Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)f6a/399851.adb21c.pdf
PDF · 126.01 KB
No categories available
4Sžo/262/2015
Najvyšší súd 4Sžo/262/2015
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca)
a JUDr. Petry Príbelskej PhD. v právnej veci žalobcu: 1. day s.r.o., Mlynárska 19, Košice,
zastúpeného JUDr. Janou Pavlovou, advokátkou, Mlynárska 19, Košice, proti žalovanému:
Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie,
so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
zo dňa 22. apríla 2014 č. SK/0994/99/2013 konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach, č. k.: 6S/74/2014-50 zo dňa 10. septembra 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,
č. k.: 6S/74/2014-50 zo dňa 10. septembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. SK/0994/99/2013 zo dňa 22. apríla 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
Slovenskej obchodnej inšpekcie v Prešove pre Prešovský kraj č. F/0387/07/13
zo dňa 18. novembra 2013 v časti výroku o výške uloženej pokuty mení tak, že u k l a d á
žalobcovi 1. day s.r.o., Mlynárska 19, Košice, pokutu vo výške 400,- Eur (slovom štyristo
Eur).
Vo zvyšnej časti m e n í rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/74/2014-50
zo dňa 10. septembra 2015 tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach podľa § 250j ods. 2 písm. e/
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného
z 22.04.2014 č. SK/0994/99/2013 aj rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej
inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj z 18.11.2013 č. F/0387/07/13 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.
1.2 Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že došlo k závažnej procesnej chybe,
keď správny orgán so žalobcom neprejednal správny delikt na ústnom pojednávaní,
čoho následkom malo byť odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom
verejnej správy v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
1.3 Podľa krajského súdu sa trestno-právne princípy analogicky aplikujú i v správnom
trestaní za správne delikty.
1.4 Krajský súd konštatoval, že žalobnú námietku žalobcu týkajúcu sa zákonnosti
vykonania kontrolného nákupu maloletou osobou nepovažuje za dôvodnú, pretože argumenty
uvedené v žalobe nie sú súladné s právnou úpravou a odporujú aj účelu vykonania takejto
kontroly. Je logické, že dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším
ako 18 rokov sa môže uskutočniť len tak, že kontrolný nákup vykoná osoba, ktorá nedovŕšila
vek 18 rokov.
1.5 Krajský súd sa s ostatnými žalobnými námietkami vzhľadom na vyššie uvedené
vážne procesné pochybenie, ktoré malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
nezaoberal, pretože vo veci je potrebné vykonať ústne pojednávanie pred správnym orgánom,
na ktorom žalobca, ak sa ho zúčastní, bude mať právo sa k veci vyjadriť, podať námietky
a navrhnúť prípadné dôkazy.
2.
2.1 Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že žalobu
zamietne a žalobcovi náhradu trov konania neprizná, alternatívne tak, že najvyšší súd
rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.
2.2 V dôvodoch odvolania žalovaný uviedol, že pre posúdenie protiprávnosti konania
žalobcu, t.j. či v danom prípade došlo k porušeniu povinnosti podľa § 6 ods. 2 a § 6 ods. 3
zákona číslo 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov (ďalej len „zákon č. 377/2004 Z. z.“), je
podstatné zistenie, či predávajúci odoprel osobe mladšej ako 18 rokov tabakový výrobok.
Ako prvostupňový, tak aj druhostupňový správny orgán po preskúmaní podkladov k danej
veci dospel k záveru, že skutkový stav považujú za presne a spoľahlivo zistený na posúdenie
veci, na základe čoho k vykonaniu ďalších dôkazov nepristúpili. V zmysle § 21 ods. 1
Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci,
najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
2.3 Nakoľko v predmetnej veci osobitný zákon nariadenie ústneho pojednávania
nestanovuje, pričom, správny orgán považoval skutkový stav za riadne a spoľahlivo zistený,
a teda vzhľadom na skutočnosť, že ústne pojednávanie by neprispelo k objasneniu veci, toto
z vlastného podnetu nenariadil, pričom ani samotný žalobca ústne konanie nenavrhol.
2.4 Žalovaný ma za to, že žalobcovi bola poskytnutá možnosť svoje práva v konaní
účinne obhajovať, ktorú pred vydaním prvostupňového rozhodnutia ani nevyužil, žalobca
podal až odvolanie, ktoré odvolací orgán posúdil a s podanými námietkami sa riadne
vysporiadal.
2.5 Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru
vo o vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné
a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. Zdôrazňuje, že predmetné právo
na verejné prerokovanie trestných obvinení (v danom prípade správnych deliktov) Dohovor
v čl. 6 zaručuje a priznáva v konaní pred „ nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom“.
2.6 V tomto smere poukazuje žalovaný aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR
v uznesení č. II. ÚS 134/2014, podľa ktorého neuskutočnenie ústneho pojednávania v konaní
pred správnym orgánom nespôsobuje ujmu požiadavkám podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
spočívajúcim v zachovaní princípu ústnosti, verejnosti a prítomnosti na prerokovaní veci.
Správny orgán totiž nespĺňa atribúty nestranného a nezávislého súdu podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru.
2.7 Žalovaný ďalej upozorňuje, že zákonodarca zaradil porušenie § 6 ods. 2 a ods. 3
zákona č. 377/2004 Z. z. medzi správne delikty (§ 10 ods. 2 ) a nie pod inštitút priestupkov
uvedených v ustanovení § 11 zákona č. 377/2004 Z. z. Z uvedeného vypláva, že správny
orgán sa má riadiť správnym poriadkom a teda nariadiť ústne pojednávanie len ak tak
ustanovuje osobitný predpis alebo v prípade, že to vyžaduje povaha veci.
3.
3.1 Podaním z dňa 03.12.2015 sa k odvolaniu vyjadril žalobca, pričom skonštatoval,
že proti odvolaním napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/74/2014-50
zo dňa 10.09.2015 nemá žiadne námietky a plne sa stotožňuje s jeho výrokovou časťou
aj s jeho odôvodnením.
3.2 Žalovaný ďalej navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetný
rozsudok potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania, tak ako sú
vyčíslené v jeho vyjadrení.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 vetá prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a po tom,
ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, rozsudok
verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
4.2 V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
4.3 Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
4.4 Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. sa rozhodnutiami správnych orgánov rozumejú
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo
ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
4.5 Podľa ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje
v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach
ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť
tohto rozhodnutia a postupu.
4.6 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd
rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže
vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
4.7 Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie
vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
4.8 Podľa § 250j ods. 5 O.s.p vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže
súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo peňažnej sankcii,
ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci
alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu
nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu
rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku,
pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli
v konaní pred správnym orgánom.
4.9 Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z. zakazuje sa predávať tabakové výrobky
a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak osobám mladším ako 18 rokov.
4.10 Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 377/2004 Z. z. každý, kto predáva tabakové výrobky
a výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, je povinný odoprieť ich predaj
osobe, ktorá je mladšia ako 18 rokov.
4.11 Podľa § 10 ods.2 zákona č. 377/2004 Z. z. Slovenská obchodná inšpekcia uloží
pokutu od 331,- Eur do 6.638,- Eur fyzickej osobe-podnikateľovi alebo právnickej osobe,
ktorá nerešpektuje zákaz alebo obmedzenie predaja tabakových výrobkov a výrobkov, ktoré
sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, podľa § 6.
4.12 Podľa § 10 ods. 11 zákona č. 377/2004 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak,
vzťahujú sa na ukladanie pokút všeobecné predpisy o správnom konaní.
4.13 Najvyšší súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 220 O.s.p. dospel k záveru, keďže nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1 O.s.p.)
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil (§ 250j ods. 5 O.s.p.).
4.14 Pokiaľ ide o námietky ohľadom zákonnosti vykonania kontrolného nákupu (veku
osoby, ktorej bol výrobok predaný), krajský súd správne podotkol, že argumenty žalobcu
nie sú súladné s právnou úpravou a odporujú aj účelu vykonania takejto kontroly. Vykonať
kontrolný nákup, t.j. preveriť dodržiavanie zákazu predaja tabakových výrobkov osobám
mladším ako 18 rokov, nie je možné iným spôsobom ako pomocou maloletej osoby, pričom
Slovenská obchodná inšpekcia na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zákonného
zástupcu maloletej osoby, je oprávnená vykonať kontrolu dodržiavania zákazu predaja podľa
osobitného predpisu. V zmysle novely zákona č. 142/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa
zákon č. 377/2004 Z. z. a o doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného
trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, bol upravený postup Slovenskej obchodnej inšpekcie
pri výkone kontroly dodržiavania zákazu predaja tabakových výrobkov osobám mladším
ako 18 rokov v súčinnosti s maloletými osobami.
4.15 Pokiaľ ide o úvahu krajského súdu, že došlo k závažnej procesnej chybe,
keď správny orgán so žalobcom neprejednal priestupok na ústnom pojednávaní, čoho
následkom malo byť odňatie práva žalobcovi na spravodlivý proces pred orgánom verejnej
správy v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje.
V danom prípade žalobca porušil ust. § 6 ods. 2 a 3 zákona č. 377/2004 Z. z. a zákonodarca
zaradil predmetné ustanovenie medzi správne delikty (§ 10 ods. 2 zákona č. 377/2004 Z. z.)
a nie pod inštitút priestupkov uvedených v ust. § 11 zákona č. 377/2004 Z. z. Z uvedeného
vyplýva, že správny orgán sa má riadiť správnym poriadkom, a teda nariadiť ústne
pojednávanie len v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo v prípade, ak to
vyžaduje povaha veci. Preto v preskúmavanom prípade rozhodnutiami a postupom správnych
orgánov nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť (denegatio iustitiae). Najvyšší súd
zdôrazňuje, že v konaní o správnych deliktoch sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada
písomnosti konania. Naviac, žalobca mal možnosť navrhnúť a dožadovať sa o. i. aj ústneho
pojednávania, čo však nespravil, ako vyplýva z priloženého administratívneho spisu, svoju
možnosť navrhovať dôkazy, vysvetliť svoje argumenty, či inak hájiť svoje právo pred
vydaním prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ani nevyužil (s výnimkou podania
odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu).
4.16 Poukazujúc na uvedené, dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že súd prvého
stupňa v tomto smere nesprávne vyvodil povinnosť správnych orgánov nariadiť v zmysle
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ústne pojednávanie.
4.17 Najvyšší súd s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 5 O.s.p., ak súd na základe
vykonaného dokazovania (na podklade administratívneho a súdneho spisu) dospel k záveru,
že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán, môže rozhodnúť
o uložení sankcie sám. Uvedené ustanovenie zákona sa vzťahuje aj na odvolacie konanie
(§ 246c, § 211 ods. 2 O.s.p.).
4.18 Za vecne nesprávne považoval najvyšší súd výrok o výške uloženej sankcie,
čo v rámci rozhodovania v plnej jurisdikcii napravil sám zmenou výroku rozhodnutia
správneho orgánu (§ 250j ods. 5 O.s.p a § 250ja ods. 4 O.s.p.).
4.19 Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, dospel odvolací súd dospel k záveru,
že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu
(závažnosť, dĺžka konania a následky), než ktorá vyplýva z rozhodnutí žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu. Preto považoval uloženie sankcie v dolnej hranici
zákonom stanoveného rozpätia v sume 400,- Eur za primerané okolnostiam prípadu a súčasne
zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevencie. Prihliadol pri tom na skutočnosť,
že žalobca podľa obsahu preskúmavaného spisu nebol za porušenie povinností tohto druhu
v minulosti sankcionovaný.
4.20 Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok krajského súdu vo zvyšnej časti zmenil rozsudok krajského súdu a žalobu ako
nedôvodnú zamietol.
4.21 Vzhľadom na dôvody zmeny rozsudku odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu
trov konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1
O.s.p.), keďže nemal vo veci plný úspech a k zmene rozhodnutia prišlo až počas konania
na odvolacom súde a to len v časti výšky uloženej sankcie.
4.22 Podľa § 492 ods. 2 zákona Národnej rady SR č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny
poriadok), odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V tomto prípade bolo
odvolanie podané pred 1. júlom 2016, Najvyšší súd SR preto procesne postupoval podľa
ustanovení O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave dňa 1. decembra 2016
JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Viera Vraníková