Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-22-2018.pdf
PDF · 90.6 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti o maloleté deti D.: V., narodenú XX.XX.XXXX a H., narodeného XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov: matky H. M., rodenej M., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, W. M. - Q., prechodne bytom U. XXX/X, Q. M., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Loduha, s.r.o., Slovenských partizánov 1131/51, Považská Bystrica, IČO: 54 169 258 a otca: X. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/X, Q. M., prechodne bytom V. č. XX, zastúpený JUDr. Zuzanou Jankoviechovou, advokátkou, AK so sídlom M. R. Štefánika 157/45, Považská Bystrica, o návrhu otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. januára 2018 č. k. 8P/19/2017-95 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V rozhodnutí konštatoval, že otec v návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 6P/92/2016-102 zo dňa 04.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť na ne výživné na každé dieťa po 130 eur mesačne. V danej dohode si rodičia dohodli aj úpravu styku, na základe ktorej bol otec oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi v párnom týždni vždy od utorka do štvrtka a v nepárnom týždni od piatka do pondelka, pričom rodičia si dohodli aj spôsob odovzdávania a preberania detí. Otec žiadal, aby súd súčasnú úpravu styku s deťmi zmenil a obe deti zveril do striedavej starostlivosti oboch rodičov tak, že striedavá starostlivosť by sa realizovala v týždňových intervaloch. Ohľadom výživného žiadal, aby súd rozhodol tak, že toto sa nebude určovať. Tiež žiadal osobitne upraviť styk rodičov s deťmi počas letných prázdnin tak, že každý z rodičov bude oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi 10 dní nepretržite podľa vzájomnej dohody rodičov. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh otca je potrebné zamietnuť. Citoval ust. § 26 Zákona o rodine, v súvislosti s čím uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností, ak sa zmenia pomery. Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú. V danom prípade bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom medzi rodičmi uzavretá v máji 2017, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by došlo k zmene pomerov oproti stavu, ktorý existoval v čase schválenia rodičovskej dohody. Chýba teda zákonná hmotnoprávna podmienka pre zmenu existujúceho súdneho rozhodnutia.
Pre úplnosť dodal, že pokiaľ by aj boli splnené podmienky na zmenu existujúceho rozhodnutia, tak by súd musel prihliadnuť k tomu, či sú splnené podmienky na to, aby mohla byť striedavá osobná starostlivosť nariadená. Poukázal na to, že dohoda, ktorá bola súdom schválená a ktorú uzatvorili rodičia, je koncipovaná tak široko, že v podstate je zrovnateľná so striedavou starostlivosťou, keďže otec má deti v starostlivosti každý týždeň a to nielen na niekoľko hodín, ale deti u neho aj prespávajú, a teda má podľa názoru súdu dostatočný priestor na to, aby sa im venoval, pričom niet pochybností o tom, že otec si svoje povinnosti k deťom plní veľmi zodpovedne a obaja rodičia sú deťom dobrými rodičmi. Z vykonaného dokazovania mal však tiež za nespochybniteľné a preukázané, že rodičia nie sú schopní spolu slušne komunikovať tak, aby to bolo v záujme maloletých detí. Jednou z hlavných podmienok na to, aby mohlo byť vyhovené návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom je bezkonfliktná komunikácia rodičov, teda schopnosť oboch rodičov vzájomne slušne komunikovať, vytvoriť rodičovskú koalíciu a komunikovať o potrebách a záujmoch maloletého dieťaťa, aby dieťa vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti. V danom prípade je nesporné, že rodičia nie sú schopní komunikovať bez hnevu, vzájomných útokov a urážok, čo znamená, že táto podmienka schopnosti oboch rodičov komunikovať spolu slušne a na prospech detí splnená nie je. Z uvedených dôvodov návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle jeho návrhu alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa vyhodnotenia splnenia, resp. neplnenia zákonnej hmotnoprávnej podmienky na zmenu existujúceho súdneho rozhodnutia spočívajúcej v podstatnej zmene pomerov, pretože je v rozpore s ust. § 24 ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine, ktorý síce súd aplikoval, ale nesprávne interpretoval. V tejto súvislosti poukázal na to, že obaja rodičia sú spôsobilí maloleté deti vychovávať a že striedavá osobná starostlivosť je najmä v záujme ich maloletých detí, keďže majú silné citové väzby na oboch rodičov. Poukázal tiež na to, že už v konaní sp. zn. 6P/92/2016 sa domáhal zverenia detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že od uvedenej úpravy upustil iba z dôvodu, že matka maloletých detí vtedy argumentovala, že deti sú na ňu veľmi citovo naviazané a že by nezvládli odlúčenie od matky, a preto pristúpil na rodičovskú dohodu. Od poslednej úpravy uplynulo viac ako 8 mesiacov a plynutím času bolo jednoznačne preukázané, že maloleté deti sú schopné zvládať odlúčenia od matky aj na dlhší čas a tiež, že je schopný sa o deti náležite postarať. Matka tiež potvrdila, že styk sa na základe dohody medzi nimi realizuje aj nad rámec súdom určeného styku. Zároveň v konaní nebolo podľa jeho názoru žiadnym relevantným spôsobom preukázané matkou tvrdené nevhodné správanie sa jeho ako otca voči matke alebo jej rodičom; k predloženým SMS zo strany matky uviedol, že obdobné SMS mu adresovala aj matka maloletých detí, pričom ide o SMS, ktoré nasledovali vždy po konflikte a nejedná sa o bežný spôsob komunikácie rodičov. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie ustanovením znalca z odboru detskej klinickej psychológie, za účelom zistenia splnenia podmienok pre zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, v čom videl opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP. Okrem toho uplatnil odvolací dôvod aj podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. 3. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí. Za dobu od posledného rozhodnutia ubehol krátky čas, deti si nezvykli ešte ani na terajší styk. Uviedla, že pri odovzdávaní a preberaní má problémy, deti sú niekedy plačlivé, rozrušené. Dcéra nastupuje tento rok na prvý stupeň základnej školy, kde sa jej bude potrebné venovať vo veľkom rozsahu a v kľude. Už tento rozšírený styk je dosť komplikovaný. Mladší syn H. je plačlivý, už po dvoch dňoch mu je smutno za mamou a býva aj často chorý. Ďalej uviedla, že komunikácia s otcom detí je už po dobu dvoch rokov na veľmi zlej úrovni, od odchodu zo spoločnej domácnosti, kde dôvodom bol jeho nový vzťah a následné odcudzenie sa navzájom, jej vulgárne nadáva, fyzicky ju napadol, prenasledoval, posielal jej SMS správy vulgárneho charakteru, osočovania, vyvolávania pocitu viny, rovnako jej rodičom a blízkym, čo im znepríjemňuje každodenný život doma aj v práci. Snažila sa to riešiť aj zákonnou cestou na polícii v podobe priestupkov, ktoré však neboli doriešené, nakoľko sa otec nedostavil po dobu jedného roka na ich predvolanie. Dôvodom je jej osoba a nevyrovnanie sa otca maloletých detí so skutočnosťou, čo sa prenáša aj deti. Viackrát bola svedkom jeho nadávok pred deťmi na jej osobu, či už fyzicky pri preberaní detí alebo telefonicky. Dcéra V. je potom zmätená, zakríknutá, H. plače a pýta sa za ňou. Ďalej uviedla, že striedavá starostlivosť je vtedy dobrá a prospešná, keď sa obaja rodičia vedia odosobniť a ich záujem je výlučne zameraný na prospešný vývoj detí. V tomto prípade má pocit, že otec detí sa chce zbaviť aj povinnosti
výživného, nakoľko je neustále vyčíta platenie výživného a krúžkov, pýta si späť jej osobné veci od neho ako aj autosedačky detí a podobne. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril. 5. Otec v následnom stanovisku k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenia matky sa nezakladajú na pravde, ide o účelové tvrdenia, ktorými sa matka snaží jeho vykresliť ako arogantného človeka a nezodpovedného otca. To, že sa matka rozhodla odsťahovať zo spoločnej domácnosti ich rodinného domu bolo jej rozhodnutie, on žiaden vzťah nemá a ani nemal, naopak matka si našla ženatého milenca. Za dva roky, počas ktorých nežijú spolu sa s matkou dohodli na všetkých dôležitých záležitostiach spojených s maloletými. Čo sa týka odovzdávania a preberania detí, tak si deti berie a odovzdáva z a do škôlky, aby s matkou maloletých deti viac - menej neprichádzal do kontaktu, a preto ani nevznikajú konflikty, ktoré matka vo svojom vyjadrení účelovo popisuje. Výživného na deti sa zbaviť nechce, autosedačky pre deti má vlastné, tvrdenia matky v tomto smere popiera. 6. Matka v ďalšom vyjadrení uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení. 7. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a 66 zákona č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. 8. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, 25 a 26 sa použijú primerane. 9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 10. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 11. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 12. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výkone rodičovských práv je zmena pomerov. Je zrejmé, že nejde o akúkoľvek zmenu pomerov, tiež nemôže byť nová úprava akousi revíziou pôvodného rozhodnutia týkajúceho sa rodičovských práv opätovným prehodnocovaním tých istých dôkazov. 13. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletými deťmi. Správne súd prvej inštancie v tomto smere upriamil pozornosť na skutočnosť, že v predmetnej veci bol návrh na zmenu úpravu styku podaný dňa 13. novembra 2017, pričom otec sa domáhal zmeny rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.05.2017, teda návrh otca na zmenu úpravy styku bol uplatnený po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletých o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, o určení výživného otcovi a ktorou bol upravený styk otca s deťmi, na ktorom sa rodičia detí dohodli. Odvolací súd akcentuje, že v zmysle Zákona o rodine (§ 24 ods. 3, 4 v spojení s § 36 ods. 1) súd preferuje dohodu rodičov, vždy však skúma, či táto dohoda je v súlade so záujmom maloletých detí. Pri schválení predchádzajúcej rodičovskej dohody sa preto nepochybne súd zaoberal skúmaním toho, či rodičovská dohoda tak, ako ju predložili rodičia maloletých detí, je v súlade so záujmami maloletých detí a nepochybne, keďže predloženú rodičovskú dohodu schválil, dospel k záveru, že matka má vhodné osobnostné predpoklady pre výchovu maloletých detí a (keďže schválil v podstate širokú dohodu rodičov o úprave styku), že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletých detí. Rozhodujúce preto v tomto konaní bolo posúdenie, či od ostatnej úpravy styku uvedeným rozsudkom súdu prvej inštancie došlo k zmene pomerov tak, ako túto predpokladá Zákon o rodine v ust. § 26. Z citovaného ust. § 26 Zákona o rodine je zrejmé, že k zmene rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohody o výkone rodičovských práv a povinností môže dôjsť v prípade, ak sa zmenia pomery, pričom z judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 14/2000
z 09.03.2000) je zrejmé, že pre zmenu rozhodnutia sa vyžaduje zmena podstatná, závažná. Ide teda o zmenu v takých skutočnostiach, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, resp. pre schválenie dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach. Pokiaľ sa teda rodičia maloletých dohodnú už skôr na tom, ktorý z nich bude mať maloleté deti vo svojej výchove a pokiaľ bola táto dohoda schválená rozhodnutím súdu, potom dôvody odôvodňujúce zmenu takéhoto rozhodnutia musia skutočne dosiahnuť intenzitu zmenu pomerov vo všetkých jej aspektoch. 14. V danej veci odvolací súd preskúmaním dospel k záveru, že v tomto prípade žiadna podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, nenastala. Zmena rozhodnutia po takom krátkom čase od právoplatného schválenia rodičovskej dohody, ktorú predložili samotní rodičia, na základe rovnakého skutkového stavu, by podľa názoru odvolacieho súdu bola neprípustnou revíziou predchádzajúceho rozhodnutia. Iba samotná skutočnosť, na ktorú poukazoval otec vo svojom odvolaní, že deti sú vekovo staršie a že si už na striedavý pobyt u oboch rodičov zvykli (čo nepochybne vyplýva zo samotnej podstaty uzavretej rodičovskej dohody a z plynutia času) nie je podľa názoru odvolacieho súdu takou zmenou pomerov, akú má na mysli ust. § 26 Zákona o rodine. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že nie sú splnené ani hmotnoprávne, ani procesnoprávne podmienky na zmenu rozhodnutia 15. K námietke otca maloletých týkajúcej sa nevykonania dokazovania formou znaleckého posudku, odvolací súd konštatuje, že rovnako ako súd prvej inštancie nezistil dôvod na takýto postup, pretože že neboli splnené hmotnoprávne podmienky vyžadované § 26 Zákona o rodine pre zmenu pôvodného rozhodnutia, a preto nebol dôvod na nariadenie takéhoto znaleckého dokazovania. 16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).