Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v sporovej veci žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 414 315, zastúpeného: Advokátska kancelária JANČO A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, so sídlom Jána Hollého 5898/14, 081 01 Prešov, IČO: 00610577, zastúpenému: Advokátska kancelária GOGA a spol., s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863 947, o zaplatenie 3.600.605,72 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -706 z 6.4.2021, takto

rozhodol:

Mení rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 128,88 eur od 19.7.2015 do 16.4.2018, 9,25 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 21.4.2018, 9,25 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 5.5.2018, 9,25 % ročne zo sumy 372,78 eur od 19.7.2015 do 16.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 16.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 16.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 216,- eur od 19.7.2015 do 17.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 19.5.2018, 9,25 % ročne zo sumy 193,32 eur od 19.7.2015 do 26.5.2018, 9,25 % ročne zo sumy 192,23 eur od 19.7.2015 do 30.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 277,42 eur od 19.7.2015 do 30.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 192,23 eur od 19.7.2015 do 30.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 142,93 eur od 19.7.2015 do 31.3.2018, 9,25 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 9.6.2018, 9,15 % ročne zo sumy 1.517,54 eur od 19.7.2015 do 16.6.2018, 9,15 % ročne zo sumy 924,- eur od 19.7.2015 do 30.6.2018, 9,15 % ročne zo sumy 916,81 eur od 19.7.2015 do 7.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 402,12 eur od 19.7.2015 do 14.7.2018, 9,25 % ročne zo sumy 171,18 eur od 19.7.2015 do 6.6.2018, 9,25 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 6.6.2018, 9,25 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 6.6.2018, 9,15 % ročne zo sumy 278,26 eur od 19.7.2015 do 13.6.2018, 9,15 % ročne zo sumy 2.488,77 eur od 19.7.2015 do 25.8.2018, 9,15 % ročne zo sumy 253,18 eur od 19.7.2015 do 25.8.2018, 9,15 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 26.7.2018, 9,05 % ročne zo sumy 797,79 eur od 19.7.2015 do 24.9.2018, 9,15 % ročne zo sumy 170,26 eur od 19.7.2015 do 26.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 26.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 216,- eur od 19.7.2015 do 26.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 26.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 116,86 eur od 19.7.2015 do 27.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 310,08 eur od 19.7.2015 do 27.7.2018, 9,15 % ročne zo sumy 209,48 eur od 19.7.2015 do 27.7.2018, 9,05 % ročne zo sumy 1.356,48 eur od 19.7.2015 do 6.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 84,39 eur od 19.7.2015 do 13.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 128,88 eur od 19.7.2015 do 20.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 218,72 eur od 19.7.2015 do 30.9.2018, 9,05 % ročne zo sumy 294,58 eur od 19.7.2015 do 30.9.2018, 9,05 % ročne zo sumy 161,77 eur od 19.7.2015 do 30.9.2018, 9,05 % ročne zo sumy 170,16 eur od 19.7.2015 do 1.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 1.500,53 eur od 19.7.2015 do 3.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 324,- eur od 19.7.2015 do 4.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 632,16 eur od 19.7.2015 do 6.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 108,- eur od 19.7.2015 do 8.10.2018, 9,05 % ročne zo sumy 1.347,12 eur od 19.7.2015 do 10.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 1.382,40 eur od 19.7.2015 do 17.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy

753,37 eur od 19.7.2015 do 2.12.2018, 9,05 % ročne zo sumy 209,48 eur od 19.7.2015 do 8.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 310,07 eur od 19.7.2015 do 8.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 170,26 eur od 19.7.2015 do 8.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 931,50 eur od 19.7.2015 do 8.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 817,50 eur od 19.7.2015 do 8.11.2018, 9,05 % ročne zo sumy 286,73 eur od 19.7.2015 do 16.12.2018, 9,05 % ročne zo sumy 197,89 eur od 19.7.2015 do 16.12.2018, 9,05 % ročne zo sumy 472,56 eur od 19.7.2015 do 16.12.2018, 9,05 % ročne zo sumy 1.401,38 eur od 19.7.2015 do 5.1.2019, 9,05 % ročne zo sumy 38,48 eur od 19.7.2015 do 19.1.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.338,16 eur od 19.7.2015 do 19.1.2019, 9,05 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 26.1.2019, 9,05 % ročne zo sumy 865,61 eur od 19.7.2015 do 2.2.2019, 9,05 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 2.2.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.769,73 eur od 19.7.2015 do 17.2.2019, 9,05 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 23.2.2019, 9,05 % ročne zo sumy 11,54 eur od 19.7.2015 do 23.2.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.191,34 eur od 19.7.2015 do 23.2.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.628,22 eur od 19.7.2015 do 9.3.2019, 9,05 % ročne zo sumy 193,32 eur od 19.7.2015 do 27.4.2019, 9,05 % ročne zo sumy 280,80 eur od 19.7.2015 do 29.4.2019, 9,05 % ročne zo sumy 550,37 eur od 19.7.2015 do 29.4.2019, 9,05 % ročne zo sumy 157,16 eur od 19.7.2015 do 4.5.2019, 9,05 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 4.5.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.116,10 eur od 19.7.2015 do 18.5.2019, 9,05 % ročne zo sumy 503,23 eur od 19.7.2015 do 1.6.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.029,83 eur od 19.7.2015 do 8.6.2019, 9,05 % ročne zo sumy 64,44 eur od 19.7.2015 do 29.6.2019, 9,05 % ročne zo sumy 1.723,54 eur od 19.7.2015 do 7.7.2019, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,88 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.342,17 eur s úrokmi z omeškania špecifikovanými vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 138.200,- eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou podanou elektronicky dňa 19.7.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.600.605,72 eur s príslušenstvom. Tvrdil, že žalovaný nezaplatil cenu za dodaný tovar, pričom veritelia postúpili svoje pohľadávky písomnou zmluvou na žalobcu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil zmluvy o postúpení pohľadávok s prílohami, oznámenia o postúpení pohľadávok, ako aj faktúry s prílohami. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Vzniesol námietku premlčania časti uplatňovaných pohľadávok a poukázal na rozpor s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. Uviedol, že dodávatelia dobrovoľne dodávali žalovanému tovar, vedomí si dlhšej lehoty splatnosti, neskôr mali možnosť uzatvoriť s ním dohodu o zaplatení pohľadávok v rámci procesu oddlženia nemocníc, dodávatelia uprednostnili postúpenie pohľadávok na žalobcu, ktorý si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úroky z omeškania. Zdôraznil, že postupcovia mu vzhľadom na oneskorené úhrady dodávali tovar za vyššie ceny, než do súkromných nemocníc. Dodanie tovaru postupcami v sume 3.600.605,32 eur nepoprel, tvrdil však, že vymáhanie uplatnenej pohľadávky nemá požívať právnu ochranu, pretože v danom prípade spočíva na parazitovaní žalobcu na nefunkčnom systéme, v ktorom sa pracuje s verejnými financiami ľudí platiacich svoje zdravotné poistenie, za ktoré sa má uhrádzať zdravotná starostlivosť a nemá slúžiť tvorbe ziskov u žalobcu. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. zo dňa 7.4.2020 konanie o zaplatenie 1.463,55 eur zastavil, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.558.056,80 eur, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,72 %. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením sp. zn. zo dňa 20.10.2020 rozsudok zrušil vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 4.342,47 eur istiny, vo výroku o zamietnutí žaloby o príslušenstve pohľadávky, vrátane nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň vyslovil právny názor, v zmysle ktorého žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávok v podobe úrokov z omeškania a paušálnej

náhrady nákladov spojených s ich uplatnením, sú legitímnou súčasťou uplatňovaných nárokov žalobcu a nemožno konštatovať ich rozpor s dobrými mravmi, resp. so zásadou poctivého obchodného styku.

3. Na žalobcu boli spolu postúpené pohľadávky od 12 dodávateľov pozostávajúce z 3531 faktúr, v celkovej sume 3.600.605,72 eur. Žalovaný jednotlivé dlžné sumy nezaplatil v lehote splatnosti. Právni predchodcovia žalobcu dodali žalovanému tovar v hodnote 3.600.605,72 eur, žalovaný však za tento tovar nezaplatil v dohodnutej lehote splatnosti. Suma a dátum splatnosti jednotlivých faktúr nebola sporná. Sporné bolo, či má žalobca nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva pohľadávok, konkrétne úrokov z omeškania z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 3.600.605,72 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7.4.2020 konanie v časti o zaplatenie 1.463,55 eur zastavil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.558.056,80 eur, pričom rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Predmetom konania tak po zrušení rozhodnutia zamietavej časti ostala suma 4.342,47 eur a príslušenstvo pohľadávky. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu je plnom rozsahu dôvodná, konanie žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, žalobca si legitímne uplatnil voči žalovanému svoje zákonné nároky, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi ostávajúcu sumu žalovanej sumy vo výške 4.342,17 eur, ktorej nárok na zaplatenie nebol premlčaný.

4. Nezaplatením dlžnej sumy riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola pre hlavné refinančné operácie od 13.11.2013 vo výške 0,2 5%, od 11.6.2014 vo výške 0,15 %, od 10.9.2014 vo výške 0, 5%, od 16.3.2016 je vo výške 0 %, preto súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry.

5. Súd zamietol žalobu žalobcu v časti premlčaných úrokov z omeškania s dátumom splatnosti do 6.7.2015, teda zo 76 faktúr vystavených spoločnosťou PHARMA GROUP, a.s.

6. Výrok o paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky odôvodnil ustanovením nariadenia vlády č. Žalobca si uplatnil nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky pozostávajúcej z 3 531 faktúr, nárok na zaplatenie 76 faktúr bol však premlčaný, preto súd priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov vo výške 138.200,- eur (40 eur x 3.455), keďže každý jednotlivý nárok si žalobca mohol uplatniť samostatnou žalobou. Nárok na paušálnu náhradu nákladov nad sumu 138.200,- eur zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením . Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov v konaní úspešnému žalobcovi videl v tom, že v súvislosti s pandemickou situáciou žalovaný, konkrétne jeho finančné prostriedky a ľudské zdroje od 15.3.2020 plní rozhodujúcu úlohu v oblasti záchrany ľudských životov na celom území Prešovského samosprávneho kraja.

8. Proti rozsudku voči výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania špecifikované v odvolaní, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3.040,- eur, a žalobcovi voči žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. Namietal, že súd pochybil, keď žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie časti úrokov z omeškania spätých s premlčanými istinami (ide o 76 pohľadávok, ktorých splatnosť nastala do dňa 6.7.2015) a nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok aj vo vzťahu k týmto úrokom z omeškania, navzdory premlčanej istine. Žalobca nesúhlasil s tým, že sú premlčané celé úroky z omeškania späté s týmito premlčanými istinami. Žalobca doručil svoju žalobu do elektronickej podateľne súdu prvej inštancie dňa 19.7.2019. Vychádzajúc zo 4 ročnej všeobecnej premlčacej doby

( ), úroky z omeškania sú premlčané len do dňa 18.7.2015 (vrátane). Počnúc dňom 19.7.2015 nie sú premlčané. Súd prvej inštancie vychádzal z teórie, že spolu s istinou sa v rovnakom okamihu premlčujú aj celé úroky z omeškania. Táto teória však platí v občianskom práve, a nie v obchodnom práve. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí, že v obchodnom práve sa úroky z omeškania premlčujú každým dňom samostatne. Právne posúdenie žalovaného nároku v časti úrokov z omeškania spätých so 76 premlčanými istinami súdom prvej inštancie je preto nesprávne. Keďže sa úroky z omeškania premlčujú každým dňom samostatne a žaloba bola na súd prvej inštancie podaná (doručená) žalobcom dňa 19.7.2019, žalobca má vo vzťahu ku každému zo 76 úrokov z omeškania nárok na ich zaplatenie počnúc dňom 19.7.2015, končiac dňom ich zaplatenia žalovaným.

11. Pokiaľ ide o otázku údajného premlčania nepriznaného nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo vzťahu k 76 istinám, uviedol, že žalobca v prípade žalovaného nároku v tejto časti odvodzuje svoj nárok na paušálnu náhradu nákladov nie z premlčaných istín, ale z nepremlčaných úrokov z omeškania. Uvedený nárok mu prináleží aj v prípade, ak predmetom súdneho konania sú nepremlčané úroky z omeškania, keďže s ich vymáhaním mal rovnaké administratívne náklady, ako s vymáhaním premlčaných istín. Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nepremlčaných úrokov z omeškania ako dôsledok nepoctivosti žalovaného, ktorý sa pre svoju nepoctivosť dostal do niekoľkoročného omeškania so zaplatením svojich záväzkov voči žalobcovi, ktorý bol nútený si ich vymáhať súdnou cestou, keďže žalovaný ich odmietal zaplatiť a nepristúpil ani na mimosúdne vyrovnanie. Bolo by v rozpore so znením smernice EP a Rady EÚ č. 7/2011/EÚ, aby súd žalobcovi nepriznal nárok na paušálnu náhradu vo vzťahu k týmto 76 pohľadávkam a ich príslušenstvu. Samotná smernica hovorí o vymáhaní nároku, čo neznamená, že sa týka len vymáhania istiny. Tento nárok prislúcha veriteľovi aj v prípade, ak vymáha od dlžníka len zaplatenie príslušenstva, keďže žalobca má s vymáhaním náklady, ktoré má pokrývať paušálna náhrada, aj v prípade, ak predmetom vymáhania sú len úroky z omeškania. Žalobcovi preto prislúcha aj nárok na zostávajúcu časť žalovaného nároku na paušálnu náhradu nákladov vo vzťahu k predmetným 76 pohľadávkam a ich príslušenstvu, a to vo výške 3.040,- eur (76 x 40).

12. K dôvodu nepriznania náhrady trov konania žalobca uviedol, že samotná skutočnosť, že žalovaný je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nemôže hrať žiadnu rolu pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania. Napokon, aj odvolací súd veľmi dôrazne vo svojom uznesení, ktorým v napadnutej časti zrušil prvý rozsudok súdu prvej inštancie, upozornil súd prvej inštancie, že osoba žalovaného nemá absolútne žiaden vplyv na žalobcom uplatnený nárok. Reagoval tak na snahu súdu prvej inštancie nepriznať žalobcovi nárok na žalované zákonné príslušenstvo žalovaných pohľadávok. Zdôraznil, že žalobca svoju žalobu podal dôvodne, pričom k jej podaniu prišlo pre nepoctivosť žalovaného, signifikantne porušujúceho svoju povinnosť uhrádzať záväzky riadne a včas. Bola podaná v júli 2019, keď sa o žiadnej pandémii ešte ani len nechyrovalo. Žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatnením svojho nároku náklady v podobe zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Na povinnosť žalovanej nemocnice riadne a včas plniť svoje záväzky nemá absolútne žiaden vplyv povaha jeho činnosti a ani skutočnosť, že bol vládou Slovenskej republiky vyhlásený núdzový stav z dôvodu pandémie. Výrok súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je jednak v rozpore s predošlým jeho výrokom o nároku na náhradu trov konania, ktorý bol vydaný za absolútne identickej pandemickej a právnej situácie, a jednak nie je ničím iným, než pokračujúcou snahou súdu prvej inštancie nepriznať žalobcovi nárok na plnenie, na ktoré nárok má. Niet dôvodu, pre ktorý by žalobcovi nemal prináležať plný, čiže 100 %-ný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

13. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že súd prvej inštancie správne k premlčanej istine zamietol úroky z omeškania v celom rozsahu, pričom nie je namieste tvrdenie žalobcu, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa s premlčaním istiny nepremlčujú úroky z omeškania k tejto istine v celosti. V prípade príklonu odvolacieho súdu k teórii ohľadom postupného premlčania úrokov z omeškania vo vzťahu k premlčanej istine, je možné priznať úroky z omeškania výlučne do okamihu úspešného vznesenia námietky premlčania žalovaným, kedy zostáva primárny záväzok výlučne v podobe naturálnej obligácie, pričom akcesorita medzi primárnym záväzkom a úrokmi z omeškania sa prejavuje v momente vzniku jednotlivých splátok úrokov z omeškania, čo znamená, že právny režim jednotlivých sekundárnych práv by mal byť odvodený od momentálneho stavu primárnej pohľadávky.

Po uplynutí premlčacej doby k istine je možné vymáhať už len časť úrokov z omeškania, a to tých, ktoré vznikli maximálne do uplynutia premlčacej doby samotnej istiny. Námietka premlčania bola vznesená právnym zástupcom na pojednávaní dňa 11.03.2020 a žalobca je oprávnený požadovať úroky z omeškania vo vzťahu k jednotlivým istinám maximálne za obdobie končiace dňom, v ktorom vo vzťahu k jednotlivým istinám uplynula premlčacia doba (t.j. maximálne za posledný deň premlčacej doby ohľadom každej istiny).

15. K odvolaniu žalobcu voči výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že predmetný spor bol vyvolaný výlučne žalobcom, nakoľko tento nebol ochotný byť uspokojený v rámci oddlženia a takisto nebol ochotný počkať na úhradu pohľadávok podľa schopností a možností žalovaného, hoci žalovaný pohľadávky uhrádza priebežne. Žalovaný nepopieral a ani nespochybňoval samotný inštitút postúpenia, ako ani svoju neschopnosť uhrádzať pohľadávky včas, a to z objektívnych príčin súvisiacich s nedostatočnosťou systému financovania štátnych zdravotníckych zariadení. Žalovaný rešpektuje postup žalobcu „nevyčkať“ na uhradenie postúpených pohľadávok podľa možností žalovaného a domáhať sa nároku jeho uplatnením na súde, avšak má za to, že uvedená situácia napĺňa hypotézu, že hoci sa žalobca dôvodne domáhal svojho nároku, napriek jeho úspechu by nebolo spravodlivé mu priznať nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. bola majetková a ekonomická situácia oboch strán sporu známa z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených v prejednávanom spore. O nepriaznivej finančnej kondícii žalovaného niet pochybností, nakoľko túto žalovaný ani nepopieral, a táto reflektuje systém financovania žalovaného ako štátnej príspevkovej organizácie. Finančnú kondíciu žalobcu ozrejmil jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 11.3.2020, keď uviedol, že postupcovia len využívajú situáciu, že tu existuje subjekt takej ekonomickej sily, ktorý dokáže im tieto sumy zaplatiť, keďže ide o miliónové pohľadávky a týmto spôsobom aj odvrátil ich prípadný krach, pričom právny zástupca žalobcu ďalej ozrejmil, že žalobca je spoločnosť, ktorej materskou spoločnosťou je banková inštitúcia so sídlom v Miláne. Tieto skutočnosti odôvodňujú aplikáciu ust. .

16. V následnom vyjadrení žalobca zotrval na svojich prechádzajúcich stanoviskách uvedených v podanom odvolaní.

17. Odvolací súd prejednal vec podľa a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

18. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie

- jeho napadnutej zamietavej časti, ktorou súd žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie časti úrokov z omeškania spätých s premlčanými istinami (ide o 76 pohľadávok), ako aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo vzťahu k týmto úrokom z omeškania.

19. Podľa , , právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov, s výnimkou práva vypovedať zmluvu, uzavretú na dobu neurčitú.

20. Podľa , pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.

21. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

22. Podľa , , príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23. Účelom inštitútu premlčania je stimulácia veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv, snaha predchádzať dôkaznej núdzi na strane veriteľa, ktorá vzniká v dôsledku plynutia času, prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch.

24. Účelom právnej úpravy úrokov z omeškania je zabezpečenie plnenia včas, čiastočná náhrada škody, vzniknutá omeškaním plnenia, sankčná funkcia potrestania dlžníka za porušenie povinnosti, z dôvodu ktorého aj výklad premlčania úrokov z omeškania vychádza zo zachovania rovnováhy splnenia účelu týchto právnych inštitúcií.

25. Odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúci s doterajšou konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, považuje za potrebné uviesť, že právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom polemika môže vzniknúť nad ustálením momentu, ku ktorému začína plynúť premlčacia doba jednotlivých úrokov z omeškania a vzhľadom na špecifickú úpravu v , rozhodným okamihom nebude moment vzniku konkrétneho úroku z omeškania, dokonca ani moment uplatniteľnosti na súde (splatnosť, actio nata), ale podľa sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby ku dňu, kedy bola povinnosť porušená. Uplynutím už len jediného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje právo na úrok z omeškania, ako aj za každý nasledujúci deň omeškania, a to aj bez toho, aby bolo potrebné súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t. j. z povinnosti nebyť v omeškaní, a ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník poruší povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto vzniknutému právu z porušenia povinnosti, t. j. k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť záväzok, resp. povinnosti nebyť v omeškaní dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Trvanie omeškania je preto potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. Úroky z omeškania sa premlčujú vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe ( ), z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je však vždy maximálne 4 roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje.

26. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že úroky z omeškania sa v predmetnej veci premlčujú ako celok (ako jediné právo), pričom premlčacia doba pre ich uplatnenie začína plynúť dňom nasledujúcim po splatnosti samotnej pohľadávky a uplynutím štvorročnej premlčacej doby od tohto dňa, bolo potrebné nárok na úroky z omeškania (ako celok) považovať za premlčaný.

27. Ako už uviedol odvolací súd vyššie, právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom začiatok plynutia premlčacej doby sa viaže ku dňu, kedy bola povinnosť porušená a pri štvorročnej všeobecnej premlčacej dobe ( ), možno úroky z omeškania úspešne uplatniť v uzavretom časovom intervale, ohraničenom štyrmi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej štvorročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania) a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine.

28. Žaloba bola podaná dňa 19.7.2019, a teda všetky nároky žalobcu vzniknuté pred 19.7.2015 sú premlčané, nakoľko premlčacia doba je podľa ust. 4 roky. Predmetom sporu je posúdenie premlčania nároku na zaplatenie úroku z omeškania v spojení s premlčaním istiny, z ktorej tento nárok vznikol. Istina podľa každej faktúry sa premlčala osobitne uplynutím 4 rokov od jej splatnosti, teda v priebehu rokov 2018 a 2019. Podľa názoru odvolacieho súdu právo na zaplatenie úroku z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Premlčanie úrokov môže plynúť samostatne, avšak v prípade námietky premlčania, týkajúcej sa istiny, ktorú v danej veci úspešne uplatnil žalovaný, možno priznať úroky z omeškania len do okamihu, ku ktorému sa premlčala istina. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania je dôvodný od 19.7.2015, keď v tom čase bola istina z každej faktúry ešte uplatniteľná a vymáhateľná na súde. Keďže istina sa premlčala osobitne uplynutím premlčacej štvorročnej doby od splatnosti každej faktúry, odvolací súd dospel k názoru, že do uplynutia premlčania istiny (z každej faktúry) je žaloba čiastočne dôvodná, a preto osobitne podľa každej faktúry určil dobu, po ktorú vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti rozsudku. Vo zvyšnej časti bol nárok žalobcu nedôvodný pre jeho premlčanie, ktorého sa žalovaný dovolal.

29. Pokiaľ ide o otázku nepriznaného nároku na náhradu paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo vzťahu k týmto 76 istinám, je potrebné uviesť, že aj keď žalobca tento nárok odvodzuje nie z premlčaných istín, ale z nepremlčaných úrokov z omeškania, nemožno sa stotožniť s jeho tvrdením, že nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky mu prináleží aj v prípade, ak predmetom súdneho konania sú nepremlčané úroky z omeškania z premlčaných istín.

30. Podľa , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

31. Omeškanie dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku (príp. jeho časti) je práve tou skutočnosťou, od ktorej je závislý vznik ďalších práv veriteľa, a to tak vznik práva veriteľa požadovať úroky z omeškania ( ), ako aj náhradu škody spôsobenej omeškaním ( ) a v dôsledku omeškania dlžníka s plnením jeho peňažného záväzku, t.j. istiny, vzniká veriteľovi právo požadovať aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v zmysle .

32. Preto, ak v ustanovení používa pojem pohľadávka, s prihliadnutím na postupnú nadväznosť ustanovení § až 369c a ich vzájomnú prepojenosť, viažu predmetné ustanovenia všetky práva veriteľa, ktoré je oprávnený si uplatniť voči dlžníkovi výlučne k peňažnému záväzku (príp. jeho časti), s ktorého plnením je dlžník v omeškaní a pohľadávkou je tak výlučne istina, a nie aj úroky z omeškania, ktoré sú jej príslušenstvom, bez ohľadu na to, že môžu byť samostatným predmetom konania. Preto žalobcovi nárok na paušálnu náhradu nákladov vo vzťahu k predmetným 76 pohľadávkam a ich príslušenstvu nemožno priznať.

33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

34. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

35. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia bolo potrebné rozhodnúť o trovách celého doterajšieho konania.

36. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

39. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi nezistil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že použitie neodôvodňuje ani fakt, že v súvislosti s pandemickou situáciou na Slovensku, žalovaný (jeho finančné a ľudské zdroje), plní rozhodujúcu úlohu v oblasti ochrany zdravia. Citované ustanovenie má slúžiť na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, a to pokiaľ ide o vedenie súdneho konania, ako aj jeho výsledok. Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd takéto dôvody nezistil, keďže ust. neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami, pričom pri ich hodnotení je potrebné zohľadniť aj podiel strán na vzniku a priebehu sporu. V danom prípade mal rozhodujúci podiel na vzniku a priebehu sporu žalovaný.

40. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3.600.605,72 eur s príslušenstvom. Žalobcovi bol priznaný nárok na zaplatenie istiny v celkovej sume 3.562.398,97 eur a vo zvyšnej časti uplatňovanej istiny bol nárok žalobcu zamietnutý. To znamená, že žalobca bol úspešný do sumy istiny 3.562.398,97 eur a neúspešný do sumy istiny 38.206,75 eur, pričom žalovaný mal úspech resp. neúspech presne v opačnom pomere. V percentuálnom vyjadrení úspech žalobcu predstavuje 98,94 % a úspech žalovaného predstavuje 1,06 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnejšiemu žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 97,88 % (98,94 %

- 1,06 %). Výšku týchto trov ustáli postupom podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).