Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/36/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov - matka: T. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. W. XXX/XX, S., t.č. M. A. 6, S. a otec: V.. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ. W. XXX/XX, S., o zmenu zverenia, takto

rozhodol:

I. Návrh matky na zmenu zverenia maloletého dieťaťa z a m i e t a.

II. Súd u k l a d á matke a otcovi výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a absolvovať šesť konzultácii so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú R., zlepšenia vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča a usmernenia rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletej.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletej sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 17.06.2021 domáhala zmeny rozhodnutia. Mala za to, že sú u nej vytvorené podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloletú R. a v jej záujme je aj to, aby bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá uznáva rolu a dôležitosť otca v živote dieťaťa. Navrhla, aby otec maloletej bol oprávnený stýkať sa s maloletou každý nepárny týždeň od piatku od 17.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny s tým, že otec si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Taktiež navrhla určiť výšku povinnosti prispievať na výživu maloletej R. sumou 250,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s otcom maloletej bolo rozvedené dňa 22.11.2017 rozsudkom Okresného súdu v Trnave č.k. . V. R. bola na čas po rozvode zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa od nedele párneho týždňa od 17.00 hodiny a otec od nedele nepárneho týždňa od 17.00 hodiny. Už od rozvodu manželstva bola striedavá osobná starostlivosť problematická a nedodržiavali ju podľa rozsudku, nakoľko obaja sa snažili si vyjsť v ústrety kvôli práci a času strávenému s maloletou. Tieto ústne dohody sa neobišli bez názorových útokov otca voči matke často pred maloletou, čo maloletá neznášala dobre. Nakoľko vzťah medzi matkou a otcom po rozvode bol problematický, maloletú si striedali v pondelky, kedy matka zaniesla ráno maloletú do školy a otec ju vyzdvihol po vyučovaní a následne ju mal v starostlivosti daný týždeň, a naopak. V čase prázdnin sa matka s otcom dohodla na mieste a čase prevzatia, pričom starostlivosť bola v cykloch dvoch týždňov. Po rozhovore s maloletou matka zistila, že otec sa v jej prítomnosti vyjadruje na jej adresu hanlivo a takisto jej nahovára,

že u neho je doma a u matky len na návšteve. Celkovo v čase, keď bola maloletá v starostlivosti u otca, ten mal problém oznamovať matke veci ohľadom školy alebo zdravotného stavu maloletej. Pri každom jednom ochorení maloletej matku obviňoval z toho, že to spravila naschvál a maloletá je zámerne chorá. Hlavnou príčinou podania návrhu na zmenu osobnej starostlivosti o maloletú je aj fakt, že v čase osobnej starostlivosti o maloletú u otca jej pravidelne chýbajú domáce úlohy. Otec pracuje na zmeny a nemá čas sa maloletej toľko venovať koľko je potrebné. Daný problém sa snažila prebrať s otcom maloletej, na čo jej bolo povedané, že on za to nemôže, vyhovorí sa na nezapísané úlohy, že nemal vedomosť o tom, že v škole sa z daného predmetu mala písať previerka. Prvoradým dôvodom súhlasu so striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú bola priorita, aby maloletá rozvodom a odlúčením rodičov trpela čo najmenej a mala obidvoch rodičov rovnakou mierou pri sebe. Ďalšími dôvodmi bola práca a bývanie, nakoľko v čase po rozvode si hľadala novú a lepšie platenú prácu, aby maloletej mohla zabezpečiť všetko potrebné a nemusela sa sťahovať k jej starým rodičom. Nechcela ju vytrhnúť zo dňa na deň z jej prostredia. V súčasnosti býva v podnájme, v 2 izbovom byte. Od marca 2018 pracuje ako obchodná zástupkyňa pre spoločnosť E.-E. S. H. a B. a jej čistý príjem činí v priemere 1.000,- Eur mesačne. Pracovný čas má prispôsobený tomu, aby maloletú mohla každé ráno zaviesť do školy pred vyučovaním a vyzdvihla ju každý deň zo školskej družiny, čo napríklad v prípade otca možné nie je, nakoľko pracuje vo 4 zmennej prevádzke, kde máva denné aj nočné zmeny. K návrhu matka priložila rozsudok Okresného súdu Trnava, rodný list maloletej, potvrdenie o príjme matky za rok 2020, osobnú komunikáciu medzi otcom a matkou maloletej, písomné vyjadrenie triednej učiteľky zo základnej školy maloletej.

2. Otec vo vyjadrení k návrhu matky zo dňa 03.08.2021 s návrhom matky nesúhlasil a žiadal zachovať striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov. Poprel tvrdenia matky o problematickom priebehu striedavej osobnej starostlivosti, ako aj o jej nedodržiavaní. Striedavá starostlivosť bola problematická len u matky, otec sa jej musel prispôsobovať, pretože matka pracovala v šenku v M., a to 2 dni v práci, 2 dní voľna, 3 dni, ďalší týždeň naopak a potom opäť znova. V práci bola od 10.00 hodiny do 22.00 hodiny, mnoho krát do 24.00 hodiny a bez ohľadu na prácu sa musel otec starať o dcéru. Tvrdil, že počas práce v pohostinstve matka maloletej popíjala alkohol. Pripustil, že striedanie maloletej v pondelok navrhol, ale z dôvodu, že sa s matkou nechcel osobne stretávať. Komunikácia bola obmedzená výhradne na správy prostredníctvom aplikácie Messenger. Pred maloletou sa o matke hanlivo vyjadril len raz a za to sa jej aj ospravedlnil. Keď maloletej v pondelok ráno povedal, že poobede príde po ňu do školy mama, tak sa rozplakala, nechcela ísť k nej. Neskôr sa od maloletej dozvedel, že ju matka bila, vraj preto, že neposlúchala. Čo sa týka nedostatočnej prípravy, tak niektoré z poznámok ohľadom úloh dostala maloletá v čase, keď bola v starostlivosti matky. Momentálne má maloletá u otca vytvorené omnoho lepšie podmienky pre jej psychický a fyzický vývoj ako u matky, má svoju detskú izbu, stolík, posteľ, veľa hračiek, mnoho kamarátok a spolužiačok, s ktorými sa vzájomne stretávajú, vonku sa hrajú, bicyklujú, korčuľujú. Z práce sa vypýtal skôr, aby stihol maloletú vyzdvihnúť z družiny, alebo sa spýtal v práci, či nemôžem prísť na 8.00 hod. do práce. Ak nemohol, pomohla mu jeho mama maloletú zo školy vyzdvihnúť. Okrem tohto si prispôsoboval svoj pracovný čas aj vtedy, keď matka bola práceneschopná alebo bola na operáciách a nemohla sa o maloletú starať. Pracovný režim mu nikdy nebránil prispôsobiť sa dochádzke maloletej do školy (škôlky) a riadne sa o ňu starať. K vyjadreniu priložil fotokópie žiackej knižky a slovníčka, rozpis pravidelných výdavkov.

3. Procesný opatrovník maloletej písomné vyjadrenie vo veci nepodal.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, pripojeným spisom Okresného súdu Trnava sp.zn. , výsluchom účastníkov a maloletej R., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Maloletá R. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -46 zo dňa 22.11.2017. Uvedeným rozsudkom boli na čas po rozvode naposledy upravené aj rodičovské práva a povinnosti k maloletej, kedy súd schválil dohodu rodičov, ktorou bola maloletá R. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú od nedele párneho týždňa od 17.00 hodiny a otec od nedele nepárneho týždňa od 17.00 hodiny. Výživné nebolo určené a každý z rodičov sa zaviazal uhrádzať bežné potreby maloletej každý v jednej polovici. Matka bývala od júna 2017 v dvojizbovom byte, kde uhrádzala nájomné vo výške 350,- Eur mesačne. Poberala invalidný dôchodok vo výške 211,70 Eur a pracovala na dohodu ako čašníka s priemerným mesačným príjem vo výške 377,- Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal príjem vo výške 1.280,- Eur mesačne v čistom.

Tiež nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býval v rodinnom dome, ktorý bol zaťažený úverom. Maloletá navštevovala materskú školu, jej výdavky boli bežné a bola zdravá.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, zo dňa 27.10.2021 vyplýva, že vykonali šetrenie v domácnosti matky a otca, pričom ani v jednej domácnosti neboli zistené nedostatky. Tak matka, ako aj otec mali vhodne zabezpečené podmienky pre maloletú. Pri pohovore mala maloletá uviesť, že by chcela byť u matky.

7. Z lustrácie rodičov v registri obyvateľov zo dňa 19.07.2021 vyplýva, že obaja sú rozvedení a majú jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletej R..

8. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 29.07.2021 vyplýva, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 234,- Eur mesačne.

9. Z potvrdenia o príjme matky zo dňa 27.07.2021 vyplýva, že jej priemerný mesačný príjem je vo výške 904,57 Eur v čistom.

10. Z potvrdenia o príjme otca zo dňa 28.07.2021 vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 1.534,84 Eur v čistom.

11. Matka pri výsluchu uviedla, že pri nástupe maloletej do 1. ročníka základnej školy dohodli, že túto bude navštevovať v M.. Stávalo sa, že maloletá nebola do školy riadne pripravená, keď bola u otca. Netvrdí, že otec sa o maloletú nestará, avšak je potrebné, aby dohliadol aj na to, ako sa pripravuje. Má prispôsobenú pracovnú dobu tak, aby starostlivosť o maloletú zvládala. Zásadným dôvodom pre zmenu starostlivosti je podľa nej príprava maloletej do školy, nakoľko maloletá má u nej prísnejší režim ako u otca. Snažila sa s otcom dohodnúť na príprave do školy, avšak s otcom to nejde. Je zamestnaná s čistým príjmom približne 1.100,- Eur mesačne a tiež poberá invalidný dôchodok vo výške 234,- Eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Býva v nájme, v dvojizbovom byte. Maloletá navštevuje 4. ročník základnej školy, je zdravá, sledovaná u ortopéda. Zvýšené výdavky má len z dôvodu častejšieho ošetrenia u zubára.

12. Otec pri výsluchu uviedol, že s maloletou sa učí pravidelne, čo jej ide horšie je matematika, ostatné predmety zvláda. Je zamestnaný a príjem v čistom má 1.260,- Eur. Od konca júna 2021 je dočasne práceneschopný, poberá nemocenskú dávku vo výške 39,- eur na deň. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho mojom vlastníctve. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Vlastní osobný automobil Škoda Octavia r. výroby 2006 v hodnote asi 2000,- Eur.

13. Maloletá sa počas výsluchu pred súdom vyjadrila, že jej aktuálna úprava vyhovuje. Chcela by byť s oboma rodičmi, oboch má rada, nechce nič meniť. Obaja rodičia s ňou trávia čas učením aj hrou.

14. Procesný opatrovník uviedol, že vzhľadom na problematickú komunikáciu, je dôvodné, aby sa rodičia zúčastnili sedení na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie, prípade uzavretia rodičovskej dohody.

15. Podľa zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

16. Podľa , ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

17. Podľa , ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Podľa , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo šiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Podľa , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

23. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

24. Predmetom konania bol návrh matky na zmenu rozhodnutia, ktorým bola maloletá R. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Matka návrh na zmenu rozhodnutia odôvodňovala tým, že komunikácia medzi ňou a otcom je problematická a otec maloletú nedostatočne pripravuje na vyučovanie. Otec s tvrdeniami matky nesúhlasil a mal za to, že zachovanie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v záujme maloletej.

25. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh matky na zmenu striedavej osobnej starostlivosti maloletej na výlučnú osobnú starostlivosť matky nie je dôvodný. Z ustanovenia je zrejmé, že k zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností môže dôjsť v prípade, ak sa zmenia pomery, pričom z judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. zo dňa 09.03.2000) vyplýva, že pre zmenu rozhodnutia sa vyžaduje zmena podstatná, závažná. Ide teda o zmenu v takých skutočnostiach, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, resp. pre schválenie dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pokiaľ sa teda rodičia maloletého dieťaťa dohodnú už skôr na tom, ktorý z nich bude mať dieťa vo svojej výchove a pokiaľ bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmenu pomerov vo všetkých jej aspektoch (napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=40&p=12261500> zo dňa 13.06.2018).

26. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že striedavá osobná starostlivosť je považovaná za najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloleté dieťa, pričom zo znenia je zrejmé, že má prednosť pred zverením dieťaťa do starostlivosti len jedného z rodičov, ak je splnená podmienka, že bude v záujme maloletého dieťaťa. Striedavá osobná starostlivosť vyjadruje skutočnosť, že dieťa potrebuje nielen matku, prípadne nielen otca, ale potrebuje oboch rodičov a že pre maloleté dieťa je najlepšie, ak má rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, a ak sa obaja rodičia podieľajú na jeho výchove.

27. Ako už súd uviedol vyššie, v prejednávanej veci boli rodičovské práva a povinnosti v minulosti už upravené, keď sa rodičia na tejto úprave dokázali dohodnúť a súd ich dohodu následne schválil, pretože bola v záujme maloletej R.. Aby mohol súd pristúpiť k zmene predchádzajúceho rozhodnutia, musí mať preukázanú podstatnú zmenu pomerov, pričom vždy prihliada na záujem maloletého dieťaťa. V záujme

maloletej je nepochybne jej budovanie si rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Maloletá sa v konaní vyjadrila, že jej súčasná forma starostlivosti vyhovuje a nechce na nej nič meniť. Samotný názor maloletej nie je však pre súd definitívnym a výhradne určujúcim, ale súd naň tiež prihliada. Argumentom pre zamietnutie návrhu matky bola najmä tá skutočnosť, že súd nezistil takú podstatnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by bola spôsobila privodiť zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. V kontexte s vyjadrením maloletej, potom súd nepovažoval návrh matky za dôvodný.

28. Problematická komunikácia rodičov sama o sebe nie je dôvodom, pre zmenu v spôsobe starostlivosti o maloletú. Tu súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. , podľa ktorého „nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom na motiváciu na to, aby sa snažili spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený a na ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil.“ Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vo veci, mal súd za to, že rodičia vedeli a aj aktuálne vedia ohľadom potrieb maloletej spolu komunikovať. Na zlepšenie vzájomnej komunikácie, aj po odporúčaní kolízneho opatrovníka, súd uložil rodičom maloletej výchovné opatrenie v zmysle , a síce vo forme odborného psychologického poradenstva, nakoľko je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa. Výchovné opatrenie bolo zo strany opatrovníka navrhované už v rozvodom konaní, ale s jeho uložením v tom čase matka nesúhlasila. Predmetné výchovné opatrenie súd uložil obom rodičom, ktorí s jeho uloženým na pojednávaní súhlasili. Účelom uloženého výchovného opatrenia spočívajúce v psychologickom poradenstve je zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú. Súd stanovil šesť konzultácii na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom intervaly poradenstva určí psychológ podľa potreby a vývoja. Súd nelimitoval trvanie poradenstva údajom v mesiacoch, keďže pre výsledky je dôležitý skutočný počet jednotlivých sedení, a preto ho určil počtom konzultácií, pričom počet šesť konzultácií považuje za primeraný. Cieľom odborného poradenstva bude zlepšenie vzájomnej komunikácie medzi rodičmi ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletú, zlepšenie vzájomného rešpektovania sa v roli rodiča maloletej a usmernenie rodičov ohľadom ich spoločnej zodpovednosti za výchovu a vývin maloletého dieťaťa. Obaja rodičia by mali byť za odbornej pomoci schopní uzavrieť kapitolu ich rozpadnutého manželstva, uvedomiť si, že rodičmi maloletej zostávajú naďalej obaja. Mali by dospieť k čo najlepšej forme spoločnej komunikácie za účelom zabezpečenia čo najlepšej starostlivosti o maloletú, jej zdravého fyzického a psychického vývinu, za ktorý sú zodpovední obaja. Podľa názoru súdu uložené výchovné opatrenie, môže prispieť k vyriešeniu ich nevypovedaných krívd prameniacich z ich rozpadnutého manželstva. Cieľom výchovného opatrenia je zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov, čo je nepochybne aj v záujme maloletej, ktorá má rada oboch rodičov a chce byť s oboma.

29. Keďže súd nemal za preukázanú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. -46 zo dňa 22.11.2017, návrh matky vo výroku I. zamietol za súčasného uloženia výchovného opatrenia obom rodičom vo výroku II. rozsudku.

30. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. , keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( , ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( a nasl. ).