení, ţe napadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím

prvostupňového správneho orgánu mu bola odňatá moţnosť na konanie, spočívajúca

v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia ţalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu

prvého stupňa.

Podľa , , ochranné lesy sú lesy, ktoré boli za také

vyhlásené a ktorých funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. V týchto lesoch

sa musí hospodáriť tak, aby plnili účel, na ktorý boli vyhlásené.

10

(2) Za ochranné lesy možno vyhlásiť a/ lesy na mimoriadne nepriaznivých

stanovištiach, ako sú najmä sutiny, strže, strmé svahy so súvislo vystupujúcou materskou

horninou, nespevnené štrkové nánosy, rašeliniská, mokrade a inundačné územia vodných

tokov, ( ), b/ vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej

vegetácie, ktoré plnia funkciu ochrany nižšie položených lesov a pozemkov, lesy

na exponovaných horských svahoch pod silným nepriaznivým klimatickým vplyvom a lesy

znižujúce nebezpečenstvo lavín, c/ lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie

s prevládajúcim zastúpením kosodreviny, d/ ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany

pôdy.

Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní (Správny poriadok), ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1 - 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok,

odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým

účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ

sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu

lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom

na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu

úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom

rozhodnutia.

Povinnosťou súdu ako aj orgánu verejnej správy je rozhodnutie odôvodniť tak,

aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd - orgán

verejnej správy, pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti povaţoval

za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov, stručne, jasne a výstiţne vysvetlil, akými

úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v návrhu

účastníka konania a zodpovedal na najdôleţitejšie namietané otázky.

11

Problematike týkajúcej sa povinnosti súdu (orgánu verejnej správy) náleţite zdôvodniť

svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej

republiky - napr. v Náleze zo 4. mája 2010, sp. zn. -51 ústavný súd

konštatoval, ţe nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom

a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú

predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov,

predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní,

je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť ( ),

spôsobom zakotveným v ustanovení .

Z odôvodnenia totiţ musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami

pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva

na spravodlivý proces môţe byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje

určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náleţitým spôsobom v celom

súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.

Uvedenou problematikou sa uţ viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) - napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,

č. 254-B, s. 49, v § 30 konštatoval, ţe z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva

aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie

dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

Rovnako ESĽP pripomína, ţe rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody,

na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).

Judikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky však nevyţaduje,

aby na kaţdý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd súhlasí s tvrdením ţalobcu, ţe správny orgán

prvého stupňa náleţite neodôvodnil rozhodnutie, keď v ňom absentuje správna úvaha,

na základe ktorej rozhodol vo veci vyhlásenia ochranného lesa. Na základe odvolacích

námietok ţalobcu tento nedostatok rozhodnutia neodstránil ani ţalovaný, keď v odôvodnení

rozhodnutia len uvádza, na základe ktorých podkladov rozhodol a skutkové zistenia z nich

12

plynúce a poukazom na právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu súčasne uvádza, ţe napadnuté

prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a má náleţitosti v zmysle § 47

Správneho poriadku, bez toho aby uviedol svoju správnu úvahu, na základe ktorej dospel

k záveru o dôvodnosti vyhlásenia ochranného lesa na Lesnom celku Mestské lesy na LHC

Bardejov.

Najvyšší súd v danej súvislosti opätovne dáva do pozornosti ţalobcu, ţe súd

v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale jeho povinnosťou je na základe ţalôb,

v rozsahu ich dôvodov, posudzovať, či napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo

vydané v súlade so zákonom, pričom správny súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť

správneho rozhodnutia. Základným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti

druhej hlavy je preskúmavať zákonnosť len takých rozhodnutí

a postupov správnych orgánov, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti

fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Zákonným

predpokladom podania správnej ţaloby v správnom súdnictve je teda skutočnosť, ţe ţalobca

bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné (R 62/1998).

Najvyšší súd v danej veci dospel k záveru, ţe listinné podklady na základe ktorých

správne orgány rozhodli, odôvodňujú vyhlásenie ochranného lesa na Lesnom celku Mestské

lesy na LHC Bardejov. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, ţe v odôvodnení

rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov chýba správna úvaha, na základe ktorej dospeli

k záveru o dôvodnosti vyhlásenia ochranného lesa nie je takou vadou konania majúcou

za následok nezákonnosť rozhodnutia. Vyhlásením ochranného lesa neboli porušené práva

a ani oprávnené záujmy ţalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe v priebehu

správneho orgánu správny orgán dal moţnosť ţalobcovi ako aj ostatným dotknutým

účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vo veci kategorizácie LC Mestské

lesy na LHC Bardejov a navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, k čomu im určil lehotu,

pričom ţalobca návrh na doplnenie podkladov nepredloţil a ani v odvolaní nevyslovil

výhrady k podkladom vo veci kategorizácie lesných celkov vyhláseného ochranného lesa.

Z uvedených dôvodov, pokiaľ ţalobca v odvolaní poukazom na právnu úpravu, ktorú citoval,

ustanovenú v , zákona , v , v , , a

Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.

o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa uviedol, ţe z citovaných ustanovení právnych

13

predpisov vyplýva, ţe ochranné lesy sú lesy, ktoré musia spĺňať charakteristiky týmito

predpismi ustanovené a naopak, ak určitá časť lesov spĺňa tieto charakteristiky, má byť

príslušným správnym orgánom vyhlásená za ochranné a súčasne namietal, ţe pri takom

nedostatku odôvodnenia, akým sa vyznačujú obe správne rozhodnutia, nie je moţné

ani len zistiť, na základe akých úvah boli na príslušnom lesnom celku niektoré lesy vyhlásené

za ochranné a iné nie, a preto ani nebolo môţe podrobiť kritike úvahy prvostupňového

(ani druhostupňového) správneho orgánu, odvolací súd povaţoval vznesenú námietku

za nedôvodnú. Ak ţalobca má za to, ţe v danej veci pre postup správnych orgánov došlo

k nesprávnej kategorizácii lesných celkov ochranného lesa má moţnosť návrhom v inom

konaní sa domáhať nápravy nesprávnosti postupu správneho orgánu.

V danej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti ţalobcu rozhodnutie najvyššieho

súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne

zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci

nepredstavuje reálnu moţnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností

platí, ţe nie kaţdé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka

konania.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa

v preskúmavanej veci postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v druhej hlave

piatej časti (§ a nasl.), náleţite preskúmal zákonnosť

rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci v rozsahu ţalobných

dôvodov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadal so zásadnými ţalobnými

námietkami. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd sa nestotoţnil s námietkou ţalobcu,

ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205

ods. 2 písm. f/ ) a preto vchádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich

z administratívneho spisu poukazom na závery uvedené vyššie odvolací súd povaţoval

námietku ţalobcu uvedenú v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodnú,

ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho odvolacieho návrhu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

a právne správny podľa veta druhá v spojení s veta prvá

14

a s , a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd v zmysle

v spojení s za pouţitia veta prvá a .

Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, ţe ţalobca v tomto

konaní úspech nemal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere

hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 30. novembra 2016

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Viera Vraníková