Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9So/80/2015

Identifikačné číslo spisu: 2014200228 Dátum vydania rozhodnutia: 25.01.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2014200228.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci navrhovateľa: T. E., nar. XY, bytom Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 01. decembra 2014, č.k. -53, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 01. decembra 2014, č.k. -53, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Krajský súd rozsudkom z 01.12.2014, č.k. -53, potvrdil rozhodnutie odporkyne číslo XY z 25.02.2014, ktorým podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa a o sociálnom zabezpečení (ďalej aj „“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od XY s odôvodnením, že vzhľadom na dobu služby policajta, ktorá mu pre nárok na výsluhový dôchodok, priznaný podľa bola zhodnotená v rozsahu 15 rokov a 307 dní nesplnil k tomuto dňu podmienky pre zníženie dôchodkového veku na 55 rokov.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal z potvrdenia Ministerstva vnútra SR z 20.05.2014, založeného v spise odporkyne preukázané, že navrhovateľ bol prepustený zo služobného pomeru dňom 30.06.1990 na základe Personálneho rozkazu zo dňa 28.05.1990 podľa o služobnom pomere príslušníkov ZNB, teda z dôvodu, že podľa vyjadrenia občianskej komisie nie je spôsobilý k výkonu služby ZNB. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že pri prijatí taký dôvod skončenia služobného pomeru neexistoval, túto námietku krajský súd nepovažoval za dôvodnú, keďže vyššie uvedený spôsob skončenia služobného pomeru bol vložený do zákona neskoršou novelou a bol účinný v čase skončenia služobného pomeru navrhovateľa. Na tom

základe mal preukázané, že navrhovateľ nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení v spojení s § 174 a § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení a preto rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Rozsudok krajského súdu napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním. Namietol, že zo služobného pomeru bol uvoľnený podľa o služobnom pomere príslušníkov ZNB z reorganizačných a racionalizačných dôvodov, čo má na mysli ustanovenie a Toto jeho tvrdenie podľa neho potvrdzuje list ministra vnútra Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, Ing. A. F. z 22.08.1990, č.j. KR-1/K-90. Zo zamestnania bol prepustený z politickej pomsty zo strany vtedajšieho vedenia štátu; časť príslušníkov ZNB prepustili podľa a časť podľa písm. g/, čo považuje za diskrimináciu. Pôvodne bol zaradený pod Federálne ministerstvo vnútra Praha, odkiaľ bol prevelený na Správu ZNB Bratislava, následne 16.02.1990 bol zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov ZNB a k 30.06.1990 prepustený Správou ZNB Bratislava. Žiadal, aby najvyšší súd prehodnotil kádrový rozkaz Správy ZNB z 28.05.1990 a rozkaz Federálneho ministerstva vnútra č. 63/1990 a aby uznal, že k jeho prepusteniu došlo z dôvodu reorganizácie polície, vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie s tým, aby vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku od dovŕšenia veku 55 rokov.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázala na to, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do 1. kategórie funkcií len 15 rokov a 307 dní a zo služobného pomeru nebol prepustený z organizačných dôvodov. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.

Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

Podľa konania podľa tretej hlavy piatej časti začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

V súlade s citovaným ustanovením najvyšší súd v konaní postupoval podľa ustanovení (ďalej len „“).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa vyhovieť nemožno.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť jeho odôvodnenia. Na zdôraznenie jeho správnosti ( ) uvádza:

Navrhovateľ namietal, že bol zo služobného pomeru uvoľnený z dôvodov, uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení, teda z dôvodu, že z neho bol uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise.

Nebolo sporné, že navrhovateľ vykonával službu príslušníka ZNB (ďalej aj „služba policajta“) v období od 01.09.1974 do 30.06.1990 a že táto služba bola v uvedenom období zaradená do 1. kategórie funkcií celkovo v rozsahu 15 rokov a 307 dní.

Z dávkového spisu odporkyne mal odvolací súd súčasne preukázané, že v období od 01.09.1970 do 30.08.1974, teda v rozsahu 5 rokov bol navrhovateľ zamestnaný ako kamenár, pričom toto jeho zamestnanie bolo v danom čase zaradené do II. pracovnej kategórie. V dobe od 18.06.1990 do 30.06.1991 bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, podľa evidenčných listov o dobách poistenia bol dôchodkovo poistený aj od 01.04.1992 do 24.02.2012.

Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok,

ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Podľa § 14 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 01. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/.

Nebolo sporné, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti o sociálnom zabezpečení. Doba jeho služby v 1. kategórii funkcií sa preto v zmysle tohto zákona hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie podľa až h/ tohto zákona.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h/ , 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až l/ , alebo

V zmysle § 14 ods. 3 písm. d/ zákona o sociálnom zabezpečení dôvodom pre vznik nároku dovŕšením veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. b/ tohto zákona je uvoľnenie zo zamestnania iba v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise.

V zmysle § 14 ods. 3 písm. e/ zákona o sociálnom zabezpečení dôvodom pre vznik nároku dovŕšením veku 55 rokov podľa § 21 ods. 1 písm. b/ tohto zákona je uvoľnenie zo zamestnania z dôvodu, že občan stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie takou chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície. Uvedený dôvod sa na navrhovateľa nevzťahuje.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že jeho služobný pomer príslušníka ZNB skončil z organizačných dôvodov podľa o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení , účinnom v čase skončenia služobného pomeru. Z kádrového rozkazu Náčelníka Správy ZNB hl. mesta Bratislavy a západoslovenského kraja č. KR 495/90 totiž vyplýva, že služobný pomer navrhovateľa skončil dňom 30.06.1990 podľa , teda z dôvodu, že podľa vyjadrenia občianskej komisie nie je spôsobilý k výkonu služby v ZNB. Rovnaký dôvod skončenia služobného pomeru potvrdilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky aj v potvrdení č. SPOU-OSZ-36.013- 24/2014-VZ zo dňa 20.05.2014, zaslanom odporkyni.

Občianske komisie, ktorých vyjadrenie o nespôsobilosti príslušníka ZNB k výkonu služby bolo podkladom pre skončenie služobného pomeru podľa , boli vytvorené na základe o občianskych komisiách pôsobiacich v rezortoch ministerstiev vnútra a o zmene a doplnení o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení a č.

Z uvedeného dôvodu mal aj odvolací súd za preukázané, že služobný pomer navrhovateľa v ZNB skončil dňom 30.06.1990 podľa Zb, a nie z organizačných dôvodov

(§ 100 ods. 1 písm. a/ tohto zákona). Tento jeho záver nespochybnil ani navrhovateľom namietaný list Ing. A. F., ministra vnútra ČSFR, č.j.: KR-1/K-90 z 22. augusta 1990, keďže z jeho obsahu vyplýva iba odporúčanie, aby navrhovateľ prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku požiadal o zrušenie rozhodnutia o skončení jeho služobného pomeru a aby na ten účel oznámil komisii ministra vnútra pre posúdenie organizačných zmien, či podal podnet na zrušenie rozhodnutia vo veci skončenia služobného pomeru a či trvá na ďalšom výkone služby ( ). Rozhodnutie, vydané na základe podania mimoriadneho opravného prostriedku navrhovateľ v správnom konaní ani v súdnom konaní nepredložil. Na tom základe mal odvolací súd súčasne preukázané, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do 1. kategórie funkcií len 15 skončených rokov a preto nespĺňa podmienku zníženia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení v spojení s a zákona o sociálnom zabezpečení dovŕšením veku 55, resp. 57 rokov.

Keďže zamestnanie navrhovateľa v 1. kategórii funkcií netrvalo do 31.12.1999, navrhovateľ nespĺňa podmienku zníženia dôchodkového veku ani podľa § 174 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení.

Vzhľadom na uvedené dôvody navrhovateľ nespĺňa podmienky pre zníženie dôchodkového veku na 55 rokov. Aj odvolací súd preto dospel k záveru, že odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu XY v súlade so zákonom. Rozsudok krajského súdu preto podľa v spojení s potvrdil ako vecne správny.

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s v spojení s , a a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal vzhľadom na jeho neúspech v tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.