Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)9e1/434649.ad7a85.pdf
PDF · 153.78 KB
No categories available
2Tdo/29/2016
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 29/2016
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2016
v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov
JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného
JUDr. M. Ž., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. a
iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn. 8 To/72/2015, takto
rozhodol:
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn. 8 To/72/2015
bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1, písm. i/ Tr. por.
p o r u š e n ý z á k o n
v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. a § 321 ods. 1, písm. d/, ods. 3 Tr. por.,
§ 285 písm. b/ Tr. por. v prospech obvineného JUDr. M. Ţ..
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015,
sp. zn. 8 To/72/2015 sa z r u š u j e .
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok rozhodnutia obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e:
I .
Konanie predchádzajúce dovolaniu
Rozsudkom Okresného súdu M., sp. zn. 1T/123/2014 z 30. apríla 2015 bol obvinený
JUDr. M. Ţ. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1,
písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtrţníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, ţe:
dňa 6. novembra 2013 okolo 15.10 h v M., na ulici D. z boku baru "Fun CAFE" sa
dopustil verbálneho a fyzického útoku voči príslušníkovi Mestskej polície M. inšp. P. Š. tým
spôsobom, ţe počas vykonávania sluţobného zákroku hliadkou Mestskej polície v zloţení
inšp. P. Š. a ml. inšp. Ľ. M., odetej v rovnošate Mestskej polície, na základe oznámenia o
nedovolenom parkovaní na parkovisku pri dopravnej značke "Parkovisko, reservé, Daniela
TAXI", na ktorom mieste mal obvinený zaparkované osobné motorové vozidlo zn. M., EČ:
M., bol obvinený vyzvaný na preukázanie svojej totoţnosti práve z dôvodu tohto
neoprávneného parkovania na uvedenom mieste, na čo nereagoval, ale vulgárnymi výrazmi
hrubo uráţal príslušníkov hliadky MP. Na opätovnú výzvu príslušníkov MP na preukázanie
svojej totoţnosti obvinený znova nereagoval, na ďalšiu výzvu príslušníka MP inšp. P. Š.
na poskytnutie súčinnosti na zistenie totoţnosti obvineného znova nereagoval, práve naopak
po pristúpení do tesnej blízkosti inšp. P. Š. - mestského policajta, tohto hrubo uráţal
vulgárnymi výrazmi, fyzicky ho napadol tak, ţe strčil mu dlaňou ruky do oblasti ľavého
hrudníka a z uniformy na ľavej strane nad označením Mestskej polície mu strhol identifikačný
odznak MP, čím spôsobil na uvedenom mieste uniformy upínania tohto znaku jej roztrhnutie,
pričom bol obvinený vyzvaný inšp. P. Š., aby strpel úkony počas prejednávania priestupku, na
čo obvinený nereagoval a snaţil sa z uvedeného miesta odísť, preto boli príslušníkmi MP voči
obvinenému pouţité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty,
čím poškodenému inšp. P. Š. - mestskému policajtovi spôsobil zranenia
a to pomliaţdenie prednej steny ľavej polovice hrudníka s podkoţnou krvnou podliatinou bez
práceneschopnosti a poškodenej strane Mesta M. poškodením uniformy príslušníka MP
spôsobil škodu vo výške 86,34 €.
Za to mu bol uloţený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., za pouţitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák.
úhrnný peňaţný trest vo výmere 1.000 (tisíc),- €.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňaţnému
trestu uloţil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodené Mesto M. s nárokom na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie.
O odvolaní obvineného JUDr. M. Ţ. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8
To/72/2015 z 28. septembra 2015 rozhodol tak, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. d/,
ods. 3 Tr. por. zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a podľa § 285 písm. b/ Tr. por.
obvineného oslobodil spod obţaloby, pretoţe skutok nie je trestným činom.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol:
Vzhľadom aj na odvolací dôvod vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 2 Tr. zák. odvolací
súd skúmal, či prichádza pouţitie tohto ustanovenia a dospel k záveru, ţe prichádzalo pouţitie
ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. a preto sám vo veci rozhodol a to z týchto dôvodov:
Vo všeobecnosti závaţnosť prečinu určujú kritériá:
a) spôsob vykonania činu a jeho následky
b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťaţujúce okolnosti)
c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
Tieto kritériá sa podľa teórie práva netýkajú subjektu trestného činu,
čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých občanov pred zákonom.
Krajský súd dospel po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo nesmieme rozsiahle,
ţe boli splnené kritériá, ktoré vyššie uviedol a tu konkrétne poukazuje:
a) bolo preukázané, ţe obvinený len strčil do príslušníka mestskej polície v podstate
bez toho, aby boli spôsobené zranenia poškodenému, ktoré by ho obmedzovali v obvyklom
spôsobe ţivota.
b) obvinený viedol riadny ţivot občana, je kladne hodnotený, doposiaľ nebol súdne
trestaný.
c) v rámci tohto kritéria krajský súd vyhodnotil celé konanie, za ktoré došlo
k fyzickému útoku - strčeniu do príslušníka mestskej polície, pretoţe bolo preukázané,
ţe obvinený ako vodič neoprávnene neparkoval, čo bolo vlastne prvou príčinou konania
skutku zo dňa 6. novembra 2013, v dôsledku čoho tak, ako to vyplýva zo skutku sa mal
podrobovať úkonom zo strany príslušníkov mestskej polície.
Krajský súd napokon uzatvoril, ţe nejde o prečiny v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.,
pretoţe závaţnosť konania obvineného bola nepatrná.
II.
D o v o l a n i e
a vyjadrenie k nemu
Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal 29. marca 2016 - v zákonom
stanovenej lehote - dovolanie, z dôvodu uvedeného v § 371, ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré
odôvodnil tým, ţe:
Vychádzajúc z obsahu preskúmaných spisových podkladov treba akceptovať zistenie
Krajského súdu v Košiciach, ţe boli vykonané všetky potrebné dôkazy za účelom náleţitého
zistenia skutkového stavu veci tak, ako to ukladá ustanovenie § 2 ods. 10 Trestného poriadku.
Tieto dôkazy súdy vyhodnotili v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku
a správne dospeli k záveru, ţe obvinený JUDr. M. Ţ. sa dopustil skutku kladeného mu za vinu
tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku Okresného súdu Michalovce,
sp. zn. 1 T 123/2014-324 z 30. apríla 2015, ako aj výroku nadväzujúceho rozsudku Krajského
súdu v Košiciach, č. k. 8 To 72/2015-382 z 28. septembra 2015.
Krajský súd v Košiciach na rozdiel od Okresného súdu Michalovce. však takto
správne zistený skutok nesprávne právne posúdil - nesprávne pouţil iné hmotnoprávne
ustanovenie, keď dospel k záveru, ţe konanie obvineného JUDr. M. Ţ. vzhľadom na kritériá
uvedené v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona nedosiahlo závaţnosť prečinu,
čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu o oslobodení spod obţaloby podľa
§ 285 písm. b/ Trestného poriadku.
Zásadne kaţdý skutok vykazujúci všetky formálne znaky prečinu je aj potrebné
v trestnom konaní posúdiť ako prečin.
Ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona v prípade prečinov vyjadruje
tzv. materiálny korektív znamenajúci, ţe skutok vykazujúci formálne znaky prečinu
nie je moţné posúdiť ako prečin, ak naplnením aspoň jedného z kritérií upravených
v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona závaţnosť skutku je zníţená na nepatrný stupeň.
Pri určovaní závaţnosti prečinu je potrebné posudzovať viaceré kritériá, ktoré tvoria
jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
mieru zavinenia a v neposlednom rade aj pohnútku páchateľa.
V trestnej veci obvineného JUDr. M. Ţ. Krajský súd v Košiciach pochybil pri
hodnotení kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Trestného zákona, predovšetkým pokiaľ
ide o spôsob vykonania činu.
Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bolo bez
akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obvinený fyzicky napadol poškodeného P. Š. -
príslušníka mestskej polície, pri vykonávaní sluţobného zákroku.
V kontexte znenia skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa
§ 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona je pojem fyzické napadnutie potrebné chápať
ako pouţitie násilia, teda fyzickej sily, proti telu verejného činiteľa. Táto fyzická sila
po objektivizácii skutkového stavu v tejto trestnej veci dosahovala potrebnú intenzitu, pretoţe
zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. nešlo len o uchopenie poškodeného za jeho odev.
Intenzita fyzickej sily vyplýva z obsahu lekárskej správy ošetrujúceho lekára,
ktorý uviedol, ţe v oblasti prednej steny hrudníka boli u poškodeného P. Š. prítomné
objektívne známky poranenia, a to podliatina koţného krytu veľkosti 7 cm x 7 cm. Lekárska
správa bola objektivizovaná aj odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, z 2. mája 2014.
Pouţitie fyzickej sily zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. je zrejmé
aj z vyhotovenej fotodokumentácie - počas fyzického útoku došlo aj k strhnutiu
identifikačného čísla (odznaku) príslušníka mestskej polície.
Krajský súd v Košiciach okrem iného konštatoval, ţe okresný súd dostatočne
nevyhodnotil výpoveď poškodeného P. Š. vo vzťahu k samotnému útoku
a jeho následkom, pretoţe z nej vyplynula len malá intenzita útoku zo strany obvineného
JUDr. M. Ţ..
Tu treba uviesť, ţe výpoveď poškodeného P. Š. plne korešponduje
s výpoveďami svedkov Ľ. M., A. B. a M. P..
Uvedení svedkovia bez logických nesprávnosti a vzájomných rozporov zhodne opísali
priebeh konania obvineného JUDr. M. Ţ., ktorý sa podľa svedkov počas celého
dokumentovania dopravného priestupku správal vulgárne a agresívne, príslušníkom mestskej
polície nadával, odmietal sa podrobiť ich sluţobným úkonom a nerešpektoval opakované
výzvy na upustenie od svojho konania.
Nemoţno prehliadnuť význam chráneného záujmu pri prečine útoku na verejného
činiteľa, ktorý spočíva v riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa
a pri prečine výtrţníctva, aj v spôsobe vykonania činu a jeho následkom.
Je potrebné zdôrazniť, ţe kaţdý, nevynímajúc obvineného JUDr. M. Ţ.,
je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k overeniu jeho totoţnosti.
Z hľadiska štátom chránených záujmov nie je moţné dopustiť, aby kontrolované
osoby fyzickým útokom akejkoľvek intenzity odmietli legitímny výkon právomoci
oprávneného orgánu len preto, ţe k tomuto výkonu majú výhrady alebo s ním nesúhlasia.
Postup príslušníkov mestskej polície bol dôvodný a opodstatnený, pričom na tejto
skutočnosti nič nemení ani to, ţe neskorším rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu
v M. bolo rozhodnuté, ţe zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. nešlo
o spáchanie priestupku spočívajúceho v nesprávnom parkovaní.
V súvislosti s argumentáciou Krajského súdu v Košiciach k osobe obvineného
JUDr. M. Ţ., ţe ide o občana, ktorý viedol riadny ţivot a doposiaľ nebol súdne trestaný, treba
uviesť, ţe práve vzhľadom na jeho právnické vzdelanie je predpoklad,
ţe ako práva znalá osoba, pozná aj svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, preto na postup
príslušníkov mestskej polície mal reagovať primeraným, a predovšetkým zákonným
spôsobom, a to bez ohľadu na skutočnosť, ţe zákrok príslušníkov mestskej polície
nepovaţoval za zákonný.
Na základe uvedených skutočností prokurátor dospel k záveru, ţe Krajský súd
v Košiciach pri právnom posúdení konania obvineného JUDr. M. Ţ. nesprávne pouţil
ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, pretoţe jeho pouţitie nemalo opodstatnenie a
vykazuje známky svojvôle, čím bol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1
písm. i/ Trestného poriadku.
V súvislosti so závaţnosťou porušenia zákona vyţadovanou § 371 ods. 5 Trestného
poriadku k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku,
treba uviesť, ţe nedostatok v právnom posúdení konania JUDr. M. Ţ.
mal za následok zásadný následok - oslobodenie obvineného spod obţaloby podľa
§ 285 písm. b/ Trestného poriadku.
V prípade správneho a zákonu zodpovedajúceho právneho posúdenia skutku mal
Krajský súd v Košiciach odvolanie obvineného JUDr. M. Ţ. § 319 Trestného poriadku
zamietnuť ako nedôvodné.
Vzhľadom na to, ţe Krajský súd v Košiciach v trestnej veci obvineného
JUDr. M. Ţ. nepostupoval v súlade so zákonom, prokurátor navrhol,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd:
1/ podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, ţe rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 8 To 72/2015-382 z 28. septembra 2015 bol z dôvodu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku porušený zákon v ustanovení
§ 10 ods. 2 Trestného zákona, § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, ako aj v ustanovení § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Trestného poriadku
a § 285 písm. b/ Trestného poriadku, v prospech obvineného JUDr. M. Ţ.,
2/ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Košiciach 8 To 72/2015-382 z 28. septembra 2015 v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie
rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
3/ podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Košiciach,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obvinený JUDr. M. Ţ.,
ktorý uviedol:
Skutok pre, ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal, pretoţe neparkoval na zakázanom
mieste a preto postup príslušníkov mestskej polície bol neodôvodnený a preto nezákonný.
Nadväzne na to zo strany obvineného nešlo o pouţitie fyzickej sily takej intenzity
rozhodujúcej na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu útoku
na verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
Uviedol, ţe podá sám dovolanie a bude navrhovať, aby na jeho základe bol zrušený
napadnutý rozsudok a v nasledujúcom konaní bol oslobodený spod obţaloby nie podľa
ustanovenia § 285 písm. b/ Tr. por., ale podľa § 285 písm. a/ Tr. por., teda, ţe sa nestal
skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný.
Pri popisovaní intenzity útoku na príslušníka mestskej polície poukazoval
na rozhodnutie R 22/1966, pri nedôvodnosti zakročovania príslušníkov mestskej polície
na rozhodnutie R 47/1980 a pri posudzovaní skutku ako výtrţnosti na rozhodnutie R 44/1990.
III.
Konanie pred dovolacím súdom
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa
§ 378 Tr. por. predbeţne preskúmal predloţený spisový materiál i dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky v neprospech obvineného JUDr. M. Ţ. a zistil, ţe dovolanie
je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 1 Tr. por.) a v lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok
podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň dospel k záveru, ţe dovolaniu
je potrebné na verejnom zasadnutí (§ 384 a nasl. Tr. por.) vyhovieť, pretoţe zistil dôvod
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po prerokovaní veci na verejnom
zasadnutí rozhodol tak, ţe dovolaniu vyhovel celkom z dôvodov uvedených v dovolaní.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná.
Podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto pouţije násilie v úmysle pôsobiť
na výkon právomoci verejného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok aţ päť
rokov.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky,
verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtrţnosti najmä tým,
ţe napadne iného, potrestá sa odňatím slobody aţ na tri roky.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý
rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.
Podľa § 321 ods. 3 Trestného poriadku ak odvolací súd preskúmava všetky výroky,
ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a moţno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací
súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne
celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, súd oslobodí obţalovaného spod obţaloby,
ak skutok nie je trestným činom.
Dovolací súd na podklade podaného dovolania generálneho prokurátora skúmal,
či zistený skutkový stav ustálený Krajským súdom v Košiciach v napadnutom rozsudku bolo
moţné právne posúdiť tak, ţe nejde o prečiny útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1,
písm. a/ Tr. zák. a výtrţníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. pre ich nepatrnú závaţnosť
v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.
V súlade s ustálenou súdnou praxou je nepatrná závaţnosť prečinu vtedy, ak viaceré
kritériá, uvedené v § 10 ods. 2, ktoré tvoria jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho
následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a v neposlednom rade
aj pohnútku páchateľa, sú tak nepatrné, ţe odôvodňujú záver, ţe nejde o prečin.
Krajský súd konštatoval, ţe:
a) bolo preukázané, ţe obţalovaný len strčil do príslušníka mestskej polície v podstate
bez toho, aby boli spôsobené zranenia poškodenému, ktoré by ho obmedzovali v obvyklom
spôsobe ţivota.
b) obţalovaný viedol riadny ţivot občana, je kladne hodnotený, doposiaľ nebol súdne
trestaný.
c) v rámci tohto kritéria krajský súd vyhodnotil celé konanie, za ktoré došlo
k fyzickému útoku - strčeniu do príslušníka mestskej polície, pretoţe bolo preukázané,
ţe obţalovaný ako vodič neoprávnene neparkoval, čo bolo vlastne prvou príčinou konania
skutku zo dňa 6. novembra 2013, v dôsledku čoho tak, ako to vyplýva zo skutku sa mal
podrobovať úkonom zo strany príslušníkov mestskej polície.
K bodu a) dovolací súd so zreteľom na dôkazy obsiahnuté v spise charakterizujúce
zranenie spôsobené úderom rukou obvineného do hrudníka P. Š. konštatoval,
ţe strčenie nezanechalo ţiadne známky vonkajšieho poranenia a úder, resp. tupé násilie
pôsobiace na oblasť hrudnej steny s minimálnou intenzitou, nezvykne zanechať v oblasti
koţného krytu známky vonkajšieho poranenia. Teda i pri zhode s krajským súdom, ţe takéto
zranenie neobmedzovalo poškodeného v obvyklom spôsobe ţivota, ale rozhodne nebolo
nepatrné a minimálnej intenzity.
K bodu b) obvinený nie je kladne hodnotený, je hodnotený tak, ţe jeho hodnotenie
vôbec nevyznieva kladne ani negatívne pretoţe z miesta bydliska obsahuje len údaje o tom,
ţe v M. býva, je slobodný a iné údaje o ňom nie sú známe. Zamestnávateľ
ho pre krátkosť plnenia pracovných povinností objektívne ani nemohol ohodnotiť.
Na takomto základe nie je moţné uzatvoriť, ţe obvinený je hodnotený kladne. Nesporné je,
ţe nemá záznam v registri trestov. Navyše ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., v aktuálnom
znení, uţ neobsahuje ako kritérium závaţnosti i hodnotenie osoby páchateľa.
K bodu c) dovolací súd uvádza, v zhode s prokurátorom, ţe kaţdý, nevynímajúc
obvineného JUDr. M. Ţ., je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k
overeniu jeho totoţnosti. Obvinený sa nemôţe vyviniť tým, ţe poukazuje
na nesprávne osadenú dopravnú značku, pre ktorú ho príslušníci mestskej polície údajne
nemali vôbec dôvod kontrolovať.
Podľa § 9 a 10 ods. 1 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii
Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu
a) pristihnutú pri spáchaní priestupku,
b) od ktorej je poţadované vysvetlenie podľa § 10 ods. 1, alebo ak ide o hľadanú
osobu, aby preukázala svoju totoţnosť; osoba je povinná výzve vyhovieť.
Ak odmietne osoba uvedená v odseku 1 preukázať svoju totoţnosť alebo ak ju nemôţe
preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej
totoţnosti, je príslušník obecnej polície oprávnený predviesť takúto osobu na útvar obecnej
polície za účelom zistenia jej totoţnosti.
Príslušník obecnej polície je oprávnený pri plnení svojich úloh poţadovať potrebné
vysvetlenie od osoby, ktorá môţe prispieť k objasneniu skutočností dôleţitých pre odhalenie
priestupku a zistenie jeho páchateľa. Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu,
aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar obecnej polície za účelom vykonania
úkonov potrebných na objasňovanie priestupkov.
Ak teda príslušníci obecnej polície objasňovali priestupok a obvinený
JUDr. M. Ţ., ako osoba znalá práva i právne špeciálne vzdelaná, napriek vedomosti
o povinnosti preukázať totoţnosť príslušníkom mestskej polície, ak bol na to vyzvaný
a preukazovať, ţe ţiadny priestupok nespáchal a ani objektívne spáchať nemohol, zvolil
fyzický útok voči príslušníkovi mestskej polície, spôsobil mu nie nepatrné zranenie,
na verejnom mieste, pričom mu roztrhol – poškodil uniformu, ktorá je so zreteľom na to ďalej
nepouţiteľná, nie je moţné tvrdiť, ţe boli splnené všetky kritériá uvedené v § 10 ods. 2
Tr. zák. (materiálny korektív), ktorých súčasné naplnenie sa vyţaduje pre vyslovenie,
ţe v prerokúvanom prípade zistený skutok nie je trestným činom.
Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré vo vyjadrení k dovolaniu prokurátora poukazoval
obvinený, dovolací súd uvádza, ţe v prerokúvanom prípade nešlo len o chytenie za odev
a zatrasenie s poškodeným, ale o riadny úder, ktorý spôsobil aj minimálne zranenie
(R 22/1966). V rozhodnutí R 47/1980 je popisované konanie príslušníka polície, ktorý bol
v čase činu mimo sluţbu a nemôţe sa pouţiť v prerokúvanej veci a napokon rozhodnutie
R 44/1990 je definíciou výtrţnosti pouţiteľné i v tomto prípade.
Dovolací súd dopĺňa, ţe obvinený JUDr. M. Ţ. v priebehu konania
pred dovolacím súdom dvakrát namietal zaujatosť predsedu senátu 2T najvyššieho súdu
JUDr. Petra Paludu, poukazujúc na to, ţe bol v minulosti prokurátorom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky a chce čo najskôr vyhovieť dovolaniu generálneho
prokurátora, ţe mu nebolo umoţnené nahliadnuť do základného spisu a ţe o ním podanom
dovolaní bolo rozhodnuté uţ 28. júla 2016, tak, ţe bolo odmietnuté, čím senát
2T prejudikoval rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora.
Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky zaujatosti povaţoval za nevznesené
bez meškania - oneskorene, resp. za také (JUDr. Paluda bol v minulosti prokurátor a chce teda
čo najskôr vyhovieť dovolaniu generálneho prokurátora), ktoré nenapĺňajú dôvody uvedené
v § 31 Tr. por. Len tvrdenie, ţe predseda senátu 2T JUDr. Paluda bol v minulosti
prokurátorom nemôţe zakladať námietku zaujatosti podľa § 31 ods. 1 Tr. por. –
„Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca“...“ u ktorého moţno mať
pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,
ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.“
Z týchto dôvodov dovolací súd o námietkach zaujatosti nekonal so zreteľom
na ustanovenie § 32 ods. 6 Tr. por. podľa ktorého o námietke zaujatosti strany,
ktorá je zaloţená na tých istých dôvodoch, pre ktoré uţ raz bolo o takej námietke rozhodnuté,
alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky
len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná;
to platí aj o námietke, ktorá je zaloţená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
O tomto postupe bol obvinený JUDr. M. Ţ. upovedomený priamo alebo
prostredníctvom obhajcu JUDr. J. F..
IV.
Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia
Bude úlohou krajského súdu vyhodnotiť v zmysle uvedených kritérií závaţnosť oboch
prečinov, ktorých sa mal svojím konaním dopustiť obvinený M. Ţ. a rozhodnúť o dôvodnosti
jeho odvolania.
Krajský súd v Košiciach bude pri svojom rozhodovaní podľa § 391 ods. 1 Tr. por.
viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony,
ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.
Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1,
písm. i/ Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 5. decembra 2016
JUDr. Peter P a l u d a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová