Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/29/2016

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom 5. decembra 2016

v Bratislave, v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Paludu a sudcov

JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného

JUDr. M. Ž., pre prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. a

iné, o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn. , takto

rozhodol:

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015, sp. zn.

bol z dôvodu uvedeného v ,

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení Tr. zák. a , , ,

v prospech obvineného JUDr. M. Ţ..

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 28. septembra 2015,

sp. zn. sa z r u š u j e .

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený výrok rozhodnutia obsahovo

nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

2

Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e:

I .

Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu M., sp. zn. z 30. apríla 2015 bol obvinený

JUDr. M. Ţ. uznaný za vinného z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1,

písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtrţníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom

základe, ţe:

dňa 6. novembra 2013 okolo 15.10 h v M., na ulici D. z boku baru "Fun CAFE" sa

dopustil verbálneho a fyzického útoku voči príslušníkovi Mestskej polície M. inšp. P. Š. tým

spôsobom, ţe počas vykonávania sluţobného zákroku hliadkou Mestskej polície v zloţení

inšp. P. Š. a ml. inšp. Ľ. M., odetej v rovnošate Mestskej polície, na základe oznámenia o

nedovolenom parkovaní na parkovisku pri dopravnej značke "Parkovisko, reservé, Daniela

TAXI", na ktorom mieste mal obvinený zaparkované osobné motorové vozidlo zn. M., EČ:

M., bol obvinený vyzvaný na preukázanie svojej totoţnosti práve z dôvodu tohto

neoprávneného parkovania na uvedenom mieste, na čo nereagoval, ale vulgárnymi výrazmi

hrubo uráţal príslušníkov hliadky MP. Na opätovnú výzvu príslušníkov MP na preukázanie

svojej totoţnosti obvinený znova nereagoval, na ďalšiu výzvu príslušníka MP inšp. P. Š.

na poskytnutie súčinnosti na zistenie totoţnosti obvineného znova nereagoval, práve naopak

po pristúpení do tesnej blízkosti inšp. P. Š. - mestského policajta, tohto hrubo uráţal

vulgárnymi výrazmi, fyzicky ho napadol tak, ţe strčil mu dlaňou ruky do oblasti ľavého

hrudníka a z uniformy na ľavej strane nad označením Mestskej polície mu strhol identifikačný

odznak MP, čím spôsobil na uvedenom mieste uniformy upínania tohto znaku jej roztrhnutie,

pričom bol obvinený vyzvaný inšp. P. Š., aby strpel úkony počas prejednávania priestupku, na

čo obvinený nereagoval a snaţil sa z uvedeného miesta odísť, preto boli príslušníkmi MP voči

obvinenému pouţité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty,

čím poškodenému inšp. P. Š. - mestskému policajtovi spôsobil zranenia

a to pomliaţdenie prednej steny ľavej polovice hrudníka s podkoţnou krvnou podliatinou bez

3

práceneschopnosti a poškodenej strane Mesta M. poškodením uniformy príslušníka MP

spôsobil škodu vo výške 86,34 €.

Za to mu bol uloţený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák., za pouţitia § 38 ods. 2 Tr. zák.,

§ 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2 Tr. zák.

úhrnný peňaţný trest vo výmere 1.000 (tisíc),- €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., súd pre prípad úmyselného marenia výkonu peňaţnému

trestu uloţil obvinenému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa súd poškodené Mesto M. s nárokom na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

O odvolaní obvineného JUDr. M. Ţ. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8

z 28. septembra 2015 rozhodol tak, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. d/,

ods. 3 zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a podľa

obvineného oslobodil spod obţaloby, pretoţe skutok nie je trestným činom.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol:

Vzhľadom aj na odvolací dôvod vo vzťahu k ustanoveniu § 10 ods. 2 Tr. zák. odvolací

súd skúmal, či prichádza pouţitie tohto ustanovenia a dospel k záveru, ţe prichádzalo pouţitie

ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. a preto sám vo veci rozhodol a to z týchto dôvodov:

Vo všeobecnosti závaţnosť prečinu určujú kritériá:

a) spôsob vykonania činu a jeho následky

b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (najmä poľahčujúce a priťaţujúce okolnosti)

c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Tieto kritériá sa podľa teórie práva netýkajú subjektu trestného činu,

čím sa zvýrazňuje rovnosť všetkých občanov pred zákonom.

Krajský súd dospel po vykonanom dokazovaní, ktoré bolo nesmieme rozsiahle,

ţe boli splnené kritériá, ktoré vyššie uviedol a tu konkrétne poukazuje:

4

a) bolo preukázané, ţe obvinený len strčil do príslušníka mestskej polície v podstate

bez toho, aby boli spôsobené zranenia poškodenému, ktoré by ho obmedzovali v obvyklom

spôsobe ţivota.

b) obvinený viedol riadny ţivot občana, je kladne hodnotený, doposiaľ nebol súdne

trestaný.

c) v rámci tohto kritéria krajský súd vyhodnotil celé konanie, za ktoré došlo

k fyzickému útoku - strčeniu do príslušníka mestskej polície, pretoţe bolo preukázané,

ţe obvinený ako vodič neoprávnene neparkoval, čo bolo vlastne prvou príčinou konania

skutku zo dňa 6. novembra 2013, v dôsledku čoho tak, ako to vyplýva zo skutku sa mal

podrobovať úkonom zo strany príslušníkov mestskej polície.

Krajský súd napokon uzatvoril, ţe nejde o prečiny v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.,

pretoţe závaţnosť konania obvineného bola nepatrná.

II.

D o v o l a n i e

a vyjadrenie k nemu

Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal 29. marca 2016 - v zákonom

stanovenej lehote - dovolanie, z dôvodu uvedeného v , ods. 1 písm. i/ , ktoré

odôvodnil tým, ţe:

Vychádzajúc z obsahu preskúmaných spisových podkladov treba akceptovať zistenie

Krajského súdu v Košiciach, ţe boli vykonané všetky potrebné dôkazy za účelom náleţitého

zistenia skutkového stavu veci tak, ako to ukladá ustanovenie .

Tieto dôkazy súdy vyhodnotili v súlade s ustanovením

a správne dospeli k záveru, ţe obvinený JUDr. M. Ţ. sa dopustil skutku kladeného mu za vinu

tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku Okresného súdu Michalovce,

sp. zn. -324 z 30. apríla 2015, ako aj výroku nadväzujúceho rozsudku Krajského

súdu v Košiciach, č. k. -382 z 28. septembra 2015.

Krajský súd v Košiciach na rozdiel od Okresného súdu Michalovce. však takto

správne zistený skutok nesprávne právne posúdil - nesprávne pouţil iné hmotnoprávne

5

ustanovenie, keď dospel k záveru, ţe konanie obvineného JUDr. M. Ţ. vzhľadom na kritériá

uvedené v ustanovení nedosiahlo závaţnosť prečinu,

čo v konečnom dôsledku viedlo k rozhodnutiu o oslobodení spod obţaloby podľa

.

Zásadne kaţdý skutok vykazujúci všetky formálne znaky prečinu je aj potrebné

v trestnom konaní posúdiť ako prečin.

Ustanovenie v prípade prečinov vyjadruje

tzv. materiálny korektív znamenajúci, ţe skutok vykazujúci formálne znaky prečinu

nie je moţné posúdiť ako prečin, ak naplnením aspoň jedného z kritérií upravených

v ustanovení závaţnosť skutku je zníţená na nepatrný stupeň.

Pri určovaní závaţnosti prečinu je potrebné posudzovať viaceré kritériá, ktoré tvoria

jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný,

mieru zavinenia a v neposlednom rade aj pohnútku páchateľa.

V trestnej veci obvineného JUDr. M. Ţ. Krajský súd v Košiciach pochybil pri

hodnotení kritérií uvedených v , predovšetkým pokiaľ

ide o spôsob vykonania činu.

Vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, bolo bez

akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obvinený fyzicky napadol poškodeného P. Š. -

príslušníka mestskej polície, pri vykonávaní sluţobného zákroku.

V kontexte znenia skutkovej podstaty prečinu útoku na verejného činiteľa podľa

je pojem fyzické napadnutie potrebné chápať

ako pouţitie násilia, teda fyzickej sily, proti telu verejného činiteľa. Táto fyzická sila

po objektivizácii skutkového stavu v tejto trestnej veci dosahovala potrebnú intenzitu, pretoţe

zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. nešlo len o uchopenie poškodeného za jeho odev.

Intenzita fyzickej sily vyplýva z obsahu lekárskej správy ošetrujúceho lekára,

ktorý uviedol, ţe v oblasti prednej steny hrudníka boli u poškodeného P. Š. prítomné

objektívne známky poranenia, a to podliatina koţného krytu veľkosti 7 cm x 7 cm. Lekárska

6

správa bola objektivizovaná aj odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie, z 2. mája 2014.

Pouţitie fyzickej sily zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. je zrejmé

aj z vyhotovenej fotodokumentácie - počas fyzického útoku došlo aj k strhnutiu

identifikačného čísla (odznaku) príslušníka mestskej polície.

Krajský súd v Košiciach okrem iného konštatoval, ţe okresný súd dostatočne

nevyhodnotil výpoveď poškodeného P. Š. vo vzťahu k samotnému útoku

a jeho následkom, pretoţe z nej vyplynula len malá intenzita útoku zo strany obvineného

JUDr. M. Ţ..

Tu treba uviesť, ţe výpoveď poškodeného P. Š. plne korešponduje

s výpoveďami svedkov Ľ. M., A. B. a M. P..

Uvedení svedkovia bez logických nesprávnosti a vzájomných rozporov zhodne opísali

priebeh konania obvineného JUDr. M. Ţ., ktorý sa podľa svedkov počas celého

dokumentovania dopravného priestupku správal vulgárne a agresívne, príslušníkom mestskej

polície nadával, odmietal sa podrobiť ich sluţobným úkonom a nerešpektoval opakované

výzvy na upustenie od svojho konania.

Nemoţno prehliadnuť význam chráneného záujmu pri prečine útoku na verejného

činiteľa, ktorý spočíva v riadnom a nerušenom výkone právomoci verejného činiteľa

a pri prečine výtrţníctva, aj v spôsobe vykonania činu a jeho následkom.

Je potrebné zdôrazniť, ţe kaţdý, nevynímajúc obvineného JUDr. M. Ţ.,

je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k overeniu jeho totoţnosti.

Z hľadiska štátom chránených záujmov nie je moţné dopustiť, aby kontrolované

osoby fyzickým útokom akejkoľvek intenzity odmietli legitímny výkon právomoci

oprávneného orgánu len preto, ţe k tomuto výkonu majú výhrady alebo s ním nesúhlasia.

Postup príslušníkov mestskej polície bol dôvodný a opodstatnený, pričom na tejto

skutočnosti nič nemení ani to, ţe neskorším rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu

7

v M. bolo rozhodnuté, ţe zo strany obvineného JUDr. M. Ţ. nešlo

o spáchanie priestupku spočívajúceho v nesprávnom parkovaní.

V súvislosti s argumentáciou Krajského súdu v Košiciach k osobe obvineného

JUDr. M. Ţ., ţe ide o občana, ktorý viedol riadny ţivot a doposiaľ nebol súdne trestaný, treba

uviesť, ţe práve vzhľadom na jeho právnické vzdelanie je predpoklad,

ţe ako práva znalá osoba, pozná aj svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, preto na postup

príslušníkov mestskej polície mal reagovať primeraným, a predovšetkým zákonným

spôsobom, a to bez ohľadu na skutočnosť, ţe zákrok príslušníkov mestskej polície

nepovaţoval za zákonný.

Na základe uvedených skutočností prokurátor dospel k záveru, ţe Krajský súd

v Košiciach pri právnom posúdení konania obvineného JUDr. M. Ţ. nesprávne pouţil

ustanovenie , pretoţe jeho pouţitie nemalo opodstatnenie a

vykazuje známky svojvôle, čím bol naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1

písm. i/ .

V súvislosti so závaţnosťou porušenia zákona vyţadovanou § 371 ods. 5 Trestného

poriadku k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa ,

treba uviesť, ţe nedostatok v právnom posúdení konania JUDr. M. Ţ.

mal za následok zásadný následok - oslobodenie obvineného spod obţaloby podľa

.

V prípade správneho a zákonu zodpovedajúceho právneho posúdenia skutku mal

Krajský súd v Košiciach odvolanie obvineného JUDr. M. Ţ.

zamietnuť ako nedôvodné.

Vzhľadom na to, ţe Krajský súd v Košiciach v trestnej veci obvineného

JUDr. M. Ţ. nepostupoval v súlade so zákonom, prokurátor navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd:

1/ podľa vyslovil, ţe rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -382 z 28. septembra 2015 bol z dôvodu uvedeného

v ustanovení porušený zákon v ustanovení

8

, ,

, ako aj v ustanovení ,

a , v prospech obvineného JUDr. M. Ţ.,

2/ podľa zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Košiciach -382 z 28. septembra 2015 v celom rozsahu a zrušil aj ďalšie

rozhodnutia, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a

3/ podľa prikázal Krajskému súdu v Košiciach,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obvinený JUDr. M. Ţ.,

ktorý uviedol:

Skutok pre, ktorý sa viedlo trestné stíhanie sa nestal, pretoţe neparkoval na zakázanom

mieste a preto postup príslušníkov mestskej polície bol neodôvodnený a preto nezákonný.

Nadväzne na to zo strany obvineného nešlo o pouţitie fyzickej sily takej intenzity

rozhodujúcej na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu útoku

na verejného činiteľa v zmysle ustanovenia § 323 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Uviedol, ţe podá sám dovolanie a bude navrhovať, aby na jeho základe bol zrušený

napadnutý rozsudok a v nasledujúcom konaní bol oslobodený spod obţaloby nie podľa

ustanovenia , ale podľa , teda, ţe sa nestal

skutok, pre ktorý bol obvinený stíhaný.

Pri popisovaní intenzity útoku na príslušníka mestskej polície poukazoval

na rozhodnutie R 22/1966, pri nedôvodnosti zakročovania príslušníkov mestskej polície

na rozhodnutie R 47/1980 a pri posudzovaní skutku ako výtrţnosti na rozhodnutie R 44/1990.

III.

Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) postupom podľa

predbeţne preskúmal predloţený spisový materiál i dovolanie generálneho

9

prokurátora Slovenskej republiky v neprospech obvineného JUDr. M. Ţ. a zistil, ţe dovolanie

je prípustné (, ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 1 ) a v lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok

podať (, ). Zároveň dospel k záveru, ţe dovolaniu

je potrebné na verejnom zasadnutí ( a nasl. ) vyhovieť, pretoţe zistil dôvod

dovolania podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po prerokovaní veci na verejnom

zasadnutí rozhodol tak, ţe dovolaniu vyhovel celkom z dôvodov uvedených v dovolaní.

Podľa nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania

činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku

páchateľa je jeho závaţnosť nepatrná.

Podľa kto pouţije násilie v úmysle pôsobiť

na výkon právomoci verejného činiteľa potrestá sa odňatím slobody na jeden rok aţ päť

rokov.

Podľa kto sa dopustí slovne alebo fyzicky,

verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtrţnosti najmä tým,

ţe napadne iného, potrestá sa odňatím slobody aţ na tri roky.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok aj ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie .

Podľa ak odvolací súd preskúmava všetky výroky,

ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a moţno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací

súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vţdy súčasne

celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa , súd oslobodí obţalovaného spod obţaloby,

ak skutok nie je trestným činom.

Dovolací súd na podklade podaného dovolania generálneho prokurátora skúmal,

10

či zistený skutkový stav ustálený Krajským súdom v Košiciach v napadnutom rozsudku bolo

moţné právne posúdiť tak, ţe nejde o prečiny útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1,

písm. a/ Tr. zák. a výtrţníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ Tr. zák. pre ich nepatrnú závaţnosť

v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.

V súlade s ustálenou súdnou praxou je nepatrná závaţnosť prečinu vtedy, ak viaceré

kritériá, uvedené v § 10 ods. 2, ktoré tvoria jeden celok, a to spôsob vykonania činu a jeho

následok, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, miera zavinenia a v neposlednom rade

aj pohnútku páchateľa, sú tak nepatrné, ţe odôvodňujú záver, ţe nejde o prečin.

Krajský súd konštatoval, ţe:

a) bolo preukázané, ţe obţalovaný len strčil do príslušníka mestskej polície v podstate

bez toho, aby boli spôsobené zranenia poškodenému, ktoré by ho obmedzovali v obvyklom

spôsobe ţivota.

b) obţalovaný viedol riadny ţivot občana, je kladne hodnotený, doposiaľ nebol súdne

trestaný.

c) v rámci tohto kritéria krajský súd vyhodnotil celé konanie, za ktoré došlo

k fyzickému útoku - strčeniu do príslušníka mestskej polície, pretoţe bolo preukázané,

ţe obţalovaný ako vodič neoprávnene neparkoval, čo bolo vlastne prvou príčinou konania

skutku zo dňa 6. novembra 2013, v dôsledku čoho tak, ako to vyplýva zo skutku sa mal

podrobovať úkonom zo strany príslušníkov mestskej polície.

K bodu a) dovolací súd so zreteľom na dôkazy obsiahnuté v spise charakterizujúce

zranenie spôsobené úderom rukou obvineného do hrudníka P. Š. konštatoval,

ţe strčenie nezanechalo ţiadne známky vonkajšieho poranenia a úder, resp. tupé násilie

pôsobiace na oblasť hrudnej steny s minimálnou intenzitou, nezvykne zanechať v oblasti

koţného krytu známky vonkajšieho poranenia. Teda i pri zhode s krajským súdom, ţe takéto

zranenie neobmedzovalo poškodeného v obvyklom spôsobe ţivota, ale rozhodne nebolo

nepatrné a minimálnej intenzity.

K bodu b) obvinený nie je kladne hodnotený, je hodnotený tak, ţe jeho hodnotenie

vôbec nevyznieva kladne ani negatívne pretoţe z miesta bydliska obsahuje len údaje o tom,

ţe v M. býva, je slobodný a iné údaje o ňom nie sú známe. Zamestnávateľ

ho pre krátkosť plnenia pracovných povinností objektívne ani nemohol ohodnotiť.

11

Na takomto základe nie je moţné uzatvoriť, ţe obvinený je hodnotený kladne. Nesporné je,

ţe nemá záznam v registri trestov. Navyše ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák., v aktuálnom

znení, uţ neobsahuje ako kritérium závaţnosti i hodnotenie osoby páchateľa.

K bodu c) dovolací súd uvádza, v zhode s prokurátorom, ţe kaţdý, nevynímajúc

obvineného JUDr. M. Ţ., je povinný zo strany orgánov polície strpieť úkony smerujúce k

overeniu jeho totoţnosti. Obvinený sa nemôţe vyviniť tým, ţe poukazuje

na nesprávne osadenú dopravnú značku, pre ktorú ho príslušníci mestskej polície údajne

nemali vôbec dôvod kontrolovať.

Podľa a 10 ods. 1 o obecnej polícii

Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu

a) pristihnutú pri spáchaní priestupku,

b) od ktorej je poţadované vysvetlenie podľa § 10 ods. 1, alebo ak ide o hľadanú

osobu, aby preukázala svoju totoţnosť; osoba je povinná výzve vyhovieť.

Ak odmietne osoba uvedená v odseku 1 preukázať svoju totoţnosť alebo ak ju nemôţe

preukázať ani po predchádzajúcom poskytnutí potrebnej súčinnosti na preukázanie svojej

totoţnosti, je príslušník obecnej polície oprávnený predviesť takúto osobu na útvar obecnej

polície za účelom zistenia jej totoţnosti.

Príslušník obecnej polície je oprávnený pri plnení svojich úloh poţadovať potrebné

vysvetlenie od osoby, ktorá môţe prispieť k objasneniu skutočností dôleţitých pre odhalenie

priestupku a zistenie jeho páchateľa. Príslušník obecnej polície je oprávnený vyzvať osobu,

aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na útvar obecnej polície za účelom vykonania

úkonov potrebných na objasňovanie priestupkov.

Ak teda príslušníci obecnej polície objasňovali priestupok a obvinený

JUDr. M. Ţ., ako osoba znalá práva i právne špeciálne vzdelaná, napriek vedomosti

o povinnosti preukázať totoţnosť príslušníkom mestskej polície, ak bol na to vyzvaný

a preukazovať, ţe ţiadny priestupok nespáchal a ani objektívne spáchať nemohol, zvolil

fyzický útok voči príslušníkovi mestskej polície, spôsobil mu nie nepatrné zranenie,

na verejnom mieste, pričom mu roztrhol – poškodil uniformu, ktorá je so zreteľom na to ďalej

nepouţiteľná, nie je moţné tvrdiť, ţe boli splnené všetky kritériá uvedené v § 10 ods. 2

12

Tr. zák. (materiálny korektív), ktorých súčasné naplnenie sa vyţaduje pre vyslovenie,

ţe v prerokúvanom prípade zistený skutok nie je trestným činom.

Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré vo vyjadrení k dovolaniu prokurátora poukazoval

obvinený, dovolací súd uvádza, ţe v prerokúvanom prípade nešlo len o chytenie za odev

a zatrasenie s poškodeným, ale o riadny úder, ktorý spôsobil aj minimálne zranenie

(R 22/1966). V rozhodnutí R 47/1980 je popisované konanie príslušníka polície, ktorý bol

v čase činu mimo sluţbu a nemôţe sa pouţiť v prerokúvanej veci a napokon rozhodnutie

R 44/1990 je definíciou výtrţnosti pouţiteľné i v tomto prípade.

Dovolací súd dopĺňa, ţe obvinený JUDr. M. Ţ. v priebehu konania

pred dovolacím súdom dvakrát namietal zaujatosť predsedu senátu 2T najvyššieho súdu

JUDr. Petra Paludu, poukazujúc na to, ţe bol v minulosti prokurátorom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a chce čo najskôr vyhovieť dovolaniu generálneho

prokurátora, ţe mu nebolo umoţnené nahliadnuť do základného spisu a ţe o ním podanom

dovolaní bolo rozhodnuté uţ 28. júla 2016, tak, ţe bolo odmietnuté, čím senát

2T prejudikoval rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora.

Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky zaujatosti povaţoval za nevznesené

bez meškania - oneskorene, resp. za také (JUDr. Paluda bol v minulosti prokurátor a chce teda

čo najskôr vyhovieť dovolaniu generálneho prokurátora), ktoré nenapĺňajú dôvody uvedené

v Len tvrdenie, ţe predseda senátu 2T JUDr. Paluda bol v minulosti

prokurátorom nemôţe zakladať námietku zaujatosti podľa –

„Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca“...“ u ktorého moţno mať

pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám,

ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo

pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.“

Z týchto dôvodov dovolací súd o námietkach zaujatosti nekonal so zreteľom

na ustanovenie podľa ktorého o námietke zaujatosti strany,

ktorá je zaloţená na tých istých dôvodoch, pre ktoré uţ raz bolo o takej námietke rozhodnuté,

alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky

len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná;

to platí aj o námietke, ktorá je zaloţená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

13

O tomto postupe bol obvinený JUDr. M. Ţ. upovedomený priamo alebo

prostredníctvom obhajcu JUDr. J. F..

IV.

Konanie po zrušení napadnutého rozhodnutia

Bude úlohou krajského súdu vyhodnotiť v zmysle uvedených kritérií závaţnosť oboch

prečinov, ktorých sa mal svojím konaním dopustiť obvinený M. Ţ. a rozhodnúť o dôvodnosti

jeho odvolania.

Krajský súd v Košiciach bude pri svojom rozhodovaní podľa

viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony,

ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.

Z uvedených dôvodov dovolací súd zistiac dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1,

písm. i/ rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. decembra 2016

JUDr. Peter P a l u d a , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová